Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoPr/2/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci navrhovateľa Q. A., bytom C. X.V. XX/X, B. N. M., právne zastúpený JUDr. Emíliou Šimkulákovou, advokátkou, Štefánikovo nám. 2, Spišská Nová Ves proti odporcovi MS-Bau spol. s r. o., Vodná 18, Prešov, IČO: 36 458 791, právne zastúpený JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom, Krmanova 16, Košice, za účasti vedľajšieho účastníka Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Prešov, Masarykova č. 1, Prešov, IČO: 30 807 484, o náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -358 zo dňa 27.11.2013 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o priznaní 6% úroku z omeškania od 30.06.2005 do zaplatenia a vo výroku, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh zamietnutý.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti vo výške 615,16 Eur z titulu istiny so 6 % úrokom z omeškania od 30.06.2005 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody podaného návrhu, stanovisko účastníkov konania, obsah vykonaného dokazovania, pripojených listinných dôkazov, citoval ust. , účinného od 01.04.2002, následne ust. - 4, ust. , , platného v čase vzniku pracovného úrazu (ďalej len ) a uviedol, že medzi účastníkmi neboli nepochybné okolnosti vzniku pracovného úrazu preukázané v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , ku ktorému došlo dňa 24.01.2002. Súd poukázal na právny názor vyslovený v uznesení odvolacieho súdu č. k. -202 zo dňa 18.01.2013, z ktorého vyplynulo, že pôvodne vydané rozhodnutie vychádzalo z nesprávne stanovenej výšky priemerného mesačného zárobku pre pracovnoprávne účely, lebo v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , bola uplatnená náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti. Výška náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti sa stanovuje z priemerného mesačného zárobku pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom. Navrhovateľ mal uzatvorenú pracovnú zmluvu s odporcom pre výkon práce ako tesár na dobu určitú dňom 03.08.2001 do ukončenia prác v B. T. N., miesto výkonu práce V.. Podľa bodu 5 pracovnej zmluvy bola dohodnutá mesačná mzda vo výške 7.000,- Sk s tým, že bude pracovníkovi vyplácané aj cestovné podľa platných predpisov. V dôsledku utrpenia pracovného úrazu dňom 24.01.2002 bol navrhovateľ práceneschopný do 22.01.2003 a pracovný pomer bol u odporcu skončený dohodou v zmysle ust. ods. písm. c/ k 31.01.2003. Z titulu náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti si navrhovateľ uplatnil náhradu vo výške 27.888.29 Eur po odpočítaní invalidného dôchodku, ktorý mu bol priznaný k 24.01.2003 a vyplatený za obdobie od 24.01.2003 do 31.12.2003 v sume 1.348,14 Eur. Za uvedené obdobie si navrhovateľ stanovil priemerný mesačný zárobok, ktorý vyplynul z dokazovania vykonaného v konaní vedenom na Okresnom súdu Prešov pod sp. zn. za 11 mesiacov a 7 dní vo výške 29.236,43 Eur, z ktorej sumy odpočítal vyplatený invalidný dôchodok vo výške 1.348,14 Eur.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzal z právneho názoru vyplývajúceho zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ako aj zo stanoviska vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorý poukazoval na nesprávny výpočet uplatnenej náhrady. S poukazom na ust. , súd vychádzal z pravdepodobného zárobku a o výške nároku rozhodol len v medziach vykonaných dôkazov o pravdepodobnosti a preukázateľnosti s tým, že sa stotožnil s názorom odporcu, ako aj vedľajšieho účastníka, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a všetky skutočnosti ním uvádzané, že by aj naďalej pracoval v zahraničí boli dôkazom len podporným. V neprospech navrhovateľa bola zohľadnená okolnosť, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú. Navrhovateľ podľa súdu nemôže ani relevantne preukázať a ani nepreukázal, že by s ním odporca uzavrel opätovne pracovnú zmluvu na výkon práce v zahraničí. Tieto okolnosti boli rozhodujúce pre posúdenie, či navrhovateľ si splnil dôkaznú povinnosť, a preto súd uzavrel, že navrhovateľ dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Všetky dôkazy, ktoré navrhovateľ súdu predložil, jednotlivé listinné dôkazy, zmluvy o dielo s nemeckými firmami, doklady o tom, že pracovníci, ktorí pracovali u odporcu pracovali aj následne v roku 2002 na prácach v N., ale boli aj takí, ktorí následne v N. nepracovali. Týmito dôkazmi a tvrdenými skutočnosťami navrhovateľ podľa súdu neuniesol dôkazné bremeno. Súd poukázal na to, že tvrdenie navrhovateľa o tom, že by pracoval v zahraničí aj v roku 2002 na základe predložených dôkazov nie je nepochybné, aj keď nejakí pracovníci pracovali s navrhovateľom, pracovali aj následne v N., ale boli aj takí, ktorí následne v N. nepracovali. Na druhej strane sa súd stotožnil s tvrdením odporcu, že ako zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí reálne pracovali na pozíciách, na ktorých pracoval navrhovateľ aj na území Slovenskej republiky, čo aj zdokladoval. Opätovne súd zdôraznil, že vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou vyplývajúcou z ust. a skonštatoval, že to, či by navrhovateľ pracoval v N. alebo nie, nebolo preukázané ani preukázateľné. Určite bolo preukázateľné, že pracovná zmluva bola na dobu určitú, do ukončenia prác v B. T. N. v V. a bola dohodnutá mesačná mzda 7.000,- Sk. Ak tieto práce boli ukončené pred rozhodným obdobím, ktoré súd mal zohľadniť na zistenie pravdepodobného zárobku, nemohol vychádzať z tvrdení navrhovateľa, žeby v N. určite zostal pracovať, pretože miesto výkonu práce po ukončení prác na letisku v V. bolo v dispozícii zamestnávateľa a písomné doklady, ktoré boli predložené do spisu nasvedčujú o opaku. Súd opätovne zdôraznil, že pri určení pravdepodobného zárobku nemohol vychádzať z okolností „keby, ak by“, ale len na základe skutočne preukázaných a relevantných dôkazov.

Z tohto dôvodu pre výpočet priznania sumy vychádzal z výpočtu vedľajšieho účastníka, ktorý bol predložený v júli 2011, kde bol určený pravdepodobný zárobok v sume 9.635,- Sk, a to na základe mzdy troch zamestnancov odporcu. Súd pri výpočte pravdepodobného zárobku vychádzal z pravdepodobného zárobku, z ktorého odpočítal vyplatenú náhradu invalidného dôchodku, ako aj zárobok, ktorý by mohol navrhovateľ minimálne dosahovať. Z tohto dôvodu súd priznal navrhovateľovi z titulu istiny sumu 615,14 Eur a z titulu náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie od 24.01.2003 do 31.12.2003, pričom vychádzal z rozhodného obdobia pre výpočet pravdepodobného zárobku posledného kalendárneho štvrťroka roku 2002. V tejto časti sa súd prvého stupňa stotožnil s výpočtom predloženým vedľajším účastníkom na strane odporcu, na ktorý v celom rozsahu poukázal s prihliadnutím k tomu, že pre určenie pravdepodobného zárobku odporca predložil mzdové listy troch zamestnancov za rok 2002, na základe toho vedľajší účastník vypočítal pravdepodobný zárobok podľa pred vznikom škody na strate na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Pravdepodobný priemerný zárobok za rozhodné obdobie by na základe tohto výpočtu predstavoval 9.635,- Sk, priznaný invalidný dôchodok navrhovateľov bol vo výške 3.594,- Sk a predpokladaný zárobok navrhovateľa podľa zákona o minimálnej mzde by v tomto období bol vo výške 4.178,- Sk, t. j. strata na zárobku navrhovateľa za jeden mesiac prestavuje 1.863,- Sk, a to za obdobie od 24.01.2003 do 30.06.2003. Následne výška invalidného dôchodku vyplácaná navrhovateľovi predstavovala sumu 3.810,- Sk, a preto strata na zárobku za obdobie od 01.07.2003 do 30.09.2003 bola vo výške 1.647,- Sk a od 01.10.2003 do 31.12.2003 bola výška minimálnej mzdy vo výške 4.560,- Sk, preto strata na zárobku navrhovateľa predstavovala 1.265,- Sk. Celkom priznaná náhrada straty na zárobku za uvedené obdobie predstavuje 18.532,- Sk, t. j. 615,14 Eur, s ktorým výpočtom sa súd prvého stupňa v celom rozsahu stotožnil.

Následne súd s poukazom na ust. v spojení s Nariadenia vlády č. , priznal navrhovateľovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 6 % od 30.06.2005, ktorý považoval za dôvodný a zákonný. Odporca vedel o pracovnom úraze, aké trvalé následky utrpel po pracovnom úraze, a preto uplatňovaný nárok na úroky z omeškania s dátumom od podania návrhu, súd považoval za dôvodný a preukázaný, a preto mu v tejto časti vyhovel.

K výroku o trovách konania vyhlásil, že o nich rozhodne samostatným uznesením.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie vedľajší účastník. Namietal priznanie úroku z omeškania. Poukázal na to, že v tejto časti napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedol, že určenie náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti bol u navrhovateľa stanovený na základe voľnej úvahy súdu a s poukazom na rozsah vykonaného dokazovania nebolo možné určiť jeho výšku bez súdneho rozhodnutia. Odporca sa nebránil ako zamestnávateľ plniť náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, lebo si bol vedomý toho, že mu táto náhrada patrí, avšak dôležitou otázkou bola otázka výšky. Z tohto dôvodu nesúhlasil s priznaním úroku z omeškania z titulu priznanej istiny.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku, zamietavom výroku odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Bol toho názoru, že súd neuviedol prečo na základe predložených dôkazov o možnej práci v zahraničí nevychádzal z preukázaných skutočností. Trval na priznaní náhrady straty na zárobku vo výške 36.192,60 Eur, a preto v tejto časti navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a jeho návrhu vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov konania.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa s jeho odvolaním nesúhlasil. Navrhol v tejto časti napadnutý rozsudok potvrdiť.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu súhlasil s odvolaním vedľajšieho účastníka. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ohľadne priznania istiny vo výške 615,14 Eur.

Právna zástupkyňa navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka považovala nárok na priznané príslušenstvo pohľadávky za opodstatnený, a preto v tejto časti navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , bez nariadenia pojednávania, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke ( v spojení s ust. ) a dospel k záveru, že odvolania účastníkov nie sú dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil.

Pri posudzovaní uplatneného nároku náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopností bol súd prvého stupňa viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení č. k. -202 zo dňa 18.01.2013 v súlade s ust. , z ktorého vychádzal.

V občianskom súdom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu im z ust. , t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena.

Hodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu, nie účastníkov konania. Nie je porušením práva účastníka na súdnu ochranu zaručeného ani práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, iné hodnotenie dôkazov ako podľa názoru účastníka, ktorý dôkaz predložil. Uplatnené námietky navrhovateľa týkajúce sa nesprávneho hodnotenia dôkazov, na základe ktorých súd prvého stupňa mal dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že nemohol vychádzať z toho, čo nebolo preukázané, a preto na predložené listinné dôkazy týkajúce sa pravdepodobnosti vykonávania práce navrhovateľa v zahraničí, ktoré sa však netýkali priamo navrhovateľa, ktorý v konaní nepreukázal, že keby neutrpel pracovný úraz, by naďalej vykonával prácu v zahraničí, neboli preukázané. Správne súd prvého stupňa poukázal na to, že pracovný pomer u odporcu bol uzavretý na dobu určitú, t. j. na dokončenie diela letiska v V., v B. T. N.. Z tohto dôvodu pri stanovení výšky uplatnenej náhrady straty na zárobku vychádzal zo stanoveného pravdepodobného zárobku za rozhodné obdobie, t. j. posledný kalendárny štvrťrok roku 2002 z dôvodu, že práceneschopnosť navrhovateľa skončila k 23.01.2003. S predloženým výpočtom vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa stotožnil aj odvolací súd. Správne súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovateľ k tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno, a preto nesplnenie dôkaznej povinnosti malo za následok jeho neúspech v konaní. Z týchto dôvodov bola uplatnená námietka nesprávneho hodnotenia dôkazov, nesprávnych skutkových zistení, na základe čoho by došlo k nesprávnemu posúdeniu uplatneného nároku, nebola opodstatnená, a preto odvolanie navrhovateľa odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa zamietavého výroku vyplýva z kontextu celého obsahu odôvodnenia, spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. . Navyše bol v tejto časti odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ).

Vo vzťahu k odvolaniu vedľajšieho účastníka proti výroku o priznanom príslušenstve pohľadávky, t. j. úroku z omeškania z istiny, odvolací súd uvádza, že ani túto námietku vedľajšieho účastníka nepovažoval za opodstatnenú. Je nesporné, že odporca mal vedomosť o vzniku pracovného úrazu, t. j. o ublížení na zdraví spojeného s výkonom pracovnej činnosti u navrhovateľa, o skončení jeho práceneschopnosti, ako aj o nároku na náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti. Pokiaľ odporca, resp. vedľajší účastník na strane odporcu nesúhlasil s výškou uplatnenej náhrady, mal podľa vlastnej úvahy plniť uplatnený nárok v zákonnej výške, ktorý by mu bol následne na základe rozhodnutia súdu o uplatnenom nároku zohľadnený. Z dôvodu však, že vedľajší účastník ani odporca neposkytol ani čiastočné plnenie navrhovateľovi, súd prvého stupňa správne považoval uplatnený úrok z omeškania od podania návrhu za dôvodný a zákonný. V tejto časti sa odvolací súd stotožnil s priznaním úroku z omeškania súdom prvého stupňa.

Z týchto dôvodov preto odvolací súd, potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. , .

Podľa ust. , , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa, ktorý doposiaľ o trovách konania nerozhodol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.