Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/12/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpenej: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Tomášikova 28, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: A. B., nar. XX. júna XXXX, trvalý pobyt C. D. XXX, zastúpeného: Nagy & Partners, s.r.o., Športová 470/11, Galanta, IČO: 36 869 341, o zaplatenie 115,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 23. septembra 2021 č. k. -145, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni istinu 111,89 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 115,17 eur od 1.7.2018 do zaplatenia, istinu 3,28 eur (I.) a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , O.z. (0/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), ZoEK ( o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil uzavretými zmluvami o poskytovaní verejných služieb č. A3094712, A3577278, A5630332, A8229824, na základe ktorých žalobkyňa vypožičala žalovanému SIM karty s telefónnymi číslami uvedenými v zmluve. Žalovaný porušil zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v celkovej výške 111,89 eur, vznikla mu preto povinnosť zaplatiť dlžnú sumu žalobkyni. Tá uzavrela so žalovaným aj Dohodu o splátkach č. 3503051433 dňa 6.12.2016, ktorou sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami zostávajúcu časť kúpnej ceny za telekomunikačné zariadenie 178,80 eur v troch mesačných splátkach vo výške 59,60 eur, pričom zostatok dlhu vo výške 3,28 eur žalovaný žalobkyni nezaplatil. K obrane žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že nedoručenie pokusu o pokonávku, ako ani iného upozornenia neobstojí, keďže takýto postup nie je podmienkou uplatnenia žalovaného nároku. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.7.2018 do zaplatenia, od ktorého dňa bol žalovaný v omeškaní s plnením dlhu. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením (, v znení neskorších predpisov), v zmysle ktorého žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v konaní neúspešnému.

Proti tomuto rozsudku podal v čas odvolanie žalovaný, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby a priznaním náhrady trov konania, alternatívne jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nedostatočne zisteným skutkovým stavom, nevykonaním dokazovania v potrebnom rozsahu, na základe predložených a vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, neprihliadol na skutočnosti ním uvádzané, ktoré objektívne spochybňujú uplatňovaný nárok. Konkrétne sa žalovaný bránil tým, že doposiaľ je zákazníkom žalobkyne, s rovnakými telefónnym číslami ako boli uvedené v prílohách k žalobe. Zo strane žalobkyne mu nebolo vytýkané, nebol upozornený na podlžnosti voči nemu a faktúry sú mu doručované každomesačne. Doposiaľ nie je obmedzovaný v službách poskytovaný žalobkyňou, pričom je všeobecne známe, že žalobkyňa voči neplatičom postupuje formou výziev a následne zastavením poskytovaných služieb. Pokiaľ ide o pokus o pokonávku zo dňa 21.5.2018 a výzvy na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby zo dňa 14.11.2019, žiadna z nich žalovanému nebola doručená. Z výzvy z roku 2019 nevyplýva čím konkrétne sa mal dopustiť omeškania. Predmetná skutočnosť nevyplýva ani z podanej žaloby, nie je v nej uvedené s akými platbami sa mal dostať žalovaný do omeškania. Podaná žaloba je preto neodôvodnená a zmätočná. Jednou zo základných požiadaviek spravodlivého súdneho konania je riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Ak by sa súd prvej inštancie vysporiadal s argumentáciou žalovaného, dospel by k záveru, že uplatňovaný nárok nie je dôvodný. Na zasielaných faktúrach nebol vyznačený údajný dlh žalovaného, resp. omeškané platby, hoci žalobca takto postupuje voči svojim dlžníkom.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V konaní pred súdom prvej inštancie bol preukázaný nárok žalobkyne, ktorý vyplýval z neuhradených služieb vo výške 111,89 eur, preukázaných faktúrami a z neuhradených splátok vo výške 3,28 eur, na základe Dohody o splátkach zo dňa 6.12.2016. Žalobkyňa preto uniesla dôkazné bremeno opodstatnenosti žalovanej pohľadávky. Pokus o pokonávku zo dňa 21.5.2018, oznámenie o neuhradenej splátke z 24.4.2018 a výzva zo dňa 14.11.2019 boli žalovanému zasielané písomne na adresu jeho trvalého bydliska. Opomenutie žalovaného spočívajúce v neprevzatí poštovej zásielky v odbernej lehote, neznamená zbavenie sa zodpovednosti. Zásielka s pokusom o pokonávku zo dňa 21.5.2018 bola vrátená 12.6.2018.

Odvolací súd podľa ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a dôkazného bremena (preukázaním tvrdených skutočností). Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremena tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú odplatu. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobkyňu teda zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobkyňa uniesla tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

V prejednávanej veci žalobkyňa so žalobou predložila zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A 8229824 zo dňa 20. decembra 2014 o poskytovaní verejnej služby, na základe ktorej poskytla žalovanému (podnikateľovi) služby elektronickej komunikácie, vyúčtované faktúrou na sumu 0,36 eur (faktúra č. 5385548934) a na sumu 15,- eur (faktúra č. 5381162222). Zmluvou č. A 5630332 zo dňa 27. apríla 2011 žalobkyňa preukázala uzavretie zmluvy o pripojení so žalovaným (ako podnikateľom), na základe ktorej poskytla žalovanému elektronické služby, vyúčtované faktúrou na sumu 12,02 eur (faktúra č. 5381100089). Zmluvou č. A 3094712 zo dňa 6. júla 2007 žalobkyňa preukázala uzavretie zmluvy o pripojení so žalovaným (nepodnikateľom), na základe ktorej poskytla žalovanému služby elektronickej komunikácie, vyúčtované faktúrou na sumu 44,51 eur (faktúra č. 5381048089). Zmluvou č. A 3577278 zo dňa 18. januára 2008 o pripojení žalobkyňa preukázala uzavretie zmluvy o pripojení so žalovaným (nepodnikateľom), na základe ktorej poskytla žalovanému služby elektronickej komunikácie, vyúčtované faktúrou na sumu 40,- eur (faktúra č. 5381048214).

Žalovaný nespochybnil uzavretie vyššie uvedených zmlúv so žalobkyňou. Naopak v odvolaní potvrdil trvanie zmluvných vzťahov so žalobkyňou, s rovnakými telefónnymi číslami aké žalobkyňa uviedla v prílohách. Nenamietal, že služby na základe uvedených zmluvných vzťahov, mu žalobkyňa neposkytovala, ako ani ceny týchto služieb, vyúčtované faktúrami predloženými žalobkyňou spolu so žalobou (žalovaný potvrdil aj každomesačné doručovanie faktúr).

Vzhľadom k tomu, že žalovaný netvrdil, ako ani nepreukázal, že za vyššie uvedené poskytnuté služby elektronickej komunikácie žalobkyni zaplatil, súd prvej inštancie dôvodne uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni celkovú sumu 111,89 eur, predstavujúcu nezaplatenú cenu poskytnutých služieb elektronickej komunikácie, na základe vyššie uvedených štyroch zmlúv.

Obdobne žalovaný neuviedol tvrdenie o úhrade zostatku nezaplatenej splátky vo výške 3,28 eur, na základe Dohody o splátkach uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 6. decembra 2016, ktorú v konaní nespochybnil, v dôsledku čoho súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť dlžnú sumu 3,28 eur.

Obrana žalovaného o nedoručení mu výzvy alebo upozornenia o existencii dlhu, ako ani skutočnosť, že žalobkyňa neobmedzila ako ani neukončila poskytovanie služieb žalovanému, nemohla byť úspešná, keďže uvedené skutočnosti, aj v prípade ich pravdivosti, nemajú za následok zánik záväzku splnením, prípadne iným zákonom stanoveným spôsobom. Rovnaký záver sa vzťahuje aj na tvrdenie žalovaného o nevyznačení omeškaných platieb na zasielaných faktúrach.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že svoje záväzky voči žalobkyni si riadne a priebežne plní, svoje tvrdenie o splnenie dlhu v rozhodnej dobe na základe predmetných faktúr nepreukázal. Dôkazné bremeno tak v spore neuniesol.

Predmetná žaloba obsahovala označenie zmlúv uzavretých stranami konania, ktoré boli k žalobe priložené, spolu s faktúrami, vzťahujúcimi sa k týmto zmluvám, obsahujúcimi i dátum splatnosti dlhu, po uplynutí ktorého sa žalovaný dostal do omeškania s plnením dlhu, ktorý žalovaný v spore nenamietal, ako ani na súdnom pojednávaní, na ktoré sa bez ospravedlnenia neustanovil.

Odvolacia námietka o nepreskúmateľnosti napadnutého súdneho rozhodnutia nemohla taktiež obstáť, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných

pre rozhodnutie vo veci. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie vymedzil uplatňovaný nárok žalobou, obranu žalovaného, stručne vysvetlil posúdenie preukázaného skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania listinami, pričom vyhodnotil aj obranu žalovaného (odsek 12). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základe rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (porov. uznesenie NS SR sp. zn. ).

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby strana konania bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. , ).

Podaním žaloby a zotrvaním na nej, a to i v odvolacom konaní, žalobkyňa prejavila vôľu domáhať sa zaplatenia dlžnej sumy voči žalovanému, preto nemohlo obstáť tvrdenie žalovaného v odvolaní, o nepreukázaní požiadavky žalobkyne na zaplatenie dlžnej sumy voči žalovanému.

Iné odvolacie námietky v odvolaní uvedené neboli.

Odvolací súd podľa napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešnej žalobkyne, ktorej podľa vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol o nároku žalobkyne voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Z dôvodu, že žalobkyňa bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa v spojení s , vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.