Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8T-51-2014.pdf
PDF · 124.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/51/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 10.10.2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
R. K., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom G. G., M. č. XXX/X,
j e v i n n ý , ž e
dňa 23.11.2013 v Trenčíne v čase o 02.50 hodine v podchode pod Hasičskou ulicou po predchádzajúcej verbálnej komunikácii spoločne s odsúdenými W. Z., V. B. a F. N. fyzicky napadli poškodených R.. L. I., trvale bytom G., Z. XXXX/X, a R.. J. O., trvale bytom B., A. K. XXX/XX, ktorých opakovane udierali kovovým odpadkovým košom do oblasti hlavy, kopali a udierali päsťami, a to aj napriek tomu, že po prvotnom útoku páchateľov, poškodený R.. L. I. vytiahol plynovú pištoľ a vyzval obvinených, aby od útoku upustili, po čom R.. L. I. vystrelil dva výstrely do vzduchu, ale zbraň sa mu následne zasekla, na čo obvinení nereagovali a pokračovali v útoku na oboch poškodených, následkom útoku podľa znaleckého posudku vyhotoveného znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, Traumatológia - MUDr. Jaroslavom RIDOŠKOM PhD., pod číslom 61/2013, utrpel poškodený Ing. L. I. zlomeninu základného článku II. prsta ľavej ruky, otvorenú s posunom, tržné rany v čelovo temennej a záhlavnej oblasti vľavo, tržné rany predlaktia vľavo, tržné rany II. a III. prstu vpravo, zmliaždenie nosa a tváre s krvnými výronmi a poškodenie vystierača II. prsta ľavej ruky, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu v Nemocnici s poliklinikou Trenčín, a následnú práceneschopnosť od 23.11.2013 do 05.01.2014 a obmedzením na obvyklom spôsobe života 2 týždne, poškodený Ing. J. O. utrpel podľa lekárskej správy pohmoždenie hlavy vľavo, pohmoždenie pravej ruky a zápästia, a pohmoždenie ľavej strany hrudníka, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť od 25.11.2013 do 04.12.2013 bez obmedzenia na obvyklom spôsobe života, pri útoku došlo aj k poškodeniu fotoaparátu značka Olympus, vo výške 400,- € a blesku k fotoaparátu v hodnote približne 250,- €, hodiniek značka Armani v hodnote približne 700,- € majiteľa Ing. L. I.,
t e d a
spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví, fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil hrubej neslušnosti tým, že napadol iného a poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.
T ý m s p á c h a l
spolupáchateľstvom spáchaný prečin ublíženia na zdraví podľa § 20 k § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, odsek 8 Trestného zákona, s prihliadnutím k § 37 písmeno h) Trestného zákona a v spojení s § 41 odsek 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podľa svojich schopností škodu, ktorú trestnými činmi spôsobil.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný uhradiť spoločne a nerozdielne s odsúdenými V. B., nar. XX.XX.XXXX, F. N., nar. XX.XX.XXXX a W. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorí boli k náhrade škody právoplatne zaviazaní trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín č. k. 8T/51/2014-364 zo dňa 30.04.2014, poškodeným:
- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35937874 škodu vo výške 1.112,84 € do desiatich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a
- Sociálnej poisťovni, Bratislava, Ul. 29 augusta 8 a 10 škodu vo výške 440,80 € do desiatich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov poškodených Ing. L. I. a Ing. J. O., výsluchom svedkov V. B., F. N., W.. N. E. a podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítal zápisnice o výpovedi svedkov z prípravného konania W. N. a G. X.. Ďalej vykonal dokazovanie oboznámením znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava z odboru kriminalistiky č. PPZ-KEU-BA-EXP-2014/664, znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Jaroslavom Ridoškom PhD. z odboru zdravotníctvo a farmácia a ostatnými listinnými dôkazmi. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že dňa 23.11.2013 stál s F. N., V. B., W. Z., W. N. a G. X. v podchode „U zlatej Fatimy“, rozprávali sa. Po čase cez podchod prechádzali dvaja jemu neznámi muži, ktorí začali na nich slovne útočiť. Oni sa tiež zapojili, bránili seba, hovorili im, že pokiaľ sa chcú biť, tak nech si idú hľadať niekoho iného. Presúvali sa za poškodenými ku knižnici na Hasičskej ulici, hádka stále pokračovala, zatiaľ len vo verbálnej rovine. Potom jeden z poškodených mu „s úsmevom na tvári“ vystrelil do tváre, bez akéhokoľvek varovného výstrelu alebo výstrelu do vzduchu. „Všetci traja sa zasekli, že čo to má znamenať“. Bol z toho v šoku, ohlušený. Poškodený sa snažil vystreliť aj druhý krát, ale zbraň sa mu zrejme zasekla. Ako tam stáli oni traja, tak jeden z nich na tohto poškodeného zaútočil, snažil sa mu tú zbraň vytrhnúť, aby ju už nemohol použiť. Potom sa presunuli schodiskom dole do podchodu, ale tam on už nešiel, on zostal stáť hore. Presunul sa schodmi hore na Hasičskú ulicu, takže nevie, čo sa dialo v podchode. „To, že tam bola bitka, je jasná vec“. Do podchodu ale nešiel, presunul sa na Hasičskú ulicu, tam zostal 5-6 sekúnd, rozmýšľal, či sa za nimi vráti. Rozhodol sa obísť to a pozrieť sa do podchodu z druhej strany, smerom od Koliby. Keď prišiel z druhej strany, videl len jedného poškodeného (druhý poškodený nevie, kde bol), ktorý ležal na zemi a bolo vidno že je zbitý a ďalej videl V. B., ktorý držal smetný kôš v ruke. Tak mu tento kôš vytrhol a odhodil ho na zem, nech už ho nebije, že „ už dostal, čo si zaslúžil“. Následne odišiel po železnom moste, išiel si „po
svojom na Sihoť“. Poprel, že by útočil päsťami, kopancami, uviedol, že to si vymysleli poškodení, lebo boli opití. On v ten večer nepil, ako jediný zo všetkých bol triezvy. K listu, ktorý napísal F. N. do väzby W. Z., v ktorom uviedol, že sa obžalovaný vykrúca - konkrétne „sľúbil, že skočí sa priznať ale vysral sa na to“ uviedol, že nevie k čomu by sa tak mal priznať. V minulosti už bol dva krát odsúdený, raz za trestný čin útoku na verejného činiteľa, vtedy sa neodvolával, bral to na ľahkú váhu. Druhá vec sa udiala pred pohostinstvom „Sopková“, bol tam jeden človek, ktorý mu celý večer liezol na nervy „vytretý feťák“, strelil mu facku, za čo bol odsúdený podľa vyjadrenia obžalovaného na pol roka.
Svedok poškodený Ing. L. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedenú noc on, J. O., N. E. išli z podniku Steps a prechádzali podchodom „Fatima“. Obžalovaný spolu s ostatnými sedel oproti bufetom, čo sú v tomto podchode, N. E. sa ich zľakla, na čo jej on povedal, že nech sa ich nebojí, že to sú len pankáči. Oni to počuli, začali ich atakovať vulgarizmami, na čo im oni povedali, že nech im dajú pokoj, pokračovali ďalej, až k podchodu. Pri tomto podchode na Hasičskej ulici došlo k prvej konfrontácii, pri schodoch dole k podchodu. Tam už sácali J. O., jeho zatiaľ nie. Upozornil ich, že má pri sebe expanznú pištoľ a opakovane ich vyzýval aby odišli. Keďže neodišli, vystrelil do vzduchu (slepý náboj), na čo útočníci na chvíľu prestali. Oni sa teda otočili, začali zostupovať dole do podchodu, ale útočníci sotili J. O. dole schodmi, ten sa zachytil N. E., inak by spadol. N. E. povedali, aby utiekla preč. V podchode došlo k druhej konfrontácii, pričom vystrelil druhý krát už mieriac na jedného z útočníkov, bol to slzotvorný náboj, ale útočník na to nereagoval, nebol z toho otrasený, pravdepodobne preto, že na osoby pod vplyvom alkoholu to nemá až taký účinok, (píše sa to aj v návode) a tiež preto, že tam bola väčšia vzdialenosť, než mala byť na to, aby tento slzotvorný plyn účinok mal. Chcel teda vystreliť opäť, ale zbraň sa zasekla, a vtedy jeden z útočníkov naňho zaútočil, kopol ho do brucha. On odstúpil (zapotácal sa), útočník ho kopol druhý krát, potom sa dostali bližšie k sebe, držal fotoaparát v jednej ruke a pištoľ v druhej ruke, ktorou útočníka dvakrát udrel do ľavej strany hlavy. Potom si už presne nepamätá, asi prišiel o tú pištoľ aj o fotoaparát. Veľa si nepamätá, asi k nemu prišiel ešte ďalší útočník, vie, že bol aj na zemi, niekto po ňom skákal. Na chvíľu útok prestal, videl ako J. O. kopú, tak sa tam rozbehol, snažil sa ich odtiahnuť, na čo bol naňho vyvinutý ďalší útok. Viac si nepamätá, po tom všetkom si sadol na schody, prišla polícia a záchranka. Útočníkov z minulosti nepoznal. Nevedel by ich opoznať. Pamätá si, že do podchodu za nimi išli traja útočníci.
Svedok poškodený Ing. J. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný je jednoznačne osobou, ktorá na nich útočila v podchode, je to určite osoba s ktorou sa v podchode bil, tak isto ako aj ďalšie dve osoby, ktoré dnes videl a ktoré sú zúčastnené na tomto hlavnom pojednávaní. K samotnému skutku uviedol, že v ten večer išli z mesta cez podchod „Fatima“. V tomto podchode zbadali tlupu ľudí, N. E. sa ich zľakla, na čo jej L. I. povedal, že nech si ich nevšíma, že to sú len „blbí pankáči“. Hneď na to sa strhla slovná potýčka, ale oni stále išli smerom na podchod. Útočníci sa však k nim pripojili, slovne ich napádali, postupne ich napádali aj fyzicky. V oblasti knižnice, pri podchode ich L. I. upozornil, že má pištoľ, oni trosku „cukli ale naďalej útočili“. Začali zostupovať dole po schodoch, teda sa útočníkom obrátili chrbtom, následne na čo bol zozadu zrejme kopnutý, dopadol na N. E., ktorej povedal, že nech sa ani neotáča, nech ide preč. V podchode sa im už otočili tvárou, nakoľko tušili, že ich budú fyzicky napádať. L. I. sa zasekla zbraň, jeden z útočníkov mu kopol do ruky, ako sa k nemu tento útočník blížil, tak ho L. I. udrel pažbou tejto pištole, pričom v druhej ruke držal fotoaparát. Jeho tiež začali napádať, s jedným z útočníkov skončil pri oblasti Koliby, tam ho napádal, čakal kým sa odokryje, potom na neho zaútočil a útočník padol do stabilizovanej polohy. Potom bežal za L. I., lebo ostatní útočníci ho tam bili, jedného uchopil, ten sa na neho hneď zahnal rukou. Tá „tlupa“, čo bola pri L. sa obrátila na neho, jeden z tej „tlupy“ ho obišiel zozadu a podtrhol ho. Keď bol na zemi, tak sa v podstate zabaril, zostal v takom akoby kryte, kričal na nich, nech ich nechajú na pokoji, naďalej ich však bili, kopali, skákali v oblasti hlavy, hrudníka. Po dlhej dobe, čo mu prišla ako večnosť, zistil, že útok prestal, vyšiel z podchodu, N. E. videl pri oblasti obchodnej akadémie a v podchode L. I. videl už s tými zraneniami, ktoré mal a zavolal policajtov a záchranku. Smetný kôš už videl iba na zemi, ako už povedal L. I. videl už len ležať. Pamätá si jeden výstrel vonku, potom to, že sa snažil vystreliť, ale zbraň sa zasekla, počul len cvaknutie. Potom si pamätá už len to ako začali útočníci útočiť.
Svedok V. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si v ten večer išli kúpiť víno do „Zlatej Fatimy“, kde okolo nich išli poškodení, ktorí im začali nadávať a provokovali ich. Boli tam štyria - on, F. N., W. Z. a obžalovaný R. K.. Boli opití všetci, išli z koncertu, myslí si, že bol opitý aj obžalovaný K., ale nie si je istý. Na Hasičskej ulici na nich jeden z poškodených vytiahol zbraň a vystrelil na nich, mieril na nich, domnieva sa, že mierili na obžalovaného K.. Pamätá si, že sa v podchode bili, bližšie si veľmi nepamätá,
práve z dôvodu, že v ten večer požíval alkohol. Pri tejto bitke bol prítomný aj obžalovaný K., vie, je si istý, že obžalovaný v podchode bol a že sa bil s nimi. Videl ho ísť do podchodu, zo strany od mesta. K. sa bil päsťami, nohami, kopačky. Najskôr išli oni traja - obžalovaný K., F. N. a on do podchodu a až následne prišiel za nimi aj W. Z.. Potom on, F. N. a W. Z. išli do mesta a tam ich zastavila hliadka.
Svedok F. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten večer sa stretli pri stánku v podchode „Fatima“ on tam prišiel s W. Z., W. N. a G. X., tam sa stretli s obžalovaným K. a V. B.. Následne išli okolo poškodení, boli tam verbálne nadávky, oni išli za poškodenými - on, obžalovaný K. a V. B.. Nepamätá si presne ale pri schodoch do podchodu zaznel výstrel, na čo sa strhla bitka. Môže s určitosťou potvrdiť, že v podchode bol a aj sa bil obžalovaný K.. Následne tam potom prišiel štvrtý človek a to W. Z., tak za nejaké dve -tri minúty. Vie, že W. Z. sa do toho pôvodne nechcel pliesť, lebo mal dosť problémov, ale nakoniec mu to asi nedalo. Veľa si z toho nepamätá, mal vypité, dostal úder do hlavy. Tiež má ale na tom svoju vinu. Vo vzťahu k listu, ktorý písal W. Z. do väzby uviedol, že keďže sa R. K. nepriznal, že aj on tam v tom podchode bol a tiež sa bil, tak nakoniec išiel aj s W. N. na políciu vypovedať, že jedným z útočníkov bol aj obžalovaný K.. Zo začiatku - po tom čo padol výstrel, on sotil niektorého z nich dole z tých schodov a potom sa to všetko zomlelo a videl aj ako sa obžalovaný K. bil, požívajúc päste, nohy.
Svedkyňa Mgr. N. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v ten večer išli z Mierového námestia, odbočili k pasáži „Zlatá Fatima“ a tam prechádzali okolo skupinky chlapcov, ktorých sa ona zľakla a spýtala sa „to čo je?“ Na čo jej L. I. odpovedal, „neboj sa, to sú len nejakí pankáči“. Oni to asi počuli a keď prechádzali okolo nich tak sa strhla slovná hádka. Pokračovali ďalej, ale oni išli za nimi. Podľa nej nešlo o žiadnu provokáciu ani dôvod, prečo by ich mali nasledovať. Podľa nej to spustilo to, že počuli „pankáči“ a to ich nahnevalo. Pamätá si, že ako vošli do podchodu, tak sa o ňu zachytil poškodený Ing. J. O., lebo ho niekto sotil. Nevie, kto sa s kým ako bil, lebo odtiaľ utekala preč, bála sa. Nevedela by ani nikoho identifikovať.
Za splnenia zákonných podmienok a za súhlasu procesných strán boli na hlavnom pojednávaní čítané zápisnice o výpovedi svedkov z prípravného konania G. X. a W. N., znalecký posudok č. PPZ-KEU-BA- EXP-2014/664 z odboru kriminalistiky vypracovaný KEÚ PZ Bratislava a znalecký posudok č. 61/2013 z odboru zdravotníctvo a farmácia vypracovaný znalcom MUDr. Jaroslavom Ridoškom PhD..
Svedok G. X. v prípravnom konaní uviedol, že dňa 23.11.2013 v čase okolo 02:50 hod. išiel spolu s W. Z., F. N. a W. N. z koncertu. Išli do podchodu „Fatima“, kde si chceli kúpiť víno. Vie len, že neskôr sa ozval z podchodu na Hasičskej ulici krik. Pod „Fatimou“ stretli aj obžalovaného R. K.. Nevie uviesť kto všetko sa v podchode bil. Nevie sa vyjadriť kto komu nadával, nevie kto sú poškodení ani koľko ich bolo. Počul jeden výstrel, no nevie uviesť kto vystrelil. Potom sa F. N., W. Z. a V. B. vrátili z podchodu krvaví. Nevidel, kam odišiel K.. O ďalších skutočnostiach, ktoré sa mali odohrať v podchode vie len sprostredkovane.
Svedkyňa W. N. v prípravnom konaní uviedla, že dňa 23.11.2013 v čase okolo 02:50 hod. boli s W. Z. a F. N. na koncerte v Bugičku pri vodníkovi v Trenčíne. Po koncerte išli okolo podchodu „Fatima“ kde si F. N. s W. Z. chceli kúpiť ešte víno a kde sa nachádzal aj G. X. a R. K.. Keď prišli k tomu stánku tak tam stáli nejakí chalani, ktorých nepozná. Žiadnu ženu nevidela. Títo chalani začali nadávať a vykrikovať. Potom chceli odísť preč smerom k podchodu na Hasičskej ulici ale stále sa hádali. Stáli v mieste ako je knižnica a W. Z. ako je parkovisko na ceste. Videla ako „Z. išiel za nimi a potom sa otočil, že kašle na to lebo vedel že je v podmienke“. Až keď padol výstrel, až potom tam išiel. Bitku nevidela lebo spolu s X. stála pod „Fatimou“. O ďalších skutočnostiach, ktoré sa mali odohrať v podchode vie len sprostredkovane.
Zo znaleckého posudku č. PPZ-KEU-BA-EXP-2014/664 z odboru kriminalistiky vypracovaného KEÚ PZ Bratislava vyplýva, že „z výsledkov DNA analýzy a následného porovnania DNA profilov vyplýva, že DNA profil krvnej stopy zaistenej zo stopy č. 4-2 (oter zo smetného koša) je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej „K. R., XXXXXX/XXXX, štvrť M. č. XXX/X, G. G.“. DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom krvnej stopy zaistenej zo stopy č. 4-2 (oter zo smetného koša) je osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „K. R., XXXXXX/XXXX, štvrť M. č. XXX/X, G. G.“. Z výsledkov DNA analýzy ďalej vyplýva, že bližšie nešpecifikovaný biologický materiál zaistený zo stopy č. 4-5 pochádza najmenej od dvoch osôb, z ktorých minimálne jedna je mužského pohlavia. Na základe početností znakov tvoriacich DNA profil tejto zmiešanej stopy je možné stanoviť pravdepodobnosť, s akou náhodne vybraný jedinec z našej populácie by svojím DNA profilom spadal do DNA profilu
tejto zmiešanej stopy. Táto pravdepodobnosť pre nájdenú kombináciu je3,289.10 -9. Pravdepodobnosť vylúčenia náhodného prispievateľa je 99,9999996711%. Osobu, od ktorej pochádza porovnávacia vzorka bukálneho výteru označená „L. I., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom G., Z. ul. č. 7“ nie je možné vylúčiť ako pôvodcu časti biologického materiálu v uvedenej zmiešanej biologickej stope. Osoby, od ktorých pochádza porovnávací materiál označený „L. I., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom G., Z. ul. č. 7“ a „K. R., XXXXXX/XXXX, štvrť M. č. XXX/X, G. G.“, nie je možné vylúčiť ako pôvodcov časti biologického materiálu v uvedenej zmiešanej biologickej stope č.4-5, zaistenej z predloženého smetného koša.“
Z uvedeného znaleckého posudku ďalej vyplýva, že sa jedná o krátku expanznú zbraň - samonabíjaciu pištoľ zn. Walther mod. P22 nemeckého výrobcu Carl Walther GmbH Sportwaffen, kaliber 9 mm PA Blanc, výrobné číslo L113663946. Je to napodobenina strelnej zbrane, je konštruovaná na streľbu s nábojkami (náboj bez strely). Stopa č. 12 - nábojnica bola pôvodne súčasťou akustickej nábojky tureckého výrobcu a bola vystrelená z predloženej expanznej samonabíjacej pištole. V predloženom zásobníku (stopa č. 3) sa okrem iného nachádzala aj nábojnica, ktorá bola pôvodne súčasťou nábojky, ktorá bola laborovaná chemickou dráždivou látkou typu CN - Chloracetofenon a ktorá bola vystrelená z predloženej expanznej samonabíjacej pištole.
Zo znaleckého posudku č. 61/2013 z odboru zdravotníctvo a farmácia vypracovaného znalcom MUDr. Jaroslavom Ridoškom PhD. vyplýva, že následkom útoku utrpel poškodený Ing. L. I. zlomeninu základného článku II. prsta ľavej ruky, otvorenú s posunom, tržné rany v čelovo temennej a záhlavnej oblasti vľavo, tržné rany predlaktia vľavo, tržné rany II. a III. prstu vpravo, zmliaždenie nosa a tváre s krvnými výronmi a poškodenie vystierača II. prsta ľavej ruky, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu v Nemocnici s poliklinikou Trenčín, a následnú práceneschopnosť od 23.11.2013 do 05.01.2014 a obmedzením na obvyklom spôsobe života 2 týždne, poškodený Ing. J. O. utrpel podľa lekárskej správy pohmoždenie hlavy vľavo, pohmoždenie pravej ruky a zápästia, a pohmoždenie ľavej strany hrudníka, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť od 25.11.2013 do 04.12.2013.
Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: zápisy o dychovej skúške, fotodokumentácia, zápisnica o vydaní veci, lekárske správy, vyčíslenie škody, správy OR PZ Trenčín, správa Inštitútu odborného vzdelávania, odpis z RT, výpis priestupkov. Na návrh obhajkyne súd oboznámil maturitné vysvedčenie a pracovný posudok obžalovaného. Podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku súd odmietol vykonal dôkaz navrhnutý obhajkyňou obžalovaného a to oboznámenie úradného záznamu OR PZ Trenčín zo dňa 23.11.2013, keďže tento úradný záznam OR PZ Trenčín, svojim charakterom, nespĺňa náležitosti dôkazu v zmysle § 119 odsek 2 Trestného poriadku. Z dôvodu, že sa účasť svedka W. Z. na hlavom pojednávaní nepodarilo zabezpečiť prokurátor od jeho výsluchu upustil.
Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového stavu, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok uvedený vo výrokovej časti tohoto rozsudku stal a že tohoto sa dopustil vo forme spolupáchateľstva aj obžalovaný. Obžalovaný bol zo spáchania tohto skutku usvedčený v konaní pred súdom predovšetkým výpoveďou svedka poškodeného Ing. J. O., svedka V. B., svedka F. N., výsledkami znaleckého posudku č. PPZ-KEU-BA-EXP-2014/664 a ďalšími relevantnými zabezpečenými a vykonanými dôkazmi, pričom súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a hodnovernosti týchto usvedčujúcich dôkazov pochybovať. Vykonané dôkazy totiž vzájomne korešpondujú, na seba nadväzujú a vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo spolupáchateľstva na predmetnom skutku.
Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný sa v inkriminovaný deň a čas nachádzal v podchode „Fatima“ spolu s V. B.. Tam ich stretli F. N., W. Z., W. N. a G. X., ktorí sa vracali z koncertu z mesta. V danej dobe podchodom „Fatima“ prechádzali aj poškodení spolu so svedkyňou Mgr. N. E., ktorá sa pri pohľade na nich zľakla, spýtala sa „čo to je“, na čo jej svedok poškodený Ing. L. I. uviedol, nech si ich nevšíma, že sa jedná len o pankáčov. Uvedené vyjadrenie vyvolalo verbálnu potýčku, ktorá pretrvávala napriek tomu, že poškodení spolu so svedkyňou pokračovali ďalej smerom k podchodu na Hasičskej ulici. Obžalovaný spolu s V. B. a F. N. (ďalej len „ostatní“) ich k tomuto podchodu nasledovali a hádka pokračovala. K jej zostreniu došlo pred schodmi do podchodu, pričom účastníkmi tejto hádky boli jednak poškodení spolu so svedkyňou Mgr. N. E. a jednak V. B., F. N. a obžalovaný R. K.. Uvedená skutočnosť - prítomnosť obžalovaného K. v danom čase pri schodok do podchodu bola preukázaná výpoveďou samotného
obžalovaného, výpoveďami svedkov poškodených, ktorí vo svojich výpovediach zhodne uvádzajú troch útočníkov a svedkov V. B. a F. N.. S uvedeným korešponduje aj výpoveď W. N., ktorá uviedla, že v tom čase sa W. Z. do konfliktu nezapojil (nechal to tak, pomyslel si že má dosť problémov a má „podmienku“). Nakoľko však obžalovaný spolu s ostatnými od útoku neupustili, vystrelil svedok poškodený Ing. L. I. dva krát do vzduchu. Následne došlo k zaseknutiu zbrane a útok obžalovaného a ostatných sa zintenzívnil a presunul do podchodu. Skutočnosť, že obžalovaný K. sa v podchode nachádzal a útočil na poškodených päsťami, kopancami považuje súd jednoznačne za preukázanú na základe výpovede svedka poškodeného Ing. J. O., ktorý doslovne vo výpovedi pred súdom uviedol, že u obžalovaného ide o osobu od ktorej keď ležal v podchode na zemi dostal úder. Taktiež je preukázaná výpoveďami svedkov V. B. a F. N., ktorí túto skutočnosť jednoznačne uviedli na hlavnom pojednávaní. Tvrdeniu obžalovaného R. K., že po tom, čo mu bolo vystrelené do tváre sa rozhodol odísť, súd neuveril, uvedené považuje za účelové a nepravdivé tvrdenie. Po spáchaní skutku odišiel obžalovaný R. K. po železničnom moste smerom na Sihoť a svedkovia F. N., V. B. a W. Z. (ktorý sa následne do bitky v podchode zapojil tiež) išli smerom do mesta, kde boli obmedzení na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku. V tejto súvislosti súd uvádza, že v čase začiatku bitky, ktorá sa odohrala v podchode boli útočníci skutočne traja, tak ako si pamätali a vypovedali aj poškodení. Až následne sa do bitky zapojil aj W. Z., no z logiky veci vyplýva, že svedkovia poškodení pri svojej obrane pred útočníkmi týchto nepočítali. Preto, keď príslušníci PZ zadržali v meste tri osoby mali za to, že sa jedná o všetkých podozrivých zúčastnených na spáchaní uvedeného skutku. S poukazom na výhrady obžalovaného spočívajúce v tom, že odpadkový kôš vytrhol z rúk V. B., no nebil s ním nikoho, treba upozorniť na tú skutočnosť, že spolupáchateľstvo po objektívnej stránke nevyžaduje spoločné konanie v tom zmysle, že každý zo spolupáchateľov uskutoční konanie rovnocennej povahy a naplní tak všetky znaky trestného činu, ale stačí, keď trestná činnosť spolupáchateľov vo svojom súhrne predstavuje konanie naplňujúce príslušné ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona. Ďalej je potrebné uviesť tiež to, že zo zásad, ktorými je ovládaný inštitút spolupáchateľstva, v prípadoch trestných činov proti životu a zdraviu vyplýva, že spolupáchatelia zodpovedajú za celý následok spoločného konania bez ohľadu na okolnosť, aké konkrétne dielčie zranenie bolo spôsobené konkrétnym dielčim útokom toho ktorého páchateľa a taktiež bez ohľadu na okolnosť, že bol rozdiel v intenzite konania jednotlivých páchateľov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Tdo 11/2012 zo dňa 14. marca 2012). Z vyššie uvedených dôvodov bolo skutočne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným v rozsahu kladenom mu za vinu a ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vzhľadom k uvedenému boli naplnené po subjektívnej a objektívnej stránke všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, keďže obžalovaný spoločným konaním (s konaním právoplatne odsúdených V. B., F. N. a W. Z.) inému úmyselne ublížil na zdraví, fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil hrubej neslušnosti tým, že napadol iného a poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu. Obžalovaný R. K. ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti, či zmenšenej príčetnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia, konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu - dolus directus. Objektom konania obžalovaného bolo jednak ľudské zdravie a predmetom útoku živý človek (§ 156 odsek 1 Trestného zákona) a tiež záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok (§ 364 odsek 1 Trestného zákona) a napokon vlastnícke právo (konkrétne neporušenosť a použiteľnosť veci, pričom predmetom útoku je preto cudzia vec (§ 245 odsek 1 Trestného zákona). Napokon súd dospel k záveru, že bola naplnená aj materiálna stránka predmetných prečinov, zakotvená v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona, keďže vzhľadom na spôsob vykonania činu, následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného je závažnosť týchto prečinov celkom zrejme vyššia než nepatrná.
Obžalovaný nie je z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotený. Podľa správy Inštitútu odborného vzdelávania, s.r.o. s jedná o jedného z ich zamestnancov od 1.7.2011 a jeho pracovný pomer stále trvá. Dočasne je pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi Matador industries, a.s. v Dubnici nad Váhom. Je úctivý, zhovorčivý a priateľský. Jeho priamy nadriadený ho vníma ako šikovného, ochotného a v kolektíve aj obľúbeného zamestnanca. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol dvakrát súdne trestaný. Prvý krát pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.12.2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1
Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Za uvedené trestné činy mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, v ktorého skúšobnej dobe sa osvedčil a teda sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Druhý krát bol odsúdený pre trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr. zákona, za čo mu bol uložený opäť podmienečný trest odňatia slobody, ktorý bol odpustený amnestiou prezidenta SR zo dňa 2.1.2013 a teda sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Z výpisu priestupkov vyplýva, že od roku 2010 do roku 2013 sa dopustil 17 priestupkov, z toho väčšiny z nich pod vplyvom alkoholu, kedy hlučným a vulgárnym správaním obťažoval okoloidúcich, konzumoval alkohol na verejnosti, prípadne hanlivými slovami v predajni potravín urazil vedúcu predajne potravín.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením podmienečného trestu odňatia slobody. Postupujúc podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona bol trestným činom najprísnejšie trestným
- prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ktorého trestná sadzba je stanovená až na 3 roky, avšak keďže boli dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne (za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona je stanovená trestná sadzba na 6 mesiacov až 2 roky), dolnou hranicou úhrnného trestu sa stala najvyššia z nich, teda 6 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, čo je priťažujúca okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, na ktoré musí súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, prevažuje pomer priťažujúcich okolností a dolná hranica trestnej sadzby (6 mesiacov až 3 roky) sa zvýšila o jednu tretinu, čím prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci výmery 16 mesiacov až 3 roky (§ 38 ods. 4, 8 Tr. zákona). Súd obžalovanému v zmysle uvedeného uložil trest odňatia slobody pri zvýšenej dolnej hranici vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona súd za účelom posilnenia výchovného účinku tohto trestu uložil obžalovanému primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podľa svojich schopností škodu, ktorú trestnými činmi spôsobil. Súd mal pri ukladaní trestu na zreteli najmä všetky okolnosti prípadu, osobu páchateľa, skutočnosť, že bol v minulosti súdne trestaný pričom sa u neho jedná o špeciálneho recidivistu, ale taktiež aj skutočnosť, že sa jedná o tresty u ktorých sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený (v dôsledku čoho uložené tresty nepovažoval za priťažujúcu okolnosť), tiež s prihliadnutím na početnosť spáchaných priestupkov, ich charakter a napokon aj s poukazom na kladné hodnotenie zamestnávateľa, dospel súd k záveru, že takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných a majetkových pomerov obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.
S predmetným trestným konaním bolo spojené aj adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody, keďže voči obžalovanému bol takýto nárok v prípravnom konaní riadne uplatnený, pričom v rámci vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní bol tento nárok aj v plnom rozsahu preukázaný, preto súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej spoločnosti - Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava vo výške 1.112,84 Euro a poškodenej spoločnosti - Sociálnej poisťovni, Bratislava škodu vo výške 440,80 Euro a to spoločne a nerozdielne s ostatnými odsúdenými (V. B., F. N. a W. Z.), ktorý boli na náhradu škody zaviazaný spoločne a nerozdielne právoplatným trestným rozkazom č. k. 8T/51/2014-364 zo dňa 30.4.2014. spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví, fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil hrubej neslušnosti tým, že napadol iného a poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.