Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/174/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: G. O. - L. R., V. XX, XXX XX F. - F. X. Y., IČO: XX XXX XXX, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, proti žalovanej: A.. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX, XXX XX F. - F. Nová Y., zast. Advokátska kancelária NIŽNÍK & partners, s.r.o., Kováčska 49, Košice, IČO: 47 244 488, v konaní o 3.340,97 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 27.5.2014 č.k. -500 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania.

Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 3 340,98 eur zamietol, žalobu žalovaného na zaplatenie 13.557,89 eur zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou zo dňa 17.4.2003 sa domáhal voči A.. H. Z. - F., F. X. Y., V. XX, IČO: XX XXX XXX, zaplatenia 8.354,37 eur /251.683,90 Sk/ z titulu neuhradenia plnej hodnoty prác vykonaných v zmysle Zmluvy o dielo č. X/XXXX zo dňa 20.7.2002. Rozsudkom Okresného súdu Košice I, č. k. -261 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 151.033,60 Sk s 10,9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 192.790,- Sk od 18.7.2002 do 22.7.2002, zo sumy 260.564,30 Sk od 18.8.2002 do 21.8.2002, zo sumy 160.564,30 Sk od 21.8.2002 do 18.9.2002, zo sumy 227.399,30 Sk od 21.10.2002 do 30.3.2003, zo sumy 27.399,30 Sk od 31.3.2003 do 29.7.2003, zo sumy 39.367,70 Sk od 30.7.2003 do zaplatenia, zo sumy 188.181,- Sk od 1.11.2002 do 29.7.2003 zo sumy 110.592,90 Sk od 30.7. 2003 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a proti výroku rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol podal odvolanie žalobca. Krajský súd Košice rozsudkom č. k. -315 zo dňa 28.1.2010 potvrdil rozsudok prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 151.033,60 Sk s príslušenstvom a zrušil výrok, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Predmetom konania ostal nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie istiny 3.340,98 eur (ktorý nárok v časti istiny 1.759,19 eur žalobca vzal späť 20.5.2010, s ktorým späťvzatím žalovaný nesúhlasil) a vzájomný nárok žalovaného na zaplatenie 13.557,89 eur /408.445,- Sk/ so 17,6% úrokmi, ktorú sumu vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXX, ktorou boli vyfakturované náklady na odstránenie poruchy na kábloch 105.455,50 Sk, neuhradené školenie 6.580,- Sk, naviac práce pri zhotovení preberacieho

protokolu 15.450,- Sk, neuhradená čiastka za používanie motorového vozidla 40.000,- Sk, práce za dokončenie stavby 225.280,- Sk, zádržné za vady na stavbe 15.680,- Sk.

Podľa ods. l súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V zmysle tohto ustanovenia súd teda rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočnosti, ktoré akceptoval z prednesov účastníkov. Vo veci uplatneného vzájomného nároku ide o typické sporové konanie, v ktorom významnú úlohu zohráva predovšetkým to v akom rozsahu účastník, ktorý uplatňuje či bráni svoje práva splní svoje povinností, ktoré sú mu uložené už pri tvrdení rozhodujúcich skutočnosti. Procesná iniciatíva v súlade so zásadou dispozičnou je daná do rúk účastníkov konania. Okruh tvrdených skutočnosti je daný hmotnou právnou normou o ktorú účastník opiera svoj nárok alebo žalovaný svoju obranu. Táto právna norma predurčuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané a tiež nositeľa dôkazného bremena. Dôkazné bremeno postihuje toho účastníka konania, v ktorého záujme je preukázať určitú skutočnosť, ktorá má význam pre posúdenie veci samej. Účastník konania naplní dôkazné bremeno tým, že predloží, označí dôkazy a oznámi súdu, akým spôsobom môžu prispieť k objasneniu rozhodujúcej skutočnosti.

Vo faktúre číslo XXXXXXXX, ktorou žalovaný vyfakturoval jemu vzniknutú škodu položka č. 1 predstavuje odstránenie poruchy na kábloch vo výške 105.455,50 Sk, a položka 5 - naviac práce za dokončenie stavby 225.280,- Sk, v konaní nebol predložený žiaden doklad o opodstatnenosti tohto nároku. Zdôvodnenie nároku tým, že dokončenie stavby predstavuje 44 pracovných zmien, t.j. 352 hod. x 4 pracovníci rovná sa 1408 hod. x 160 Sk/ hod. a to sa rovná 225.280,- Sk je iba v teoretickej rovine bez akejkoľvek skutkovej opodstatnenosti. Pokiaľ odstránenie poruchy na kábloch a dokončenie stavby bolo realizované, bolo potrebné predložiť doklady o realizácii týchto prác zákazkové listy, súpisy vykonaných prác, z ktorých by vyplýval čas vykonania týchto prác, rozsah a príslušné faktúry, alebo doklady o úhrade týchto prác. Takéto doklady do spisu predložené neboli ani špecifikované, kedy kde, ako a kým práce boli vykonané. Suma 105.455,50 Sk mala predstavovať nejakú škodu na základe škodového protokolu, ktorý nebol predložený súdu v priebehu celého konania. Pre úplnosť súd poznáva, že stavba ako celok bola odovzdaná v júli 2003 a tieto náklady museli byť známe už v čase odovzdávania diela, v prípade že boli vytýkané vady diela. Žalovaný nepreukázal, aby dodatočne boli vady diela vytýkané, alebo pri odovzdávaní stavby a aby teda v súvislosti s vadami tohto diela investor sa domáhal odstránenia vád v súvislosti s čím by mu mala vzniknúť škoda vo výške 225.280,- Sk.

Opodstatnenosť nároku žalovaného na úhradu školenia vo výške 6.580,- Sk, a naviac prác v súvislosti so zhotovením preberacieho protokolu 15.450,- Sk ako aj zádržného za vady na stavbe 15.680,- Sk nevyplýva zo zmluvy uzavretej so žalobcom a žalovaným. Pokiaľ ide o položky za preškolenie pracovníkov žalovaný sám uznal, že pokiaľ ide o pracovníkov žalovaného títo pracovníci sa školenia nezúčastnili a náklady na preškolenie zaplatil za svojich pracovníkov. Náklady pri preberacom protokole mu vnikli v súvislosti s tým, že stavbu skontroloval spolu s hlavným investorom a tým vznikli náklady na čas a opotrebovanie motorového vozidla, ako aj spotrebu pohonných hmôt. Výšku týchto nákladov nevedel špecifikovať ani preukázať.

V konaní nebola preukázaná ani dohoda ohľadne používania motorového vozidla, v zmysle ktorej sa mali účastníci dohodnúť na odmene vo výške 40.000,- Sk, ktorú mal uhradiť žalobca za používanie motorového vozidla. Vypočutý svedok G. L. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho a žalovaného manželka sú v príbuzenskom pomere. Nevedel uviesť akú mali presnú dohodu účastníci, tvrdil iba to, že počas dovolenky žalovaného auto malo byť pristavené pred jeho branou. Žalobca mal týmto motorovým vozidlo rozvážať pracovníkov na stavbu a zo stavby a materiál a že sa dohodli na cene 15,- Sk za kilometer. Uznal, že žiadnu finančnú čiastku neobdržal, aby mohol žalovanému vyplatiť náklady na pohonné hmoty takže zrejme žalovaný tieto uhrádzal. Nevedel uviesť ani počet najazdených kilometrov. Vychádzajúc z tejto svedeckej výpovede, ktorá nie je určitá presná a jednoznačná a s ohľadom aj na príbuzenský vzťah svedka so žalovaným nie je možné ustáliť, že medzi účastníkmi bola uzavretá

dohoda, na základe ktorej by mal žalobca zaplatiť žalovanému 40.000,- Sk za používanie motorového vozidla, s ohľadom aj na písomne uzavretú zmluvu o dielo, v ktorej sa účastníci dohodli na podmienkach vykonania diela, ktorá bola uzavretá 20.7.2002 s tým, že všetky zmeny predmetu diela, naviac práce majúce vplyv na cenu diela budú dohodnuté písomným dodatkom.

Žalovaný nepredložením žiadneho dôkazu vylúčil možnosť prijať záver, že sa vyskytli na diele vady, za ktoré nesie zodpovednosť žalobca ako dodávateľ alebo, že tieto vady vznikli ako dôsledok okolnosti na strane žalovaného.

Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočnosti, že mu vznikla škoda, za ktorú nesie zodpovednosť žalobca.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. , v zmysle ktorého mal účastník vo veci úspech len čiastočne. Náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia účastníkom náhradu trov konania vzhľadom na ich neúspech vo veci nepriznal.

Proti rozsudku - výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že napádaný výrok uvedeného rozhodnutia - výrok, ktorým súd náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že súd pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré žiadnemu z účastníkov konania nepriznal, vec nesprávne posúdil, a preto aplikoval aj nesprávne ustanovenie zákona, keď toto svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie a nie o ustanovenie

V uvedenom prípade má za to, že skutočnosť, že súd priznal žalobcovi namiesto sumy 8.354,37 eur s prísl. len sumu 5.013,39 eur s prísl. v danom prípade nepovažuje za prípad, kedy mal žalobca vo veci úspech len čiastočný, a kedy súd môže náhradu trov konania pomerne rozdeliť, prípadne vysloviť, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Je toho názoru, že v zmysle vyššie uvedeného je správne aplikovať ustanovenie , podľa ktorého súd mal priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania, keďže v danom prípade mal žalobca neúspech v pomerne nepatrnej časti.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba brať do úvahy aj fakt, že vzájomný návrh žalovaného, ktorým si uplatnil v predmetnom konaní nárok na zaplatenie sumy vo výške 13.557,89 eur voči žalobcovi a ktorý bol teda tiež predmetom konania, súd v plnom rozsahu zamietol, čo zakladá neúspech žalovaného v plnom rozsahu.

Považuje tiež za dôležité v uvedenom prípade sa vyjadriť k otázke, či súd môže zaviazať právneho zástupcu pôvodného účastníka konania, ktorý na základe univerzálnej sukcesie vstúpil do konania na miesto poručiteľa, na náhradu trov konania.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 8. augusta 2012, sp. zn. : „Pri zisťovaní poručiteľovho majetku, vrátane jeho dlhov, je zásadne rozhodujúci skutkový stav, aký tu bol v čase smrti poručiteľa. Pre zaradenie dlhu do pasív dedičstva je teda určujúce, či dlh v čase smrti poručiteľa existoval. Predmetom dedičstva (jeho vyporiadania) nemôže byť preto dlh, ktorý vznikol až po smrti poručiteľa.“

Z uvedeného vyplýva, že náhrada trov konania, ktoré vznikli v súdnom konaní, kde pôvodne vystupoval žalovaný - Ing. H. Z., netvorí predmet dedičstva. Do smrti pôvodnému žalovanému v priebehu konania vznikli určité trovy, ktoré znášal sám, ale v čase jeho smrti nebol známy výsledok konania, a teda ani súdne rozhodnutie, ktoré by pôvodného žalovaného zaväzovalo na náhradu trov konania žalobcovi, resp. priznávalo by náhradu trov konania žalovanému. vychádza pri úprave dedenia zo zásady univerzálnej sukcesie, podľa ktorej dedič smrťou poručiteľa vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celej ich šírke, to znamená, že nielen do práv, ale i povinností poručiteľa, ktoré nezanikli jeho smrťou. Po smrti pôvodného žalovaného do konania namiesto neho vstúpila jeho manželka Ing. H. Z., ktorá ako účastník konania disponovala určitými procesnými právami a povinnosťami, ktorými mala možnosť ovplyvniť výsledok konania.

Ing. H. Z. vstupom do konania nadobudla určité procesné práva a povinnosti vyplývajúce z účastníctva v danom konaní, ako príklad uvádza, že medzi práva a povinnosti účastníkov konania patrí napr. podľa „právo so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania“, podľa „právo vziať za konania návrh späť, a to sčasti alebo celkom“, podľa „právo uzavrieť súdny zmier, ak to povaha veci pripúšťa“, podľa „právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali“, a ďalšie práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovení . Z uvedeného dôvodu preto aj Ing. H. Z. ako účastník konania znáša prípadný neúspech v spore a súd ju má právo zaviazať podľa výsledku konania na náhradu trov konania.

Na základe uvedených skutočností navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že zaviaže žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 9 359,64 eur na účet právneho zástupcu žalobcu AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v V. banke, a.s. do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa potvrdil, odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a zároveň ho zaviazal uhradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu podľa bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie , vyjadruje zásadu, že plná náhrada trov konania prináleží pri plnom úspechu vo veci.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 251.689,90 Sk po prepočte 8.354,37 eur.

Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 27.11.2008 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.013,39 eur s príslušenstvom. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Na základe odvolania žalovaného ako aj žalobcu, Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 28.1.2010 č.k. potvrdil výrok rozsudku Okresného súdu Košice I o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.013,39 eur s príslušenstvom a zrušil výrok, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Podaním zo dňa 14.5.2010 vzal žalobca späť návrh na začatie konania v istine 1.759,19 eur, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 10,9 % ročne od 30.7.2003 a navrhol, aby súd zaviazal žalobcu k zaplateniu sumy 1.581,79 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 10,9% ročne od 30.7.2003 do zaplatenia.

O čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania súd prvého stupňa nerozhodol a žalobu na zaplatenie sumy 3.340,98 eur zamietol.

Proti tomuto výroku nebolo podané odvolanie preto odvolací súd o tomto výroku v odvolacom konaní ani nerozhodoval ( ).

Žalovaný podaním zo dňa 25.11.2005 doručeným súdu dňa 25.11.2005 podal vzájomný návrh na zaplatenie sumy 408.445,- Sk so 17,6% úrokom z omeškania, a to bez odôvodnenia a špecifikácie.

Podľa , na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí.

Súd prvého stupňa nevyzval žalovaného na odstránenie vád podania a v konaní ďalej pokračoval ako keby takýto vzájomný návrh nebol ani podaný, o čom svedčia zápisnice o pojednávaní ako aj obsah rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 27.11.2008, v ktorom súd o vzájomnom návrhu žalovaného nerozhodol.

Z obsahu rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 27.5.2014 vyplýva, že súd žalobu žalovaného zamietol. Žalovaný však žalobu ani nepodal, preto súd žalobu ani nemohol zamietnuť.

Pretože tento výrok rozsudku nebol odvolaním napadnutý, odvolací súd nebol oprávnený tento výrok v odvolacom konaní ani preskúmavať ( ).

Pokiaľ teda ide o žalobcom odvolaním napadnutý výrok o náhrade trov konania s prihliadnutím na doterajší priebeh konania a jeho výsledok je zrejmé, že žalobca mal v konaní úspech len čiastočný a preto súd prvého stupňa nepochybil, keď o náhrade trov konania rozhodol podľa a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania ako vecne správny podľa potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovaný trovy odvolacieho konania nevyčíslil ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.