Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/60/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 14.10.2014 pred samosudcom JUDr. Petrom Lukáčom v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ulica 25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO : 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o návrhu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na úhradu majetkovej škody vo výške 175 €, nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 € z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012 domáhal od odporcu náhrady majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy, ktorá tomuto podľa zdôvodnenia mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Exekučného Okresného súdu Žiar nad Hronom, nakoľko tento nerozhodol o žiadosti o zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že ako oprávnený v exekučnom konaní podal Exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu a v zákonom stanovenej lehote rozhodne o zmene exekútora. Konštatoval právnu skutočnosť, že v exekučnom konaní je pritom povinnosť súdu rozhodnúť

o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto návrhu. Konštatoval skutočnosť, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu účastníkov konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdenie a rozhodnutie súdu vo veci. Navrhovateľ ďalej v návrhu konštatoval, že tomuto bolo Uznesenie o zmene súdneho exekútora doručené po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po viac ako 106 dňoch, pričom do tejto doby sa nachádzal v stave právnej neistoty. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že toto obdobie musel navrhovateľ prekrývať svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky, jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov, čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky navrhovateľa. Majetková škoda teda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu 70 €, na udržanie a správu informačného systému sumu 40 €, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 €,

ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií súdu na publikačné výdaje spojené s urgenciami na poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil 15 €. Celkom v období medzi podaním návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom vynaložil sumu 175 €. Ďalej navrhovateľ vo svojom návrhu uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko konštatoval, že samotné konštatovanie, porušenie práva a rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe, nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy, navrhovateľ vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 €, čo pri zohľadnení porušenia zákonom stanovenej lehoty exekučným súdom o 106 dní predstavuje v alikvótnom vyjadrení finančnej sumy finančný obnos 165,96 €. V návrhu zároveň navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti, súd preto predložil spis spolu s vyjadrením sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému Krajskému súdu Banská Bystrica. Krajský súd Banská Bystrica Uznesením č. k. zo dňa 11.10.2012 rozhodol o vznesenej námietke zaujatosti.

Odporca písomným vyjadrením k návrhu zaujal stanovisko k podanému návrhu. Poukázal na zmätočnosť podania a to samotného návrhu na začatie konania, pričom konštatoval, že navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno zaťažuje práve navrhovateľa. Konštatoval, že v danom prípade nie je zrejmý ani titul nároku, na základe ktorého si uplatňuje navrhovateľ náhradu škody, pretože navrhovateľ v návrhu zmätočne namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora, namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, ďalej uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo sa dá vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Odporca v písomnom vyjadrení teda konštatoval, že nie je zrejmé na základe akého titulu si uplatňuje navrhovateľ majetkovú škodu, resp. nemajetkovú ujmu. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení ďalej namietol predčasnosť podania návrhu na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy z dôvodu okolnosti, že prvé návrhy na predbežné prerokovanie škody boli odporcovi doručené dňa 23.04.2012,

samotná žaloby na Okresný súd v Žiari nad Hronom bola podaná dňa 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonom stanovenej 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie náhrady škody v zmysle . K otázke vyčíslenia škody odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje je možné považovať čisto za hypotetické. V návrhu neuvádza, či v predmetnej veci náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Na preukázanie vzniku škody by musel navrhovateľ produkovať dôkazy preukazujúce škodu každej individuálnej pohľadávky. Odporca namietol skutočnosť, že navrhovateľ, ako poskytovateľ spotrebiteľských úverov musí nevyhnutne využívať informačný systém, ktorý využíva pre všetky svoje pohľadávky, nie len tie, ktoré boli predmetom exekučného konania. Požadovať preto paušálnu sumu za udržiavanie informačného systému je nesprávne a účelové. Konštatoval skutočnosť, že od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje ani množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov obchodného tajomstva, či dôverných informácií. Odporca v písomnom vyjadrení ďalej konštatoval skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu exekučného konania nevyužil žiadne kroky, ktoré by smerovali k náprave stavu vo forme podania ústavnej sťažnosti, resp. sťažnosti predsedovi príslušného exekučného súdu, ktorý orgán by mohol konštatovať eventuálne prieťahy v konaní. Taktiež konštatoval, že nie je možné opomenúť povahu a predmet v konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to s poukazom na podnikateľskú aktivitu navrhovateľa, pričom navrhovateľovi praktiky sú vnímané verejnosťou, ako negatívne, tieto boli viackrát predmetom záujmu európskej komisie a prešetrovania orgánov vnútroštátneho aparátu. Odporca ďalej konštatoval, že navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť, ktorá využíva vo svojich zmluvných podmienkach neprijateľné zmluvné podmienky zneužívajúce slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných náležitostí úspešného uplatnenia nároku, žiadal návrh navrhovateľ v celom rozsahu zamietnuť.

Okresný súd v Žiari nad Hronom nariadil termín pojednávania na deň 14.10.2014. Odporca sa na termín pojednávania po doručení predvolania riadne ospravedlnil, vyjadril písomný súhlas s tým, aby vec bola prejednaná a meritórne rozhodnutá v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa mali doručenie riadne vykázané, na termín pojednávania sa neospravedlnili. Nakoľko neboli splnené

podmienky ospravedlnenia podľa , súd konal v neprítomnosti účastníkov konania podľa . Vzhľadom na právnu skutočnosť, že nadriadený Krajský súd Banská Bystrica právoplatným rozhodnutím rozhodol o vznesenej námietke zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Žiar nad Hronom a vec napadla do senátu sudcu, ktorý vylúčený nebol, súd túto námietku, ktorú navrhovateľ pretraktoval v ďalších písomných podaniach považoval za právne irelevantnú. Čo sa týka namietaných okolností zo strany odporcu v písomnom vyjadrení a to predčasnosti podania návrhu, v tomto prípade súd konštatuje na námietku účastníka konania, že samotný návrh na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy bol na Okresný súd v Žiari nad Hronom podaný pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty podľa , avšak v čase rozhodovania vo veci samej táto lehota uplynula, z písomných vyjadrení bolo zrejmé, že nárok uplatnení žalobou navrhovateľom, odporcom nebol uspokojený ani čiastočne, preto súd túto námietku považoval za právne irelevantnú. Čo sa týka tvrdenia odporcu v súvislosti s nenaplnením zákonom stanovených povinností podľa , súd konštatuje, že samotný návrh, napriek tomu, že neobsahoval identifikáciu čísla konania exekučného, na základe

ktorého uplatňuje navrhovateľ svoje nároky, takýto nedostatok nepovažoval za neodstrániteľný, v priebehu konania bol samotným Okresným súdom odstránený a teda aj túto námietku považoval súd za irelevantnú.

Súd vo veci vykonal dokazovanie v zmysle návrhu navrhovateľa listinnými dôkazmi, oboznámením sa s exekučným spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom , vyjadreniami účastníkov konania, individuálnymi zisteniami súdu, na základe čoho zistil tento skutkový stav.

V exekučnom konaní vedenom pod spisovou značkou Exekučným Okresným súdom Žiar nad Hronom podal navrhovateľ ako oprávnený žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 17.03.2003. Exekučným titulom bola Notárska zápisnica pod číslom konania N 1060/2003, Nz 22621/2003 vydaná Notárskym úradom JUDr. Ľubomíra Vlhu. Okresný súd v Žiari nad Hronom o návrh na poverenie exekútora rozhodol dňa 23.06.2003, kde výkonnosťou súdnej exekúcie poveril Mgr. Jozefa Ďuricu. Navrhovateľ ako oprávnený v konaní exekúcie podal dňa 02.11.2009 na Okresný súd v Žiari nad Hronom návrh na zmenu exekútora. Okresný súd v Žiari nad Hronom písomným podaním zo dňa 23.11.2009 vyzval pôvodného exekútora na vrátenie súdneho spisu, ako i vyčíslenie doterajších trov konania. Následne Okresný súd v Žiari nad Hronom Uznesením č. k. -13 zo dňa 11.02.2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Po podaní opravného prostriedku samotným oprávneným, resp. exekútorom Krajský súd Banská Bystrica Uznesením č. k. -24 zo dňa 28.05.2010 Uznesenia Okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2010. Následne Okresný súd v Žiari nad Hronom Uznesením č. k. -28 zo dňa 22.11.2010 exekúciu zastavil a zároveň rozhodol o doterajších trovách konania. Po podaní opravného prostriedku voči Uzneseniu o zastavení konania rozhodol Krajský súd Banská Bystrica Uznesením zo dňa 28.02.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2011. Následne poverený súdny exekútor vrátil poverenie Okresnému súdu v Žiari nad Hronom a to dňa 13.05.2011.

Podľa účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci konalo v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné túto uspokojiť inak.

Podľa Exekučného poriadku v znení Novely s účinnosťou od 01.09.2005, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný Okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30-tich dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaní exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v prejednávanej veci a citovaných ustanovení zákonov považoval súd návrh navrhovateľa za nedôvodný. Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Exekučného Okresného súdu v Žiari nad Hronom v exekučnom konaní spisovej značky . Podľa platnej právnej úpravy v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu a vzniku škody na strane navrhovateľa za nesprávny úradný postup, považuje sa za porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný ne, pri uplatnení nároku na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, musia byť pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, splnené všeobecné podmienky a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Navrhovateľ podľa názoru súdu nepreukázal splnenie základných atribútov úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy. V súdenej veci v exekučnom konaní vidí navrhovateľ nesprávny úradný postup Okresného súdu Žiar nad Hronom v tom, že o žiadosti na zmenu súdneho exekútora rozhodol oneskorene v rozpore so zákonom stanovenou lehotou, či súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 106 dní. Z prevedeného

dokazovania mal súd však preukázané, že súd o zmene exekútora nerozhodoval vôbec, nakoľko predbežne rozhodol o neprípustnosti vedeného exekučného konania a následne o zastavení exekúcie, ktoré Uznesenia boli po podaní opravného poriadku účastníkom konania obe potvrdené nadriadeným Krajským súdom Banská Bystrica. V súvislosti s naplnením základných atribútov úspešného uplatnenia nároku, predovšetkým nesprávnym úradným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, súd jednoznačne konštatuje, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, spadá do výlučnej kompetencie Ústavného súdu na základe inštitútu ústavnej sťažnosti alebo príslušného predsedu Okresného súdu v prípade inštitútu sťažnosti v zmysle . Otázku eventuálneho prieťahu v konaní posúdi konkrétne s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä ústavný súd a to najmä z pohľadu troch základných kritérií a to zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu. Súdne a tým i exekučné konanie z pohľadu eventuálneho prieťahu v konaní, nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa Zákona , ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda inkriminovaného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase

preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody, ktorým je v danom prípade prvostupňový Okresný súd mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, čo by znamenalo hrubé porušenie zásady inštančnosti v konaní. Je nutné podotknúť, že prieťahov v konaní by sa mohol dopustiť tak Všeobecný Okresný súd, ale i nadriadený Krajský súd, resp. Najvyšší súd. V prípade, že by Všeobecné súdy prvoinštančne príslušné na prejednanie návrhu na náhradu škody v tomto smere boli oprávnené preskúmavať eventuálne prieťahy v konaní, mohlo by dôjsť k situácii, že by preskúmavali eventuálne prieťahy v konaní svojho nadriadeného súdu alebo Najvyššieho súdu Banská Bystrica, čo je v príkrom rozpore so základnými zásadami inštančnosti v súdnom systéme. Uvedené uvádza aj dôvodová správa k Novele vykonaná s účinnosťou od 01.01.2013.

Z prevedeného dokazovania súd konštatuje, že v danom prípade navrhovateľ nedisponuje a neargumentuje dôkazným prostriedkom a to nálezom Ústavného súdu SR, resp. vybavením sťažnosti na prieťahy v konaní príslušného predsedu Okresného súdu, kde by v jednom alebo v druhom rozhodnutí boli konštatované prieťahy v konaní, ktoré boli spôsobené zo subjektívnych dôvodov v konaní exekučným súdom spisovej značky . Je teda nutné konštatovať, že pri uplatnenom nároku na náhradu škody absentuje základný predpoklad úspešného uplatnenia takéhoto nároku navrhovateľom a to samotné nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup spôsobený prieťahmi v konaní. Súd ďalej okrajovo konštatuje, že i v prípade rozhodovania Ústavného súdu SR vo veci ústavnej sťažnosti na prieťahy v konaní, samotný Ústavný súd napr. vo veci konštatuje, že samotné porušenie zákonom stanovenej lehoty alebo zákonom garantovanej, samo o sebe neznamená individuálny subjektívny prieťah v konaní a teda nesprávny úradný postup. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade treba pristupovať k posúdeniu otázky subjektívneho prieťahu individuálne podľa jednotlivých okolností toho, ktorého konania a za relevantné považuje taktiež obťiažnosť vykonaného dokazovania, resp. vypracovania

rozsudku alebo meritórneho rozhodnutia, správanie účastníkov konania, ako i ďalšie okolnosti individuálne prejednávané v tom, ktorom prípade.

V predmetnej veci uplatnenej návrhom na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy navrhovateľ v písomne podanom návrhu tvrdí, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo Exekučným súdom rozhodnuté po viac ako 106 dňoch, čo je v príkrom rozpore so zákonom stanovenou lehotu 30 dní na rozhodnutie o zmene exekútora. Súd tak po prevedenom dokazovaní konštatuje, že exekučný súd v pôvodnom konaní Zb. vôbec nerozhodoval o návrhu na zmenu súdneho exekútora a to z dôvodu okolnosti, že Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom v spojitosti s Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica bolo rozhodnuté o neprípustnosti vedenej exekúcie a následne tými istými uzneseniami tých istých orgánov bolo rozhodnuté o zastavení exekučného konania. Okresným súdom v Žiari nad Hronom bolo v exekučnom konaní konštatované, že exekučný titul, ktorý navrhovateľ predložil, nespĺňa materiálne ani formálno-právne náležitosti byť exekučným titulom. Paradoxne v prípade vymoženia uplatnenej pohľadávky v exekučnom konaní by teda nastala situácia, že na strane oprávneného, v tomto konaní navrhovateľa, by došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, čo by vyvolalo ďalšie súdne spory medzi účastníkmi konania.

Z takto prevedeného dokazovania vyplynula pre súd okolnosť, že v danom prípade navrhovateľ nepreukázal napriek tomu, že tohto zaťažuje dôkazné bremeno, ani základné princípy úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy a to nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie Exekučného súdu, ale ani vznik škody, nakoľko uplatnená výška majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy vychádza z čisto hypotetických predpokladov. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav, súd návrh navrhovateľa zamietol v plnom rozsahu v oboch jeho uplatnených nárokoch.

Len pre úplnosť súd ďalej konštatuje, že pôvodne poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania a to až do času, kedy súd právoplatne rozhodol o zmene exekútora, resp. o zastavení exekučného konania. V tejto súvislosti teda je nutné konštatovať, že navrhovateľovi nevznikla žiadna škoda, či už nezákonným alebo zavineným konaním Okresného súdu Žiar nad Hronom, ako súdu exekučného.

O trovách konania súd rozhodol s použitím tak, kde bol odporca v konaní v plnom rozsahu úspešný, v zákonom stanovenej lehote trov konania neuplatnil, tieto tomuto nevznikli, súd preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní či mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. o exekútoroch a exekučnej činnosti), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.