Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-53-2022.pdf
PDF · 95.88 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/53/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: BLISS a.s., so sídlom Československého odboja 86, Košice 040 11, IČO: 31 719 732, zast. JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou, Bajzova 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: LPN s. r. o., so sídlom Na Kalvárii 5, Košice 040 01, IČO: 44 672 900, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., Žižkova 2073/19, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 51 417 685, v konaní o zaplatenie 5.820,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 1.10.2021, č.k. 31Cb/41/2020-95, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom I., II. a III. výroku.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol: I. Konanie v časti úhrady sumy 5.820,78 € zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.820,78 € od 2.8.2019 do 23.8.2019 v sume 26,79 € a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%. IV. Vracia žalobcovi súdny poplatok za žalobu vo výške 167,80 € prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému E - KOLOK: G. C., CVFT, OSA, 04221 Košice, Thurzova 1, do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia.
1.2. Rozhodol tak v konaní začatom na základe žaloby doručenej upomínaciemu súdu Banská Bystrica dňa 16.8.2019, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.820,78 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z tejto sumy od 2.8.2019 do zaplatenia, titulom nezaplatenia nájomného na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že dňa 23.8.2019 dlžné nájomné zaplatil.
3. V písomnom vyjadrení zo dňa 29.6.2020 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 5.820,78 eur späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť, nakoľko žalovaný dlžnú sumu dňa 23.8.2019 uhradil.
3.1. Súd prvej inštancie postupujúc podľa § 145 ods. 1,2 CSP konanie v tejto časti zastavil.
4. Nad zastavenú časť vykonal vo veci dokazovanie a zistil následovný skutkový stav:
- dňa 4.9.2018 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca nájomnú zmluvu, ktorou prenechal prenajímateľ nájomcovi predmet nájmu vymedzený v čl. II zmluvy. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, s nájomným dohodnutým v čl. V. Dodatkom č. 1 zo dňa 27.1.2019 bol rozšírený predmet nájmu;
- faktúrou č. 5902619 vyúčtoval žalobca žalovanému nájomné za mesiac august 2019.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 663 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. - ďalej len OZ (právna úprava nájomnej zmluvy), § 3 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (právna úprava nájomnej zmluvy nebytových priestorov), § 365 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb.
- ďalej len OBZ (právna úprava omeškania dlžníka), § 369 a nasl. OBZ (právna úprava omeškania s plnením peňažného záväzku), § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (výška sadzby úrokov z omeškania), § 369c OBZ (právna úprava práva na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky).
6. Keďže bolo preukázané, že žalovaný sa dostal so zaplatením nájomného do omeškania, priznal žalobcovi úroky z omeškania (§ 369 OBZ).
7. O trovách konania rozhodol podľa § 256 CSP.
8. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 zák. č. 71/1992 Zb..
9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP. Aj keď odvolateľ uvádza, že odvolaním napáda rozsudok v celom rozsahu, z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že sa netýka výroku o vrátení súdneho poplatku.
9.1. Dôvodí, že v zmysle čl. V ods. 7 nájomnej zmluvy zo dňa 4.9.2018 zložil žalovaný dňa 25.9.2018 finančnú zábezpeku na účet žalobcu, ktorá bola vo výške nájomného za obdobie jedného mesiaca, teda v sume 5.760,30 eur s DPH. Zložená zábezpeka mohla byť použitá na pokrytie akejkoľvek škody na veci spôsobenej nájomcom alebo tretími osobami, alebo na úhradu akýchkoľvek finančných záväzkov nájomcu voči prenajímateľovi. Dňa 30.7.2019 žalobca oznámil žalovanému použitie zábezpeky na opravu poškodeného zariadenia - mostového žeriavu. Nakoľko žalovaný mal za to, že zložená zábezpeka bola žalobcom použitá v rozpore so zákonom a nájomnou zmluvou zo dňa 4.9.2018, obrátil sa so žalobou o vrátenie zábezpeky na príslušný súd, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 36Cb/88/2020. Žalobca listom zo dňa 30.7.2019 uviedol, že zábezpeku použil na opravu poškodeného zariadenia, avšak dňa 18.5.2021 na pojednávaní vo veci sp.zn. 36Cb/88/2020 uviedol, že bola použitá na zabezpečenie nájomného za ďalšie obdobie. Žalovaný sa tak až dňa 18.5.2021 dozvedel, že žalobca nepoužil zloženú zábezpeku vo výške 5.760,30 eur na opravu poškodeného žeriavu, ale použil ju na úhradu nájomného za obdobie mesiaca august 2019, teda na úhradu faktúry č. 5902619, ktorá bola splatná dňa 1.8.2019 a ktorej zaplatenia sa domáhal v tomto konaní. Je teda zrejmé, že žalovaný dňa 30.7.2019 uhradil časť faktúry č. 5902619, teda dlžné nájomné uhradil ešte pred podaním žaloby, v dôsledku čoho je žaloba nedôvodná.
9.2. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, resp. ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť argumentujúc, že žalovaný skresľuje podstatné skutočnosti, keď prezentuje, že nájom uhradil ešte pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, čo sa nezakladá na skutočnosti. Na pojednávaní konanom dňa 18.5.2021 žalobca len popísal podrobne akým spôsobom postupoval, avšak v konečnom dôsledku nedošlo k započítaniu zábezpeky s dlžným nájomným (o čom svedčí aj to, že žalovaný sa v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II domáha vrátenia zábezpeky s tým, že táto bola použitá na opravu žeriavu a túto skutočnosť verifikuje aj v refakturácií č. 525908191). Žalovaný vedel, že zložená zábezpeka nebola použitá na úhradu nájomného, čoho dôkazom je výzva žalobcu a úhrada nájomného žalovaným dňa 23.8.2019.
11. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu žalovaný opakuje skutočnosti uvádzané už v odvolaní.
12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
13. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. e), t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a písm. a), t.j. že neboli splnené procesné podmienky. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.
13.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP je daný vtedy, ak neboli v konaní splnené podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a ktorých skúmanie je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania (napr. nedostatky žaloby, právomoc súdu procesná subjektivity, procesná spôsobilosť, prekážka rozsúdenej veci.
13.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
13.3. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
13.4. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
13.5. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
13.6. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
13.7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí.
14. Podstata argumentácie žalovaného spočíva v tvrdení, že žaloba bola nedôvodná, nakoľko nájom bol uhradený dňa 30.7.2019, keď žalobca ním zloženú zábezpeku pri uzatváraní nájomnej zmluvy vo výške 5.760,30 eur použil na úhradu nájomného za mesiac august 2019, pričom o tejto skutočnosti sa dozvedel až dňa 18.5.2021 v konaní; v ktorom sa domáha vrátenia zábezpeky vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 36Cb/88/2020.
15. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny späť, keďže žalovaný dňa 23.8.2019 (t.j. po podaní žaloby) dlžnú sumu zaplatil. Vzhľadom k skutočnosti, že žalobca ako pán sporu, t.j. osoba, ktorá určuje čo a v akom rozsahu bude predmetom súdneho prieskumu; vzal žalobu o zaplatenie istiny späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, pričom na zastavenie konania vo vzťahu k uplatnenej istine boli splnené procesné podmienky, odvolací súd nemá možnosť v zastavenej časti akýmkoľvek spôsobom do konania zasahovať.
16. Pokiaľ ide o súdom priznané príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania zo sumy 5.820,78 eur od 2.8.2019 do 23.8.2019 odvolací súd udáva:
17. Je pravdou, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, možno za istých okolností, ak neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie (tzv. „novoty“) uplatniť aj v odvolacom konaní, a to za podmienok uvedených v § 366 CSP t.j. vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.
18. Tvrdenie žalovaného uvádzané v odvolaní je tzv. „novotou“, pre uplatnenie ktorej v odvolacom konaní neboli naplnené podmienky. Totiž odvolateľ sa o ním uvádzanej novote dozvedel na pojednávaní konanom dňa 18.5.2021 vo veci vedenej pod sp.zn. 36Cb/88/2020. Vo veci, ktorá je predmetom tohto odvolacieho prieskumu bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté bez nariadenia pojednávania (s čím strany sporu súhlasili - § 177 ods. 1 písm. b) CSP), a to dňa 1.10.2021, t.j. po takmer 5 mesiacoch odo dňa; kedy sa mal žalovaný o „novote“ dozvedieť. Odvolací súd pripomína, že na Úradnej tabuli Okresného súdu Košice I bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 13.9.2021 do 1.10.2021 (§ 219 ods. 3 CSP); keďže súd je povinný verejne vyhlásiť rozsudok aj v prípade, keď koná vo veci samej bez nariadenia pojednávania. Za situácie, keď žalovaný vedel, že je proti nemu vedené súdne konanie; súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, pričom tvrdenie, ktoré podľa neho bolo kľúčové pre rozhodnutie vo veci samej uplatnil až v odvolaní a to napriek tomu, že mal o ňom vedomosť takmer 5 mesiacov, nemožno dospieť k záveru, že by tento prostriedok procesnej obrany bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
19. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ním uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) CSP nie je daný.
20. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody, odvolací súd zdôrazňuje, že v odvolaní nestačí len formálne citovať v zákone uvedený odvolací dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. vymedziť v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) vidí odvolateľ jeho naplnenie. Odvolací súd konštatuje, že vyjmúc odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP identifikácia ďalších odvolateľom uvádzaných odvolacích dôvodov v odvolaní absentuje.
21. Na základe uvedeného bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho I., II. a III. výroku ako vecne správne potvrdené (§ 387 ods. 1 CSP).
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).