Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Er-430-2010.pdf
PDF · 82.02 KB
No categories available
5Er/430/2010
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, a.s., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti povinnému: Š. K., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XXXX/X, J. U. o vymoženie 2 166,20 € s príslušenstvom a trovy exekúcie takto
rozhodol:
Súd námietkam povinného zo dňa 09.08.2010 vyhovuje.
odôvodnenie:
Tunajší súd vydal dňa 03.05.2010 poverenie č. XXXX XXXXXX* pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie pre uspokojenie pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. U. XXXXX/XX Z. J. XX.XX.XXXX.
Súdny exekútor doručil súdu dňa 20.08.2010 námietky povinného proti exekúcii. Súd uznesením č.k. 5Er/430/2010 - 30 zo dňa 10.10.2012 zastavil konanie o námietkach a zároveň nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Voči uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Sudkyňa preskúmala vyššie uvedené uznesenie ako aj predložené listinné dôkazy a ustálila nasledovný právny stav veci:
Povinný vo svojom odvolaní uviedol, že súd žiadal o preskúmanie rozhodnutia rozhodcovského súdu, pričom okresný súd nebral ohľad na skutočnosť, že povinný vychováva 4 deti, manželka povinného má uznanú plnú invaliditu a povinný bol dlhodobo hospitalizovaný. Taktiež povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, preto mu nie je zrejmé, prečo súd nezohľadnil túto skutočnosť pri vyrubovaní súdneho poplatku za námietky vo výške 129,50 €. Povinný ďalej žiada zaplatiť pohľadávku v splátkach. Nálezom Ústavného súdu sp.zn. PL ÚS 109/2011 zo dňa 11.07.2012, ktorý nadobudol účinnosť vyhlásením v Zbierke zákonov SR dňa 04.10.2012 bol poplatok zrušený, nakoľko nebol v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného dôvodu súd preskúmal námietky povinného proti exekúcii.
Povinný vo svojich námietkach žiadal o preskúmanie exekučného titulu v časti úrokov a poplatkov, ktoré sú podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Súd preskúmal námietky povinného proti exekúcii. Povinný vo svojich námietkach žiadal o preskúmanie exekučného titulu. Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. U. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť istinu vo výške 2 166,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2 166,20 € od 21.09.2007 do zaplatenia a poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 128,89 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň bol povinný zaviazaný zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 298,68 €. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 21.08.2007 (ďalej len „Dohoda“). Súčasťou Dohody bolo aj ustanovenie (bod 5. Dohody), ktorým sa účastníci konania dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú sa budú prejednávať pred Stálym rozhodcovským súdom resp. pred príslušným súdom SR, pričom uváženie o mieste začatia konania bolo ponechané na oprávnenom.
Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 4. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 57 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/l992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný od 31.12.l992 do 30.6.2007. Jeho ustanovenie § 23a s účinnosťou od 25.11.2004 do 30.6.2007 definovalo spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nadväzne dňom 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Je nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a zákona č. 634/ l992 Zb. v znení od 25.11.2004, keďže ide o zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch, a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 52 a nasl. OZ je nevyhnutné aplikovať aj na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 23a zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/92 Zb. S poukazom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným na základe Dohody o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 21.08.2007 je spotrebiteľským vzťahom. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.
Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Zákonodarca v ustanovení § 53 ods. 3 OZ uviedol zoznam niektorých podmienok, ktoré možno považovať za neprijateľné, pričom tento výpočet je len exemplikatívny. V zmysle novely Občianskeho zákonníka č. 379/2008 Z.z. v ustanovení písm. r) § 53 ods. 4 za neprijateľnú podmienku sa považuje aj tá podmienka, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca reagoval na jestvujúcu situáciu a vložil toto ustanovenie priamo do zákona, to však neznamená, že rozhodcovskú doložku možno považovať za neprijateľnú až prijatím novely Občianskeho zákonníka č. 379/2008 Z.z. O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi konania dojednaná v Dohode o úhrade pohľadávky v splátkach dňa 21.08.2007. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že rozhodcovská doložka bola vnútená povinnému tak, že bola zapracovaná do textu Dohody o úhrade pohľadávky v splátkach. Ak povinný chcel uznať svoj dlh a zaplatiť ho v splátkach, nemal inú možnosť a musel prijať aj rozhodcovskú doložku. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu, resp. že by povinný mal možnosť od rozhodcovskej doložky v primeranej lehote odstúpiť. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že Dohoda účastníkov konania v časti ustanovenia o rozhodcovskej doložke (bod 5 Dohody) je neplatná.
Na základe uvedeného rozhodcovský súd nebol oprávnený rozhodovať spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Zákon výslovne neumožňuje rozhodcovskému súdu rozhodovať o majetkových sporoch, túto kompetenciu rozhodcovský súd získa až na základe dohody účastníkov konania. Z uvedeného je zrejmé, že exekučný súd je povinný skúmať, či rozhodcovský súd konal na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, pretože rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka zvyšuje nerovnováhu medzi zmluvnými stranami (núti spotrebiteľa podriadiť sa rozhodcovskému konaniu) a súčasne nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do textu vopred pripravenej (formulárovej) dohody. Celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Takto vnútená podmienka, netýkajúca sa priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku pre vyhovenie námietkam je potrebné splniť alternatívne aspoň jednu podmienku stanovenú zákonom a to: 1./ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobujú zánik vymáhaného nároku, 2./ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia vykonateľnosti
3./ nastali iné okolnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Podkladom pre vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok, ktorý trpí neúčinnosťou, preto tento nemôže byť podkladom pre vedenie exekúcie. V zmysle uvedeného nastali iné okolnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná, súd preto vyhovel námietkam povinného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1/ O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1/ O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3/ O.s.p.).