Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-5-2013.pdf
PDF · 90.37 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Tamaškovičom, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému H. X., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) písmeno c) Trestného zákona v konaní o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky 2 Pv 889/2011 na hlavnom pojednávaní dňa 06.03.2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný
H. X., narodený XX.XX.XXXX T. Q. M., trvale bytom G. XXX, prechodne bytom Q. M., S. X,
je vinný, že
hoci mu ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. vyplýva povinnosť vyživovať svoje deti Z. X. nar. XX.X.XXXX a P. X. nar. XX.XX.XXXX a podľa rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 11C 138/92 zo dňa 3.7.1992 je povinný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 400,- Sk (13,27 eur) vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám matky X. X., Q.. X.X.XXXX, U. Q. M., E.. U. Č.. XX, ktorý rozsudok bol zmenený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 11P 203/07-18 zo dňa 28.8.2007 v časti o výživnom tak, že výživné na deti Z. X. nar. XX.X.XXXX sa zvyšuje zo sumy 13,27 eur na sumu 39,38 eur a P. X. nar. XX.XX.XXXX sa zvyšuje zo sumy 13,27 eur na sumu 39,83 eur, vyživovaciu povinnosť si riadne neplní, pričom v čase neplnenia vyživovacej povinnosti bol bez pracovného pomeru a nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, zdržiava sa v mieste bydliska, čím za obdobie od mesiaca máj 2009 do mesiaca august 2009 vrátane, mu vznikol dlh na výživnom voči X.Q. X. vo výške 159,31 eur, za obdobie od mesiaca máj 2011 do 6.3.2014 mu vznikol dlh na výživnom voči P. X. vo výške 1.314,39 eur a za obdobie od mája 2009 do augusta 2009 a od mája 2011 do 6.3.2014 mu vznikol dlh na výživnom voči Z. X. vo výške 1.473,71 eur, čin spáchal hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové zámky sp. zn. 2T 198/07 zo dňa 26.11.2007 právoplatným dňa 18.12.2007 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 odsek 3 písmena b, Trestného zákona
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený
tým spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona
Za to mu súd ukladá
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal pod spisovou značkou 2Pv 889/11 dňa 07.11.2013 obžalobu na obvineného H. X., narodeného XX.XX.XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že hoci mu ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. vyplýva povinnosť vyživovať svoje deti Z. X. Q.. XX.X.XXXX a P. X. Q.. XX.XX.XXXX a podľa rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 11C 138/92 zo dňa 3.7.1992 bol povinný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 400,- Sk (13,27 eur) vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám matky X. X., Q.. X.X.XXXX, U. Q. M., E.. U. Č.. XX, ktorý rozsudok bol zmenený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 11P 203/07-18 zo dňa 28.8.2007 v časti o výživnom tak, že výživné na deti Z. X. Q.. XX.X.XXXX sa zvyšuje zo sumy 13,27 eur na sumu 39,38 eur a P. X. Q.. XX.XX.XXXX sa zvyšuje zo sumy 13,27 eur na sumu 39,83 eur, vyživovaciu povinnosť si riadne neplní, toho času je bez pracovného pomeru a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, zdržiava sa v mieste bydliska, čím za obdobie od mesiaca máj 2009 do mesiaca august 2009 vrátane a od mesiaca máj 2011 až do 31.10.2013 vznikol na výživnom dlh v sume 2.708,44 eur a čin spáchal, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T 198/2007 zo dňa 26.11.2007 právoplatným dňa 18.12.2007 odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 odsek 3 písmena, Trestného zákona
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkýň X. X., Z. X.Š., P. X. a ostatným listinným materiálom zadováženým v rámci konania.
Obžalovaný H. X. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravdou, že neplatil výživné, nakoľko nemal finančné prostriedky. Bol bez zamestnania, avšak uviedol, že už pracuje v spoločnosti P. W. Q. M., kde však ešte nemal uzatvorenú pracovnú zmluvu. Vyjadril ochotu dlžné výživné uhradiť v lehote troch mesiacov. Z výpovede obžalovaného je zrejmé, že svoje dcéry nenavštevuje, nestretáva sa s nimi. Svoje konanie oľutoval.
Z výpovede svedkyne X. X. mal súd preukázané, že obžalovaný neplatil výživné v dobe od mája 2009 do augusta 2009 na P. X., kedy v danom období bola ako oprávnená ona. Súčasne uviedla, že jej deti sú už plnoleté a od ich plnoletosti sú oprávnenými osobami ony. Z jej výpovede tiež vyplýva, že obžalovaný sa o svoje deti nezaujímal, neprejavoval o ne záujem, s obžalovaným sa nestretáva možno už aj 15 rokov. Svedkyňa vypovedala, že obe dcéry študujú na vysokých školách v dennej forme štúdia, pričom každá poberá sociálne štipendium približne v sume 220 eur za mesiac. Zameškané výživné vymáhala prostredníctvom súdneho exekútora, avšak ani exekútorovi sa nepodarilo vymôcť žiadne výživné od obžalovaného.
V procesnom postavení svedkyne bola vypočutá P. X., ktorá uviedla, že v súčasnej dobe študuje na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a predtým študovala na univerzite Jána Selye v Komárne. Mesačne poberá sociálne štipendium vo výške približne 210 eur, ešte si privyrába brigádnicky, kde jej príjem sa pohybuje od 19 - 150 eur, pričom tento príjem nie je pravidelný. Mesačné náklady na jej osobu sa pohybujú okolo 150 eur mesačne. Uviedla, že obžalovaný jej neplatí výživné v dobe od mája 2011 až doposiaľ. Dňa 25.11.1991 nadobudla plnoletosť a od tej doby má obžalovaný platiť výživné do jej rúk, pričom za obdobie od mája 2009 do augusta 2009 mal platiť do rúk jej matky.
V procesnom postavení svedkyne bola vypočutá Z.Ó. X., ktorá vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že jej obžalovaný neplatí výživné od mája 2009 do augusta 2009, a od mája 2011 až doposiaľ, nakoľko
dňa 28.01.2008 nadobudla plnoletosť a preto má plniť do jej rúk. S obžalovaným nie sú v kontakte, žiadnym spôsobom neprispieva na jej výživu, nekupoval jej žiadne darčeky. Na univerzite Jána Selye v Komárne poberala sociálne štipendium približne 130 eur a na Slovenskej poľnohospodárskej Univerzite v Nitre poberá sociálne štipendium vo výške približne 210 eur, nakoľko táto suma sa každým rokom mení.
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 11C/138/1992 zo dňa 3.07.1992, právoplatným dňa 21.07.1992 bolo manželstvo X.Q. X. a obžalovaného rozvedené a súčasne bola obžalovanému uložená povinnosť platiť výživné na obe dcéry po 400 Kčs, počnúc právoplatnosťou rozsudku, každý mesiac do 15-teho dňa vopred.
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 11P/203/2007 zo dňa 28.augusta 2007 právoplatným dňa 11.09.2007 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Nové Zámky 11C/138/1992 zo dňa 03.07.1992 v časti o výživnom tak, že výživné sa zvyšuje na maloletú Z. X. zo sumy 400 Kčs na 1200,- Sk mesačne a na maloletú P. X. zo sumy 400 Kčs na 1200,- Sk mesačne od 01.09.2007. Zo zabezpečených listín (z potvrdenia o návšteve školy a dohodou o brigádnickej práci študenta) mal súd preukázané, že P. X. a Z. X. študujú na vysokej škole, dennou formou štúdia, poberajú sociálne štipendium, naviac P. X.Š. si privyrába aj brigádnickou činnosťou, pričom tieto ich príležitostné finančné zdroje podľa názoru súdu nenahrádzajú povinnosť obžalovaného plniť si zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, nakoľko nie sú finančnými zdrojmi, ktoré spĺňajú podmienku, živiť sa samé. Sú poskytované z dôvodu, že obžalovaný sa o ne nestará.
Skutočnosť, že obžalovaný si neplní vyživovaciu povinnosť na svoje deti, bola okrem jeho samotného priznania sa preukázaná aj výpoveďami svedkýň P. X., Z. X.K. G. X. X.. Obdobie, za ktoré si obžalovaný neplní svoju vyživovaciu povinnosť bola určená na základe listín v súhrne s výpoveďami svedkýň, pričom zo skráteného výpisu klienta č. l. 52 a nasl. spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody dňa 04.09.2009 a podmienečne bol prepustený z výkonu trestov odňatia slobody dňa 20.04.2011. Vo výkone trestu odňatia slobody vyživovaciu povinnosť riadne nahlásil. Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/31/2009 zo dňa 18.02.2009 právoplatným 28.04.2009 bol obžalovaný H. X. uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené bola určená doba nového obdobia neplnenia si vyživovacej povinnosti od mája 2009 do augusta 2009 a od mája 2011 do 06.03.2014, kedy tento súd vo veci rozhodol. Zo správy zo Sociálnej poisťovne pobočka Nové Zámky mal súd za preukázané aj to, že obžalovaný nebol zamestnaný u žiadneho zamestnávateľa a taktiež nebol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, ako uchádzač o zamestnanie, okrem evidencie od 26.03.2012 do 22.05.2012, kedy bol vyradený z dôvodu nespolupráce s úradom. Súd dal za vinu obžalovanému aj obdobie evidencie uchádzača o zamestnanie na úrade práce, nakoľko obžalovaný neprijal pomoc štátu pri hľadaní si zamestnania a bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie svojím laxným prístupom, avšak prácu si sám nenašiel. Súd vzhľadom k tomu, že oprávnené P. G. Z. X. sú už plnoleté, upravil skutok kladený obžalobou za vinu H. X. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona, nakoľko mal vedomosť o tom, že je otcom dvoch detí a týmto je povinný prispievať na výživu, pričom aj napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 62 zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. a tiež aj z vyššie uvedených rozsudkov z civilných konaní, si túto povinnosť neplnil. Tým, že si svoju povinnosť neplnil viac ako dva roky, naplnil aj zákonný znak uvedený v odseku 3 písmeno b) uvedeného trestného činu a tým, že už pred spáchaním predmetného trestného činu bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona, resp. prepustený z výkonu trestu za takýto čin naplnil zákonný znak uvedený v písmene c) odseku 3 ustanovenia § 207 Trestného zákona, čo je preukázané okrem odpisu registra trestov aj pripojenými a oboznámenými spisovými materiálmi. Svojím spôsobom života sa dopúšťal trestnej činnosti aj majetkového charakteru a tiež aj trestného činu zanedbania povinnej výživy, za čo bol právoplatne odsúdený. Obžalovaný H. X. bol právoplatne odsúdený okrem iného aj za prečin sprenevery - teda za trestný čin majetkového charakteru, ktorým získal určité financie, a aj napriek tejto skutočnosti si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť na svoje deti neplnil. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný bol schopný si zabezpečiť finančné prostriedky prácou, ktoré mohol použiť na plnenie si vyživovacej povinnosti voči deťom, avšak tieto použil pre vlastnú potrebu a svoju vyživovaciu povinnosť neplnil a dokonca sa dopustil trestnej činnosti. Súd skúmal aj závažnosť prečinu v zmysle § 10 odsek
2 Trestného zákona, pričom dospel k záveru, že konanie obžalovaného nemožno posúdiť ako nepatrné a to už minimálne vo vzťahu k dĺžke neplnenia si svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a tiež aj k tomu, že sa obžalovaný žiadnym spôsobom nesnažil plniť si svoju povinnosť. Je pravda, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje v spoločnosti P. W. Q. M., zatiaľ len na skúšku, avšak na ďalšom hlavnom pojednávaní uviedol, že s ním nakoniec pracovnú zmluvu nepodpísali, a žiadnym iným relevantným spôsobom nepreukázal súdu snahu sa zamestnať a uhradiť dlžné výživné, čím by mohol využiť ustanovenie § 86 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona o účinnej ľútosti. Je pravdou, že obžalovaný na prvom hlavnom pojednávaní uviedol, že dlžné výživné uhradí v lehote troch mesiacov, avšak sa tak nestalo, pričom si bol vedomí svojho protiprávneho konania, nakoľko už v minulosti bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 2T/198/2007 zo dňa 26.11.2007 a trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky 2T/31/2009 zo dňa 18.02.2009 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Súdu predložil len jedno potvrdenie o úhrade výživného v sume 80 € a to zo dňa 28.12.2011.
Z odpisu registra trestov a ostatných správ a charakteristík na obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol viackrát súdne trestaný, naposledy v roku 2011 za prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, pričom v rokoch 2007 a 2009 bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. V predmetnom období bol bez zamestnania, bol vo výkone trestu odňatia slobody (za obdobie, ktoré bol obžalovaný vo výkone trestu a riadne nahlásil vyživovaciu povinnosť nie je možné trestne stíhať obžalovaného), pričom zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky vyplýva, že obžalovaný bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nedostavenia sa na úrad. Zo správy od posledného zamestnávateľa obžalovaného H. X. H. Q. M., E. X, je zrejmé, že s touto obžalovaný rozviazal pracovný pomer na vlastnú žiadosť dohodou, teda, pripravil sa svojim pričinením o stabilný príjem, z ktorého by mohol výživné na deti platiť, doposiaľ si žiadnu výhodnejšiu prácu doposiaľ nenašiel a odmietol aj pomoc štátu pri hľadaní si zamestnania. Z miesta trvalého pobytu obžalovaného neboli zistené žiadne negatívne skutočnosti.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu postupoval podľa § 34 Trestného zákona, pričom zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (t. j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) avšak tiež zistil aj okolnosť priťažujúcu podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona (t. j., že už bol za trestný čin odsúdený). Vzhľadom k tomu, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je v rovnováhe nedochádza v zmysle § 38 odsek 3 alebo 4 k úprave trestnej sadzby a preto súd ukladal trest odňatia slobody v sadze 1 až 5 rokov. Súd pri ukladaní trestu vzal do úvahy osobu obžalovaného, jeho doterajší život a spôsob spáchania činu a preto mu ukladal trest na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, nakoľko je toho názoru, že na ochranu spoločnosti je trest v takejto výmere postačujúci. Súd je toho názoru, že úmyslom zákonodarcu bolo v prvom rade donútiť obžalovaného (obvineného) k zaplateniu dlžného výživného a nie mu ukladať vysoké tresty odňatia slobody, ktorými by bolo zmarené alebo oddialené riadne si plnenie vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa uvedeného trestného činu dopustil v rámci podmienečného prepustenia z výkonu iného trestu, vzhľadom na § 49 odsek 2 Trestného zákona nebolo možné obžalovanému uložiť iný trest ako trest odňatia slobody nepodmienečný, na ktorý výkon bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.