Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/36/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov JUDr. Jána Vanka a JUDr. Ľubici Medveckej, proti obžalovanému H. X., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného H. X., proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo dňa 06.03.2014, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 15.10.2014 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného H. X. ako nedôvodné z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného H. X. (ďalej len obžalovaný) vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe že: hoci mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. vyplýva povinnosť vyživovať svoje deti Z. X. nar. XX.XX.XXXX a P. X. nar. XX.XX.XXXX a podľa rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo dňa 03.07.1992 je povinný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 400,- Sk (13,27 eur) vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám matky X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. M., G.U. č. XX, ktorý rozsudok bol zmenený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. -18 zo dňa 28.08.2007 v časti o výživnom tak, že výživné na deti Ildikó X. nar. XX.XX.XXXX sa zvyšuje zo sumy 13,27 eur na sumu 39,38 eur a P. X. nar. 25.11.1991 sa zvyšuje zo sumy 13,27 eur na sumu 39,38 eur, vyživovaciu povinnosť si riadne neplnil, pričom v čase neplnenia vyživovacej povinnosti bol bez pracovného pomeru a nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, zdržiava sa v mieste bydliska, čím za obdobie od mesiaca máj 2009 do mesiaca august 2009 vrátane, mu vznikol dlh na výživnom voči Kataríne X. vo výške 159,31 eur, za obdobie od mesiaca máj 2011 do 06.03.2014 mu vznikol dlh na výživnom voči Erike X. vo výške 1.314,49 eur a za obdobie od mája 2009 do augusta 2009 a od mája 2011 do 06.03.2014 mu vznikol dlh na výživnom voči Z. X. vo výške 1.473,71 eur, čin spáchal hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo dňa 26.11.2007 právoplatným dňa 18.12.2007 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Súd I. stupňa uložil obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. za zistenia poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l/ Tr. zák. a priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s tým, že na výkon uvedeného trestu obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadol obžalovaný. V písomných dôvodoch bližšie nešpecifikoval dôvody svojho odvolania. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že jeho odvolanie smeruje tak do viny ako aj uloženému trestu. Doposiaľ z dlžného výživného neuhradil nič, je nezamestnaný a požiadal, aby mu bol daný ešte mesiac na uhradenie výživného, pretože chcel spolu so súrodencami a matkou predať

rodinný dom a z utŕženej ceny dlžné výživné uhradiť. Uviedol, že si prácu hľadá, ale žiadnu si nevie nájsť, pričom žije z toho, čo si zarobí na brigádach. Svedkyne Z. X., X. X., P. X. zhodne uviedli, že dlžné výživné obžalovaný neuhradil, pričom neplatí ani bežné výživné. Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie obžalovaného nepovažuje za dôvodné, pretože súd I. stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a preto navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou

- obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dostatočné dokazovanie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a následne správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák., podľa ktorého tohto konania sa dopustí páchateľ, ktorý najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacov za taký čin odsúdený.

Obžalovaný vo výpovedi na svoju obranu uviedol, že dlžné výživné neplatil z dôvodu, že nemal finančné prostriedky, nakoľko bol bez zamestnania. Na hlavnom pojednávaní pred súdom I. stupňa uviedol, že pracuje v spoločnosti Elpo W. Q. M., kde však ešte nemal uzatvorenú pracovnú zmluvu. Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom však uviedol, že v uvedenej spoločnosti pracoval len necelé 2 mesiace, pričom zarobil okolo 300,- eur a pracovný pomer mu skončil z dôvodu, že bol v podmienke pre predchádzajúce odsúdenie. Z výpovedí svedkýň X. X., P. X. a Z. X. mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť od mesiaca máj 2009 do dňa vyhlásenia rozsudku súdu I. stupňa neplnil a túto si nesplnil ani na základe poučenia o účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. pred odvolacím súdom. Ako vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo dňa 03.07.1992 bola obžalovanému uložená povinnosť prispievať na výživu Z. X. a P. X. k rukám matky X. X. sumou 400,- Sk (13,27 eur) na každé dieťa vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred. Obdobie, za ktorý si obžalovaný neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, súd I. stupňa ustálil predovšetkým na základe listinných dôkazov. Zistil, že obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody od 04.09.2009 do 20.04.2011, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený, od 26.03.2012 do 22.05.2012 bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako uchádzač o zamestnanie, avšak z uvedenej evidencie bol vyradený z dôvodu nespolupráce s úradom, preto súd I. stupňa do skutku zahrnul aj toto obdobie a to z toho dôvodu, že obžalovaný neprijal pomoc štátu pri hľadaní si zamestnania a bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre svoj laxný prístup k práci. Vzhľadom na skutočnosť, že P. X. a Z. X. sú plnoleté, súd I. stupňa upravoval skutok, uvedený v obžalobe tak, že obžalovaný bol povinný uvedeným svedkyniam platiť výživné od ich plnoletosti k nie rukám matky ale priamo im.

Pri rozhodovaní o druhu treste a jeho výmere, súd I. stupňa vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadal nielen na osobu páchateľa ale aj na okolnosti prípadu a následok konania páchateľa. Poukázal predovšetkým na osobu obžalovaného, kde bolo zistené, že tento bol viackrát súdne trestaný, naposledy v roku 2011 za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., pričom v rokoch 2007 a 2009 bol odsúdený aj za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. Zo správy od posledného zamestnávateľa obžalovaného vo firme H. Q. M. vyplynula skutočnosť, že obžalovaný rozviazal pracovný pomer na vlastnú žiadosť dohodou a tak sa svojím pričinením pripravil o stabilný príjem, z ktorého mohol výživné na deti platiť. Svoj prístup k práci preukázal aj tým, že bol vyradený z evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky pre nespoluprácu.

Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. je zákonom stanovená trestná sadzba 1 až 5 rokov. V zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. súd I. stupňa správne zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného a správne zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti a to uvedenej v § 36 písm. l/ Tr. zák. teda, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a existenciu priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák., teda že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na rovnováhu poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti súd I. stupňa správne neupravoval zákonom stanovenú trestnú sadzbu pri hore uvedenom prečine v zmysle § 38 ods. 3 alebo ods. 4 Tr. zák. a ukladal tak trest odňatia slobody v sadze 1 až 5 rokov. Aj odvolací súd dospel k názoru, tak ako súd I. stupňa, že v prípade obžalovaného bude postačujúci trest odňatia slobody na dolnej hranici tejto zákonom stanovenej sadzby a to v trvaní 1 roka so zaradením na výkon uvedeného trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti, odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.