Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/313/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci navrhovateľa: T. L., W. XX.X.XXXX, F. U.V. Č.. XX, zastúpený: JUDr. Gabriel Stanislavský, advokát, Hlavná č. 29, Trnava, proti odporkyni: Y. L., W. XX.XX.XXXX, F. U. Č.. XX, zastúpená: JUDr. Roman Cibulka, advokát, Hlavná 13, Trnava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie U. ako rodinný dom, súp. č. XX, postavený na parc. č. 333/10 v obci U. je navrhovateľ.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 188,07 Eur a náhradu iných trov konania v sume 99,50 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.11.2013 domáhal, aby súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na N. Č.. XXXX, katastrálne územie U. ako rodinný dom, súp. č. XX, postavený na parc. č. 333/10 v obci U. a priznal mu náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa pri rozvodom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. predložila súdu LV č. XXXX, čím sa snažila preukázať svoje spoluvlastnícke práva k rodinnému domu s.č. XX na parcele č. 333/10. Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ s tvrdením odporkyne nesúhlasil a katastrálny odbor Okresného úradu Trnava nenapravil podľa neho zjavne chybný zápis, podal žalobu na súd, ktorou sa domáha ochrany svojich vlastníckych práv. Odporkyňa opierala svoje spoluvlastníctvo o žiadosť o záznam do katastra nehnuteľností zo dňa 19.3.2012, na základe ktorej katastrálny úrad vykonal zápis tak, že navrhovateľa aj odporkyňu zapísal ako vlastníkov v podiele 1/1. Ďalej navrhovateľ uviedol, že bol pri podpisovaní žiadosti o záznam do katastra nehnuteľností uvedený do omylu, nakoľko prehlásenie manželov - účastníkov konania, že stavbu postavili za trvania manželstva nezodpovedá skutočnosti. Podľa jeho názoru listinnými dôkazmi priloženými k návrhu je preukázané, že rodinný dom bol postavený počas prvého manželstva navrhovateľa s jeho prvou manželkou Y. L., s ktorou v predmetnej nehnuteľnosti spolu bývali. V skutočnosti malo byť v žiadosti o záznam do katastra nehnuteľností zo dňa 19.3.2012 uvedené, že manželia čestne vyhlasujú, že stavbu čiastočne zrekonštruovali za trvania manželstva.

K návrhu sa vyjadrila odporkyňa písomne, pričom z jej vyjadrenia zo dňa 10.4.2014 vyplýva, že návrh považuje za nedôvodný a navrhla, aby ho súd v celom rozsahu zamietol a priznal jej náhradu trov konania. Uviedla v ňom, že predmetnú nehnuteľnosť účastníci nadobudli do ich bezpodielového spoluvlastníctva na základe spoločnej vyjadrenej vôle manželov v čase, keď k zápisu vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností došlo. Správa katastra postupovala správne, keď na základe žiadosti nehnuteľnosť do ich spoločného bezpodielového spoluvlastníctva zapísala, ktorá žiadosť obsahovala jednoznačný prejav vôle oboch účastníkov zahrnúť predmet zápisu do ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom podpisy na nej boli úradne overené. A preto mal navrhovateľ vedomosť a zároveň súhlasil s tým, aby rodinný dom bol vlastnícky zapísaný do katastra nehnuteľností na oboch účastníkov ako bezpodielových spoluvlastníkov. Poukázala na to, že po uzavretí manželstva túto predmetnú nehnuteľnosť postupne za spoločné prostriedky dostavali, z časti prestavili a zároveň i pristavili jej nové časti, čím došlo k podstatnej zmene veci v zmysle § 135b Občianskeho zákonníka spočívajúcej v jej „spracovaní“. Tým boli nanovo vytvorené vlastnícke vzťahy k tejto nehnuteľnosti a keďže účastníci v rozhodnej dobe boli manželia, vlastnícke právo nemohli v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka nadobudnúť iným spôsobom, ako do zákonného režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. O tom, že od uzavretia manželstva účastníkov boli na stavbe nepretržite vykonávané stavebné úpravy nasvedčuje i skutočnosť, že kolaudačné rozhodnutie k stavbe bolo vydané až dňa 2.10.2008 a teda stavebné práce sa realizovali ešte takmer 8 rokov po uzavretí manželstva. Ďalej vyslovila názor, že ak by sa aj nestala bezpodielovou spoluvlastníčkou na základe uvedených dôvodov, stala by sa ňou na základe vydržania práva v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedla, že sa navrhovateľa pýtala, čo sa stane s jej investíciami do jeho nehnuteľnosti, ak sa ich manželstvo nezdarí, tak tento ju ubezpečoval, že rodinný dom dostavajú spolu a po uzavretí manželstva bude celý ich majetok spoločný. Ďalej uviedla, že v prípade vydržania začala vydržacia doba plynúť najneskôr uzavretím jej manželstva a dobromyseľnosť odvodila z rozsiahlych stavebných prác vykonaných na nehnuteľnosti. V závere dodala, že navrhovateľ pred rozvodom ju začal osočovať, že jej v manželstve išlo len o nadobudnutie majetku a mal sa vyjadriť, že jej nehodlá za jej investície z titulu majetkového vyporiadania po rozvode vyplatiť nič.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporkyne, oboznámením listinných dôkazov, pričom zistil tento skutkový stav:

Na pojednávaní konanom dňa 15.10 2014 navrhovateľ uviedol, že jedine, čo sa v rodinnom dome urobilo počas trvania manželstva s odporkyňou bola výmena okien a v dvoch miestnostiach bola vymenená plávajúca podlaha. Pri podpise žiadosti o záznam do katastra nehnuteľností zo dňa 19.3.2012 bol uvedený do omylu, pretože tento rodinný dom za trvania manželstva s odporkyňou nepostavili.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že nespochybňuje, že navrhovateľ bol vlastníkom rozostavaného rodinného domu. V súčasnosti však tento rodinný dom patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva, najmä vzhľadom ku skutočnosti, že vyjadrili spoločnú vôľu, aby rodinný dom patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a rodinný dom bol počas trvania manželstva podstatným spôsobom zmenený. Nie je pravdou, že došlo len k výmenám okien a plávajúcich podláh a ona bola v dobrej viere, že jej táto nehnuteľnosť patrí a preto prichádza do úvahy aj nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

Odporkyňa pri výsluchu uviedla, že keď prišla do rodinného domu, v tomto nebolo kúrenie. Hore nebol ani záchod, ani kúpeľňa, ani priečky tam neboli dostavané. Pristavila sa tam chodba, vymieňali sa okná v celom dome a plávajúca podlaha v štyroch miestnostiach. Všetko tam bolo staré. Ani dvere do garáže tam neboli. Pokiaľ ide o priečky, tieto sa stavali na chodbe. Rodinný dom sa aj zateplil a dávala sa fasáda. Robila sa nová kanalizácia. Brána na diaľkové ovládanie dokonca stála 40.000,-Sk. Do rodinného domu ona sama vložila všetky jej úspory, aj dedičstvo. Navrhovateľ jej stále hovoril, že pokiaľ budú spoločne pracovať a vkladať peniaze do rodinného domu, tento jej dá v jednej polovici. Robotníci im pomáhali zabetónovať dvor. Nevedela uviesť prečo navrhovateľ od nej zobral aj peniaze z dedičstva, keď jej polovicu domu nakoniec nechce dať. Na kataster navrhovateľ išiel dobrovoľne. Všetko vybavoval on. A listinu s úsmevom podpísal. Nikdy mu nevadilo, že rodinný dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Táto skutočnosť mu začala vadiť až po rozvode. Nadával jej, že je zlatokopka, avšak keby ňou bola, jej úspory ako aj peniaze z dedičstva do rodinného domu nevkladá. Tiež uviedla, že keď prišla do rodinného domu tento bol založený a spoločne s navrhovateľom splatili hypotéku vo výške 200.000,-Sk.

Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.2.1984, č.k. -77 vyplýva, že rodinný dom, ktorý je predmetom určenia vlastníckeho práva v tejto veci patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - navrhovateľa a jeho prvej manželky, pretože ho postavili počas trvania ich manželstva.

Z rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 23.9.1983, č.k. - 53 vyplýva, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa (tam označeného ako odporcu) súd prikázal nedokončený rodinný dom v obci H. - U., postavený na parc. č. 332/2, 333/4 a 333/5 zapísaný na LV č. XXX obce U.. Z odôvodnenia tohto rozsudku ďalej vyplýva, že tento rodinný dom sa staval od jari 1973 do 3.9.1977, kedy sa do neho nasťahovali (navrhovateľ s prvou manželkou).

Z čestného prehlásenia Y. L., W.. XX.X.XXXX, F. W. - A. Č.. XX, I.. Q. V. vyplýva, že počas manželstva s navrhovateľom spoločne postavili rodinný dom na parcele č. 333/10 v kat. území U.. Napriek tomu, že rodinný dom nebol skolaudovaný, užívali ho spoločne tri roky aj s deťmi. Z tohto domu sa odsťahovala aj s deťmi po podaní návrhu na rozvod manželstva. Zároveň prehlásila, že na základe právoplatného rozsudku týkajúceho sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov prevzala od navrhovateľa finančné vyrovnanie uvedené v rozsudku.

Z potvrdenia o trvalom pobyte zo dňa 29.10.2013 vydaného starostom obce U. vyplýva, že bývalá manželka navrhovateľa Y. L. a ich deti T. Y. E. C. mali od 30.9.1977 trvalý pobyt vo U. Č.. XX, pričom títo ukončili pobyt na tejto adrese dňom 27.2.1979.

Z kolaudačného rozhodnutia Obce U. zo dňa 2.10.2008, č.: Výst. 74/2008/Sá - 106 vyplýva, že stavebník T. (navrhovateľ) podal dňa 4.9.2008 návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu rodinný dom, pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie Okresným národným výborom, odborom výstavby a územného plánovania pod č.: Výst. 4159/1974 zo dňa 6.8.1974. Ďalej z tohto rozhodnutia vyplýva, že starosta obce U. posúdil návrh a podľa § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov povoľuje užívanie stavby rodinný dom na pozemku parc. č. 333/10, v katastrálnom území U. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXX (č.l. 22) vyplýva, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností - záhrada (parc.č. 333/2), záhrada (parc.č. 333/4), zastavaná plocha a nádvorie (parc. č. 333/5), zastavaná plocha a nádvorie (parc. č. 333/6) a zastavaná plocha a nádvorie (333/10), pričom stavba na parcele č. 333/10 je evidovaná na LV č. XXXX. Ďalej v časti Titul nadobudnutia je zapísané: Rozs. sudu 12 C 2326/82 zo dňa 6.8.1984 - v.z. 59/91.

Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie U. zo dňa 1.7.2013 vyplýva, že obaja účastníci tohto konania sú zapísaný ako vlastníci nehnuteľnosti - rodinný dom, súpisné číslo XX, parc. č. 333/10 a v časti Titul nadobudnutia je uvedené Z 1221/12 - Žiadosť o zápis, Rozhodnutie o určení súpisného čísla č. 903/2011 zo dňa 19.8.2011, GP č. - v.z.53/12.

Zo žiadosti o záznam do katastra nehnuteľností zo dňa 19.3.2012 vyplýva, že navrhovateľ a odporkyňa

- vtedy ako manželka požiadali o záznam stavby - dom, súpisné číslo XX do katastra nehnuteľností v katastrálnom území U.V. , na parc.č. 333/10 s tým, že čestne vyhlásili, že stavbu postavili za trvania ich manželstva.

Z rozhodnutia o určení súpisného čísla starostu obce U. zo dňa 19.8.2011, číslo: 903/2011 vyplýva, že pre stavbu postavenú v obci U. určuje súpisné číslo XX. Budova sa nachádza v katastrálnom území U., na parcele č. 333/10, označenie budovy: rodinný dom a stavebníkom budovy je T. L..

Z geometrického plánu č. , ktorý vyhotovil T. F. dňa 8.7.2008, autorizačne overil K.. K. Ď. dňa 9.7.2008 a úradne overila K.. X. J., dňa 30.7.2008 je zrejmé, že predmetný rodinný dom je postavený na parc. č. 333/10. Parcela č. 333/5 o výmere 317 m2 sa rozdelila na parcelu č. 333/5 o výmere 211 m2 (pozemok, na ktorom je dvor) a 333/10 o výmere 106 m2 (pozemok, na ktorom je postavená budova so súp. číslom - rodinný dom).

Súd si z Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, zadovážil spis týkajúci sa zápisu vlastníckych práv účastníkov konania k rodinnému domu (č.l. 51-63). Tu boli okrem listín, ktoré predložil navrhovateľ súdu, priložené listiny: žiadosť navrhovateľa o zápis rozsudku .

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je po procesnej stránke skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v tomto prípade má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým alebo kde by bez tohto určenia bol ohrozené právo navrhovateľa, čo v danom prípade je splnené.

Pokiaľ ide o zápis do katastra nehnuteľností je potrebné uviesť, že otázku vlastníckeho práva si súd rieši sám bez toho, aby bol viazaný takýmto zápisom, t.j. súd nehodnotil žiadosť o záznam do katastra nehnuteľností zo dňa 19.3.2012, nakoľko samotná žiadosť bola navrhovateľom spochybnená a preto súd sám vykonal dokazovanie ohľadom vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Rozhodnutie okresného úradu - odboru katastra nehnuteľností, ktorým bol zapísaný vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie je rozhodnutím správneho orgánu o vlastníckom práve, ktorým by bol súd viazaný v tom zmysle, že by nemohol ako predbežnú riešiť otázku vlastníctva k nehnuteľnosti alebo odchýliť sa pri posúdení otázky, kto je jej vlastníkom, od stavu zaevidovaného v katastri nehnuteľností (Zo súdnej praxe 57/2001).

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodinný dom bol postavený počas trvania prvého manželstva navrhovateľa a dokončený počas trvania manželstva druhého (teda manželstva účastníkov).

Keďže v dobe, kedy došlo k uzavretiu manželstva účastníkov konania, už boli vykonané na stavbe (rodinnom dome) prvky dlhodobej životnosti - najmä zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, konštrukcie strechy a schodišťa, možno z tohto vyvodiť, že za trvania ich manželstva bola dokončená už existujúca vec. A preto tento rodinný dom do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí, pričom nie je rozhodujúce, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ako to je v danom prípade (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. ). Sama odporkyňa na pojednávaní uviedla, že sa tam vymieňali okná, plávajúca podlaha, robila sa fasáda a priečky, ktoré neboli nosné sa stavali v chodbe.

Odporkyňa ďalej namietala, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla podľa § 135b Občianskeho zákonníka. Tvrdila, že nehnuteľnosť z časti prestavali a zároveň i pristavili jej nové časti, čím podľa jej názoru došlo k podstatnej zmene veci. Spracovanie cudzej veci predstavuje samostatný právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva. Rozumejú sa ním prípady, keď sa z jednej veci vytvorí iná vec, ktorá sa líši od pôvodnej veci. V prípade stavieb treba prihliadať na to, či spracovaním stavby vznikne celkom nová stavba odlišná od pôvodnej (napr. zbúraním pôvodnej stavby a postavenie novej stavby hoci i na základoch pôvodnej stavby) alebo ide len o nejakú dostavbu, prestavbu alebo opravu stavby. K stavbe nemožno nadobudnúť vlastníctvo jej prepracovaním; nadobudnutie vlastníctva k „prepracovanej stavbe“ je možné, len ak pôvodná stavba zanikla (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 5.11.2002, sp. zn. ).

Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci (stavby) je možné iba v prípadoch, kedy sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov,

ktoré stavbu charakterizujú, že sa touto činnosťou zhotoví nová nehnuteľná vec (stavba). Z uvedeného vyplýva, že nemožno nadobudnúť vlastníctvo spracovaním len súčasti (podkrovia a pod.) cudzej stavby (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ).

Podľa názoru súdu, ak by odporkyňa preukázala, že dom po uzavretí manželstva s navrhovateľom prešiel takou zásadnou prestavbou, že stratil svoj pôvodný charakter a zo stavebnotechnického pohľadu by sa jednalo v podstate o nový dom a táto prestavba bola realizovaní z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, patril by predmetný rodinný dom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Toto však odporkyňa nepreukázala. Práve naopak z dokazovania vyplynulo, že rodinný dom žiadnou veľkou prestavbou neprešiel a preto tento nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Ďalej odporkyňa argumentovala, že vlastníctvo k stavbe nadobudla na základe vydržania práva v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Zákon určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu. Medzi ne patrí aj dobromyseľnosť vydržateľa, ktorá podľa vykonaného dokazovania v prejednávanej veci nie je splnená. Sama navrhovateľka vo vyjadrení zo dňa 10.4.2014 uviedla, že „ sa pýtala žalobcu (poučená z rozvodu jej prvého manželstva) čo sa stane s jej (a neskôr spoločnými) investíciami do žalobcovej nehnuteľnosti, ak sa ich plánované manželstvo nezdarí...“, z čoho jednoznačne možno vyvodiť, že nemohla byť dobromyseľná, t.j. vedela, že nehnuteľnosť jej nepatrí. Vzhľadom k tomuto zisteniu, súd ďalej neskúmal naplnenie ďalších predpokladov vydržania, nakoľko všetky predpoklady vrátane dobromyseľnosti vydržateľa musia byť splnené súčasne.

Súd nespochybňuje, že odporkyňa investovala finančné prostriedky do nehnuteľnosti navrhovateľa (nakoľko v ňom bývala od roku 1993). Platí však, že ak počas manželstva manželia spoločne investovali do domu patriaceho do výlučného vlastníctva jedného manžela, má druhý manžel - nevlastník (v tomto prípade odporkyňa), právo, aby sa táto investícia vyporiadala po zániku manželstva. Nebolo preto potrebné vyhovieť návrhu na doplnenie dokazovania odporkyne a to predvolať svedkyne (Y. Z. E. Y. V., I. F. U. U.Č.), pretože tieto by mali byť vypočuté v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov ohľadom rozsahu investícií odporkyne do nehnuteľnosti navrhovateľa.

Súd zamietol nielen návrh odporkyne na doplnenie dokazovania (z vyššie uvedených dôvodov) ale aj návrh navrhovateľa spočívajúci vo vypočutí pracovníčky katastrálneho úradu, ktorá sa mala vyjadriť k otázke právnej sily žiadosti o záznam do katastra nehnuteľností zo dňa 19.3.2012, pretože ide o otázku, ktorú si súd posudzuje sám a tak vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné a v tomto konaní irelevantné.

Súd na základe vyššie uvedeného potom návrhu v celom rozsahu vyhovel a určil, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, uvedenej vo výroku tohto rozsudku, je navrhovateľ.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že navrhovateľovi, ktorý bol úspešný v konaní náhradu trov konania, ktoré spočívali v náhrade trov právneho zastúpenia a v náhrade iných trov konania (v sume zaplateného súdneho poplatku navrhovateľom) priznal.

Súd priznal trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia 31.10.2013, písomné podanie na súd dňa 4.11.2013 a účasť na pojednávaní dňa 15.10.2014 - § 13a citovanej vyhlášky), 3 x režijný paušál za úkony vykonané v roku 2013 a úkon 2014 (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) spolu 188,07 Eur. Súd priznal trovy len vo výške uplatnenej právnym zástupcom navrhovateľa súc viazaný jeho návrhom, napriek tomu, žeby mu patrila vyššia odmena (nesprávne uplatnená 1/13 výpočtového základu za rok 2010 - 55,49 Eur, napriek tomu, že úkony právnej služby boli vykonané v roku 2013 a 2014, a takisto neprávne uplatnený režijný paušál vo výške 7,21 Eur, pretože advokátovi by patril režijný paušál vo výške 2x 7,81 Eur a 1 x 8,04 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.