Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoCsp/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: X., právne zastúpeného H., proti žalovanému: T., o zaplatenie 1.961,96 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 29. septembra 2022, č.k. -56, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti (výrok II.) a v súvisiacej časti o trovách konania medzi stranami sporu (výrok III.) p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 134,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 134,12 eur od 17.09.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku súd žalobu zamietol a výrokom III. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.961,96 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania dôvodiac, že dňa 27.06.2016 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve. Žalovaný bol zaviazaný vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný porušil povinnosť splácať úver riadne a včas, preto žalobca vyhlásil ku dňu 16.09.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatným v celom rozsahu. Žalovaný žalobcovi do dňa podania žaloby uhradil len časť dlžnej sumy, a to vo výške 1.615,- eur, na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. Žalovaný mal voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.961,96 eur (1.653,43 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 250,53 eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 23,- eur titulom dlžného poistného z úveru; 35,- eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 30 % ročne zo sumy 1.653,43 eur od 17.09.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.926,96 eur od 17.09.2019 do zaplatenia (neuplatnil si úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky), ktoré tiež uplatnil.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 27.06.2016 bola medzi zmluvnými stranami uzavretá „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý revolvingový

spotrebiteľský úver do výšky schváleného úverového rámca a žalovaný sa zaviazal poskytnutý revolvingový úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti podľa predmetnej zmluvy (ďalej aj len „predmetná zmluva“). V bode 1 predmetnej zmluvy sú uvedené základné podmienky revolvingového úveru nasledovne: výška úverového rámca - 5.000,- eur, aktuálna výška úverového rámca - 700,- eur, výška mesačnej splátky - minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur, výška úrokovej sadzby - 30 % ročne fixná, RPMN - 34,49 %, priemerná RPMN - 24,34 %, odplata - 30%, splatnosť mesačnej splátky - 10. deň v mesiaci, splatnosť prvej mesačnej splátky

- 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru, poplatok za poistenie 3,33 %. V tejto časti zmluvy ako dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN sú uvedené: výška čerpania revolvingového úveru 700,- eur, výška mesačnej splátky 68,24 eur, splatenie revolvingového úveru v 12-tich rovnakých mesačných splátkach. Pre výpočet RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, pretože poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru. Dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením revolvingového úveru a to aj pred poskytnutím revolvingového úveru. Celková čiastka k zaplateniu bola uvedená vo výške 818,88 eur. V bode 2.1 predmetnej zmluvy bola predmetná zmluva uzatvorená na dobu neurčitú. V bode 7.1. a) predmetnej zmluvy ako následok toho, že klient nespláca poskytnutý revolvingový úver riadne a včas bola upravená možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru s účinnosťou, ktorú banka (žalobca v tomto konaní) určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Z potvrdenia zo dňa 29.04.2022 o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX vyplynulo, že zo strany žalobcu bola žalovanému poskytnutá suma v celkovej výške 2.659,- eur. Z nerozporovaných skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z výpisu z úverového účtu žalovaného a potvrdenia o prijatí splátok registrovaných na úverovom prípade XXXXXXXXXXXXXX vyplynulo, že žalovaný uhradil veriteľovi na základe predmetnej úverovej zmluvy celkovo sumu 1.615,- eur. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 16.09.2019, adresovaného žalovanému ďalej vyplynulo, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy a ku dňu 16.09.2019 s tým, že sa záväzok žalovaného mal stať splatným v celom rozsahu. Veriteľ zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.961,96 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 1.653,43 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 273,53 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 35,- eur.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. , a , a , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len „“), , , až 4, , , , a , a , , , , a , , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , , , , - v platnom znení (ďalej len „“), vo svetle ktorých dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere posúdil podľa jej obsahu ako zmluvu o úvere podľa a nasl. ustanovení , zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu podľa a zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení , a o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie podrobil obsah predmetnej zmluvy preskúmaniu z hľadiska jej súladu s normami spotrebiteľského práva a dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase ich uzatvorenia (t.j. v znení účinnom do 30.06.2016). Z predmetnej zmluvy nebolo možné jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanému poskytnutý úver, keď v predmetnej zmluve je v bode 1.1 uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 700,- eur. Poskytnutý revolvingový úver súd pre absenciu náležitostí uvedených v o spotrebiteľských úveroch posudzoval ako bezúročný a bez poplatkov v zmysle . Nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.659,- eur (v zmysle potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXX zo dňa 29.04.2022), tiež, že žalovaný poskytnutý revolvingový spotrebiteľský úver nesplácal v splátkach riadne a včas a uhradil veriteľovi na základe predmetnej úverovej zmluvy celkovo sumu 1.615,- eur (podľa výpisu z úverového účtu žalovaného a potvrdenia o prijatí splátok registrovaných na danom úverovom prípade zo dňa 10.08.2022). Žalobcovi by tak malo patriť právo na vrátenie zostatku dlžnej istiny úveru vo výške 1.044,- eur (2.659,- eur mínus 1.615,- eur). Súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia (účinného od 05.12.2018) z úradnej povinnosti, t.j. ex offo ďalej posudzoval

premlčanie práva žalobcu bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával. Zároveň súd prvej inštancie posudzoval, či veriteľ (žalobca) úver platne predčasne zosplatnil, a to v súlade s ustanovením a a dospel k záveru, že účinky zosplatnenia úveru, o ktorom žalobca tvrdil, že nastali dňa 16.09.2019 pre nedodržanie podmienky danej ust. nenastali, pretože žalobca žalovaného ako spotrebiteľa preukázateľne neupozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Nebolo preukázané, že žalobca takúto písomnosť, resp. takéto upozornenie žalovanému doručoval. Aj keď sa žalobca v listine označenej ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 16.09.2019 na túto odvolával, takúto výzvu nepredložil. Keďže nedošlo z uvedeného dôvodu k predčasnému zosplatneniu úveru postupom podľa zákona, resp. toto preukázané v spotrebiteľskom spore nebolo, bolo potrebné skúmať možné premlčanie každej zo splátok úveru v zmysle ustanovenia samostatne. V súlade s ustanovením veta prvá , ktoré ustanovenie bolo potrebné v danej veci aplikovať, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. V danej veci bola žaloba podaná na súde dňa 16.06.2022. V zmysle predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 27.06.2016 splátky boli splatné k 10. dňu v mesiaci a 1. splátka bola splatná dňa 10.07.2016 (10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru; podľa výpisu z účtu 1. čerpanie revolvingového úveru bolo dňa 27.06.2016). Od tohto dátumu teda začala plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na zaplatenie tejto splátky. Rovnako tak plynula uvedená 3-ročná premlčacia doba aj u ostatných (nasledujúcich) splátok. Poskytnutá istina revolvingového úveru v sume 2.659,- eur pri výške mesačnej splátky 68,24 eur bola splatná v 38 celých splátkach a posledná 39. splátka bola splatná dňa 10.09.2019 a bola vo výške 65,88 eur. Na základe uvedeného, po zohľadnení splátok, ktoré žalovaný uhradil podľa výpisu z jeho účtu (uhradil sumu 1.615,- eur, čo pri mesačnej splátke 68,24 eur predstavuje 23 uhradených splátok splatných od 10.07.2016 do 10.05.2018 a časť splátky vo výške 45,48 eur splatnej 10.06.2018), potom za premlčané súd považoval splátky so splatnosťou dňa 10.06.2018 (zostatok vo výške 22,76 eur), 10.07.2018, 10.08.2018, 10.09.2018, 10.10.2018, 10.11.2018, 10.12.2018, 10.01.2019, 10.02.2019, 10.03.2019, 10.04.2019, 10.05.2019, 10.06.2019, 10.07.2019 vo výške 909,88 eur (13 splátok krát 68,24 eur plus zvyšok splátky vo výške 22,76 eur). Vo zvyšnej časti dlžnej istiny vo výške 134,12 eur (zostatok dlžnej istiny úveru 1.044 eur po odpočítaní premlčanej sumy 909,88 eur) súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel. V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny na základe vyššie uvedeného považoval uplatnený nárok za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol. Žalobca si voči žalovanému uplatnil žalobou aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.926,96 eur odo dňa 17.09.2019 do zaplatenia. Ako bolo konštatované vyššie, súd považoval za dôvodný nárok na zaplatenie istiny 134,12 eur, pričom účinné predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru ku dňu 16.09.2019 nemal preukázané. Nakoľko žalobca žiadal priznať úrok z omeškania až odo dňa 17.09.2019 (t.j. od dátumu neskoršieho ako sa žalovaný dostal s poslednou splátkou istiny úveru do omeškania), súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 134,12 eur od 17.09.2019 do zaplatenia. Pokiaľ žalobca žiadal priznať úroky z omeškania z vyššej sumy, v tejto časti bola žaloba z vyššie uvedených dôvodov zamietnutá Taktiež považoval súd za nedôvodný aj nárok žalobcu na zaplatenie sumy 23,- eur s príslušenstvom, uplatnený titulom dlžného poistného z úveru a tiež nárok žalobcu na zaplatenie sumy 250,53 eur titulom dlžných úrokov z úveru. Pokiaľ sa žalobca domáhal voči žalovanému aj zaplatenia náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 35,- eur, tieto náklady v konaní nijakým spôsobom nešpecifikoval ani ich žiadnym spôsobom nepreukázal. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a . Vzhľadom k tomu, že súd žalobe o zaplatenie 1.961,96 eur s prísl. vyhovel vo výške 134,12 eur, úspešnejšou stranou v konaní bol žalovaný (93,17%), ktorý by mal mať nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi po odrátaní jeho úspechu (6,83%), a to vo výške 86,34%. Nakoľko však žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie rozhodol tak, že nemá právo na náhradu trov konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.01.2017).

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., teda v zamietajúcej časti a v súvisiacej časti o trovách konania (výrok III.) v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súd, aby napadnuté rozhodnutie v tomto rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje

rozhodnutie) v konkrétnosti namietal správnosť názoru súdu prvej inštancie o nejasnosti a neurčitosti výšky dohodnutého úverového rámca a to poukazom na bod 1.1. úverovej zmluvy, ktorý upravuje základné podmienky zmluvy, v zmysle ktorého bola pri uzavretí úverovej zmluvy dohodnutá maximálna výška úverového rámca vo výške 5.000,- eur a aktuálna výška úverového rámca vo výške 700,- eur. Podľa bodu 1.3. úverovej zmluvy bol veriteľ oprávnený na základe predbežného vyhodnotenia bonity, platobnej disciplíny a potrieb Klienta jednostranne zvýšiť výšku aktuálneho úverového rámca, najviac však do výšky úverového rámca (5.000,- eur) dohodnutého v základných podmienkach zmluvy z čoho vyplýva, že výška úverového rámca bola na zmluve dohodnutá vo výške 5.000,- eur a suma 700,- eur predstavovala len aktuálny úverový rámec, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe predbežného vyhodnotenia bonity pri prvom čerpaní úveru. Žalobca k premlčaniu časti žalobného nároku uviedol, že v čase podania žaloby považoval za splatené v celom rozsahu mesačné splátky odo dňa 10.07.2016 do 10.02.2019. Žalobný nárok z tohto dôvodu pozostával z mesačných splátok odo dňa 10.03.2019 do 10.09.2019 vo výške 725,- eur (v zmysle výpisu z úverového účtu žalovaného), z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 35,- eur a zvyšku dlžnej sumy vo výške 1.201,96 eur, ktorá pozostávala z mesačných splátok vo výške 11 x 105,- eur odo dňa 10.10.2019 do 10.08.2020 a mesačnej splátky vo výške 46,96 eur splatnej ku dňu 10.09.2020. Nestotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti, súd prvej inštancie mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok v rozsahu najmenej 1.551,96 eur. Uplatnil si trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 46,50 eur a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 99,60 eur.

6. Žalovaný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie v odvolaním dotknutých častiach vydané podľa , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej -zamietajúcej časti (vo výroku II.) a v súvisiacom výroku III. o trovách konania ako vecne správny podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej časti - vo vyhovujúcom výroku I., ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 134,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 134,12 eur od 17.09.2019 do zaplatenia, nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola.

9. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel (o zapl. sumy 134,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, konštatujúc absenciu obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (, , ) s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, tiež nesplnenie zákonných predpokladov pre zosplatnenie úveru ( ), vo výsledku čiastočné premlčanie práva (, ) a neunesenie dôkazného bremena pokiaľ ide o nárok na zaplatenie nákladov na uplatnenie pohľadávky (35,- eur).

10. Žalobca namietal správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a to ťažiskovo v konkrétnosti o nejasnosti a neurčitosti výšky dohodnutého úverového rámca poukazom na bod 1.1. a 1.3. úverovej zmluvy a vo vzťahu k posúdeniu čiastočného premlčania jeho nároku odkazom na výpis z úverového účtu tvrdiac, že v čase podania žaloby považoval za splatené mesačné splátky odo dňa 10.07.2016 do 10.02.2019, preto žalobný návrh pozostával z mesačných splátok splatných odo dňa 10.03.2019 do 10.09.2019 vo výške 725,- eur (v zmysle výpisu z úverového účtu žalovaného), z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 35,- eur a zvyšku dlžnej sumy vo výške 1.201,96 eur, ktorá by pozostávala z mesačných splátok vo výške 11 x 105,- eur odo dňa 10.10.2019 až 10.08.2020 a mesačnej splátky vo výške 46,96 eur splatnej ku dňu 10.09.2020, v prípade konštatovaného súdom neplatného zosplatnenia úveru. Zároveň nesúhlasil so

záverom súdu prvej inštancie o nejasnosti a neurčitosti výšky dohodnutého úverového rámca. Uplatnil dôvody na odvolanie uvedené v ust. a .

11. Odvolací súd za aplikácie ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok, existenciu ktorej vady nezistil, a odvolateľ ju tiež ani netvrdil.

12. V ďalšom odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery).

13. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

14. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

15. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, čo vo výsledku viedlo k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia v jeho zamietajúcej časti a tiež v závislej časti o náhrade trov konania (výroky II. a III.).

16. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, v potrebnom rozsahu sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď predovšetkým právny vzťah založený zmluvou o úvere posúdil ako spotrebiteľský ( a nasl. ), vyžadujúci si jeho podriadenie normám spotrebiteľského práva (tiež o spotrebiteľských úveroch), následne zmluvu o úvere podrobiac správne ex offo súdnej kontrole či obsahuje obligatórne náležitosti predpísané zákonom dospel tiež k správnemu záveru, že z predmetnej zmluvy nebolo možné jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanému poskytnutý úver, keď v predmetnej zmluve je v bode 1.1 uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 700,- eur, ktorá nejednoznačnosť má rovnaké dôsledky, ako samotná absencia náležitosti uvedenej v o spotrebiteľských úveroch a správne v dôsledku toho posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov ( ). Za správne považuje odvolací súd tiež posúdenie časti nároku ako premlčaného vo svetle ust. (prihliadnuc na toto správne podľa ), keďže splnenie zákonných predpokladov pre platné zosplatnenie úveru nebolo preukázané ( ). Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie dôvodne žalobu v časti prevyšujúcej uplatnenú nepremlčanú a priznanú istinu vo výsledku dôvodne zamietol a vzhľadom na čiastočný úspech žalovaného v spore konštatoval vznik nároku na jeho strane na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu v spore 86,34 % ( ), avšak dôvodne tomuto ich náhradu vo výsledku nepriznal, keďže mu vznik trov z obsahu spisu nevyplýva. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho

dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov.

17. Nad rámec uvedeného k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva:

18. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca so žalovaným uzavrel dňa 27.06.2016 zmluvu označenú ako „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“ (ďalej aj ako „predmetná úverová zmluva“), na základe ktorej sa žalobca v časti 1 zaviazal poskytnúť žalovanému revolvingový spotrebiteľský úver s výškou úverového rámca 5.000,- eur a aktuálnou výškou úverového rámca 700,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazala splácať v 12-tich mesačných splátkach vo výške 68,24 eur. Z predmetnej zmluvy vyplývajú nasledovné zmluvné podmienky: výška úrokovej sadzby: 30 % fixná, výška mesačnej splátky min. 5 % z dlžnej čiastky, poplatok za poistenie: 3,33%, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci a splatnosť prvej mesačnej splátky v 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Ďalej boli v tejto zmluve uvedené i údaje: RPMN 34,49%, priemerná hodnota RPMN 24,34%, odplata: 30%, celková čiastka k zaplateniu: 818,88 eur. Nebolo sporné, že zo strany žalobcu bola žalovanému na úver reálne poskytnutá (čerpaná) suma v celkovej výške 2.659,- eur a tento veriteľovi na úver uhradil spolu sumu 1.615,- eur. Listom označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX“ zo dňa 16.09.2019, adresovanej žalovanému, žalobca okrem vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako neplatné zosplatnenie, ktorý záver odvolateľ námietkami nenapadol, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.961,96 eur (zloženej z úverovej istiny vo výške 1.653,43 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 273,53 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 35,- eur).

19. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa až 4 v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

23. Podľa o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až l), , a .

24. Podľa v znení účinnom od 05.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom, alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

25. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

28. Nedôvodne predovšetkým odvolateľ namieta správnosť záveru súdu prvej inštancie o nejasnosti a neurčitosti výšky dohodnutého úverového rámca, ktorý má pôvod v uvedení dvoch rôznych údajov o výške úveru poskytnutého žalovanému. Súd prvej inštancie správne posúdil, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru podľa , keďže zo zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanému skutočne poskytnutý úver, pretože v tlačive zmluvy v časti 1 bod 1.1 je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 700,- eur, pričom bola žalovanému v skutočnosti na úver poskytnutá suma 2.659,- eur. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že pokiaľ je výška spotrebiteľského úveru uvedená v predmetnej zmluve dvoma rôznymi sumami - ako výška úverového rámca a aktuálna výška úverového rámca, je tento zákonom obligatórne vyžadovaný údaj nejasný, neurčitý a pre spotrebiteľa mätúci, pretože ani zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, ktorá z týchto súm je dohodnutou výškou poskytnutého úveru, prípadne za akých okolností sa uplatní jedna, alebo druhá výška úverového rámca. Pokiaľ dodávateľ naformuloval zmluvu tak, že v nej uviedol dve rôzne výšky úveru, musia byť v nej jasne stanovené podmienky upravujúce čerpanie úveru a uvedenie, kedy je spotrebiteľ oprávnený čerpať ten-ktorý úverový rámec, čo plne dopadá tiež na revolvingový úver, k naplneniu čoho v podmienkach tejto veci nedošlo, na čom nič nemení ani odvolacia argumentácia žalobcu. Na základe neurčitosti vyššie uvedenej náležitosti zmluvy o úvere (v dôsledku uvedenia dvoch rôznych údajov o výške úveru) uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, čo má identické dôsledky, ako keby tento údaj absentoval, súd prvej inštancie správne posúdil, že úver poskytnutý žalovanému je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov ( .

29. Vychádzajúc z uvedeného správneho záveru, súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca má právo len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia (úveru), nemá právo žiadať dlžné úroky z úveru v sume 250,53 eur, ani akékoľvek poplatky súvisiace s úverom.

30. Nespôsobilou k odlišnému, v prospech žalobcu vyznievajúcemu rozhodnutiu je tiež jeho argumentácia o nesprávnom právnom posúdení čiastočného premlčania jeho nároku.

31. Súd prvej inštancie, vychádzajúc zo záveru o neplatnom zosplatnení úveru pre nesplnenie zákonných predpokladov, správnosť ktorého záveru odvolacou argumentáciou žalobcu napadnutá nebola, správne z úradnej povinnosti ( ) skúmal možné premlčanie nároku žalobcu vo svetle ust. vety prvej , posudzujúc všeobecnú premlčaciu dobu odo dňa splatnosti jednotlivých splátok samostatne.

32. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.659,- eur a žalovaný žalobcovi celkom dobrovoľnými úhradami zaplatil sumu 1.615,- eur. Zo zmluvy vypláva, že mesačné splátky boli určené vo výške 68,24 eur. Vychádzajúc zo správneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. g/), tak nezaplatená časť istiny predstavuje sumu 1.044,- eur (2.659,- mínus 1.615,-). Žaloba bola podaná na súd dňa 16.06.2022, z čoho vyplýva, že sú premlčané všetky splátky splatné do 16.06.2019. Vychádzajúc zo zmluvy, splátky boli splatné k 10. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 10.07.2016, splácanie poskytnutej istiny tak prichádzalo do úvahy zaplatiť v 38 mesačných splátkach po 68,24 eur a posledná splátka istiny by takto bola splatná dňa 10.09.2019 (39. splátka), čo znamená, že súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že v čase jeho rozhodovania bola splatná celá istina poskytnutého úveru, na ktorú bolo potrebné započítať vykonané úhrady žalovaného na úver, z čoho vyplýva, že úhradami žalovaného tak boli uhradené v plnej výške

1. až 23. splátka a 24. splátka v poradí čiastočne vo výške 45,48 eur (splatnosť tejto splátky dňa 10.06.2018). Správne súd prvej inštancie považoval za premlčané splátky zo splatnosťou v mesiaci jún 2018 (zostatok vo výške 22,76 eur) až júl 2019 celkovo vo výške 909,88 eur, nakoľko vo vzťahu k nim uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle a prvej vety a správne zaviazal žalovaného na zaplatenie len zostatku nezaplatenej istiny úveru vo výške 134,12 eur (1.044 - 909,88), ktorá účinkami premlčania dotknutá nebola.

33. Bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia je odvolacia argumentácia žalobcu, ktorý odkazom na výpis z úverového účtu žalovaného tvrdí, že v čase podania žaloby považoval za splatené mesačné splátky odo dňa 10.07.2016 do 10.02.2019, preto žalobný nárok pozostával z mesačných splátok splatných odo dňa 10.03.2019 do 10.09.2019 vo výške 725,- eur, z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 35,- eur a zvyšku dlžnej sumy vo výške 1.201,96 eur, ktorá by pozostávala z mesačných splátok vo výške 11 x 105,- eur odo dňa 10.10.2019 až 10.08.2020 a mesačnej splátky vo výške 46,96 eur splatnej ku dňu 10.09.2020.

34. Vyššie uvedené skutkové tvrdenia totiž do konania vniesol žalobca až súčasne s podaným odvolaním, tieto skutkové tvrdenia v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neprodukoval, neboli obsiahnuté ani v žalobe, ide teda o tzv. novoty v odvolacom konaní, ktoré pre nesplnenie zákonných podmienok daných ust. sú pre svoju neprípustnosť z povahy veci z odvolacieho prieskumu diskvalifikované (opak o splnení podmienok pre ich pripustenie odvolateľ nielenže nepreukazoval, ale ani netvrdil napriek tomu, že ho v tomto smere jednoznačne zaťažuje dôkazné bremeno).

35. Neobstojí ani odkaz žalobcu na výpis z úverového účtu žalovaného, z ktorého podľa jeho tvrdenia vyššie uvedené skutočnosti (produkované v odvolaní) majú vyplývať.

36. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha ( z 09.06.2020).

37. V civilnom sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré sú podkladom pre určenie predmetu dokazovania. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR obsiahnutého v uznesení pod sp. zn. zo dňa 25.05.2022, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje tiež v okolnostiach danej veci, neprichádza do úvahy, aby predložená listina (listiny) nahradila podstatné skutkové tvrdenia strán konania. Procesná aktivita a zodpovednosť strán konania by tým bola popretá a prenesená na súd. Preto ak v podanom odvolaní žalobca uvádza, že skutočnosti týkajúce sa toho, ktoré splátky uplatňoval, na ktoré započítaval plnenia a ďalšie vyplývali z výpisu z úverového účtu žalovaného, ktorý predložil v konaní pred súdom prvej inštancie, tento argument neobstojí. Pokiaľ žalobca uvedené skutočnosti včas netvrdil, potom ani vykonaným dokazovaním, súčasťou ktorého bol o. i. dôkaz listinou - výpis z úverového účtu ( ), nemohlo dôjsť k preukázaniu uvedených skutočností, pretože takto ani neboli predmetom dokazovania. Vo vzťahu k nim možno uzavrieť, že žalobca v tomto rozsahu neuniesol svoje bremeno tvrdenia.

38. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s tým, že žalobca nepreukázal dôvodnosť nároku na zaplatenie náhrad nákladov s uplatnením pohľadávky vo výške 35,- eur. Ak si žalobca uplatňoval nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo jeho povinnosťou preukázať ich vznik a skladbu. Dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a neoznačením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Súd sám nie je povinný po významných skutočnostiach, ktoré by boli/ mali byť na prospech dodávateľa, pátrať. Preto zamietajúce rozhodnutie aj do tejto časti je správne.

39. Žalobca teda v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia v jeho odvolaním dotknutej zamietajúcej časti, tiež súvisiacej časti o trovách konania, preto odvolací súd jeho rozhodnutie vo výrokoch II. a III. ako vecne správne podľa potvrdil.

40. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nepriznal právo na ich náhradu žalovanému vo vzťahu k žalobcovi napriek jeho plnému úspechu v odvolacom konaní, keďže tomuto preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).