Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/212/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Mariany Muránskej, v právnej veci žalobcu R. J., bytom L., R. XXXX/ XX, zastúpeného Mgr. Petrom Kavuličom, advokátom, AK so sídlom v Humennom, Námestie Slobody 2, proti žalovanému mesto Snina, Strojárska 2060/95, IČO 00323560, o odstránenie následkov zásahu do práv na ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Humennom, č.k. -241 z 16.4.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že každá fyzická osoba v zmysle má právo na ochranu osobnosti. Neoprávneným zásahom do práv na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených v ustanoveniach a je v rozpore s povinnosťami pôvodcu zásahu stanoveného právnym poriadkom. Žalovaný ako správny orgán vydal rozhodnutie, na základe ktorého žalobcu, ako vlastníka nehnuteľností, obmedzil na svojich vlastníckych a užívacích právach, čo ale nezasahuje do intímnej sféry fyzickej osoby a neodporuje ustanoveniam . Poukázal na , podľa ktorého vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace. Pokiaľ to nevyhnutne nevyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Za neoprávnený zásah nemožno charakterizovať ani upovedomenie o začatí exekúcie, ktorým súdny exekútor na základe poverenia udeleného súdom a na základe návrhu oprávnených osôb vyzval povinného žalobcu, aby do 14 dní od doručenia tohto upovedomenia dobrovoľne plnil povinnosť uloženú v exekučnom titule a strpel vykonanie nevyhnutných udržiavacích prác na stavbe rodinného domu susediaceho s jeho domom stavebníkom a vypomáhajúcim občanom z jeho pozemku. Zanedbateľná v danom prípade nie je ani tá skutočnosť, že ak by žalobca opieral svoj návrh iba o tento dôvod, žalované Mesto Snina by nebolo ani pasívne legitimované. Žalobca podal návrh na súd prvého stupňa, kde sa domáhal ochrany osobnosti. Z použitého pojmu občianska česť a zo skutočnosti, že zákon chráni osobnosť občana vyplýva, že zákon chce poskytnúť občiansko-právnu ochranu len v prípadoch porušenia cti vo sfére občiansko- právnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah do osobnosti občana. Tým je dostatočne vyjadrený zámer, že predmetom ochrany cti podľa týchto ustanovení nemôžu byť rozhodnutia v správnych konaniach, či uloženie povinnosti v súlade so zákonom. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou ochrany osobnosti je, aby zásah do práva na ochranu osobnosti bol objektívne spôsobilý takúto ujmu osobnosti občana aj privodiť.

poskytuje túto ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Muselo byť preukázané, že česť, či dôstojnosť žalobcu a určitej skupiny obyvateľstva utrpela najmä v prípade, ak sa dožaduje aj nemajetkovej ujmy. Na základe vykonaného dokazovania vzhľadom na skôr uvedené skutočnosti súd prvého stupňa konštatoval, že konanie žalovaného nebolo takej intenzity, aby bol dôvodný návrh žalobcu, a preto tento zamietol. Žalovaný len ako správny orgán rozhodol v správnom konaní, pričom postupoval v súlade správnymi predpismi a jeho rozhodnutie voči žalobcovi nebolo nijako dehonestujúce ani urážlivé a plne rešpektovalo aj ustanovenia . Žalovaný mal právo rozhodnúť vo veci správneho konania a v žiadnom prípade jeho rozhodnutie, ako ani vedenie exekučného konania proti žalobcovi ako povinnému na základe rozhodnutia vydaného žalovaným nemohlo poručiť česť žalobcu, a to ani z objektívneho pohľadu na vec. Rozhodnutie žalovaného bolo potvrdené nadriadeným orgánom, bolo vydané žalovaným primerane a neumožňujúce vyvolať objektívne následky v zmysle nárokov na ochranu osobnosti. Subjektívne emócie žalobcu nezakladajú zodpovednosť žalovaného za primeraný zásah do jeho užívacích práv. Žalobca nepreukázal vplyv rozhodnutia žalovaného do jeho osobnostných práv a súdu neboli takéto známe. neposkytuje ochranu takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že neznižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom, resp. ak neohrozujú postavenie dotknutej osoby v spoločnosti. Nebolo preukázané, žeby žalovaný voči žalobcovi negatívne vystupoval, neodôvodnil ani dôvod pre vyplatenie nemajetkovej ujmy. Preto súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením .

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa sa venovalo výlučne rozhodnutiu mesta Snina č. SE-2007/2643/05GA zo 4.5.2007 a exekučným konaniam vedeným proti žalobcovi pod sp. zn. a . Tieto problematiky sú len zlomkov problémov žalobcu s mestom Snina, a to aj z iných dôvodov ako je uvedené v rozsudku. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného, žalobca videl problém najmä v tom, že napriek viacerým upozorneniam vykonaným prostredníctvom oznámení, či sťažností na postup jeho susedy, pani V., pri vykonávaní nevyhnutných bežných udržiavacích prác na rodinnom dome nijako nezakročil a umožnil tak vykonať susede V. práce nad rozsah povolený rozhodnutím, spôsobom v rozpore s rozhodnutím a takisto za nedodržanie podmienok v ňom uvedených. Okrem toho robili sa tieto práve v priebehu času, kedy žalobca bol vo svojom zamestnaní a nemohol tak v priebehu prác nijako zasiahnuť. Postup žalovaného pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie, kde ako oprávnený vystupuje sám žalovaný, bol iba ďalším príkladom na postup voči žalobcovi, pretože ak vedúci oddelenia výstavby územného plánovania životného prostredia a stavebného poriadku postúpi právoplatne rozhodnutie, ktoré sa netýka žalovaného k ďalšiemu konaniu právnikovi mestského úradu, pokyny na podanie návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom a takýto návrh pod hlavičkou mesta Snina v konečnom dôsledku bol aj naozaj podaný. Tvrdenie žalovaného, že sa jednalo iba o omyl je prinajmenšom nepresvedčivé. Tieto vyššie dva uvedené príklady na postup žalovaného proti žalobcovi sú len dva z mnohých, ktoré žalobca súdu predostrel v jednotlivých jeho podaniach, alebo podaniach jeho právneho zástupcu s množstvom príloh, či už listinných alebo fotografií a ktoré sa snažil pred súdom opakovane vysvetliť v rámci svojich výpovedi na pojednávaniach, čo mu však nebolo umožnené, pretože nehovoril k veci. Táto problematika je však taká rozsiahla a spory z nej vyplývajúce trvajú už desaťročia, preto takmer všetko, čo žalobca v konaní prezentoval, či už písomne alebo ústne má súvis s podanou žalobou. Súd prvého stupňa v závere svojho rozhodnutia konštatuje, že konanie žalovaného neoblo takej intenzity, aby bol dôvodný návrh žalobcu, keďže konanie neoblo nijakým spôsobom dehonestujúce, či urážlivé a nemohlo tak porušiť česť žalobcu z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Podľa žalobcu konanie žalovaného malo takú značnú intenzitu, aby mohlo spôsobiť a aj ju spôsobilo, a to žalobcovi na jeho osobnostných a majetkových právach. Žalobca je toho názoru, že žalobný návrh bol plne dôvodný, že v konaní predložil a prezentoval množstvo dôkazov na postup žalovaného proti jeho osobách v početných správnych konaniach, v ktorých bol žalobca účastník. Všetky tieto dôkazy sú súčasťou súdneho spisu. Pokiaľ išlo o celý spor z pohľadu žalobcu, bol zosumarizovaný podaním z 21.3.2013 spolu s pripojenými dôkazmi. Žalobca považoval postup žalovaného voči jeho osobe za vedomé porušovanie ľudských, občianskych a majetkových práv, ktoré sú v rozpore so zákonmi a SR. Preto požadoval vyvodiť v rámci zákona zodpovednosť voči žalovanému za jeho vedomé porušovanie zákona a poškodzovania práv prostredníctvom práve podanej žaloby. Toto konanie žalovaného malo na žalobcu aj neblahý vplyv na jeho zdravotný stav o čom svedčilo aj potvrdenie MUDr. U., všeobecnej lekárky. Je nepochybné, že konaním žalovaného došlo k zásahu do práv na ochranu osobnosti, ktorý sa prostredníctvom podanej žaloby žalobca domáha, a to ospravedlnením a primeraným zadosťučinením. Z týchto dôvodov považuje rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu za nesprávny tým, že nebol zistený dostatočne skutkový stav a súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, ktoré boli potrebné na zaistenie rozhodujúcich skutočností, lebo tieto bez bližšieho preskúmania iba zhrnul do spisového materiálu a takto dospel aj k nesprávnemu posúdeniu veci. Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Ten uviedol, že na svojich písomných vyjadreniach a tvrdeniach v priebehu konania trvá v celom rozsahu. Ďalej trvá na tom, že žaloba podaná len na základe subjektívnych pocitov žalobcu, ktoré neboli ničím odôvodnené a príčinou je hlboko a trvalo narušený susedský vzťah so susedmi v celom doterajšom priebehu pojednávania. V tomto spore bola preukázaná iba jediná skutočnosť a to to, že žalobca je už 20 rokov spolu so svojimi susedmi a práve aj susedom s pani V.. Žalovaný pri riešení vzťahov medzi žalobcom a jeho susedmi nikdy nezačal správne alebo iné konanie z vlastného podnetu. Všetky konania boli začaté na základe návrhov iných osôb, resp. samotného žalobcu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, , nie je neoprávneným zásahom vydanie zákonného rozhodnutia príslušného orgánu v súlade so zákonnými podmienkami, a to ani v prípade ak sa po jeho vydaní preukáže, že nebolo vydané dôvodne. Navrhol teda potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a nepriznať náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie veci a konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ustanovením , , , a to bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a na základe takto zisteného skutkového stavu aj správne vec právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Z doteraz vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný dňa 14.5.2007 vydal rozhodnutie o uložení opatrenia na susedných pozemkoch, ktoré zaväzovalo žalobcu umožniť prístup cez pozemky, ktoré patria do jeho vlastníctva stavebníkom Y. a V. V. za účelom realizácie nevyhnutných bežných udržiavacích prác na rodinnom dome, súpisne č. XXXX. Stavebníci túto okolnosť mali oznámiť najneskôr tri dni pred započatím stavebných prác. V dôsledku odvolania žalobcu rozhodnutie žalovaného bolo preskúmané Krajským stavebným úradom v Prešove pod číslom konania 2007-727/2443-2/SP-KAM, ktorý potvrdil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. V dôsledku potvrdené rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie žalovaného dňa 3.8.2007. Na žalovaného sa obrátili listom z 22.8.2007 stavebníci s oznámením, že žalobca bráni vykonať udržiavacie práce v lehote na to určenej. Žalovaný požiadal o výkon rozhodnutia súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského, ktorý bol poverený Okresným súdom v Humennom na vykonanie exekúcie na základe právoplatného, vykonateľného rozhodnutia. V dôsledku námietok povinného bolo konanie o výkone exekúcie zastavené uznesením Okresného súdu v Humennom, -26 dňa 5.8.2010 a následne bola priznaná náhrada trov exekúcie tak povinnému ako aj súdnemu exekútorovi dňa 15.12.2010.

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Žalobca sa domáhal ochrany osobnosti a vyplatenie majetkovej ujmy voči žalovanému z dôvodu, že žalovaný podal návrh na začatie exekúcie ako neoprávnená osoba a v dôsledku toho bola jeho česť a jeho meno a ľudská dôstojnosť zneužité a ponížené s tým, že žiadal ospravedlnenie prostredníctvom káblovej televízie a týždenníku Sninské noviny pre nekompetentné rozhodnutie žalovaného, pre neoprávnene začatie exekučného konania. Zároveň žiadal titulom nemajetkovej ujmy zaplatiť 80.000 eur. Námietky žalobcu k odvolaniu uvádzali okolnosti, ktoré sa týkajú susedských sporov, ktoré boli riešené prostredníctvom správnych konaní. Konanie prebiehajúce pred žalovaným žalobcu ho traumatizuje, vyústilo to až v zlý zdravotný stav, o čom predložil dôkaz, vyjadrenie ošetrujúcej všeobecnej lekárky.

Základným predpokladom pre úspech v konaní o ochranu osobnosti je preukázať zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, v danom prípade žalobcu, konaním žalovaného. Zo žaloby, vyjadrení žalobcu a listinných dôkazov bolo zrejme, že prebehlo správne konanie, ktoré realizoval stavebný úrad mesta Snina, ktorý riešil otázku sprístupnenia pozemkov patriacich do vlastníctva žalobcu pre stavebníkov susediacich vlastníkov rodinného domu. Nepôvodnosť zásahu žalovaného žalobca videl v tom, že bolo vydané nekompetentné rozhodnutie a na základe tohto žalovaný ako oprávnený podal aj návrh na vykonanie exekúcie voči jeho osobe. Z listinných dôkazov vyplynulo, že rozhodnutie žalovaného ako správneho orgánu v prvom stupni bolo podrobené prieskumu odvolacieho orgánu, konkrétne Krajského stavebného úradu v Prešove a rozhodnutie bolo potvrdené ako vecne správne ako rozhodnutie v súlade so zákonom.

V danom prípade nebolo zo strany žalobcu preukázané, že toto rozhodnutie bolo nezákonné, resp. bolo vydané žalovaným, ako nie kompetentným orgánom štátnej moci. Je možné konštatovať, že existujú aj závery Najvyššieho súdu SR v tomto smere, na ktoré aj poukázal vyjadrenie odvolania žalovaný, že neoprávneným zásahom nie je vydanie zákonného rozhodnutia príslušným orgánom v súlade so zákonom. To znamená, že pokiaľ základ tohto nároku žalobca odvíjal nesporne z tohto konania pred žalovaným, ako konanie nezákonné a nekompetentné, ktoré spôsobuje následne jeho problémy aj na zdraví neobstojí, pretože takýto záver za danej situácie, po predložení týchto listinných dôkazov, nie je možné konštatovať. Pokiaľ ide o ďalší argument týkajúci sa toho, že žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie ako neoprávnená osoba, táto okolnosť bola konštatovaná v konaní, ktoré prebiehalo pred exekučným súdom. Okresný súd v Humennom, na základe tejto skutočnosti zastavil exekučného konanie a bolo rozhodnuté aj o vzniknutých trovách exekúcie v prospech žalobcu. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa však nevyplynulo, že tento postup žalovaného zasiahol do osobnostných práv žalobcu v takej intenzite, do tej miery, aby bolo potrebné požadovať ospravedlnenie na úrovni regionálnych médií. Možno konštatovať, že návrh žalovaného na vykonanie exekúcie nebol oprávnený, táto okolnosť sa však riešila v súdnom konaní, kde zainteresovaný boli pracovníci súdu, rovnako pracovníci príslušného exekútorského úradu, nie však občania mesta Snina a okolia. V tomto smere by bolo možné uplatniť nárok na ospravedlnenie zo strany žalobcu v rámci orgánov mesta, teda orgánov žalovaného, ktorí boli zainteresovaní do konania, napr. aj ospravedlňujúcim sa listom primátora mesta, ktorý je vrcholným predstaviteľom samosprávy. Vzhľadom k tomu, že ide o návrhové konanie a žalobca požadoval ospravedlnenie v podanej žalobe iným spôsobom, ktorého procesný nárok je vymedzený petitom žaloby a základom, t.j. právne relevantnými skutočnosťami, na ktorých je petit založený, nebolo možné odvolacím súdom, ale ani súdom prvého stupňa meniť. Z toho dôvodu súd vychádzajúc z nároku žalobcu, ktorý považoval za neprimeraný vzhľadom k výsledkom vykonanému dokazovaniu. Nesporne je potrebné prihliadnuť aj k tomu, že rozhodnutie žalovaného bolo zákonné, a ako právoplatné a vykonateľné sa stalo exekučným titulom a oprávnení boli práve fyzické osoby

- vlastníčky susedného domu, ktoré tento svoj titul aj pri návrhu na vykonanie exekúcie pripojili a takéto exekučné konania, ako vyplývajú z listinných dôkazov, prebieha pred súdom prvého stupňa. Okolnosť, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané, stalo sa právoplatným, vykonateľným napriek tomu ho žalobca nerešpektoval, je potrebné vyhodnotiť aj pri hodnotení primeranosti žalobného nároku žalobcu. Znamená to, že povinnosť žalobca na základe rozhodnutia žalovaného, dobrovoľne nesplnil rovnako aj odvolací súd sa v tomto smere v celom rozsahu stotožňuje so stanoviskom súdu prvého stupňa.

Pokiaľ išlo o nárok na nemajetkovú ujmu, ktorú vyčíslil žalobca po späťvzatí časti žaloby na sumu 80.000 eur, je nutné konštatovať, že takýto nárok nijakým spôsobom žalobca neodôvodnil ani v podanej žalobe, ani v priebehu konania a nepredložil ani žiadny relevantný dôkaz. Je treba zdôrazniť, že tento nárok nie je automaticky spätý s nárokom na ochranu osobnosti, ktorú v danom prípade prestavovalo ospravedlnenie žalovaného bez ďalších dôkazov. Otázka nemajetkovej ujmy je otázkou predloženia dôkazov, riadneho odôvodnenia takéhoto nároku v jeho základe a v jeho výške a z toho dôvodu správne rozhodol súd prvého stupňa o tom, že takýto nárok žalobcu zamietol.

Pokiaľ ide o zadosťučinenie zákon presne nevymedzuje, čo sa presne rozumie pod zadosťučinením ani čo sa rozumie pod primeraným zadosťučinením a vždy sa vychádza z konkrétnych okolností, ktoré sú zistené v skutkovom stave veci a z takto zisteného skutkového stavu sa potom súd, ktorý je s takýmto skutkovým stavom viazaný, vyhodnotí takéto dokazovanie a použije príslušné ustanovenie zákona. Z týchto dôvodov odvolací súd mal za to, že nárok žalobcu v zmysle podanej žaloby nebol preukázaný, bol nedôvodný, neboli predložené dôkazy.

Záverom odvolací súd poznamenáva, že v odvolaní uvádzané okolnosti týkajúce sa sporov medzi žalobcom a ďalšími fyzickými osoba, či už vlastníkmi susediacich nehnuteľností alebo inými, ktoré prebiehali v rámci správnych konaní pred žalovaným, ako orgánom, ktorý je zo zákona oprávnený rozhodovať, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci, ani v širších súvislostiach, keďže žalobca uplatňoval nárok na základe nesprávneho postupu žalovaného vo veci exekučného konania. Žalovaný totiž okrem obsiahleho písomného vyjadrenia, ktoré obsahovalo jeho subjektívny pohľad na postup žalovaného v správnom konaní, nepredložil žiaden dôkaz o nezákonnosti takého konania.

Preto odvolací súd toto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa .

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a s ohľadom na to, že žalovaný, ktorý mal v konaní náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.