Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoCsp-38-2022.pdf
PDF · 109.24 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/38/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. E. XXX/XX, XXX XX S., zastúpenej obchodnou spoločnosťou STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, o zaplatenie 3.911,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 32Csp/118/2019-161 zo dňa 16. júna 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 32Csp/118/2019-161 zo dňa 16. júna 2022 vo výrokoch II. a III. mení tak, že žalobu aj v zostávajúcej časti zamieta.
II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 4 %.
III. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
IV. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 32Csp/118/2019-161 zo dňa 16. júna 2022 vo výrokoch I. a IV. zostáva nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 1.868,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.868,94 eur od 04.03.2017 do zaplatenia (výrok I.). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 509,34 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.911,39 eur od 04.03.2017 do 23.01.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.788,41 eur od 24.01.2020 do 21.02.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.665,43 eur od 22.02.2020 do 23.03.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.542,45 eur od 24.03.2020 do 01.02.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.442,45 eur od 02.02.2021 do 22.02.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.342,45 eur od 23.02.2021 do 22.03.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.242,45 eur od 23.03.2021 do 21.04.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.142,45 eur od 22.04.2021 do 20.05.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.042,45 eur od 21.05.2021 do 24.06.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.942,45 eur od 25.06.2021 do 20.07.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.842,45 eur od 21.07.2021 do 16.08.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.742,45 eur od 17.08.2021 do 16.09.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.642,45 eur od 17.09.2021 do 12.10.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2.542,45 eur od 13.10.2021 do 18.11.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.442,45 eur od 19.11.2021 do 13.12.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.342,45 eur od 14.12.2021 do 17.01.2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.242,45 eur od 18.01.2022 do 17.02.2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.142,45 eur od 18.02.2022 do 17.03.2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.042,45 eur od 18.03.2022 do dňa zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II.) Uloženú povinnosť žalovanej umožnil vykonať v pravidelných, po sebe nasledujúcich mesačných splátkach vo výške 100,- eur so splatnosťou do konca príslušného kalendárneho mesiaca, pri splatnosti prvej splátky do konca kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to až do úplného splatenia uvedeného plnenia s tým, že omeškanie úhrady čo i len časti jednej splátky má za následok zročnosť celého zvyšku dlžného plnenia (výrok III.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok IV.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 21,60 % (výrok V.). 2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou mu dňa 01.10.2019 sa pôvodný žalobca (obchodná spoločnosť R. N. T., a. s.) domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3.911,39 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.911,39 eur od 04.03.2017 do zaplatenia, a to titulom nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1866724 uzatvorenej dňa 16.07.2015 medzi pôvodným veriteľom (obchodná spoločnosť Consume FInance Holding, a. s.) ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovanej pôžičku v sume 4.100,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť v 60 mesačných splátkach vo výške 122,98 eur. Keďže žalovaná prestala plniť splátky v stanovených termínoch, listom zo dňa 29.12.2016 ju pôvodný veriteľ vyzval k okamžitej úhrade dlžnej sumy vo výške 3.911,39 eur. 3. Uznesením zo dňa 31.08.2020, právoplatným dňa 19.09.2020, súd prvej inštancie pripustil zmenu subjektu na žalujúcej sporovej strane z dôvodu postúpenia pohľadávky z pôvodného žalobcu na obchodnú spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.. 4. Žalovaná v rámci vyjadrenia k podanej žalobe nerozporovala existenciu zmluvného vzťahu založeného medzi ňou a pôvodným veriteľom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1866724 zo dňa 16.07.2015, táto však podľa nej neobsahovala niektoré z obligatórnych náležitostí spotrebiteľského úveru (doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) a jedná sa tak o bezúročný a bezpoplatkový spotrebiteľský úver. Zvyšnú časť istiny žalovaná navrhla splácať vo výške 100,- eur mesačne. 5. Žalobca sa v rámci žalobnej repliky nestotožnil s tvrdeniami žalovanej o absencii niektorých obligatórnych náležitostí v uzatvorenej zmluve, táto bola účastníkmi konania riadne podpísaná a akceptovaná (vrátane Všeobecných obchodných podmienok) a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky či dojednania. V jednotlivostiach poukázal na uvedenie zákonom stanovených údajov v dotknutej zmluve. 6. Žalovaná v žalobnej duplike zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, namietala správnosť tvrdení žalobcu a odkázala na prax všeobecných súdov Slovenskej republiky pri skúmaní obligatórnych náležitostí v spotrebiteľských zmluvách. 7. Podaniami zo dňa 19.04.2021, zo dňa 12.10.2021, zo dňa 03.11.2021, zo dňa 15.03.2022 a zo dňa 06.06.2022 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy spolu vo výške 1.868,94 eur s príslušným úrokom z omeškania. 8. Súd prvej inštancie postupom podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 1.868,94 eur s príslušným úrokom z omeškania, a to s prihliadnutím na dispozitívne úkony žalobcu a súhlas žalovanej. 9. Pri rozhodovaní o zvyšnej časti žalobou uplatneného nároku súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou ako dlžníkom došlo dňa 16.07.2015 k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1866724, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 4.100,- eur. Žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý úver v 60 mesačných splátkach vo výške 122,98 eur (vrátane poistenia). Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola dohodnutá RPMN vo výške 27,64 %, priemerná RPMN vo výške 18,24 % a celkové náklady spotrebiteľa boli stanovené vo výške 3.070,60 eur, teda žalovaná sa zaviazala celkovo na poskytnutý úver uhradiť sumu 7.170,60 eur. Výzvou zo dňa 29.12.2016 pôvodný veriteľ vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 368,94 eur najneskôr do 05.02.2017 a súčasne ju poučil, že ak nedôjde do uvedeného dátumu k úhrade dlžnej sumy, pristúpi k zosplatneniu celého úveru. Predmetná výzva bola žalovanej doručená dňa 24.01.2017. Listom zo dňa 26.02.02017 pôvodný veriteľ oznámil žalovanej
vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru a vyzval ju na úhradu dlhu vo výške 3.913,39 eur. Súd prvej inštancie sa oboznámil aj s predloženým prehľadom splátok a úhrad, z ktorého vyplynulo, že žalovaná na poskytnutú uver zaplatila celkovo sumu 1.721,72 eur. 10. Zistený skutkový stav podrobil súd prvej inštancie prieskumu podľa ust. § 1 ods. 1, § 2 písm. a), písm. b), d), g), h), i), j), k), § 9 ods. 1 a 2. § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ust. § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 2, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“) a ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení. 11. Primárne sud prvej inštancie konštatoval spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vzniknutého medzi pôvodným veriteľom a žalovanou ako dlžníkom na základe uzatvorenej úverovej zmluvy, ktorej sa týka žalobcom uplatnený nárok. Z uvedeného dôvodu tak v spore aplikoval aj ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov, primárne ust. § 52 a nasl. OZ a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. 12. Žalovanou vznesenú námietku absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu posúdil súd prvej inštancie ako nedôvodnú, keď sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu na aktuálne označeného žalobcu z dôvodu nepreukázania doručovania výzvy na zaplatenie dlhu žalovanej. Podľa názoru konajúceho súdu boli naopak podmienky platného postúpenia pohľadávky podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a rovnako aj podľa príslušných ustanovení CSP dodržané. Žalobca preukázal doručenie výzvy na zaplatenie dlhu žalovanou doručenkou. 13. Daný spotrebiteľský úver posúdil súd prvej inštancie ako poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) predmetného zákona, keďže z uzatvorenej zmluvy nevyplýva doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V dotknutej zmluve bol uvedený termín splatnosti ako „07/2020“, z čoho podľa záveru súdu prvej inštancie nie je možné presne určiť termín splatnosti. 14. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru konštatoval súd prvej inštancie aj podľa ust. § 11 ods. 2 druhá veta v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., keďže pôvodný veriteľ pri posúdení schopnosti spotrebiteľa (žalovanej) splácať spotrebiteľský úver nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Pred uzatvorením dotknutej spotrebiteľskej zmluvy sa pôvodný veriteľ vo vzťahu ku skúmaniu bonity žalovanej ako potenciálnej klientky uspokojil s jej tvrdeniami o príjme vo výške 480,- eur mesačne a výdavkoch vo výške 220,- eur. Žalujúca sporová strana v rámci konania nepreukázala, že došlo k overovaniu tvrdení žalovanej o výške jej mesačného príjmu a výdavkov, veriteľ neskúmal životné náklady žalovanej a neanalyzoval konkrétne výdavky na bývanie, stravu, dopravu, domácnosť, zdravotnú starostlivosť, čoho výsledkom by bolo získanie objektívneho obrazu o finančnej situácii žalovanej ako potenciálnej budúcej klientke. Pri skúmaní bonity s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. sa vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti dodávateľa, pri ktorom sa nemožno uspokojiť s formalistickým prístupom, bez akéhokoľvek overenia si tvrdení žiadateľa o úver a bez preukázania získavania informácií o relevantných skutočnostiach a ich následnej analýzy a vyhodnotenia. Takúto činnosť (odbornú starostlivosť) pôvodný veriteľ nevyvíjal, resp. nebola v konaní žalujúcou sporovou stranou preukázaná, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru o hrubom porušení povinností veriteľa podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., majúc za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 predmetného zákona. 15. Súhrnom uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru poskytnutého zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1866724 uzatvorenej dňa 16.07.2015 podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) a ods. 2 druhá veta zákona č. 129/2010 Z. z., na základe čoho bolo povinnosťou žalovanej uhradiť na poskytnutý spotrebiteľský úver „iba“ istinu poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 4.100,- eur. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaná uhradila na poskytnutý úver úhrady v celkovej výške 3.590,66 eur, zaviazal ju súd prvej inštancie k povinnosti uhradiť žalobcovi sumu predstavujúcu rozdiel medzi poskytnutou istinou a jej uhradenou časťou, t. j. sumu 509,34 eur. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že spolu s istinou priznal žalobcovi voči žalovanej podľa ust. § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy od 04.03.2017 do zaplatenia. Žalovanej zároveň umožnil plnenie dlhu v mesačných splátkach vo výške 100,- eur mesačne vzhľadom na jej sociálnu situáciu ako aj na súhlas žalobcu s takýmto postupom. 16. V ostatnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol.
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 60,80 % uplatneného nároku a neúspešný v rozsahu 39,20 %, čo v sporovom konaní predstavuje jeho čistý úspech v rozsahu 21,60 %. 18. Proti tomuto rozsudku, čo do jeho výrokov II. a V. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zrušenia v časti, v ktorej súd prvej inštancie výrokom II. časť uplatneného nároku žalobcovi priznal a v závislom výroku V. o trovách konania a vrátenia veci súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 19. Žalovaná zotrvala na námietke vznesenej už v konaní pred súdom prvej inštancie o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Postúpenie spornej pohľadávky bolo podľa nej v zmysle ust. § 39 OZ neplatné pre rozpor so zákonom, pretože neboli splnené podmienky postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 17 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Poukázala aj na následky absencie konania veriteľa s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 11 ods. 2 v spojení s ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., kedy veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Nadväzne na uvedené aj v prípade omeškania dlžníka nedôjde k zosplatneniu celého dlhu a dlžníkovi aj pri jeho omeškaní zostáva zachovaná možnosť splácať úver v dohodnutých splátkach. V danom prípade, keďže nedošlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru, nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu spornej pohľadávky na aktuálne uvádzaného žalobcu, čo zakladá dôvodnosť vznesenej námietky žalovanej o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca a ani jeho právny predchodca (pôvodný žalobca) podľa žalovanej nesplnil ani podmienky platného postúpenia pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v časti obligatórneho zasielania písomnej výzvy banky adresovanej dlžníkovi na plnenie omeškaného dlhu. Pokiaľ aj súd prvej inštancie poukázal na zasielanie výzvy zo dňa 29.12.2016 ako na splnenie popísanej podmienky vyplývajúcej z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., jednalo sa „len“ o výzvu podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, ktorá danú výzvu nenahrádza. Žalovaná sa nestotožnila ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie o priznanom úroku z omeškania prislúchajúcom žalobcovi, ktoré rozhodnutie neodráža konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru ako ani výšku úhrad, ktoré žalovaná na poskytnutý úver zaplatila. Za nesprávne považovala žalovaná rozhodnutie súdu prvej inštancie o úrokoch z omeškania aj z dôvodu prekročenia priznaných úrokov vo vzťahu k uplatnenému rozsahu, ako aj z dôvodu zjavného rozporu výrokovej časti a odôvodnenia napadnutého rozsudku v tejto časti. 20. Žalobca v rámci vyjadrenia k odvolaniu žalovanej uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, pričom žiadal jeho potvrdenie v odvolaním napadnutej časti. 21. Iné podania sporových strán v tomto odvolacom konaní odvolaciemu súdu predložené neboli. 22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti výrokom II. a V. rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - žalovanou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, voči ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1 a 2, § 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. vo výrokoch II. a V., ako aj v závislom výroku III., viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ako aj v závislom výroku III. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V odvolaním nenapadnutej časti, t. j. vo výrokoch I. a IV., ktoré nie sú závislými výrokmi k výroku II., zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu. 23. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že opravný prostriedok žalovanej proti výroku II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je dôvodný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej časti totiž vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. 24. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2 M Cdo 4/2009 zo dňa 27.04.2010. 25. Hoci súd prvej inštancie napadnutý rozhodnutie založil mimo iné aj na právnom závere, že v danom prípade pôvodný veriteľ [§ 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.] hrubo porušil svoju povinnosť podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. (odsek č. 38 odôvodnenia napadnutého rozsudku), s čím spojil
zákonnú sankciu v podobe bezpoplatkovosti a bezúročnosti poskytnutého spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 2 veta druhá zákona č. 129/2010 Z. z.), neposúdil vec aj podľa ust. § 11 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa tohto ustanovenia ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Veriteľ teda nie je v takomto prípade oprávnený uplatniť právo podľa ust. § 565 OZ. Ust. § 11ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je potrebné totiž vykladať tak, že sankcia podľa jeho prvej vety dopadá na každé porušenie povinnosti veriteľa podľa ust. § 7 ods. 1, pričom sankcia podľa druhej vety dopadá len na hrubé porušenie tejto povinnosti veriteľa. 26. V posudzovanom prípade bola konečná splatnosť predmetného spotrebiteľského úveru (splatnosť poslednej splátky) dojednaná na deň 20.07.2020, pričom zo strany pôvodného veriteľa došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru listom zo dňa 26.02.2017, teda pred jeho konečnou splatnosťou. Ako už bolo uvedené v posudzovanom prípade však pôvodný veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, teda splatenie spotrebiteľského úveru pred termínom jeho konečnej splatnosti, t. j. predo dňom 20.07.2020, a teda jeho právny úkon - vyhlásenie okamžitej splatnosti je pre uvedený rozpor so zákonom absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 OZ). 27. Keďže k postúpeniu žalovanej pohľadávky došlo dňa 20.03.2020, v posudzovanom prípade bolo potrebné prihliadať aj na ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2017 (§ 25i ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.). V zmysle ust. § 17 ods. 1 uvedeného zákona práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a: a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu (zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Sukcesia do práv veriteľa je teda možná v zásade len medzi regulovanými subjektmi v prípade zlyhania spotrebiteľského úveru, ak bude predmetom prechodu alebo prevodu pohľadávka v celosti. Porušenie uvedeného zákazu zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu (§ 39 OZ). 28. V súdenom prípade tak pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu žalovanú pohľadávku pred termínom konečnej splatnosti a súčasne v čase, kedy sa žalovaná pohľadávka nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti (nedošlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru zo stany veriteľa). Preto ak pôvodný veriteľ postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 20.03.2020 žalovanú pohľadávku s jej príslušenstvom na žalobcu, konal tak v rozpore so zákonným zákazom podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., a tento právny úkon postúpenia je tak pre rozpor so zákonom podľa ust. § 39 OZ absolútne neplatným právnym úkonom. Na základe neplatného právneho úkonu však žalobca nemohol nadobudnúť žalovanú pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými, a teda nemohol vstúpiť do práv veriteľa a súčasne nebol oprávnený požadovať od žalovaného ako dlžníka uspokojenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom. 29. S poukazom na uvedené dôvody tak odvolací súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, t. j. o tom, že žalobca nie je nositeľom ním v konaní uplatneného hmotného práva voči žalovanej. Súd prvej inštancie mal tak žalobu žalobcu aj v rozsahu, na ktorom žalobca zotrval po jej čiastočnom späťvzatí, zamietnuť. 30. V nadväznosti na uvedené potom, už bez zaoberaním sa ďalšími odvolacími námietkami žalovanej pre nadbytočnosť, odvolací súd, konštatujúc dôvodnosť odvolania žalovanej, v zmysle ust. § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ako aj v závislom výroku III. (ktorým súd prvej inštancie povolil žalovanému vykonať plnenie uvedené vo výroku II. v splátkach) tak, že žalobu aj v zostávajúcej časti zamietol. V odvolaním nenapadnutej časti, t. j. vo výrokoch I. a IV., ktoré nie sú závislými výrokmi k výroku II., zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu. 31. Odvolací súd súčasne v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. O tomto nároku tak rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a 2 a § 256 ods. 1 CSP. 32. Odvolací súd tak jednak vychádzal z toho, že procesné zavinenie na čiastočnom zastavení konania (v rozsahu nároku na zaplatenie sumy 1.868,94 eur) nesie žalovaná. Čiastočné späťvzatie žaloby totiž bolo odôvodnené neskorším správaním žalovanej, ktorá sa v relevantnom rozsahu zachovala v zmysle žalobnej požiadavky (petitu), teda po podaní žaloby na súde prvej inštancie žalobcovi uhradila sumu
1.868,94 eur. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je preto nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovanej k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Vzhľadom na uvedené by tak v tejto časti konania mal byť žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov. 33. Súčasne odvolací súd vychádzal z toho, že vo zvyšku bola žaloba zamietnutá, a preto vo zvyšnej časti konania mala plný úspech žalovaná a patril by jej tak nárok na náhradu trov tejto časti konania (teda v rozsahu zaplatenia sumy 2.042,45 eur). 34. Súhrnom tak ani jedna strana nedosiahla v konaní plný úspech, resp. nepatrí jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pomer, v ktorom by si mali strany nahradiť trovy konania na súde prvej inštancie, je tak 48 % (u žalobcu = 1.868,94 eur / 3.911,39 eur = 0,48, 0,48 x 100 % = 48 %) ku 52 % (u žalovanej = 2.042,45 eur / 3.911,39 eur = 0,52, 0,52 x 100 % = 52 %). Z uvedeného tak vyplýva, že žalovanej patrí v spore nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 4 %, čo je rozsah zodpovedajúci rozdielu vzájomných nárokov na náhradu tej ktorej časti konania u tej ktorej strany sporu v prospech žalovanej. Preto odvolací súd priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 4 %. 35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, a preto jej odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 36. O výške trov konania na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 37. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP]. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).