Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/3/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, o vymoženie pohľadávky v sume 868,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -12 zo dňa 04.02.2010, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) napadnutým uznesením č. k. -12 zo dňa 04.02.2010 odložil výkon exekúcie do právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ""), ako aj ustanoveniami , , o rozhodcovskom konaní. Poukázal na to, že preskúmaním rozhodcovského rozsudku Stáleho Rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská , a.s., č. SR XXXXX/XX zo dňa 16.07.2009 dospel k záveru, že odklad výkonu exekúcie je dôvodný. Odklad exekúcie môže byť okrem iného spojený aj s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom ustanovených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Vo všeobecnosti možno mať za to, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia zákona by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie, ktorým následkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Takouto skutočnosťou v danej veci môže byť na základe exekučného titulu plnenie zákonom nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi a môže byť nevykonateľné. V predmetnom konaní sa právnou ochranou rozumie preskúmavanie rozhodcovského rozsudku, aby bolo možné náležite rozhodnúť o zastavení exekúcie. Len z exekučného titulu nebolo možné s určitosťou zistiť, z akých položiek pozostáva vymáhaná istina. V rozpore s dobrými mravmi sa javí aj dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne (t.j. 91,25 % ročne). Len na základe rozhodcovského rozsudku súd nemohol jednoznačne vec vyhodnotiť a preto bolo potrebné získať podklady pre vydanie exekučného titulu. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Súdu prvej inštancie vytýkal predčasnosť rozhodnutia v otázke aplikácie zákona o rozhodcovskom konaní. Namietal, že z napadnutého uznesenia nevyplýva jediný právne relevantný dôvod, z ktorého by bola zrejmá opodstatnenosť povolenia odkladu exekúcie. Konajúci súd buď nebol právnym predpisom splnomocnený na rozhodnutie o odklade exekúcie ex offo alebo má vedomosť o skutočnostiach, na základe ktorých dôjde k zastaveniu exekúcie. V takom prípade mal súd exekúciu bezodkladne zastaviť. Zároveň namietal aj odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré je nedostatočné a neodôvodňuje zákonným spôsobom rozhodnutie súdu uvedené vo výrokovej časti napadnutého

uznesenia. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie možno považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Záverom tiež poukázal na aplikáciu smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a rozhodcovskú doložku obsiahnutú v Zmluve o úvere. 3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.09.2012 oprávnený navrhol prerušenie konania postupom podľa a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnil právnu argumentáciu k podanému odvolaniu. Žiadal, aby súd dôsledne uplatňoval právo EÚ vrátane príslušnej judikatúry Súdneho dvora EÚ. Mal za to, že súd sa nevysporiadal s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a nezdôvodnil, prečo priamo aplikoval ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS. Poukázal na predklad písm. q) ods. 1 prílohy smernice do iných jazykov a zdôraznil, že text úniového práva je potrebné skúmať vo všetkých jeho úradných jazykových verziách. Navrhol, aby bolo konanie prerušené podľa a aby súd Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálnu otázku, ktorú sformuloval v 2 bodoch. Tvrdil, že súd sa nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici a nijako nezdôvodnil prečo považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku. Prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu v ktoromkoľvek štádiu konania, ktoré pred ním prebieha a bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia. 4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie konania je nedôvodný a jeho odvolanie nie je opodstatnené, preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa , potvrdil. 5. bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach a novelizovaný o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ,,, Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . (2) Ustanovenia o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol rozsiahlejšie novelizovaný , ktorý v prechodnom ustanovení prvej vety upravil, že ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 6. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 26.08.2009. Súdny exekútor požiadal dňa 13.10.2009 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 16.07.2009, ktorý mal podľa vyznačenej doložky nadobudnúť právoplatnosť dňa 03.08.2009 a vykonateľnosť dňa 06.08.2009. Súd prvej inštancie dňa 16.10.2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením o odklade výkonu exekúcie do právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie z dôvodu podľa Exekučného poriadku. 7. S ohľadom na vyššie uvedený návrh oprávneného na prerušenie konania doručený súdu počas odvolacieho konania sa odvolací súd v prvom rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle . Vychádzajúc z ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia , ako aj s poukazom na ust. Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu , odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie konkurzného konania má okrem iného za následok aj, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom

už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5), o čo však v danom prípade nejde. Z tohto dôvodu odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. 8. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. 9. Inštitút odkladu exekúcie, upravený v § 56 Exekučného poriadku predstavuje procesný úkon súdu, ktorým sa zabraňuje bezprostrednému vykonaniu exekúcie. Je prejavom zásady ochrany a obrany povinného pri uskutočnení exekúcie. Zabezpečuje ochranu povinného a umožňuje oddialiť nútený výkon rozhodnutia na určitú dobu, a to buď dočasne, alebo smeruje k úprave pomerov medzi oprávneným a povinným pred definitívnym zastavením exekúcie, ktorá bráni vzniku bezdôvodného obohatenia oprávneného alebo nárokov na náhradu škody. Účel odkladu vyžaduje, aby mohlo byť odložené uskutočnenie nariadeného výkonu rozhodnutia už v čase, keď následky nariadenia výkonu bezprostredne hrozia. Odklad exekúcie môže byť spojený s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom stanovených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku tak odkazuje na ustanovenie § 57 Exekučného poriadku. Povolenie odkladu podľa ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie takých okolností, že možno dôvodne očakávať, že dôjde k zastaveniu exekúcie za podmienok podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti možno povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. 10. Oprávnený v odvolaní namietal, že z uznesenia súdu prvej inštancie nevyplýva jediný právne relevantný dôvod, z ktorého by bola zrejmá opodstatnenosť povolenia odkladu exekúcie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dôvodom povolenia odkladu exekúcie je skutočnosť, že možno očakávať zastavanie exekúcie z dôvodu, že na základe rozhodcovského rozsudku sa vymáha právom nedovolené plnenie alebo plnenie odporujúce dobrým mravom. Námietku oprávneného preto odvolací súd nepovažuje za dôvodnú, spôsobilú privodiť zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia. 11. Rovnako, odvolací súd nepovažoval námietku absencie riadneho odôvodnenia za právne relevantnú, pretože súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, stručne a jasne vysvetlil dôvody, pre ktoré povolil odklad exekúcie. 12. Okrem uvedeného, v danom konaní bude potrebné podrobiť prieskumu aj platnosť uzavretia rozhodcovskej doložky medzi oprávneným a povinným, ktorú bude súd prvej inštancie skúmať po právoplatnosti odkladu exekúcie. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy/doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej doložky, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je irelevantná (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13. 10. 2011). V nadväznosti na uvedené je treba poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ 13. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd vzhliadol všetky uvádzané odvolacie dôvody v podanom odvolaní za nedôvodné a napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa , potvrdil. 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).