Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/30/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom S. XX, G., proti žalovanej: 1/ D. H., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., adresa na doručovanie: X. O. I. X, K. O. S., G., Taliansko, právne zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 8.045,46 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -152 z 14. marca 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaná 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu voči žalovanej 1/ zamietol (výrok I.) a priznal jej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). V predmetnom spore sa žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci tzv. upomínacieho konania (podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov) domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by boli D. H., v žalobe označená ako žalovaná 1/ a jej manžel N. H., v žalobe označený ako žalovaný 2/, zaviazaní spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 8.045,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.09.2018 do zaplatenia titulom úhrady omeškaných úverových splátok zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili s jeho právnym predchodcom I. B. G. a.s. (ďalej v texte iba „právny predchodca žalobcu“). Okresný súd Banská Bystrica vyhovel žalobe vydaním platobného rozkazu sp. zn. z 09.06.2021. Platobný rozkaz bol žalovanému 2/ riadne doručený. Keďže žalovaný 2/ nepodal voči platobnému rozkazu odpor, platobný rozkaz vo vzťahu k jeho osobe nadobudol právoplatnosť 13.07.2021 a voči žalovanému 2/ tak bolo konanie ukončené. Žalovanej 1/ sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk, preto žalobca na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica navrhol pokračovanie v konaní voči žalovanej 1/, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu voči žalovanej 1/ a vec bola Okresným súdom Banská Bystrica podľa postúpená na prejednanie Okresnému súdu Žilina (ďalej v texte aj ako „okresný súd“) ako súdu príslušnému podľa (ďalej v texte „CSP“) . Okresný súd Žilina tak vo veci ďalej konal už „len“ so žalovanou 1/ a dôvodnosť uplatneného nároku posudzoval len vo vzťahu k jej osobe. Okresný súd Žilina naďalej D. H., aj keď v konaní pred ním vystupovala ako jediná žalovaná, označoval poradovým číslom 1/. Odvolací súd označenie „žalovaná 1/“, z dôvodu prehľadnosti ponechal aj vo svojom rozhodnutí.

2. Okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1/ a 2/ bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere „flexipôžička“ z 20.06.2015. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom bol nárok, ktorý je predmetom konania postúpený na žalobcu. Záväzkový vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere okresný súd považoval za vzťah spotrebiteľský a pri jeho právnom posúdení vychádzal z ustanovení , ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv ( až ) a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte iba „ZoSÚ). Vzhľadom na spotrebiteľský charakter uplatneného nároku z úradnej povinnosti skúmal splnenie zákonných predpokladov na postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu ako bankového subjektu na žalobcu, ktorý je nebankovým subjektom v zmysle ust. o bankách, ako aj v zmysle ustanovení , ZoSÚ a dospel k záveru, že postúpenie predmetnej pohľadávky nebolo realizované v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami, preto je pre rozpor so zákonom neplatné podľa (ďalej v texte iba „OZ“). Okresný súd vychádzal z názoru, že podľa môže dodávateľ uplatniť právo vyplývajúce z , t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, avšak iba za podmienky, že na uplatnenie tohto práva upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. 3. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že pohľadávka, ktorú si žalobca uplatňoval voči žalovanej 1/ nebola v čase postúpenia splatná, lebo konečný termín splatnosti podľa zmluvy o úvere bol dohodnutý k 27.06.2024 a žalobca nepreukázal, že by sa úver stal v celom rozsahu splatným pred týmto dátumom. Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca žalovanú 1/ v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil, že si uplatní právo žiadať od nej zaplatenie celého nesplateného úveru pred dojednaným dňom jeho konečnej splatnosti z dôvodu, že je v omeškaní so zaplatením dohodnutých splátok, teda nepreukázal, že došlo k predčasnej splatnosti úveru. Keďže ZoSÚ pripúšťa postúpenie iba takej pohľadávky, ktorá je po termíne konečnej splatnosti, okresný súd konštatoval, že právny predchodca žalobcu nemohol na žalobcu platne postúpiť žalobou uplatnenú pohľadávku. Ďalej poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že žalovaná 1/ bola v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči jeho právnemu predchodcovi, ktorý mal status banky, lebo podľa ods. ods. 8 o bankách mohla banka postúpiť pohľadávku len ak klient bol napriek písomnej výzve banky nepretržite v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku dlhšie ako 90 dní. Tvrdenia žalobcu, že uvedené povinnosti boli splnené výzvou označenou ako tzv. „tretia upomienka“ zo dňa 09.07.2020 (správne 9.02.2018 - pozn. odvolacieho súdu), nepovažoval okresný súd za preukázané. Žalobca nepreukázal, že predmetná „tretia upomienka“ bola žalovanej 1/ skutočne doručená, okresný súd predloženie podacieho hárku bez ďalšieho nepovažoval za postačujúce. Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel k záveru, že zosplatnenie úveru nie je platným právnym úkonom, preto nemohlo následne dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, čo ma za následok nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu a žalobu zamietol. Podľa rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalovanej 1/ voči žalobcovi.

4. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť mu uplatnenú istinu s príslušenstvom a zároveň mu prizná náhradu trov konania. Záver okresného súdu o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie pre nepreukázanie splnenia podmienok na platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ust. nepovažoval za správny. Uviedol, že spolu so žalobou súdu predložil nielen „tretiu upomienku“ z 09.07.2018 (výzva na úhradu omeškanej splátky), ale spolu s ňou aj podací hárok preukazujúci doručovanie tejto upomienky žalovanej 1/. Z tohto podacieho hárku je zrejmé, že výzva bola daná na poštovú prepravu 09.07.2018. Okrem týchto listín súdu predložil výzvu svojho právneho predchodcu na predčasné splatenie úveru s doručenkovou obálkou. Predmetné výzvy boli doručované „žalovanému“ na adresu uvedenú v uzavretej zmluve, pričom počas trvania úverového vzťahu „žalovaný“ neoznámil jeho právnemu predchodcovi inú adresu na prijímanie písomností. Týmto, podľa názoru žalobcu, bolo dostatočne preukázané, že zásielky boli zasielané do dispozičnej sféry „žalovaného“. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR na posudzovanie účinkov doručenia poštových zásielok, podľa ktorej nie je podstatné, či sa adresát s obsahom doručovanej zásielky úkonu oboznámil až neskôr, v čase plynutia odbernej lehoty na vyzdvihnutie uloženej zásielky, resp. tieto účinky nastávajú aj v prípade, ak nevyužil možnosť oboznámiť sa s obsahom uloženej zásielky (uznesenie NS SR sp. zn. , uznesenie NS SR sp. zn. ).

5. Žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním z 20.04.2022. Uviedla, že s názorom okresného súdu, pre ktorý žalobu zamietol sa v celom rozsahu stotožňuje. Na podporu správnosti tohto záveru poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.03.2018, a , v ktorých sa, okrem iného, uvádza, že pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách sa vyžaduje, aby podmienky postúpenia boli splnené ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky, teda v čase postupovania, čo nebolo zo strany žalobcu preukázané. Ten nepreukázal doručenie „tretej upomienky - pokusu o zmier“, z uvedeného dôvodu ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu nezosplatneného úveru a postúpenie prebehlo v rozpore s ZoSÚ, preto je zmluva o postúpení neplatný právny úkon podľa pre rozpor so zákonom.

6. Ďalšie vyjadrenia sporových strán odvolaciemu súdu predložené neboli.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania ( a )a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa .

8. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pohľadávka pôvodného veriteľa

- VÚB, a.s. ako banky voči žalovanej 1/ nebola postúpená na žalobcu ako nebankový subjekt platne, pretože nemal preukázané naplnenie zákonných podmienok v zmysle v spojení s , po splnení ktorých mohol právny zástupca žalobcu žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky žalovanú. Následne tak právny predchodca žalobcu nemohol tzv. živý úver postúpiť na žalobcu. Uvedená zákonná právna úprava jednoznačne neuvádza, od akej udalosti treba lehotu 15 dní počítať. Z celého kontextu uvedeného zákonného ustanovenia však možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Pre úplnosť treba dodať, že 15 dňová lehota však môže najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, teda nasledujúci deň po dni, ktorý bol v splátkovom plnení dohodnutý ako deň splatnosti splátky.

9. Na základe vykonaného dokazovania, okresný súd konštatoval, že právny predchodca žalobcu, žalovanej 1/ v oznámení z 13.08.2018 uviedol, že „dnešným dňom vyhlásil predčasnú splatnosť úveru“. Podľa však bol žalobca, resp. právny predchodca žalobcu, povinný pred uplatnením práva vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, dlžníka, t. j. v súdenej veci žalovanú, písomne upozorniť v lehote nie kratšej ako 15 dní, že si bude predmetné právo voči jeho osobe uplatňovať. Okresný súd poukázal na to, že žalobca tvrdil zasielanie takýchto výziev žalovanej viackrát, avšak súdu predložil len tzv. „Tretiu upomienku - pokus o zmier zo dňa 09.07.2018“, s tým, že jej doručenie žalovanej 1/ preukazoval poštovým podacím hárkom, ktorý však okresný súd nepovažoval za dôkaz preukazujúci doručenia uvedenej výzvy žalovanej. Žalobca v podanom odvolaní namietal správnosť týchto záverov okresného súdu, odvolací súd však tieto námietky nepovažoval za dôvodné.

10. Žalobca v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že z predmetného podacieho hárku vyplýva odovzdanie výzvy na poštovú prepravu a jej zaslanie na adresu žalovanej 1/, ktorá bola uvedená v úverovej zmluve. S týmto konštatovaním žalobcu je možné sa stotožniť, avšak pre posúdenie splnenia zákonných podmienok vyplývajúcich z ust. nebolo významné preukázanie odoslania tejto zásielky žalovanej 1/, ale jej doručenie žalovanej 1/.

11. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime , resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane sa do jeho dispozičnej sféry“, ktoré používa ust. , upravujúci režim doručovania hmotnoprávnych úkonov, je potrebné vykladať tak, že takáto osoba musí mať objektívnu možnosť aj v prípade svojej neprítomnosti zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu obsahujúceho prejav vôle do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho

úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia perfektnosti prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napr. dôjdenie listu do schránky alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať.

12. Predloženým podacím hárkom žalobca nepreukázal dôjdenie prejavu jeho vôle - tzv. „Tretej výzvy“ do dispozičnej sféry adresáta. Týmto hárkom preukazoval, že malo dôjsť zo strany jeho právneho predchodcu k odoslaniu zásielky. Avšak na základe takejto skutočnosti nemožno vysloviť domnienku, že výzva sa objektívne dostala do sféry pôsobnosti jej adresáta. Okresný súd tak skutkové zistenia o odoslaní výzvy zo dňa 09.07.2018 zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanej správne posudzoval v zmysle vyššie uvádzaných právnych úvah a dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal doručenie predmetnej výzvy žalovanej. V súlade s týmto záverom sú aj právne názoru vyslovené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ktoré v podanom odvolaní označil samotný žalobca. Ním uvedené rozhodnutia NS SR sa zaoberajú momentom nadobudnutie účinkov doručenia úkonu tým, že nie je podstatné, či sa adresát oboznámil so zásielkou, ale podstatné je, či sa dostala do jeho dispozičnej sféry. Predmetné rozhodnutia neriešia otázku, či objektívna možnosť adresáta oboznámiť sa s obsahom doručovanej zásielky vzniká „len“ jej odoslaním.

13. Keďže nepovažoval uvedenú odvolaciu námietku žalobcu odvolací súd za dôvodnú, napadnutý rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil. Odvolaciemu prieskumu podrobil aj výrok o trovách konania, ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd správne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal zo zásady úspechu strany sporu a žalovanej 1/, ako strane v spore v celom rozsahu úspešnej, priznal voči žalobcovi, ako neúspešnej strane sporu, nárok na náhradu trov konania.

14. V odvolacom konaní došlo k rovnakej procesnej situácii, keďže odvolaniu žalobcu vyhovené nebolo, v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná 1/, preto jej v zmysle v spojení s priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )