Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58C-145-2014.pdf
PDF · 86.65 KB
No categories available
58C/145/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD. v právnej veci navrhovateľky: F. A., J.. XX.XX.XXXX G. H. Č.. XX, G., proti odporkyni: F.. S. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. Č.. XXXX/X, J. L., zastúpená advokátom Mgr. Jánom Polákom, AK Miletičova ul. č. 64, Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 251,67 € k rukám právneho zástupcu odporkyne Mgr. Jánovi Polákovi, advokátovi so sídlom Miletičova ul. č. 64, Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd dňa 23.06.2014 sa navrhovateľka domáhala proti odporkyni určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Svoj návrh odôvodnila tým, že bola vlastníkom nehnuteľnosti na základe kúpy č. I zo dňa 30.08.2012, právne účinnej 27.11.2001, vedenej v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, okres Bratislava II, k.ú. G. - I., v podiele X/X, podľa LV č. XXXX, bytu č. XX, vchod H. W.. Č.. XX, na X. poschodí v bytovom dome H. X,X,X,XX,XX,XX, súpisné číslo XXXX na W.. H. postaveného na parcele C KN č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX a podielová spoluvlastníčka na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na parcele C KN XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 186 m2, C KN XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 186 m2, C KN XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 187 m2, C KN XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 250 m2, C KN XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 211 m2, C KN XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 195 m2, C KN XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 195 m2, C KN XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 188 m2, C KN XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 206 m2, C KN XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 204 m2, podiele XXXX/XXXXXXX, t.j. 6 m2.
Vo vyššie uvedenom byte má navrhovateľka hlásený trvalý pobyt a na adrese nehnuteľnosti, riadne býva a naďalej riadne užíva a obýva ju.
Navrhovateľka na základe zlej finančnej situácie našla na internetovej stránke inzerát, kde bolo inzerované poskytovanie úverov, s kontaktným mobilným telefónnym číslom. Po zavolaní na uvedené číslo jej pani menom A. dala kontakt na pána, ktorý vybavuje úvery. Neskôr sa jej tento pán predstavil
ako Z. K.. Pod uvedeným menom navštívil navrhovateľku v jej byte v Bratislave na H. W.. Č.. XX, kam prišil sám a dohodol s ňou podmienky poskytnutia úveru. Dňa 16.03.2011 bol podpísaná kúpna zmluva na notárskom úrade v Bratislave oproti Justičnému palácu. Pri podpise zmluvy bola prítomná neznáma žena, ktorú navrhovateľka predtým nikdy nevidela, údajne p. E., avšak navrhovateľka si pred podpisom obsah zmluvy neprečítala vzhľadom na ústnu dohodu, ktorá predchádzala podpísaniu zmluvy. Po podpise predmetnej kúpnej zmluvy jej nebola daná ani jej kópia a tak si nemohla overiť pravosť jej obsahu ani identitu osoby, ktorá bola pri podpise prítomná. Odporkyňa pri podpis zmluvy na notárskom úrade nebola prítomná a navrhovateľka si nevie vybaviť, kto v mene odporkyne zmluvu podpísal, či ju vôbec niekto podpísal, pretože na mieste jej nebola daná kópia, táto jej bola doručená poštou asi pól roka na adresu trvalého pobytu. Vtedy zistila, že predmetný byt v ktorom má naďalej trvalý pobyt a za ktorý riadne odvádza dane a inkasné platby, mal byť na základe kúpnej zmluvy predaný. Rovnako jej mala byť na základe predmetnej zmluvy vyplatená suma vo výške 55 000,-€, ktorú si mala prevziať na notárskom úrade. Peniaze jej však nikdy vyplatené neboli a osoba, ktorá je na zmluve podpísaná ako kupujúci na notárskom úrade nebola. Pán K. jej na základe uvedeného zistenia oznámil, že sa jedná iba o druh zabezpečenia vrátenia pôžičky pani, ktorá mala peniaze požičať. V tej súvislosti chcela kontaktovať osobu, ktorej mal byť byt predaný avšak zistila, že predmetný byť jej bol opätovne predaný tretej osobe menom H. S.. S touto osobou sa navrhovateľka nikdy nestretla, neboli spolu v kontakte. Taktiež z listu vlastníctva zistila, že na predmetný byt bolo uplatnené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., v nezistenej výške. Vzhľadom na uvedené podala navrhovateľka trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Žiline, ktorému bolo pridelené Č.: Q.-XXXX/X-Q.-ZA-XXXX. Daná trestná vec bola postúpená na Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline pre podozrenie z trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 ods. 5 písm. a/ Tr. zák. a vedie sa pod ČVS: H.-XX/X-I.-ZA-XXXX.
Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila v podaní doručeným súdu dňa 13.10.2014 v ktorom uviedla, že k okolnostiam podpisu kúpnej zmluvy na strane navrhovateľky ako predávajúcej sa nevedela bližšie vyjadriť, pretože pri podpise zmluvy u notára nebola prítomná. Odporkyňa však návrhu zmluvy ako kupujúca podpisovala a podpísaný odovzdala L. E., ktorá vystupovala ako realitný sprostredkovateľ a ktorá mala obstarať úkony spojené s uzavretím zmluvy a vkladom do katastra nehnuteľností. Riadne podpísanú zmluvu s osvedčeným podpisom predávajúcej, L. E. následne odporkyni odovzdala a odporkyňa preto nevidela dôvod pre určenie neplatnosti tejto kúpnej zmluvy z dôvod, že by nebola podpísaná na strane kupujúcej konajúcou osobou. Súdu navrhla návrh zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov predložených navrhovateľkou, a to kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, listom vlastníctva č. XXXX, k.ú. I., zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 11.12.2013, ako aj ostatnými listinami v spise sa nachádzajúcimi.
Na pojednávaní konanom dňa 15.10.2014 navrhovateľka uviedla, že sa to začalo tým, že si našla jednu pani cez internet, nakoľko mala finančné problémy. Tá jej dohodila pána K. a ten jej sľúbil, že formou nie predaja bytu ale záložného práva jej požičajú peniaze od určitých ľudí a tak to aj bolo. Potom ako spoločníčka pána K., pani E. jej dohodila pani Š., ktorá jej požičia peniaze na vyplácanie úveru a dlhov na nájme. Tak vypísali zmluvu, ktorej obsahu tak dôverovala, že si ju u notára ani neprečítala. Potom zistila že ten byt bol predaný odporkyni. Jednalo sa o sumu 18.000 eur. V kúpno-predajnej zmluve podpísala to, že byt predala a zobrala peniaze, ktoré však nikdy nevidela. Nájomné si vyplatila a kto vyplácal úver to nevedela uviesť, ona ho však neplatila. Nedostala žiadne finančné prostriedky.
Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 15.10.2014 uviedla, že pokiaľ išlo o okolnosti uzatvárania kúpnej zmluvy pri samotnom akte podpisu, ktorý sa realizoval u notára odporkyňa nebola, takže k tomu sa nevedela vyjadriť. Pokiaľ sa jedná o finančné prostriedky, ktoré navrhovateľka nedostala, ako tvrdí, poukázala na rozpor medzi jej výpoveďou z pojednávania konanom dňa 15.10.2014 a jej výpoveďou zo dňa 11.12.2013 v trestnom konaní, č. l. 10 spisu. Pokiaľ ide o žalobu zastávala názor, že v predmetnej veci nie je naliehavý právny záujem, navrhovateľka by sa mala domáhať určenia vlastnícka práva proti tomu, kto je vedený ako vlastník v katastri nehnuteľnosti. Pokiaľ tvrdila, že jej nebola vyplatená kúpna cena za byt tak sa mohla domáhať vyplatenia tejto sumy s tým, že dôkazné bremeno bolo na nej.
Nevidela dôvod na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodov, o ktoré sa opierala navrhovateľka v návrhu pretože zmluva bola podpísaná predávajúcim u notára a kupujúcim a právny predpis nevyžaduje, aby boli tieto úkony realizované súčasne na jednom mieste. To, že odporkyňa nebola prítomná pri podpise zmluvy navrhovateľkou u notára nie je sporné, ale táto okolnosť nerobí zmluvu neplatnou. Preto navrhla návrh zamietnuť a priznať náhradu trov súdneho konania.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu a to kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou a odporkyňou. Z listu vlastníctva č. XXXX mal súd preukázané, že v čase podania návrhu ako i v čase rozhodovania súdu je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti osoba odlišná od odporkyne.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia /§ 80 písm. c) O.s.p./ je z hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo 56/2009).
Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľky, ktorý musí byť v čase vyhlásenia rozsudku daný. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný t.j. naliehavý. Navrhovateľka sa určovacou žalobou domáhala vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy voči odporkyni ako osobe, ktorá už v čase začatia konania nebola nositeľom uplatneného práva, teda nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom proti ktorému by mohla navrhovateľa uplatňovať svoj nárok. V prípade, ak by súd aj návrhu navrhovateľky vyhovel, a určil predmetnú kúpnu zmluvu za neplatnú, jej právne postavenie by sa nezmenilo. S poukazom na uvedené bolo rozhodnuté tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania v celkovej výške 251,67 €, ktorá pozostávala z trov právneho zastúpenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1 písm. a, c, d/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov súd priznal odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 07.10.2014, vyjadrenie k návrhu zo dňa 08.10.2014, a účasť na pojednávaní dňa 15.10.2014 - tarifa za 1 úkon 61,87€ x tri úkony + 3 x 8,04 € režijný paušál + 20% DPH, t.j. spolu 251,67 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.