Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoPr-5-2014.pdf
PDF · 92.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoPr/5/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobkyne N. C., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX W., právne zastúpenej Centrom právnej pomoci, Kancelária Svidník, Sov. hrdinov 102, 089 01 Svidník, proti žalovanému Mesto Giraltovce, Dukelská 75, 087 01 Giraltovce, IČO: 321 982, právne zastúpeného JUDr. Sergejom Romžom, advokátom, Hrnčiarska 5, 040 01 Košice, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 5Cpr 2/2013-55 zo dňa 11.4.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok s výnimkou výroku o náhrade mzdy a vo výroku o trovách konania.
II. Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku o náhrade mzdy a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Svidník (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom určil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou zo dňa 22.3.2013, ktorá bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce žalovaným, je neplatné. Druhým výrokom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku odo dňa, keď oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 189,28 Eur na účet jej právneho zástupcu Centra právnej pomoci, Kancelária Svidník, Sov. hrdinov 102, Svidník, IČO: 30 798 841, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX Štátna pokladnica, VS: XXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 Eur na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila dňa 31.8.2004 pracovnú zmluvu so žalovaným. Pracovný pomer vznikol dňom 1.9.2004. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej bola žalobkyňa prijatá, bola hlavná kuchárka. Miesto výkonu práce bolo - ŠJ - MŠ W.. Žalovaný dňa 22.3.2013 dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Vo výpovedi žalovaný ako výpovedný dôvod uviedol: „V rámci racionalizačných opatrení s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce o uskutočnení organizačných zmien
- úpravou Organizačného poriadku MŠ W. sa mení počet zamestnancov oddelenia stravovania zo 4 na 3 zamestnancov. Na základe uvedeného končíme s Vami pracovný pomer založený pracovnou zmluvou výpoveďou zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňom 31.3.2013“. Dňa 22.3.2013 žalovaný osobne priniesol žalobkyni do práce výpoveď. Bolo to v doobedňajších hodinách a
prítomní boli riaditeľka MŠ p. P. a vedúca kuchyne p. U.. Žalobkyňa výpoveď odmietla prevziať. Ďalšia výpoveď bola žalobkyni doručená poštou, ktorú žalobkyňa prebrala dňa 27.3.2013. Podľa výpovede začala trojmesačná výpovedná doba plynúť dňom 1.4.2013. Dňa 22.3.2013 vydal žalovaný písomné „Rozhodnutie o úprave Organizačného poriadku Materskej školy v W. zo dňa 3.11.2010“, ktorým v rámci racionalizačných opatrení s cieľom zabezpečiť efektívnosť prác v školskom zariadení MŠ W., 1) zrušil pracovné miesto hlavnej kuchárky, 2) znížil stav pracovníkov na oddelení školského stravovania MŠ W. zo 4 pracovníkov na 3 pracovníkov, 3) uložil riaditeľke MŠ zapracovať uvedenú zmenu do Organizačného poriadku s účinnosťou od 1.4.2013. Dňa 25.1.2013 požiadal žalovaný ZO - OZ Sloves pri MsÚ Giraltovce „o prerokovanie zníženia stavu zamestnancov v kuchyni Materskej školy v W. a v nadväznosti na úpravu - zmenu organizačného poriadku zamestnávateľa Vás týmto žiadam o prerokovanie výpovede z pracovného pomeru zamestnankyne N. C.“. Dňa 31.1.2013 ZO - OZ Sloves pri MsÚ Giraltovce oznámilo žalovanému, že „súhlasí s úpravou Organizačného poriadku Materskej školy v W. a s výpoveďou z pracovného pomeru zamestnankyne N. C.“. Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu žalobkyne, že na základe Oznámenia, ktoré doručil žalovaný zástupcom zamestnancov ZO - OZ Sloves dňa 25.1.2013, zástupcovia zamestnancov nerozhodovali a neprerokovali (ani nemohli rozhodovať a prerokovať) výpoveď žalobkyne, pretože v tom čase neexistovalo (nebolo vydané) písomné rozhodnutie zamestnávateľa (žalovaného). Je pravdou, že písomné rozhodnutie zamestnávateľa (žalovaného) ešte nemusí existovať v čase prerokovania organizačných zmien podľa § 237 ods. 2 Zákonníka práce, ale musí existovať v čase prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov - čo v konkrétnom prípade splnené nebolo. To znamená, že zástupcovia zamestnancov mohli na žiadosť žalovaného zo dňa 25.1.2013 prerokovať organizačné zmeny, ale nemohli platne prerokovať výpoveď žalobkyne. Samotné písomné rozhodnutie žalovaného, ktoré je podkladom pre výpoveď žalobkyne, bolo ním vydané až dňa 22.3.2013. Ak žalovaný teda takéto rozhodnutie ešte nevydal v čase prerokovania so zástupcami zamestnancov (čo nevydal, keďže k prerokovaniu došlo dňa 31.1.2013), nebola naplnená skutková podstata výpovede a v čase prerokovania výpovede nemohol byť výpovedný dôvod daný.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2006, sp. zn. 1 Cdo 72/2006 „účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle § 74 Zákonníka práce nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou obsahuje náležitosti výpovede určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce... z výpovede zamestnávateľa vyplýva, že konkrétna výpoveď nebola odborovej organizácii predložená, takáto listina o výpovedi vypracovaná ešte nebola, táto sa vypracovala po tom, ako odbory oznámili, že výpoveď vzali na vedomie. Z uvedeného bolo odvolaciemu súdu zrejmé, že odborová organizácia nemala k dispozícií listinu o výpovedi, ktorú mali prerokovať, a teda logicky mohla len vziať na vedomie zámer zamestnávateľa skončiť pracovný pomer so zamestnancom. Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci nebola výpoveď zamestnávateľa daná zamestnancovi podľa § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce v zmysle § 74 Zákonníka práce prerokovaná s príslušným odborovým orgánom, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť, pretože táto povinnosť zamestnávateľovi vyplýva z § 74 Zákonníka práce a toto ustanovenie nie je možné vykladať izolovane, ale v nadväznosti na ustanovenie § 61ods. 2 Zákonníka práce. Citované zákonné ustanovenie nie je totiž samoúčelné, ale smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru“.
Obdobné argumenty sú uvedené aj v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 255/2008.
Podľa judikátu V 2/1967 (I. K. - Zákonník práce, komentár, 2. vydanie, k § 61) „V prípade výpovede danej zamestnávateľom z dôvodov organizačných zmien..., v dôsledku ktorých sa stal zamestnanec nadbytočným, je rozhodujúce, aby v čase, keď sa dáva výpoveď, bolo o organizačnej zmene už rozhodnuté tak, aby bolo nepochybné, že sa vzhľadom na toto rozhodnutie stane zamestnanec nadbytočným“.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 124/2010 „bolo podľa názoru odvolacieho súdu povinnosťou žalovaného tieto skutočnosti vo výpovedi uloženej žalobcovi konkretizovať tak, aby bolo jednoznačné, k akej organizačnej zmene u žalovaného došlo, na základe akého písomného rozhodnutia žalovaného k organizačnej zmene došlo, aby sa dalo posúdiť, či v súvislosti s touto organizačnou zmenou stal sa žalobca nadbytočným“.
Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že už zo samotnej žiadosti o prerokovanie musia byť zrejmé náležitosti výpovede podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce a je potrebné, aby v momente doručenia žiadosti o prerokovanie výpovede existovalo rozhodnutie o organizačnej zmene, ktoré v danom prípade existovať nemohlo, pretože v samotnej žiadosti žalovaného zo dňa 25.1.2013 tento žiada o prerokovanie organizačnej zmeny a aj o prerokovanie výpovede, pričom organizačné zmeny mal zamestnávateľ (žalovaný) prerokovať vopred. Žalovaný v samotnej výpovedi zo dňa 22.3.2013 nevymedzil, na základe ktorého jeho rozhodnutia o organizačných zmenách dostala žalobkyňa výpoveď. Nie je preto možné preskúmať existenciu výpovedného dôvodu v okamihu doručenia výpovede, pretože nie je z výpovede zrejmé, na základe ktorého písomného rozhodnutia sa stala žalobkyňa nadbytočnou. Túto povinnosť nemožno dodatočne konkretizovať.
Podľa článku 2 posledná veta Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Podľa § 13 ods. 3 prvá veta Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi.
Súd musí dôsledne skúmať a posudzovať všetky skutkové okolnosti, ktoré skončeniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti predchádzali. Žalobkyňa už v samotnej žalobe poukazuje na skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že konanie žalovaného pred daním výpovede žalobkyni je v rozpore s dobrými mravmi. Aj na pojednávaní dňa 15.11.2013 žalobkyňa uviedla skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že konanie žalovaného pred daním výpovede bolo v rozpore s dobrými mravmi a podľa žalobkyne výpoveď jej bola daná ako prejav „pomsty“ žalovaného, pretože žalobkyňa už dlhšiu dobu poukazovala na nedostatky na pracovisku u žalovaného.
Je potrebné poukázať na to, že výpoveď chcel doručiť žalovaný žalobkyni priamo na jej pracovisku dňa 22.3.2013 v doobedňajších hodinách (žalobkyňa túto neprevzala), pričom v ten istý deň poobede bolo žalobkyni doručené na pracovisku oznámenie o výške a zložení funkčného platu, kde je vľavo dole uvedený dátum 22.3.2013. Ak teda žalovaný doobeda doručoval žalobkyni výpoveď, tak nie je zrejmé, z akých dôvodov jej poobede doručoval oznámenie o výške a zložení funkčného platu.
Dňa 31.1.2013 predložil žalovaný žalobkyni na podpis Dohodu o zmene pracovných podmienok, kde žalobkyňa mala pracovať od 1.2.2013 na pozícii pomocnej kuchárky. Žalobkyňa túto dohodu odmietla podpísať, čo znamenalo, že aj naďalej mala vykonávať prácu hlavnej kuchárky. Dňa 8.2.2013 prevzala žalobkyňa Oznámenie od žalovaného, v ktorom žalovaný nepriamo uvádza, že nepodpísaním Dohody o zmene pracovných podmienok žalobkyňa hrubo porušuje pracovnú disciplínu a z tohto dôvodu žalovaný ukončí so žalobkyňou pracovný pomer. Ide o nátlakové konanie zo strany žalovaného, ktoré súd posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Nepodpísaním Dohody o zmene pracovných podmienok zostala žalobkyňa na pracovnej pozícii hlavnej kuchárky, pričom z pracovnej náplne Q. Z. zo dňa 1.2.2013 je zrejmé, že aj táto má pracovné zaradenie na pozícii hlavnej kuchárky.
Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.“
Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný dôvodiac, že v obsahu listinného dôkazu označeného ako „oznámenie“ zo dňa 25.1.2013 sa kumulovali účinky rozhodnutia zamestnávateľa o zmene organizačného poriadku spočívajúceho v znížení celkového počtu zamestnancov zo 4 na 3, ako aj účinky žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie tejto organizačnej zmeny zástupcami zamestnancov a v konečnom dôsledku aj účinky žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie výpovede z pracovného pomeru zamestnankyne. Zástupcovia zamestnancov pri prerokovaní žiadosti zamestnávateľa týkajúcej sa výpovede z pracovného pomeru so žalobkyňou mali k dispozícii rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách. Z jeho obsahu i z obsahu žiadosti nepochybne vyplýva skutkový aj právny dôvod skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou. Žiadosť zamestnávateľa zo dňa 25.1.2013 obsahovala všetky deklarované náležitosti výpovede. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne ho zmenil a žalobu zamietol.
Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ustanovení § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:
Odvolateľ poukazuje na naplnenie povinnosti prerokovania výpovede zamestnanca podľa § 74 Zákonníka práce.
Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle tohto ustanovenia Zákonníka práce nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovaní skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahuje náležitosti výpovede určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce (porovnaj R 47/2007).
Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že Rozhodnutie o úprave Organizačného poriadku Materskej školy v W. zo dňa 3.11.2010, ktorým sa rušilo pracovné miesto hlavnej kuchárky a znížil stav pracovníkov na oddelení školského stravovania MŠ W. zo 4 pracovníkov na 3 pracovníkov, bolo vydané dňa 22.3.2013 (čl. 9). K uvedenému dátumu je i datovaná výpoveď daná žalobkyni podľa § 63 Zákonníka práce (čl. 8).
K prerokovaniu výpovede danej žalobkyni malo dôjsť dňa 31.1.2013 (čl. 25, 27). V tom čase, ako správne konštatuje prvostupňový súd, neexistovalo rozhodnutie odporcu ako zamestnávateľa o organizačnej zmene. Neobstojí ako obrana, že v oznámení zo dňa 25.1.2013 (čl. 26) sa kumulovali účinky rozhodnutia zamestnávateľa o zmene organizačného poriadku spočívajúceho v znížení celkového počtu zamestnancov zo 4 na 3, ako aj účinky žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie tejto organizačnej zmeny zástupcami zamestnancov a v konečnom dôsledku aj účinky žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie výpovede z pracovného pomeru zamestnankyne. Argumentácia odvolateľa sa javí sa ako účelová, najmä s poukazom na to, že dodatočne (22.3.2013) bolo vydané samotné rozhodnutie o tejto organizačnej zmene (čl. 9).
Prvostupňový súd hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede uvedenú v § 74 Zákonníka práce skúmal z hľadísk, ktoré sú pre jej naplnenie určujúce a odvolací súd sa v súlade s vyššie uvedeným
stotožňuje s jeho záverom o nesplnení povinnosti odporcu prerokovať výpoveď žalobkyne so zástupcami zamestnancov.
Za tejto situácie odvolací súd rozsudok s výnimkou výroku o náhrade mzdy a vo výroku o trovách konania s osvojením si dôvodom ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Ako nepreskúmateľný odvolací súd považuje za dôvodné zrušiť rozsudok vo výroku o náhrade mzdy a v nadväzujúcom výroku o trovách konania. Z rozsudku nevyplýva, žeby išlo o medzitýmny rozsudok. Výrok právoplatného rozsudku má byť predpokladom pre nútený výkon rozhodnutia najmä z hľadiska jeho určitosti, aby nedošlo k ľubovoľnému stanovovaniu rozsahu exekúcie. Predmetný rozsudok túto vlastnosť nespĺňa. V odôvodnení rozhodnutia absentujú aj úvahy, v zmysle ktorých bol žalovaný zaviazaný na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku žalobkyne odo dňa, keď oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a v rozsahu zrušenie vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne rozhodnúť s konkrétnym vyčíslením náhrady mzdy. Rozhodnutie odôvodní v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby pôsobilo presvedčivo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.