Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-123-2014.pdf
PDF · 87.43 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/123/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: CHEMOSVIT CHEDOS, s.r.o., so sídlom Štúrova 101, 059 21 Svit, IČO: 46 741 801, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Štefanom Šalkovským, advokátom, so sídlom V. XXX, XXX XX Q., proti žalovanému: AP- TRANS, s.r.o., so sídlom 027 12 Liesek 631, IČO: 36 428 396, v konaní o zaplatenie 1.320 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/79/2013-40 zo dňa 27. januára 2014 v napadnutých výrokoch II/, III/ o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 1.320 Eur od 08.04.2013 do 17.07.2013 a v závislom výroku o trovách prvostupňového konania, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/79/2013-40 zo dňa 27. januára 2014 v napadnutých výrokoch II/, III/ o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 1.320 Eur od 08.04.2013 do 17.07.2013, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 23,20 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 377,83 Eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ konanie o zaplatenie sumy 1.320 Eur zastavil. Výrokom II/ rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 1.320 Eur od 08.04.2013 do 17.07.2013, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III/ rozhodol o trovách prvostupňového konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 23,20 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 377,83 Eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa doručenou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.320 Eur spolu s 9,75 % úrokom z omeškania ročne od 08.04.2013 do zaplatenia, spolu s náhradou trov konania na tom základe, že žalobca ako dopravca uzavrel so žalovaným ako odosielateľom zmluvu o preprave veci neformálnym spôsobom, a to vykonaním služby na základe objednávok/príkazu žalovaného. Predmetom zmluvy bolo vykonanie prepravy veci v období uvedenom v objednávke žalovaného podľa dohodnutých podmienok. Žalobca vykonal/obstaral službu pre žalovaného v zmysle objednávky na prepravu č. 12/2013 z 31.01.2013 z Bagnolo in Piano, IT do miesta určenia - Spišská Nová Ves, SK v lehote 31.01. - 04.02.2013 za dohodnutú cenu 1.100 Eur plus DPH. Žalobca vykonal službu vlastným vozidlom ev. č.: PP 623 BT/PP 038 YE dňa 04.02.2013, t.j. že žalobca svoj záväzok vykonať prepravu tovaru splnil, keď službu podľa nákladného listu CMR, a to záznamu o prevádzke MV riadne a včas vykonal na uvedenej trase. Cena služby bola dohodnutá bez DPH s tým, že žalovaným bude zaplatená na základe vystavenej faktúry do 60 dní odo dňa jej odoslania, najneskôr do dátumu splatnosti uvedeného na faktúre. Žalobca vystavil faktúru č. 21302001
zo dňa 06.02.2013 na sumu 1.320 Eur, ktorá bola splatná dňa 07.04.2013. Okresný súd poukázal na stanovisko žalobcu, ktorý žiadal úrok z omeškania zo žalovanej istiny 9,75 % ročne zo sumy 1.320 Eur od 08.04.2013 do 17.07.2013, t.j. za 99 dní omeškania, ako aj na stanovisko žalovaného, ktorý podaním doručeným okresnému súdu dňa 27.01.2014 oznámil, že ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti súdneho konania.
Okresný súd vykonal dokazovanie a za použitia ust. § 610 Obchodného zákonníka, vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ako aj ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zistil, že žalobca uskutočnil pre žalovaného prepravu na základe jeho objednávky, ktorú prepravu vyfakturoval. Žalovaný žalovanú istinu uhradil až po podaní žaloby, a to dňa 17.7.2013. Táto skutočnosť bola dôsledkom späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie žalovanej istiny 1320 Eur. Vzhľadom k dispozitívnemu úkonu žalobcu okresný súd za aplikácie ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie v časti o zaplatenie istiny zastavil. Pri rozhodovaní o úroku z omeškania okresný súd uviedol, že žalovaný pohľadávku žalobcu v lehote splatnosti, ktorá bola podľa faktúry vyjadrená dátumom 7.4.2013, nezaplatil, preto sa dostal do omeškania prvým dňom nasledujúcim po jej splatnosti a až do jej zaplatenia dňa 17.7.2013. Za tohto stavu okresný súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, v danom prípade 9,75% ročne od 8.4.2013 do 17.7.2013. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, plnú náhradu trov konania v celkovej sume 401,03 Eur, ktoré pozostávali z uhradeného a kráteného súdneho poplatku 23,20 Eur za podanú žalobu, a z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 377,83 Eur, podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za tri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava, podanie žaloby, čiastočné späťvzatie vo veci istiny) po 61,41 Eur + 3 x režijný paušál po 7,81 Eur + náhrada za stratu času za 8 polhodín (dňa 27.1.2014 - účasť na pojednávaní) po 13,40 Eur + 20% DPH = 62,83 Eur.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu, a to proti výrokom II/, III/ v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že úroky z omeškania sú majetkovou sankciou za oneskorené splatenie peňažnej pohľadávky. V súvislosti s konaním žalovaného však nie je možné takúto sankciu uplatniť, pretože finančné možnosti a následne záväzky žalovaného boli dôvodom omeškania so zaplatením istiny žalobcovi. Takisto je sporné, kedy faktúra za vykonanú službu - prepravu tovaru bola žalovanému doručená, pretože z písomných podkladov, ktoré sa nachádzajú v spise, táto skutočnosť nie je zrejmá. Základnou podmienkou omeškania dlžníka je splatnosť dlhu. Splatnosť tohto záväzku bola určená jednostranným právnym úkonom žalobcu a žalovaný ju žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť. Počas celého konania nebolo dokázané, či faktúra bola alebo nebola doručená žalovanému. Podľa názoru žalovaného faktúra nebola žalovanému doručená, a preto sa ani žalovaný nemohol dostať do omeškania. Určenie času plnenia je dvojstranným právnym úkonom. Zmluvné strany sa teda na jeho plnení majú pri uzatváraní dohodnúť. Ak sa nedohodnú, veriteľ je oprávnený dlžníka požiadať o splnenie záväzky a dlžník je povinný tento záväzok splniť bez zbytočného odkladu, čo z predloženej žaloby nevyplýva. Podľa názoru žalovaného čas plnenia záväzku vyplývajúci zo zmluvy o preprave nebol dohodnutý, a preto mal veriteľ - žalobca požiadať dlžníka - žalovaného o splnenie záväzku. Takúto povinnosť si však veriteľ - žalobca nesplnil, a preto jemu priznané úroky z omeškania v tejto veci boli bez právneho dôvodu. Žalovaný žiadal v napadnutých výrokoch posúdiť rozhodnutie okresného súdu tak, že prvostupňové rozhodnutie vo výrokoch II/ a III/ bude zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Žalovaný si súčasne uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.
K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že odvolanie je nedôvodné, pretože vychádza z účelovej skutkovej a právnej konštrukcie záväzku žalovaného zaplatiť prepravné. V danom prípade má pre posúdenie veci podstatný význam obsah prepravnej zmluvy, ktorý je daný podľa prepravného listu CMR v zmysle čl. 9 vyhlášky č. 11/1975 Zb.. Keďže nákladný list neobsahuje údaje o cene prepravného a jej platbe, podľa objednávky č. 12/2013 jej prijatím (žalobcom), náležitosťami prepravnej zmluvy sa stali aj údaje o cene a platobných podmienkach. Žalobca objednávku prepravy prijal bez výhrad a za vykonanú prepravu na dohodnutej trase vystavil faktúru podľa údajov žalovaného
- do 7 dní po ukončení prepravy a platba do 60 dní po doručení faktúry a originálu CMR. Skutočnosť, že žalovaný pohľadávku uhradil, preukazuje doručenie vystavenej faktúry žalovanému. Žalobca žiadal v napadnutých výrokoch rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II/, III/ potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/123/2014-54 zo dňa 08.08.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 07.10.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, viažucim sa k výrokom II/, III/ a v podrobnostiach na závery okresného súdu odkazuje.
Pri hodnotení odvolacích dôvodov žalovaného je potrebné poukázať na princíp neúplnej apelácie v odvolacom konaní, keď skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, môžu tvoriť relevantný odvolací dôvod len za preukázania niektorého z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. § 205a ods. 1 O.s.p.. Z obsahu spisového materiálu bolo zrejmé, že žalovaný bol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré poučenie vyplýva z uznesenia Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/79/2013-23 zo dňa 02. decembra 2013, súčasne s ktorým uznesením bola žalovanému doručená aj žaloba spolu s prílohami. Žalovaný bol poučený, že všetky dôkazy a skutočnosti je povinný predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada, ako aj, že skutočnosti predložené a uplatnené neskôr, sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v ust. § 205a O.s.p.. Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/79/2013-23 zo dňa 02. decembra 2013, ktoré okrem iných poučení obsahovalo aj poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., bolo žalovanému doručené v zmysle obálky na č.l. 27 spisu, a to zákonným spôsobom na adresu sídla, ktoré má žalovaný zapísané v obchodnom registri za použitia ust. § 48 ods. 2 O.s.p..
Krajský súd zistil, že až v podanom odvolaní žalovaný namietal nové skutočnosti, keď spochybňoval doručenie faktúry žalobcom (faktúra č. 213020011), ako aj jej splatnosť, pretože táto bola podľa obrany žalovaného určená jednostranne bez možnosti žalovaného ovplyvniť dátum plnenia. Tieto skutočnosti žalovaný nepoužil v konaní pred súdom prvého stupňa, pričom mohol tak urobiť, ale neuskutočnil to s poukazom aj na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 24.01.2014 (č.l. 38 spisu), ktorý z dôvodu hospodárnosti súdneho konania žiadal ospravedlniť neúčasť na pojednávaní s tým, že zároveň odstupuje aj od plnomocenstva (k úplnosti krajský súd uvádza, že v konaní bolo doložené nové splnomocnenie, ktorým žalovaný splnomocnil právneho zástupcu JUDr. Milana Vavreka, advokáta, so sídlom K. XXX, XXX XX E. na podanie odvolania). Žalovaný mal okresným súdom vytvorené podmienky k tomu, aby prezentoval svoju obranu, a ak tak neurobil, nebolo možné na novo tvrdené skutočnosti uvedené až v odvolacom konaní prihliadať.
K novej odvolacej argumentácii, ktorou sa spochybňuje doručenie faktúry, jej splatnosť, žalovaný nepreukázal žiaden z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. § 205a ods. 1 O.s.p., a preto ani krajský súd sa s týmito novými skutočnosťami v odvolacom konaní nezaoberal. Krajský súd preto vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Bolo zrejmé, že predmetom sporu zostal už len úrok z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 1.320 Eur od 08.04.2013 do 17.07.2013. Pri omeškaní žalovaného okresný súd vychádzal z faktúry č. 213020011 s lehotou splatnosti dňa 07.04.2013 a určením dátumu omeškania žalovaným so zaplatením svojho peňažného záväzku, a to odmeny za prepravu vykonanú žalobcom od 08.04.2013 až do dňa 17.07.2013,
ktorým dátumom došlo k zaplateniu sumy 1.320 Eur žalovaným. K úplnosti je potrebné poukázať aj na Objednávku prepravy 12/2013 (č.l. 7 spisu), v súlade s ktorou bola určená lehota splatnosti žalobcom a ktorú navrhoval žalovaný, keď platba za vykonanú prepravu sa mala uskutočniť 60 dní po obdržaní faktúry, čo sa dátumovo premietlo vo faktúre č. 213020011, ak bol uvedený dátum odoslania faktúry dňa 06.02.2013, a ako deň splatnosti 07.04.2013. S poukazom k tejto objednávke žalovaného preto jeho obrana použitá až v odvolacom konaní aj z tejto roviny nemohla byť opodstatnená.
Vzhľadom k uvedenému, pokiaľ bolo preukázané omeškanie žalovaného so zaplatením splatného záväzku, tak okresný súd postupoval vecne správne, ak rozhodol výrokom II/ o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 1.320 Eur od 08.04.2013 do 17.07.2013, a to do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku, v spojení aj so závislým výrokom III/ o trovách prvostupňového konania. Ak nebol relevantný ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného, tak vo vyvolanom odvolacom konaní podaným odvolaním žalovaného bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý si v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia, preto v takomto prípade odvolací súd nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, z ktorého dôvodu v písomnom vyhotovení rozsudku sa žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepriznala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.