Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoCsp-7-2024.pdf
PDF · 92.34 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/7/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu A. B. C., C., so sídlom D. X, E., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C. XXX, o zaplatenie 1.099,76 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 18Csp/16/2023-77 zo dňa 2. októbra 2023, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 18Csp/16/2023-87 zo dňa 11. januára 2024, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 18Csp/16/2023-87 zo dňa 11.01.2024 m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 88,71 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.099,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.032,51 eur od 24.06.2022 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 88,71 eur zamietol. Na odôvodnenie tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.099,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.099,76 eur od 24.06.2022 do zaplatenia titulom zmluvy o úvere a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 88,71 eur. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu I. E. J. K. L. C., L. uzavrel so žalovaným dňa 03.04.2018 zmluvu o povolenom prečerpaní, na základe ktorej poskytol žalovanému povolené prečerpanie vo výške 1.000 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté povolené prečerpanie vrátiť a zaplatiť úroky v mesačných splátkach. Úroková sadzba bola dojednaná ako fixná vo výške 14 % ročne, RPMN vo výške 8,94 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 12,57 %. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Výzvou na úhradu záväzku zo dňa 04.01.2021 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného k úhrade prečerpanej sumy vo výške 29,57 eur. Oznámením o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 12.04.2021 vyhlásil právny predchodca žalobca úver za predčasne splatný z dôvodu, že žalovaný nesplatil nepovolené prečerpanie. Z výpisu z účtu vyplýva, že dlh žalovaného predstavuje sumu 1.099,76 eur, z toho suma 67,25 eur predstavuje úroky z úveru.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2022 postúpil právny predchodca žalobcu I. E. J. K. L. C., L. žalobcovi pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 1.099,76 eur. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2022 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky žalobcovi. Pokusom o zmier zo dňa 13.03.2023 vyzval žalobca žalovaného k úhrade dlhu vo výške 1.314,53 eur, z toho istina vo výške 1.099,76 eur, najneskôr do 23.03.2023.
2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 6 písm. d), § 708 ods. 1, 2, § 710 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že podaná žaloba je čiastočne dôvodná. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o povolenom prečerpaní, na základe ktorej poskytol žalovanému možnosť čerpať peňažné prostriedky aj nad rámec vlastných peňažných prostriedkov až do výšky 1.000 eur a žalovaný sa zaviazal vyčerpané peňažné prostriedky právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť spolu s príslušným úrokom. Žalovaný svoju povinnosť vyčerpané peňažné prostriedky z povoleného prečerpania právnemu predchodcovi žalobcu ani žalobcovi nesplatil, pričom sa dostal do nepovoleného prečerpania. S poukazom na uvedené súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.099,76 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1.032,51 eur a zmluvného úroku vo výške 67,25 eur. Žalovaný nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal vo výške 5 % ročne zo sumy 1.032,51 eur od 24.06.2022 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti, t. j. v časti 67,25 eur, ktorá suma predstavuje dojednaný úrok, súd žalobcovi úrok z omeškania nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol. Ako vyplýva z ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú príslušenstvom pohľadávky. Sú to spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku, cestovné a iné obdobné náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Súd mal za to, že žalobcom vynaložené náklady spojené s uplatnením pohľadávky neboli vynaložené účelne. Žalovaný bol na úhradu celého dlhu vyzvaný v rámci oznámenia o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 12.04.2021. Nebolo preto potrebné opätovne žalovaného vyzývať na zaplatenie predmetnej pohľadávky a tvoriť ďalšie náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Žiaden právny predpis neukladá veriteľovi povinnosť opätovne vyzvať dlžníka na úhradu dlhu pred podaním žaloby na súd. S poukazom na uvedené zamietol súd žalobu v časti uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 88,71 eur ako nedôvodnú. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. V predmetnej veci mal žalobca plný úspech v časti istiny a v časti úrokov z omeškania mal neúspech len nepatrný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
3. Proti dopĺňaciemu rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca si uplatnil v konaní náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ) titulom vykonaného úkonu právnej služby, a to predžalobnej výzvy podľa § 13a ods. 1 písm. d) v spojení s § 10 ods. 1, § 15 písm. a) a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to v celkovej výške 88,71 eur (úkon právnej služby 73,69 eur s DPH a režijný paušál 15,02 eur s DPH). Posúdenie súdu, v zmysle ktorého nemožno považovať predžalobnú výzvu za náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, je v rozpore s rozhodovacou praxou súdov. Záver súdu, že ak bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlhu oznámením o predčasnej splatnosti dlhu, nebolo opätovne potrebné žalovaného vyzývať na zaplatenie pohľadávky, je neakceptovateľný a neudržateľný. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MObdo 2/2010, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/33/2021. Žalobca má za to, že náklad vo výške 88,71 eur, ktorý vznikol za vykonaný úkon právnej služby - predžalobnej výzvy, vznikol nepochybne v súvislosti s uplatnením pohľadávky, pričom žalobca sa zaslaním tejto výzvy domáhal od žalovaného úhrady dlžnej sumy a vyriešenia sporu zmierlivou cestou, teda je možné ho považovať
za účelne vynaložený. Nemožno pripustiť záver, že ak bol žalovaný vyzvaný k úhrade pohľadávky oznámením o predčasnej splatnosti, už bola predžalobná výzva nadbytočná. Postupca si splnil podmienky, ktoré zákon ustanovuje pre platné zosplatnenie pohľadávky v zmysle § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že postup v zmysle § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ vylučuje následnú predžalobnú výzvu. V predmetnom prípade je zrejmý časový odstup od zosplatnenia dlhu (12.04.2021) a zaslania predžalobnej výzvy (14.03.2023), čo iba potvrdzuje, že predžalobná výzva nebola žalovanému zaslaná účelovo, či nadbytočne. Žalobca považuje takéto posúdenie súdu za svojvoľné, zmätočné, nakoľko tento náklad žalobcovi vznikol následkom toho, že žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj dlh a žalobca sa túto situáciu snažil vyriešiť najprv mimosúdnou cestou, zaslaním kvalifikovanej predžalobnej výzvy žalovanému, v ktorej ho upozornil na existenciu dlhu, jeho výšku, ako aj lehotou na jeho úhradu. Je zrejmé, že účelom výzvy bolo vyhnúť sa súdnemu konaniu, čo bolo nakoniec nepochybne aj v prospech žalovaného. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 88,71 eur.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 18Csp/16/2023-87 zo dňa 11.01.2024 je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 18Csp/16/2023-77 zo dňa 02.10.2023 vo výroku I. o povinnosti zaplatiť sumu 1.099,76 eur a v zamietajúcom výroku II. odvolaním napadnutý nebol, preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.099,76 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zaplatenia sumy 88,71 eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Právny predchodca žalobcu I. E. J. K. L. C., L. ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ uzatvorili dňa 03.04.2018 zmluvu o povolenom prečerpaní na dobu neurčitú, v zmysle ktorej bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 1.000 eur, pri úrokovej sadzbe 14 % ročne, RPMN 8,94 %, priemerná RPMN 12,57 %. Oznámením o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 12.04.2021 právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru z dôvodu nesplatenia nepovoleného prečerpania zo strany žalovaného. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2022 právny predchodca žalobcu I. E. ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako postupníka, ktoré postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2022. Pokusom o zmier zo dňa 13.03.2023 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlhu vo výške 1.314,53 eur najneskôr do 23.03.2023.
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 18Csp/16/2023-87 zo dňa 11.01.2024, ktorým bola žaloba v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 88,71 eur zamietnutá, v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 18Csp/16/2023-77 zo dňa 02.10.2023 v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti uplatneného nároku na náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 88,71 eur s odôvodnením, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky neboli vynaložené účelne, keď žalovaný bol na úhradu dlhu vyzvaný v rámci oznámenia o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 12.04.2021, preto podľa súdu nebolo potrebné opätovne vyzývať žalovaného na zaplatenie pohľadávky pokusom o zmier zo dňa 13.03.2023.
9. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
10. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú najmä trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom sa jedná najmä o náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne
vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MObdo/2/2010).
11. Žalobcom namietané nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantným odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom v danom prípade bol uplatnený dôvodne, keď súd prvej inštancie nesprávne posúdil nárok žalobcu na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a zamietol žalobu v tejto časti len z dôvodu, že náklady, ktoré vznikli v súvislosti s vypracovaním a zaslaním predžalobnej výzvy (pokusu o zmier zo dňa 13.03.2023), neboli vynaložené účelne.
12. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu ako dôkaz označil a predložil predžalobnú výzvu (pokus o zmier zo dňa 13.03.2023) adresovanú žalovanému zo strany právneho zástupcu žalobcu a potvrdenie o odoslaní, a to elektronický podací hárok zo dňa 14.03.2023, z ktorého vyplýva odoslanie predžalobnej výzvy (pokusu o zmier 6764163) žalovanému ako poštovej zásielky s podacím číslom RF742882521SK. Predžalobnú výzvu (v tomto prípade pokus o zmier) ako úkon právnej služby podľa ust. 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb je potrebné považovať za uskutočnenú jej vyhotovením a odoslaním adresátovi, pričom nie je rozhodujúce, či adresát uvedenú výzvu i prevezme. Náklady spojené s vyhotovením tejto výzvy spočívajúce v tarifnej odmene advokáta za vyhotovenie tohto úkonu právnej služby je celkom nepochybne potrebné považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle ust. 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tieto náklady na právnu pomoc vznikli žalobcovi v súvislosti s uplatnením dlžnej pohľadávky proti žalovanému, ktorý bol s plnením svojho dlhu žalobcovi v omeškaní. Odvolací súd konštatuje, že žalobcom uplatnený nárok vo výške 88,71 eur za predžalobnú výzvu (pokus o zmier zo dňa 13.03.2023), pozostávajúci z jedného úkonu právnej služby vo výške 73,69 eur s DPH a režijného paušálu vo výške 15,02 eur s DPH, predstavuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle ust. 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré zodpovedajú trovám právneho zastúpenia za spracovanie a poslanie predžalobnej výzvy (pokusu o zmier) zo dňa 13.03.2023 adresovanej žalovanému, ktorá sa týkala omeškania žalovaného so zaplatením dlhu, pričom predmetné náklady na právnu pomoc v súvislosti s predžalobnou výzvou vyhodnotil odvolací súd ako účelne vynaložené. Na základe predžalobnej výzvy (pokusu o zmier zo dňa 13.03.2023) došlo k výzve žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním samotnej žaloby, čím sa žalobca snažil vyriešiť spor najprv mimosúdnou cestou a až následne po výzve a nezaplatení dlžnej sumy, žalobca podal žalobu na súd a samotná pohľadávka žalobcu voči žalovanému uvedená čo do druhu a výšky v pokuse o zmier zo dňa 13.03.2023 bola nepochybne opodstatnená a dôvodná, keď žalobcovi bol súdom priznaný uplatnený nárok titulom zmluvy o povolenom prečerpaní. Tieto trovy právneho zastúpenia uplatnené na základe vypracovaného a zaslaného pokusu o zmier zo dňa 13.03.2023 nie sú neprimerané a boli zároveň vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Predmetnou výzvou si žalobca uplatnil u žalovaného svoju splatnú pohľadávku a náklady, ktoré predstavujú odmenu za jeden úkon právnej služby advokátskej kancelárie za ich vypracovanie, sú jednoznačne nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, preto žalobcovi patrí náhrada za tieto náklady.
13. Na základe uvedených záverov odvolací súd dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 18Csp/16/2023-87 zo dňa 11.01.2024 podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 88,71 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
14. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v dôsledku dôvodne podaného odvolania žalobcom, priznal v konaní úspešnému žalobcovi nárok náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).