Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-181-2013.pdf
PDF · 103.34 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/181/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcov v 1. rade H. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O. Z. Č.. X, XXX XX A., 2. O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Č.. V. Č.. X, XXX XX A., právne zastúpených JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom Fejova č. 4, 040 01 Košice, proti žalovanej O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Z.E. Y.. Z., S. XXXXX, X., zastúpenej v konaní opatrovníkom I. P., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou, v konaní o náhradu škody vo výške 19 196,71 eur takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamieta,
II. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobcovia žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11. Decembra 2013 žiadali, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť im každému po 9 958,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 2.10.2007 do zaplatenia, ako aj trovy konania.
Žalobu vo veci samej odôvodnil skutočnosťou, že žalobcovia a žalovaná sú dedičmi po poručiteľke H. C., zomrelej dňa XX.X.XXXX. Žalovaná bez vedomia žalobcov zatajila v dedičskom konaní a pred žalobcami peňažný majetok, vklady v banke a vkladové listy, ktorých vlastníčkou bola ku dňu smrti poručiteľka a tieto bez vedomia a súhlasu žalobcov previedla na svoje meno a na bankové účty, preto nemohli byť predmetom dedičského konania. Žalobcovia boli uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 1To 12/2013
- 569 zo dňa 2.7.2013 odkázaní na občiansko-súdne konanie titulom náhrady škody vo výške 19 196,71 eur. Z tohto dôvodu podali na tunajšom súde žalobu o náhradu škody.
Vykonaným šetrením súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovanej, preto jej súd uznesením č. k. 7C 181/2013 - 55 zo dňa 31. Marca 2014 ustanovil postupom podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka I. P., súdnu tajomníčku Okresného súdu Vranov nad Topľou na zastupovanie v tomto konaní.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcov a listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa 11.12.2013, pripojeným trestným spisom sp. zn. 33T 46/2012, pripojenými dedičskými spismi sp. zn. 26D 217/2004, 26D 1946/2002, D 1880/2001, 26D 2218/2002, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaná sú dedičmi po poručiteľke H. C., rod. M., zomrelej dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom Októbrová 14, 080 01 Prešov.
Z pripojených dedičských spisov súd zistil nasledujúce skutočnosti:
Dedičské konanie vedené pod sp. zn. 26D 217/2004 sa skončilo uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 26D 217/2004 zo dňa 18.2.2005 a to zastavením konania, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že súdny komisár na základe zápisnice zo dňa 21. Januára 2005 zistil, že nie sú splnené podmienky pre pokračovanie v konaní, predmet konania je sporný a z dôvodu nemajetnosti poručiteľky konanie zastavil. Zároveň v tomto uznesení je konštatované, že medzi dedičmi vznikla sporná skutočnosť, čo patrí a čo nepatrí do dedičstva podľa § 175k ods. 3 O.s.p., každý z dedičov sa preto môže obrátiť na súd podaním žaloby podľa § 175 písm. y/, aby súd určil, čo do dedičstva patrí, a čo do dedičstva nepatrí. Uznesenie tunajšieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 15.4.2005.
Z pripojeného dedičského spisu sp. zn. 26D 1946/2002 súd zistil, že uvedené konanie sa skončilo uznesením Okresného súdu v Prešove č. k. 26D 1946/2002 zo dňa 27. Mája 2003 a to tak, že celé dedičstvo pozostávajúce z vkladov evidovaných na Fonde ochrany vkladov vo výške 144 049,- Sk a 40 halierov na meno H. C. č. účtu XXXXXXXXXXXXXXXX, č. účtu XXXXXXXXXXXXXXXX vo výške 181,- Sk a 80 halierov, č. účtu XXXXXXXXXXXXXXXX vo výške 296,20,- Sk spolu vo výške 144 527,40,- Sk, nadobudli žalobcovia v 1. a 2. rade bez povinnosti vyplatiť ustupujúcu spoludedičku. Uznesenie tunajšieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 4.7.2003.
Z pripojeného dedičského spisu sp. zn. D 1880/2001 súd zistil, že toto konanie sa skončilo uznesením Okresného súdu Prešov č. k. D 1880/2001, D not 274/01 zo dňa 15. Novembra 2001 a to uznesením o zastavení konania, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že bolo zistené, že poručiteľka svoj nehnuteľný majetok vysporiadala za života prevodom na právnych nástupcov a bývala u žalovanej. Žiaden cennejší, hnuteľný a nehnuteľný majetok zistený nebol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. Novembra 2001.
Z pripojeného trestného spisu sp. zn. 33T 46/2012 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T 46/2012 - 548 zo dňa 15. Októbra 2012 bola žalovaná uznaná vinnou, že dňa 23. Októbra 2001 v Prešove, na Notárskom úrade JUDr. M. O., v konaní po poručiteľke H. C., zomrelej dňa XX.X.XXXX v dedičskom konaní pod sp. zn. D 1880/01 a v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 26D 1946/2002, úmyselne zatajila súdnemu komisárovi vklady vedené v Slovenskej sporiteľni, a. s. na sporo knižke č. XX - XXXXXX-X vo výške 356 409,50,- Sk na sporo knižke č. XX-XXXXXX-X vo výške 221 910,50,- Sk, čím takto spôsobila H. C. a O. P. škodu vo výške 578 320,- Sk, teda sa na škodu cudzieho majetku obohatila, čím využila niečí omyl a tým spáchala prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného od 1.1.2006, za čo jej súd uložil trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu podmienečne odložil a zároveň postupom podľa § 50 ods. 1 určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, súd poškodených v tomto konaní žalobcov, odkázal s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie.
Súd prvého stupňa mal v trestnom konaní za preukázané, že konaním žalovanej bola poškodeným v tomto konaní žalobcom spôsobená škoda vo výške 19 196,71 eur, teda medzi konaním žalovanej a zatajením matkiných úspor a následkom, bol daný kauzálny nexus a teda konaním žalovanej vznikla poškodeným škoda. Súd poškodených odkázal na občiansko-právne konanie a to z dôvodu, že je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo rámec dokazovania potrebného na rozhodnutie o vine a treste. Ohľadne škody by bolo potrebné viesť otázku, či prípadne nedošlo k premlčaniu uvedených nárokov, ustálenie požadovaných úrokov z omeškania, čo presahuje rámec trestného konania.
Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 1To 12/2013 - 569 zo dňa 2.7.2013, zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 33T 46/2012 zo dňa 15. Októbra 2012 a trestné stíhanie voči žalovanej zastavil. Zároveň poškodených v tomto konaní žalobcov odkázal so svojim nárokom na občiansko-súdne konanie. Odvolací súd konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, že mal za preukázané, že trestné stíhanie je premlčané. Z tohto dôvodu zrušil rozsudok Okresného súdu v Prešove a trestné stíhanie v celom rozsahu zastavil.
Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 7C 181/2013 - 14 zo dňa 16. Decembra 2013 súd nariadil predbežné opatrenie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co 75/2014 - 60 zo dňa 29. Apríla 2014 potvrdené.
Žalobca v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že spolu so žalobkyňou v 2. rade, ako aj žalovanou sú dedičmi po zomrelej H.R. C., zomrelej dňa XX.X.XXXX, nakoľko sú jej deťmi. Na Okresnom súde prebiehali celkovo 3 dedičské konania. 15. Novembra 2001 prebehlo dedičské konanie po ich matke, pričom žalovaná neinformovala notára o potrebných skutočnostiach a dedičské konanie bolo zastavené. Uznesenie dedičského súdu im doručené nebolo. V júni v roku 2002 si bol vyžiadať informáciu na Okresnom súde Prešov, kde mu bolo povedané, že konanie prebehlo u JUDr. O.. Následne išli za JUDr. O., ktorý im vysvetlil, že dedičské konanie bolo pre nemajetnosť zastavené. JUDr. O. im predložil darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti a to rodinného domu v hodnote 600 000,- Sk ich matkou žalovanej. Darovacia zmluva bola datovaná na rok 1996. O tejto skutočnosti ich neinformovala ani matka, ani samotná žalovaná. Pred 10 dňami pred smrťou ich matky, sa s ňou rozprával, pričom mu povedala, že nechce rušiť peniaze na rekonštrukciu, nakoľko čaká peniaze z Devín banky, ktoré použije na dokončenie prístavby. Nešlo mu do hlavy, prečo tieto účty žalovaná neuviedla v dedičskom konaní, a prečo sa hodnota daru nezapočítala na tieto úspory. V roku 2002 im suseda, ktorá matke preberala poštu oznámila, že zo Slovenskej sporiteľni prišla ich matke, suma 150 000,- Sk. Preto znova išli za notárom a povedali mu túto skutočnosť. Notár si vyžiadal správu o zostatku na účtoch, pričom výsledok bol negatívny. Následne sa išli spýtať na túto skutočnosť do Slovenskej sporiteľne, kde im bolo povedané, že peniaze prišli na účet matky z fondu na ochrany vkladov, ale keďže neboli tri mesiace vyzdvihnuté, vrátili ich späť na účet fondu na ochranu vkladov. Túto skutočnosť oznámili JUDr. O., ktorý si následne vyžiadal informáciu z fondu na ochranu vkladov, kde mu oznámili, že tieto peniaze boli na účte poručiteľky. Z tohto dôvodu sa začalo dedičské konanie pod sp. zn. 26D 1946/2002 o znovuobjavenom majetku a prebehlo dedičské konanie, predmetom ktorého bola suma 144 527,- Sk, ktorá sa rozdelila na polovicu medzi žalobcov v 1. a 2. rade, keďže žalovaná dostala od matky rodinný dom v hodnote 600 000,- Sk. Aj potom, čo prebehlo druhé náhradné dedičské konanie, stále mali pocit spolu so svojou sestrou, že poručiteľka má ešte nejaké peniaze. Matka vravela, že má odložených 60 alebo 70 000,- Sk na pohreb, preto podali žiadosť o tretie náhradné dedičské konanie s tým, že uviedli, že majú vedomosť o tom, že matka má finančné prostriedky na účtoch, ako aj hnuteľné veci, pričom o týchto skutočnostiach vedeli z rozprávania ich matky. Dedičské konanie, tretie náhradné bolo zastavené uznesením tunajšieho súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.4.2005. Následne podali trestné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní. Vyšetrovateľka vykonala šetrenie a zistila dva anonymné vklady, ako aj dva terminované vklady v Devín banke. Rozhodnutím Krajského súdu v Prešove boli odkázaní na náhradu škodu vo výške 19 196,71 eur, titulom prevedenia zostatkov na účet žalovaných. Touto žalobou sa domáhajú, aby im súd priznal škodu vo výške 19 196,71 eur titulom zostatku na účtoch, ktorý patril poručiteľke, pričom ide o účty poručiteľky č. XX-XXXX/XX so zostatkom ku dňu smrti poručiteľky 356 409,- Sk a číslo účtu XXXXXXXX-X so zostatkom ku dňu smrti poručiteľky vo výške 221 910,50,- Sk. Škoda, ktorú požadujú, aby im žalovaná každému po polovici nahradila, tak predstavuje sumu 19 196,71 eur. O tejto skutočnosti, že žalovaná previedla zostatok na týchto účtoch, ktorý patril nebohej matke sa dozvedeli až po doručení uznesenia o vznesení obvinenia v roku 2007. Žalovaná žije v Amerike a potom čo sa s ňou spojili im povedala, nech im dá pokoj. Desať rokov po podaní trestného oznámenia sa žalovaná na Slovensku z obavy vôbec neukázala.
Žalobkyňa v 2. rade sa poukázala na výpoveď svojho brata a to žalobcu v 1. rade.
Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 7C 181/2013 - 82 zo dňa 25.8.2014, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 360 eur vo vzťahu ku každému zo žalobcov zastavil, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. Septembra 2014.
Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 461 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.
Podľa § 473 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.
Podľa § 481 Občianskeho zákonníka, ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.
Podľa § 482 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
Podľa § 483 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.
Podľa § 484 Občianskeho zákonníka, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.
V tomto prípade mal súd za preukázané, že žaloba žalobcov o náhradu škody vo výške 19 196,71 eur je v celom rozsahu nedôvodná.
Žalobcovia podali žalobu o náhradu škody vo výške 19 196,71 eur, kde žiadali, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť im každému škodu vo výške 9 598,35 eur, t. j. polovicu zo sumy 19 196,71 eur.
Súd je toho názoru, že im toto právo neprináleží.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatnené právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009).
Súd je v tomto prípade toho názoru, že žalobcom nesvedčí aktívna vecná legitimácia v tomto konaní.
Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý v rozhodnutí publikovanom v Súbore rozhodnutí pod č. C 1269, zväzok 18 uviedol, že za dediča vo vlastnom slova zmysle je možné považovať iba toho, komu bolo rozhodnutím súdu dedičstvo potvrdené, alebo, kto sa stal nadobúdateľom pomernej časti dedičstva, poprípade určitej hodnoty z poručiteľovho zanechaného majetku, súdom schválenej dohody o vyporiadaní dedičstva. Do tejto doby, je tak možné osobu uchádzajúcu sa o dedičstvo považovať len za domnelého dediča, ktorý ešte nie je nositeľom práv a povinností spadajúcich do dedičstva, ale ktorý sa ním stane so spätnou účinnosťou k dobe poručiteľovej smrti na základe výsledkov konania o dedičstve.
Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 2290/2006, podľa ktorého uznesením podľa § 175q O.s.p. sa deklarujú právne vzťahy s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Z uvedeného vyplýva, že k potvrdeniu nadobudnutia dedičstva, teda v podstate k potvrdeniu nadobudnutia vlastníckeho práva dedičstvom k veciam patriacim do dedičstva po poručiteľovi ku dňu jeho smrti, je oprávnený súd iba v konaní o dedičstve. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je mimo konania o dedičstve deklaratórnym rozhodnutím - výrokom štátneho orgánu určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacich do dedičstva. Nie je možné obchádzať zákonný postup pri prejednaní dedičstva a určovacím výrokom vyhovovať žalobe podľa § 80 písm. c/ O.s.p. uplatňujúc, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva a v konaní o dedičstve doposiaľ neprejednané, pretože touto deklaráciou súdu by sa legalizovalo nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného súdu v konaní o dedičstve.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1826/2004, publikovanom pod č. C 2954, Súboru rozhodnutí Najvyššieho súdu, podľa ktorého, ani jediný dedič sa nemôže s úspechom domáhať žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p., že je vlastníkom veci patriacej do dedičstva pokiaľ táto vec nebola predmetom konania o dedičstve a ohľadne nej nebolo jedinému dedičovi potvrdené nadobudnutie vlastníctva.
Súd zdôrazňuje, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka). K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva, predpokladá sa aj to, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté § 175a O.s.p.
Súd je toho názoru, že žalobcovia boli oprávnení sa v konaní domáhať len určenia, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom pohľadávky vo výške 19 196,71 eur, resp., že táto pohľadávka patrí do dedičstva po poručiteľke a v prípade, ak by boli v konaní úspešní mohli podať, resp. žiadať príslušný súd o náhradné dedičské konanie. Navyše, súdu vôbec nie je zrejmé, prečo žalobcovia uplatňujú každý po jednej polovici z danej pohľadávky, keď do úvahy prichádzajúcou dedičkou zo zákona je v tomto prípade aj žalovaná ako dcéra poručiteľky H. C., zomrelej dňa XX.X.XXXX. Pokiaľ tak žalobcovia mali za to, že do dedičstva po poručiteľke patrí aj sporná pohľadávka, do úvahy prichádzala iba žaloba na určenie, že poručiteľka bola ku dňu smrti vlastníkom danej pohľadávky, resp., že táto pohľadávka patrí do dedičstva a neskôr prejednanie tejto pohľadávky v dedičskom konaní. V tomto prípade obrana žalobcov, že o uvedenej pohľadávke nevedeli, a teda si ju nemohli uplatniť v náhradnom dedičskom konaní neobstojí. Vedomosť o tejto pohľadávke, ktorá patrí do dedičstva získali už v prebiehajúcom trestnom konaní, v tomto prípade však podľa názoru súdu mali podať tak, ako to už súd vyššie konštatoval žalobu, že táto pohľadávka patrí do dedičstva a nie žalobu o náhradu škody.
Súd tak považoval žalobu žalobcov v 1. a 2. rade v celom rozsahu za nedôvodnú, a preto ju z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný, súd prizná plnú náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie alebo uplatňovanie práva proti účastníkovi, ktorý v danej veci úspech nemal.
V tomto prípade boli žalobcovia v celom rozsahu neúspešní, žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.