Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Co-96-2020.pdf
PDF · 182.31 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/96/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobkyne: R.. R. R., Y. XX, Z., R.: XX XXX XXX, zastúpenej: Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, Bratislava, IČO: 36 698 873, proti žalovanej: V. V., I.. XX.X.XXXX, W. XX, Z., zastúpenej JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 8C/13/2017-254, zo dňa 26.11.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 2.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.000 eur od 16.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 17.2.2017 domáhala proti žalovanej zaplatenia 2.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 2.000 eur od 16.12.2016 až do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že právnym titulom sprostredkovateľskej zmluvy podľa § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka uzavretej medzi žalobkyňou (ktorá má živnostenské oprávnenie na realitnú činnosť) ako sprostredkovateľom a žalovanou ako záujemcom, obstarala v prospech žalovanej a pre žalovanú za odmenu uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovanej bytu číslo X nachádzajúceho sa X. B. bytového domu so súpisným číslom XXXX a garáže (nebytového priestoru) číslo X-XX v Z., k. ú. L. zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX. Jednotlivé úkony sprostredkovateľa vykonával za žalobkyňu B. Z., miesto podnikania Ondrejovova 22, Bratislava, IČO: 35 330 953, ktorý má tiež živnostenské oprávnenie na realitnú činnosť ako spolupracujúca osoba žalobkyne. Výkonom činnosti sprostredkovateľa žalobkyňa vyhľadala záujemcov o kúpu dotknutých nehnuteľností: W. N. a N. M., s ktorými žalovaná ako predávajúca uzavrela kúpnu zmluvu, pričom na základe tejto kúpnej zmluvy Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, dňa 16.12.2016 povolil pod O.-XXXXX/XXXX vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech kupujúcich. Sprostredkovateľská zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá 20.6.2016 pri obhliadke predmetných nehnuteľností. Žalovaná 22.6.2016 osobne navštívila prevádzku žalobkyne na Y. U. XX O. Z. a odovzdala spolupracovníkovi žalobkyne kľúče od bytu. Skutočnosť, že žalobkyňa, resp. jej spolupracovník B. Z. vykonávali pre žalovanú činnosť sprostredkovateľa ďalej potvrdzuje aj písomná Dohoda o zložení rezervačnej zálohy, uzavretá v Bratislave 12.10.2016 medzi žalobkyňou ako sprostredkovateľom, žalovanou ako predávajúcou a kupujúcimi. Podmienky sprostredkovania predaja nehnuteľností boli dojednané pri osobnej obhliadke nehnuteľností 22.6.2016 a pri návštevách žalovanej v prevádzke žalobkyne 22.6.2016 a 8.8.2016 a
následne podmienky sprostredkovania predaja nehnuteľností žalovaná výslovne potvrdila a odsúhlasila v e-mailovej komunikácii so spolupracovníkom žalobkyne B. Z.. V e-maile zo dňa 31.10.2016 žalovaná výslovne a bez výhrad potvrdila sumu provízie žalobkyne za jej činnosť sprostredkovateľa v celkovej sume 2.000 eur. Potom, čo si žalobkyňa ako sprostredkovateľ splnila svoje povinnosti a obstarala žalovanej ako záujemcovi (klientovi) uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľností, 1.12.2016 vystavila a žalovanej zaslala predfaktúru č. B. na sumu 2.000 eur vrátane DPH, splatnú 3.12.2016 a následne 10.12.2016 vystavila a žalovanej zaslala riadnu faktúru č. XXXXX na sumu 2.000 eur vrátane DPH, splatnú 17.12.2016. Žalovaná však odmietla províziu žalobkyni uhradiť. Medzi stranami sporu prebehla pred podaním žaloby písomná korešpondencia, v ktorej žalovaná opakovane odmietla uhradiť žalovaný peňažný nárok žalobkyne, navyše odstúpila od zmluvy z dôvodu údajného porušenia zo strany žalobkyne zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 102/2014 Z. z."), pričom ako jediný dôvod na odstúpenie uviedla nepoučenie žalovanej zo strany žalobkyne o práve odstúpiť od zmluvy (§ 7 ods. 3 zákona č. 102/2014 Z. z.). Aplikácia tohto zákona na záväzkovo-právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou je vylúčená, nakoľko sprostredkovateľská zmluva nebola uzavretá na diaľku, ani mimo prevádzkových priestorov žalobkyne. Žalovaná viackrát navštívila prevádzku žalobkyne (napr. dňa 12.10.2016 v priestoroch prevádzky podpísala Dohodu o zložení rezervačnej zálohy), resp. sa žalovaná viackrát osobne stretla so spolupracovníkom žalobkyne B. Z. (stretnutia a osobné návštevy žalovanej v prevádzke žalobkyne 22.6.2016 a 8.8.2016, obhliadky nehnuteľností 20.6.2016 so žalovanou, 28.9.2016 a 4.10.2016 s budúcimi kupujúcimi; stretnutie 27.6.2016, osobné podanie návrhu na vklad na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor za prítomnosti B. Z., žalovanej aj kupujúcich 22.11.2016). Odstúpenie od zmluvy zo dňa 3.12.2016 žalovanou považuje za neplatné a nedôvodné. Zdôraznila, že z jej strany ešte pred doručením odstúpenia žalovanej zo dňa 3.12.2016 od zmluvy došlo k úplnému poskytnutiu služby - k sprostredkovaniu odplatného predaja nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej. S ohľadom na charakter a obsah záväzkov zo sprostredkovateľskej zmluvy (podľa § 744 a nasl. Občianskeho zákonníka) uzavretej medzi žalobkyňou ako sprostredkovateľom a žalovanou ako záujemcom a tiež s ohľadom na uzavretú kúpnu zmluvu ako samostatnú zmluvu uzavretú medzi žalovanou a tretími osobami, nie je možné „navrátenie do pôvodného stavu“ pred uzavretím sprostredkovateľskej zmluvy a ani nie je možné zo strany žalovanej ako záujemcu „vrátenie si všetkých prijatých plnení“. B. Z. poslal žalovanej ako predávajúcej aj kupujúcim odovzdávací a preberací protokol. Odovzdanie sa malo uskutočniť po vyplatení celej kúpnej ceny na bankový účet žalovanej ako predávajúcej. Prevádzané nehnuteľnosti žalovaná odovzdala kupujúcim 25.11.2016. Finančné prostriedky (kúpnu cenu) žalovaná inkasovala 28.11.2016. Na základe preberacieho protokolu 28.11.2016 žalobkyňa odovzdala kľúče od nehnuteľnosti priamo kupujúcim. Faktúra ako riadny daňový doklad bola žalobkyňou vystavená 10.12.2016. Skutočnosť, kedy bude povolený vklad, nemala žiadny právny význam pre vznik práva (nároku) žalobkyne ako sprostredkovateľa na províziu. Žalobkyňa si riadne, včas a dohodnutým spôsobom splnila všetky svoje povinnosti a záväzky zo sprostredkovateľskej zmluvy voči žalovanej a obstarala žalovanej uzavretie zmluvy o odplatnom prevode nehnuteľností, titulom ktorej už žalovaná ako predávajúci inkasovala celú kúpnu cenu.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci mal za preukázané, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Ozrejmil, že predmetný spor medzi stranami má charakter spotrebiteľského sporu a na predmetnú vec je potrebné aplikovať ustanovenia príslušných právnych predpisov upravujúcich spotrebiteľské zmluvy. Súd prvej inštancie v prvom rade poukázal na to, že žalobkyňa vo vzťahu k žalovanej konala ako dodávateľ, keďže konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná vstupovala do zmluvného vzťahu so žalobkyňou ako spotrebiteľ, keďže nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Nesporným v konaní bolo, že žalobkyňa v zastúpení B. Z. obstarala žalovanej uzavretie kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve. Sporným v konaní bola najmä skutočnosť, či medzi stranami došlo k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy ako zmluvy na diaľku v zmysle § 2 zákona č. 102/2014 Z. z. v dôsledku čoho následne sporným bola platnosť odstúpenia žalovanej od sprostredkovateľskej zmluvy, keďže žalovaná nebola ako spotrebiteľ poučená o zákonnej možnosti, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od takej zmluvy v súlade so zákonom č. 102/2014 Z. z. Sporným bol teda samotný nárok uplatnený žalobou na zaplatenie sumy 2.000 eur s príslušenstvom titulom odmeny za sprostredkovanie predaja nehnuteľností žalovanej.
3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou vznikol záväzkový právny vzťah. Sporným však bola skutočnosť, kedy presne došlo k jeho vzniku, nakoľko medzi stranami boli zmluvné podmienky nejasné, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, tak z listinných dôkazov ako aj z vykonaných výsluchov. Súd prvej inštancie mal za to, že k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy došlo na diaľku (e-mailom) 31.10.2016, preto je potrebné aplikovať na daný právny vzťah nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 250/2007 Z. z. ale najmä ustanovenia zákona č. 102/2014 Z. z. V tejto súvislosti poukázal najmä na skutočnosť, že žalobkyňa ako podnikateľ bola povinná konať vo vzťahu k žalovanej ako spotrebiteľovi s náležitou odbornou starostlivosťou; v takom prípade potom zákon chráni nielen spotrebiteľa, ale najmä dodávateľa. Navyše pri určitých, jasných a zrozumiteľných zmluvných podmienkach nie je potom priestor na to, aby strany rozporovali aj to, kedy vlastne došlo ku vzniku zmluvy, respektíve aké boli zmluvné podmienky. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že dôkazné bremeno splnenia zákonných podmienok, najmä informačnej povinnosti a zákonných poučení vo vzťahu k spotrebiteľovi (žalovanej) znáša dodávateľ (žalobkyňa), ktorá v konaní nepreukázala, že by poučila žalovanú najmä o práve odstúpiť od zmluvy. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynula nejasnosť dojednaní strán, čo bolo potvrdené aj predloženou e-mailovou komunikáciou z ktorej vyplynulo, že strany neustále menili zmluvné podmienky a napríklad aj to, že žalovaná nebola s postupom žalobkyne spokojná. Uvedenej situácii a samotnému sporu mohla žalobkyňa ako podnikateľ jednoznačne zabrániť tým, že so žalovanou individuálne dojedná konkrétne, jasné a zrozumiteľné podmienky tak, ako to bolo v prípade rezervačnej zmluvy zo dňa 12.10.2016. Predmetná rezervačná zmluva nie je, napriek označeniu žalobkyne ako sprostredkovateľa, sprostredkovateľskou zmluvou a ani tvrdenie žalobkyne, že už z obsahu rezervačnej zmluvy boli žalovanej známe všetky identifikačné údaje žalobkyne ako sprostredkovateľa sú v danom prípade irelevantné, pretože pre uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy taká informácia nepostačuje. Nielenže neobsahuje ustanovenia týkajúce sa podmienok sprostredkovania, či odmeny za sprostredkovanie, a teda neobsahuje podstatné náležitosti takej zmluvy, ale dokonca odporuje tvrdeniam samotnej žalobkyne, ktorá tvrdí, že k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy došlo skôr. Uzatvorenie rezervačnej zmluvy v mieste podnikania, v prevádzkových priestoroch žalobkyne, je v danom spore právne bezpredmetné. Tvrdenia žalobkyne sú v absolútnom rozpore. Na jednej strane tvrdila, že sprostredkovateľská zmluva bola uzavretá 20.6.2016 pri obhliadke nehnuteľností, na strane druhej tvrdila, že žalovaná v e-maile zo dňa 31.10.2016 potvrdila sumu provízie žalobkyne za jej činnosť ako sprostredkovateľa v celkovej sume 2.000 eur, ďalej v záverečnej reči tvrdila, že B. Z. vykonávajúci úkony sprostredkovateľa za žalobkyňu sa so žalovanou stretol prvýkrát na prevádzanom byte 22.6.2016 a v absolútnom rozpore v tej istej záverečnej reči tvrdila, že pri obhliadke bytu na B. U. X, pri osobnom stretnutí 20.6.2016 došlo k ústnemu uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy; v žalobe tiež uviedla, že podmienky sprostredkovania predaja nehnuteľností boli dojednané pri osobnej obhliadke nehnuteľností 22.6.2016. Samotný svedok B. Z. najskôr uviedol, že so žalovanou sa prvýkrát stretol 20.6.2016 na byte žalovanej a tiež v rozpore s tým uviedol, že prvýkrát sa stretli dňa 22.6.2016, rovnako však v byte žalovanej. Tiež uviedol, že všetko bolo odkomunikované elektronicky. Vychádzajúc z uvedeného, jednak ide o rozporné tvrdenia, avšak potvrdzujúce v konečnom dôsledku to, že dotknutá zmluva bola uzatvorená v zmysle zákona č. 102/2014 Z. z. Aj uzatvorenie takej zmluvy pri obhliadke nehnuteľnosti sa totiž považuje za uzatvorenie zmluvy mimo prevádzkových priestorov a podliehajúce poučovacej a informatívnej povinnosti v zmysle citovaného zákona a tvrdenia o tom, že žalovaná viackrát navštívila prevádzku žalobkyne sú v danom kontexte právne nedôvodné, pretože aj v prípade uzatvorenia zmluvy podľa § 2 citovaného zákona mala žalobkyňa povinnosť poučiť žalovanú o možnosti odstúpiť od zmluvy. Vymedzenie pojmu zmluva na diaľku sa vzťahuje aj na situácie, keď by spotrebiteľ navštívil prevádzkové priestory predávajúceho iba na účely získania informácií o službe a následné rokovania a uzatvorenie zmluvy sa uskutoční na diaľku. Z obsahu listinných dôkazov vyplýva, že dojednávanie zmluvných podmienok bolo realizované najmä prostredníctvom e-mailovej komunikácie žalovanej a B. Z. konajúceho v mene žalobkyne.
4. Samotná žalobkyňa ďalej poukazuje na náležitosti sprostredkovateľskej zmluvy, a to obsahové aj formálne. Uviedla, že medzi podstatné náležitosti v tomto prípade patrí predmet zmluvy a odmena. A samotná žalobkyňa potvrdila, a to opakovane, že v e-maile zo dňa 31.10.2016 došlo k dohode o výške provízie v sume 2.000 eur. Súd prvej inštancie mal teda za rozhodujúci moment uzatvorenia zmluvy okamih, keď žalovaná vyjadrila súhlas s návrhom žalobkyne týkajúci sa aj poslednej z podstatných náležitostí potrebných na uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy, v tomto prípade išlo o odmenu. Čo sa týka formy zmluvy, Občiansky zákonník síce neustanovuje pre daný typ zmluvy písomnú formu, avšak zákon č. 102/2014 Z. z. pri zmluvách uzatvorených na diaľku alebo mimo prevádzkových
priestorov vyslovene vyžaduje, aby bol spotrebiteľ poučený jasne a zrozumiteľne o práve odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy, a to dokonca prostredníctvom formulára tvoriaceho prílohu č. 3 zákona č. 102/2014 Z. z., ktorý bola žalobkyňa povinná odovzdať žalovanej na trvanlivom nosiči (§ 3 ods. 1 písm. h/, § 3 ods. 2, § 2 ods. 7, § 8 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z.). Dôkazné bremeno v danom prípade znáša žalobkyňa, ktorá ho na základe vykonaného dokazovania neuniesla. Argumenty žalobkyne spočívali v tom, že išlo o sprostredkovateľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka a nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 102/2014 Z. z., preto k splneniu informačných a poučovacích povinností v zmysle citovaného zákona (najmä § 3 ods. 1 písm. h/, j/, § 7 ods. 6 písm. a/, § 4 ods. 6 zákona č. 102/2014 Z. z.) z jej strany vo vzťahu k žalovanej nedošlo. Súd prvej inštancie mal za preukázaný opak. Preto posúdil odstúpenie žalovanej od sprostredkovateľskej zmluvy datované dňa 3.12.2016 ako platné odstúpenie (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 7 ods. 3 zákona č. 102/2014 Z. z.). Dôkazné bremeno o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy znáša spotrebiteľ, v tomto prípade žalovaná. Doručenie odstúpenia od zmluvy do dispozície žalobkyne v konaní sporné nebolo, preto mal súd prvej inštancie za preukázané riadne a včasné odstúpenie žalovanej od zmluvy na základe listu zo dňa 3.12.2016. Z uvedených dôvodov žalovaná nie je povinná platiť za služby, ktoré jej boli poskytnuté počas plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy, a to bez ohľadu na rozsah poskytnutého plnenia (§ 10 ods. 6 písm. a/ zákona č. 102/2014 Z. z.) a žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Konanie a postup žalobkyne pri uzatváraní zmluvného vzťahu so žalovanou za nejasných zmluvných podmienok a za absencie splnenia zákonom vyžadovaných obligatórnych povinností vo vzťahu k poučeniu a informovaniu žalovanej ako spotrebiteľa je na ťarchu žalobkyne, ktorá nesie podnikateľské riziko v rámci vykonávania svojej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ by žalobkyňa postupovala vo vzťahu k žalovanej zákonným spôsobom, zákon by v zásade v prvom rade chránil žalobkyňu. Pri splnení všetkých zákonných podmienok v zmluvnom vzťahu potom spotrebiteľ (v danom prípade žalovaná) by nemala možnosť dôvodne argumentovať nemožnosťou zotrvať v zmluvnou vzťahu za riadne dojednaných zmluvných podmienok. S poukazom na uvedené skutočnosti, považoval súd prvej inštancie za bezpredmetné tvrdenie žalobkyne o jedinom dôvode odstúpenia od zmluvy, keďže žalovaná mala právo odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu v zákonom ustanovenej lehote, ktorú za daných okolností dodržala (§ 7 ods. 1 a 3 zákona č. 102/2014 Z. z.). Námietka žalobkyne o neplatnosti odstúpenia žalovanej od zmluvy je vzhľadom na uvedené skutočnosti nedôvodná a žalovaná od predmetnej zmluvy odstúpila platne a nárok žalobkyne uplatnený žalobou súd posúdil ako nedôvodný.
5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu v zmysle § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 43c ods. 2, § 44 ods. 1, ods. 2, § 48 ods. 1, ods. 2, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 52 ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2, § 774, § 775, § 776, § 777 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, ods. 5, § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 6, ods. 7, § 3 ods. 1 písm. a), písm. h), písm. j), § 3 ods. 2, ods. 8, § 4 ods. 6, § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6 písm. a), § 8 ods. 1, ods. 2, ods. 6, § 10 ods. 5, ods. 6 zákona č. 102/2014 Z. z. a Prílohy č. 3 k zákonu č. 102/2014 Z. z., § 10a ods. 1, ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z., v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. podľa celkového pomeru (miery) úspechu strán sporu vo veci. Keďže žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaná mala plný úspech vo veci, súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
6. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g), písm. h) C. s. p. a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C. s. p. zmeniť a žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 2.000 eur od 16.12.2016 až do zaplatenia. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú v rozpore so skutkovým a právnym stavom veci. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považovala za vecne nesprávny a nezákonný. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie (odsek 80 odôvodnenia napadnutého rozsudku), že k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy došlo na diaľku e-mailom 31.10.2016; a rozporovala záver súdu prvej inštancie, že samotná žalobkyňa túto skutočnosť opakovane potvrdila. Z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že pri obhliadke bytu na B. U. X (pri osobnom stretnutí) 20.6.2016 došlo k ústnemu uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy, kedy bolo dojednané sprostredkovanie predaja nehnuteľností žalovanej a bola dojednaná provízia pre sprostredkovateľa v sume 3.000 eur. Žalovaná odsúhlasila inzerciu e-mailom zo dňa 5.9.2016 a tiež potvrdila sumu provízie 3.000 eur, ktorá bola už dohodnutá skôr pri ústnom uzavretí sprostredkovateľskej zmluvy pri osobnom stretnutí (žalovaná v e-maili zo dňa 5.9.2016 výslovne uviedla: „ano, provizia 3 tis, ak si dobre pamatam“). Dňa 12.10.2016 bola
uzavretá Dohoda o zložení rezervačnej zálohy v priestoroch realitnej kancelárie žalobkyne. V označení zmluvných strán je žalobkyňa označená ako „sprostredkovateľ“, žalovaná ako „predávajúca“ a W. N. a N. M. ako „kupujúci“. V článku I. ods. 1.1 uvedenej dohody je výslovne dojednaná a popísaná činnosť žalobkyne ako sprostredkovateľa, pričom jej podpisom zmluvné strany a teda aj žalovaná potvrdzujú právne postavenie žalobkyne ako sprostredkovateľa. Podpisom predmetnej dohody o zložení rezervačnej zálohy žalovaná potvrdila, že ešte pred jej uzavretím došlo k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy medzi žalobkyňou ako sprostredkovateľom a žalovanou ako záujemcom. Podľa článku II. ods. 2.1 žalobkyňa ako sprostredkovateľ inkasovala rezervačnú zálohu v sume 3.000 eur; žalovaná po podpise rezervačnej dohody hľadala spôsob, ako odstúpiť od zmluvy a dohodnúť sa o predaji priamo s kupujúcimi, čo potvrdili vo svojej výpovedi svedok B. Z. aj svedok W. N.. Potom, čo nebolo toto konanie žalovanej úspešné, navrhla zvýšenie kúpnej ceny a zníženie provízie, čo vyplýva z jej e- mailu zo dňa 31.10.2016, ktorý založila do súdneho spisu. Odmietala závery súdu prvej inštancie o tom, že by k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy došlo e-mailom (na diaľku) až dňa 31.10.2016, v predmetnom e-maili zo dňa 31.10.2016 žalovaná len potvrdila zníženie sumy provízie žalobkyne za činnosť sprostredkovateľa v celkovej sume 2.000 eur, ktorá bola pôvodne pri ústnom uzavretí sprostredkovateľskej zmluvy (pri osobnom stretnutí), dojednaná v sume 3.000 eur.
7. Uviedla, že v konaní pred súdom prvej inštancie opakovane namietala proti postupu žalovanej, ktorá odstúpila od zmluvy z dôvodu údajného porušenia zo strany žalobkyne zákona č. 102/2014 Z. z., pričom ako jediný dôvod na odstúpenie od zmluvy žalovaná uviedla nepoučenie žalovanej zo strany žalobkyne o práve odstúpiť od zmluvy (§ 7 ods. 3 zákona č. 102/2014 Z. z.). Aplikácia tohto zákona na zväzkovo-právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou je vylúčená, nakoľko sprostredkovateľská zmluva nebola uzavretá ani na diaľku, resp. mimo prevádzkových priestorov žalobkyne. Žalovaná viackrát navštívila prevádzku žalobkyne (napr. 12.10.2016 v priestoroch prevádzky žalobkyne podpísala Dohodu o zložení rezervačnej zálohy), resp. sa žalovaná viackrát osobne stretla so spolupracovníkom žalobkyne B. Z. (stretnutia a osobné návštevy žalovanej v prevádzke žalobkyne 22.6.2016 a 8.8.2016, obhliadky nehnuteľností 20.6.2016 so žalovanou, 28.9.2016 a 4.10.2016 s budúcimi kupujúcimi; stretnutie 27.6.2016, osobné podanie návrhu na vklad na Okresnom úrade Bratislava, Katastrálny odbor za prítomnosti B. Z., žalovanej aj kupujúcich 22.11.2016). Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko nedôvodnosť a neplatnosť odstúpenia žalovanej zo dňa 3.12.2016 od zmluvy s odvolaním sa na údajné porušenie zákona č. 102/2014 Z. z. zo strany žalobkyne potvrdzuje aj dôvodová správa k zákonu č. 102/2014 Z. z., z ktorej vyplýva: „Zmluvou uzavretou na diaľku (zmluva na diaľku) je zmluva, ktorá sa dojednáva a uzatvára 1. použitím akéhokoľvek prostriedku diaľkovej komunikácie, 2. bez súčasného fyzického kontaktu spotrebiteľa a predávajúceho, a to až do jej uzavretia vrátane tohto okamihu. Oba tieto znaky musia byť splnené súčasne. Zvýšená ochrana sa poskytuje z dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy na diaľku nemá spotrebiteľ totožné možnosti a postavenie ako pri uzatváraní zmluvy v prevádzke predávajúceho. Spotrebiteľ napr. nemá možnosť zistiť najmä charakter a vlastnosti tovaru, je vystavený riziku, že skutočná identita obchodníka môže byť iná, ako prezentovaná. Zároveň spotrebiteľ musí platiť aj náklady vrátenia tovaru predávajúcemu v prípade, že sa od zmluvy na diaľku rozhodne odstúpiť. Za zmluvu na diaľku sa naopak nepovažuje zmluva, pri ktorej došlo k osobnej interakcii predávajúceho a spotrebiteľa a prerokovanie zmluvy prebehlo osobne, pričom zmluva samotná bola uzavretá použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie a bez súčasnej prítomnosti oboch strán. Spotrebiteľ v takomto prípade nie je vystavený opísaným rizikám, preto nie je dôvod na zvýšenú ochranu.“
8. Bola názoru, že konanie žalovanej je preukázateľne konaním v rozpore s dobrými mravmi, a preto by nemalo požívať právnu ochranu. Bez ohľadu na skutočnosť, že odstúpenie žalovanej od sprostredkovateľskej zmluvy považovala za neplatné a aplikáciu zákona č. 102/2014 Z. z. na tento prípad za nesprávnu a právne irelevantnú, poskytovanie služieb žalobkyne ako sprostredkovateľa sa začalo s výslovným súhlasom žalovanej ako záujemcu, pričom vyjadrením tohto súhlasu žalovaná stratila právo na odstúpenie od sprostredkovateľskej zmluvy po úplnom poskytnutí služby. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou žalobkyne (obsiahnutej v záverečnej reči žalobkyne) v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal.
9. Zdôraznila, že si riadne, včas a dohodnutým spôsobom splnila všetky svoje povinnosti a záväzky zo sprostredkovateľskej zmluvy voči žalovanej a obstarala žalovanej uzavretie zmluvy o odplatnom prevode nehnuteľností, titulom ktorej už žalovaná ako predávajúci inkasovala celú kúpnu cenu. Mala za to, že do obsahu jej základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo na to, aby sa v jej veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy právneho poriadku Slovenskej republiky. Súčasne má právo na to, aby sa vo veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma (II. ÚS 249/2011). Výklad a aplikácia práva všeobecnými súdmi, t. j. aj súdom prvej inštancie, musí byť v súlade s účelom práva na spravodlivé súdne konanie (a jemu zodpovedajúcemu právu na súdnu ochranu), ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR nesprávna aplikácia práva môže byť dôvodom na jeho zmenu alebo zrušenia vtedy, ak ju možno opodstatnene kvalifikovať ako aplikáciu majúcu za následok porušenie základných práv a slobôd; t. j. hlavne vtedy, ak ide o takú aplikáciu práva, ktorá sa javí v daných súvislostiach príliš formalistickou alebo nesprávnou, takže ju objektívne nemožno akceptovať.
10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny; uviedla, že odvolacie dôvody žalobkyne nemajú oporu v samotnom texte odvolania. Inak povedané, odvolacie dôvody sú v odvolaní iba vymenované, avšak bez toho, aby mali reálny základ v obsahovej stránke odvolania. Odvolanie žalobkyne, i keď pomerne obsiahle, de facto len rekapituluje skutkové tvrdenia uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom na prísnu koncentráciu civilného sporového procesu považovala za potrebné uviesť, že v odvolacom konaní nie je priestor na uvádzanie ďalších skutkových tvrdení. Odvolacie konanie má slúžiť výhradne na preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa rozsiahlym dokazovaním plne vysporiadal so všetkými relevantnými dôkazmi a skutkovými tvrdeniami strán sporu. Pokiaľ ide o konkrétne dôvody, v konaní boli splnené všetky procesné podmienky, stranám konania bolo umožnené uplatňovať procesné práva, nehovoriac o tom, že súd prvej inštancie vzal do úvahy aj vyjadrenie žalobkyne podané po súdom stanovenej lehote (čo nemusel). Žalobkyňa nevysvetlila, v čom má spočívať iná vada konania, ktorá by mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rovnako súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy. Súd prvej inštancie vykonal vyčerpávajúce dokazovanie, na podklade ktorého ustálil správny skutkový stav tak, ako sa uvádza v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ustálená súdna prax potvrdzuje, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Ak odmietne vykonať dôkaz, ktorý považuje za nadbytočný, nie je to možné považovať dokonca ani za tzv. odňatie možnosti konať pred súdom.
11. Zastávala názor, že v danej veci nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nakoľko súd prvej inštancie aplikoval správne zákonné ustanovenia, ktoré aj správnym spôsobom vykladal. V danej veci teda v žiadnom prípade nedošlo k omylu pri aplikácii práva. Súd prvej inštancie správne zistil aj skutkový stav veci a na jeho podklade správne subsumoval právny vzťah pod právnu normu a túto aj správne právne vyložil. Ani jeden z odvolacích dôvodov tak nie je naplnený.
12. Poukázala na to, že v tomto právnom vzťahu bola spotrebiteľom. Žalobkyňa ako dodávateľ, jednoducho má určité povinnosti podľa zákona, najmä v oblasti ochrany spotrebiteľa. Práve striktné vyžadovanie dodržiavania týchto povinností a pravidiel slúži na ochranu spotrebiteľov. Ak by zákon neustanovoval za prípadné nedodržanie povinnosti sankciu, išlo by o imperfektnú právnu normu a ochrana spotrebiteľa by tak ostala len prázdnym pojmom. Nie je relevantné, aký dôvod na odstúpenie od zmluvy žalovaná použila alebo koľko ich použila (zvlášť ak zákon nevyžaduje uvedenie dôvodu). Podstatné je, a to správne potvrdil aj súd prvej inštancie, že odstúpenie od zmluvy je platné. Žalovaná postupovala v súlade s tým, ako jej dovoľuje zákon. Nemôže byť na ťarchu žalovanej (spotrebiteľa), že žalobkyňa nedodržala zákonom ustanovenú povinnosť. Ako subjekt, ktorý podniká v danej oblasti a poskytuje služby často fyzickým osobám - nepodnikateľom, by mala konať s odbornou starostlivosťou, čo však nedodržala.
13. Pokiaľ ide o argument odkazujúci na dôvodovú správu, uviedla, že dôvodová správa nie je právne záväzný dokument. Obsahuje de facto len právny názor zákonodarcu. Právne normy záväzne vykladá súd a nie zákonodarca. Čo sa týka ostatných tvrdení uvádzaných v odvolaní, odkázala na vyjadrenia a podania, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, na ktorých zotrvala. Nárok žalobkyne naďalej popierala ako nedôvodný, nakoľko došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy.
14. Žalobkyňa v odvolacej replike a žalovaná v odvolacej duplike neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti.
15. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 C. s. p.). Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 C. s. p.).
16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne podľa § 385 ods. 1 C. s. p. na pojednávaní konanom 31.1.2023 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C. s. p.).
17. Predmetom sporu bol nárok žalobkyne na zaplatenie 2.000 eur spolu s úrokom z omeškania titulom provízie (odmeny) za sprostredkovanie predaja nehnuteľností, ktorú žalovaná žalobkyni neuhradila z dôvodu, že od zmluvy odstúpila podľa § 7 ods. 3 zákona č. 102/2014 Z. z. Nesporným v konaní bolo, že žalobkyňa v zastúpení B. Z. sprostredkovala žalovanej uzavretie kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve a pričinením žalobkyne došlo k uzavretiu sprostredkovávanej zmluvy. Sporným v konaní bolo, či medzi stranami došlo k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy ako zmluvy uzavretej na diaľku v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z., v dôsledku čoho sporným bola aj tá skutočnosť, či odstúpenie žalovanej od zmluvy bolo platné. Spornou bola tiež skutočnosť, kedy presne došlo k uzavretiu zmluvy.
18. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy došlo na diaľku (e-mailom) 31.10.2016. Aplikujúc na daný právny stav zákon č. 102/2014 Z. z. následne uzavrel, že odstúpenie žalovanej od sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 3.12.2016 je platné a žalovaná preto nie je povinná platiť za služby, ktoré jej boli poskytnuté počas plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy, a to bez ohľadu na rozsah poskytnutého plnenia (§ 10 ods. 6 písm. a/ zákona č. 102/2014 Z. z.).
19. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku (konkrétne odsek 13) vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu; odvolací súd osobitne poukazuje na tú skutočnosť, že zo zvukovej nahrávky z pojednávania zo dňa 12.11.2019 zároveň vyplýva, že súd prvej inštancie sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi, ktoré žalobkyňa založila do súdneho spisu ako prílohu k záverečnej reči pred tým, ako súd vyhlásil dokazovania za ukončené; tieto listiny boli krátkou cestou doručené právnemu zástupcovi žalovanej; právny zástupca žalovanej po poučení súdom prvej inštancie v zmysle Článku 9 C. s. p. nepovažoval za potrebné k listinám, ktoré mu boli doručené na pojednávaní osobitne sa vyjadriť, nakoľko ich obsah mu bol známy; strany výslovne súhlasili, že nie je potrebné vykonať tento dôkaz čítaním alebo oznámením jeho obsahu. Súd prvej inštancie ďalej vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, výsluchom svedkov B. Z. F. W. N.. Súd prvej inštancie na pojednávaní 1.10.2019 zamietol návrh žalobkyne na vyžiadanie e-mailovej komunikácie od svedka W. N. so žalovanou z dôvodu, že predmetný návrh bol v konaní nadbytočný a vzhľadom na sporné otázky strán bol tento návrh nedôvodný a nehospodárny, prihliadol na obsah e-mailovej komunikácie medzi B. Z. a žalovanou z obdobia septembra až novembra 2016 (odsek 31) a zistil, že B. Z. a žalovaná aj v danom období komunikovali ohľadom zmluvných podmienok sprostredkovania predaja dotknutých nehnuteľností a že nedošlo k uzatvoreniu písomnej sprostredkovateľskej zmluvy. Riešili tiež skutočnosť, že žalovanej nevyhovujú podmienky a spôsob spolupráce.
20. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p., ktorý mal spočívať v tom, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o okamih uzatvorenia zmluvy, nakoľko zmluva nebola uzatvorená 31.10.2016; vtedy došlo iba k vzájomnej dohode o znížení provízie. Zároveň namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko na uzatvorenú zmluvu sa nevzťahuje zákon č. 102/2014 Z. z.
21. Odvolací súd pripomína, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
C. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania.
22. Odvolací súd stotožniac sa s námietkou žalobkyne, dospejúc k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na pojednávaní konanom 31.1.2023 v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie listinami tvoriacimi obsah spisu za súčasného splnenia podmienok podľa § 204 C. s. p. veta za bodkočiarkou, výsluchom žalovanej a výsluchom svedka B. Z..
23. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že sprostredkovateľská zmluva podľa Občianskeho zákonníka je n e f o r m á l n o u zmluvou. Uzaviera sa medzi sprostredkovateľom a záujemcom o sprostredkovanie zmluvy. Sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu vtedy, keď bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa (§ 774 Občianskeho zákonníka). Predmetom zmluvy je teda obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu. Toto obstaranie uzavretia zmluvy spočíva v tom, že sprostredkovateľ nájde partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu, že zoznámi budúcich zmluvných partnerov, a tým umožní budúcim zmluvným partnerom o zmluve vyjednávať. Tým v zásade jeho úloha končí. Záujemca uzaviera zmluvu sám, sprostredkovateľ môže spolupôsobiť pri prerokúvaní veci, príprave potrebných podkladov na uzavretie zmluvy a príprave uzavretia zmluvy; ak nie je dohodnuté inak, sprostredkovateľ nie je povinný sa týchto kontraktačných ani konaní zúčastniť. Charakteristickým pojmovým znakom tejto zmluvy je nielen to, že sa sprostredkuje uzavretie zmluvy uvedeným spôsobom, ale že sa dostaví aj výsledok, a to pričinením sprostredkovateľa, čím sa táto zmluva odlišuje od príkaznej zmluvy, kde dosiahnutie výsledku nepatrí k pojmovým znakom zmluvy (pozri § 728 a 729).
24. Sprostredkovateľská zmluva je zároveň zmluvou odplatnou, dojednáva sa teda za odmenu. Záujemca má p o v i n n o s ť poskytnúť odmenu sprostredkovateľovi, keď bol výsledok (t. j. uzavretie sledovanej zmluvy) dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa (§ 775 Občianskeho zákonníka). V čom treba vidieť pričinenie sprostredkovateľa o dosiahnutie sledovaného výsledku, treba posudzovať podľa obsahu sprostredkovateľskej zmluvy. Ak zmluva neobsahuje konkrétnejšie ustanovenia o tom, v čom spočíva pričinenie sa sprostredkovateľa o uzavretie zmluvy, spravidla bude stačiť aj zistenie, že sprostredkovateľ zoznámil záujemcu s treťou osobou, ktorá chce so záujemcom uzavrieť sprostredkovávanú zmluvu, a tým vytvoril podmienky na dojednanie uzavretia tejto zmluvy. Sprostredkovateľovi nepatrí odmena, ak k uzavretiu zmluvy nedošlo, napriek tomu, že na to vytvoril podmienky. Sprostredkovateľ nemá právo na odmenu ani vtedy, ak sprostredkovávaná zmluva síce bola uzavretá, avšak sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou činnosťou nezaslúžil. Tak tomu bude i v prípade, kedy záujemca a tretia osoba uzavrú sprostredkovávanú zmluvu až po dlhej dobe a za iných skutkových okolností. Výška odmeny sprostredkovateľa sa určí dohodou a spravidla obsahuje aj paušalizované náklady, ktoré má sprostredkovateľ so splnením svojej povinnosti sprostredkovať uzavretie sprostredkovávanej zmluvy (napr. náklady spojené s inzerciou v novinách, telefonické rozhovory a pod.).
25. Vzhľadom na vyššie uvedené právo-teoretické východiská neobstojí skutkový záver súdu prvej inštancie, že k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou došlo e- mailom (až) 31.10.2016. V konaní totižto nebolo sporné, že žalobkyňa vykonávala pre žalovanú sprostredkovateľskú činnosť a že ako sprostredkovateľ našla pre žalovanú budúcich kupujúcich, ktorí mali záujem kúpiť nehnuteľnosť žalovanej. Tiež nebolo sporné, že žalobkyňa zoznámila budúcich kupujúcich so žalovanou a spolupôsobila pri prerokúvaní a príprave uzavretia zmluvy (12.10.2016 došlo medzi žalobkyňou, žalovanou a budúcimi kupujúcimi k uzavretiu rezervačnej zmluvy; 22.11.2016 došlo medzi žalovanou a budúcimi kupujúcimi k uzavretiu kúpnej zmluvy). Možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti nemožno považovať za sprostredkovateľskú zmluvu, avšak tá skutočnosť, že bola uzavretá 12.10.2016 nevyhnutne vedie k záveru, že k uzavretiu
sprostredkovateľskej zmluvy, na základe ktorej žalobkyňa vyhľadávala pre žalovanú záujemcov o nehnuteľnosť došlo už skôr. Pre správne posúdenie uplatneného nároku potom bolo kľúčové zistenie, kedy a akým spôsobom došlo medzi stranami k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní.
26. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že podmienky sprostredkovania predaja nehnuteľnosti boli dojednané pri osobnej obhliadke nehnuteľnosti (v konaní nebolo sporné, že obhliadka nehnuteľnosti žalovanej sa uskutočnila 20.6.2016), pri návštevách žalovanej v prevádzke žalobkyne 22.6.2016 a 8.8.2016.
27. Žalovaná vo svojej výpovedi na odvolacom súde uviedla, že realitného makléra žalobkyne, pána Z. oslovila na základe odporúčania jej známej. S pánom Z.F. si dohodli osobné stretnutie na predávanom byte na B., 20.6.2016. Pán Z. jej odprezentoval prácu realitnej kancelárie a uviedol, že ich provízia je zvyčajne 3.000 eur, cenu bytu odhadol na 125.000 eur, čo sa jej zdalo málo. Ukázala mu garáž, ktorá bola pod bytom, pri odchode si B. Z. vypýtal kľúče od bytu, odovzdala mu ich, pretože mu dôverovala. Toto stretnutie považovala iba za informatívne. Oslovila aj realitnú kanceláriu Ponuka bývania, ktorá ocenila byt na 140.000 eur. Z pani N., ktorá ju zastupovala mala veľmi dobrý pocit, tiež jej odprezentovala prácu realitnej kancelárie s tým, že to robia formou akejsi dražby, čo sa jej páčilo, preto s touto realitnou kanceláriu uzatvorila exkluzívnu zmluvu a B. Z. oznámila, že s nimi spolupracovať nebude, žiadala vrátenie kľúčov. Potom ako skončila realitnej kancelárii Ponuka bývania exkluzivita, nechala túto realitnú kanceláriu inzerovať ďalej bez exkluzivity a keďže jej niekto poradil, že je lepšie inzerovať byt vo viacerých realitných kanceláriách, oslovila napr. aj AST real, ktorá predávala byt za 158.000 eur, Ponuka bývania predávala byt za 149.000 eur. Podľa nej mal byt hodnotu 160.000 eur, vie to z dedičského konania, v ktorom byt nadobudla. B. Z. ako „prominentnému“ realitnému maklérovi, ktorého mala odporúčaného od známej, dala možnosť predávať byt za 145.000 eur. Realitnú kanceláriu žalobkyne opätovne oslovila e-mailom 8.8.2016. Svedok B. Z. jej povedal, že sa ozve začiatkom septembra a že si dohodnú inzerciu. Tak aj bolo, začiatkom septembra mu zaslala fotografie bytu, odsúhlasili si text inzerátu. Potom jej B. Z. volal, že má klienta, bolo to koncom septembra 2016, odovzdala mu kľúče, na obhliadke s ním nebola, potom išiel na ďalšie obhliadky s nejakým štvrtým klientom; potom našiel ďalšieho klienta, ktorý mal záujem o byt s tým, že chce zľavu 5.000 eur; nebola spokojná s tým, že cena bytu ide dole, súhlasila so zľavou 3.000 eur. Ešte v ten deň jej zaslal rezervačnú zmluvu, aby si ju pozrela, následne sa mali stretnúť kvôli jej podpísaniu v pondelok v realitnej kancelárii žalobkyne. V pondelok ale nemohla z dôvodu pracovných povinností, dohodli sa preto na inom termíne - 12.10.2016. Vtedy po prvýkrát videla kupujúcich, prečítali si finálnu verziu rezervačnej zmluvy, bola to asi piata verzia, rezervačnú zmluvu podpísala. B. M., budúca kupujúca, si ešte od nej vypýtala občiansky preukaz, čo jej bolo divné, preto volala B. Z., na čo je B. M. kópia jej občianskeho preukazu. B. Z. jej povedal, že to v poriadku, že je to kvôli banke. Potom jej B. Z. zaslal kúpnu zmluvu, najskôr nemala čas si ju prečítať, B. Z. jej volal, naliehal, a keď si ju konečne prečítala, zistila odlišnosti oproti rezervačnej zmluve, najmä že záložné právo malo byť zriadené na jej nehnuteľnosť, s čím nesúhlasila. Chcela, aby sa kúpna cena vrátila na pôvodnú sumu, lebo nehnuteľnosť podľa nej bola aj tak podhodnotená. Medzitým jej písala B. M. cez B. Z., že sa chce stretnúť, že jej to vysvetlí, čo však odmietala, pretože tomu veľmi dobre rozumela, že má byť založená jej nehnuteľnosť, aby dostali úver. Vadilo jej najmä to, že na ňu tlačili, aby cena išla dole, hoci vedeli, že nemajú schválený úver. Nakoniec povedala dcére, aby kontaktovala cez facebook B. M.. Ozval sa jej B. N. (budúci kupujúci), že je rád, že sa ozvala, že oni tú nehnuteľnosť veľmi chcú. Povedala, že nemá problém to predať, ale nemá už dôveru v realitnú kanceláriu. Netušila, že má uzatvorenú nejakú sprostredkovateľskú zmluvu s realitnou kanceláriou, nakoľko B. Z. jej povedal, že robí bez zmluvy. B. N. si pýtal potom od nej nejaké zmluvy, aby mohli odstúpiť od rezervačnej zmluvy, povedal jej, že sa ešte poradí, že sa jej ozve. Nakoniec jej volal, či je ochotná uzatvoriť kúpnu zmluvu, ak nebudú trvať na znížení kúpnej ceny o 3.000 eur ale iba o 2.000 eur. Odsúhlasila to e-mailom 31.12.2016, pretože stále mala pocit, že si nepomôže, keďže uzavrela rezervačnú zmluvu. Mala pocit, že realitná kancelária nepracovala pre ňu ale pre druhú stranu, pretože keď to porovnala s tými druhými realitnými kanceláriami, tieto sa snažili cenu dať hore a nie dole. Vo svojej výpovedi potvrdila, že 5.9.2016 e-mailom odsúhlasila inzerát, v ktorom bola uvedená cena za predaj nehnuteľnosti aj s províziou.
28. Svedok B. Z. vo výpovedi na odvolacom súde uviedol, že žalovaná ho kontaktovala na základe odporúčania jej známej, ktorej realitná kancelária žalobkyne tiež sprostredkovala predaj nehnuteľnosti. So žalovanou sa dohodli na osobnom stretnutí v byte, ktorý mal byť predmetom predaja 20.6.2016, byt bol v pôvodnom stave, vyprataný bez kuchynskej linky, boli odpojené všetky médiá. Informoval ju o činnosti realitnej kancelárie, dohodli sa na podmienkach predaja. V tom týždni mu doniesla kľúče
s tým, že môžu začať inzerovať. Následne, asi za dva dni zrušila predaj cez ich realitnú kanceláriu, pretože to zadala inej realitnej kancelárii, s čím nemali problém. Opätovne ho oslovila v auguste s tým, že nebola spokojná s realitnou kanceláriou, ktorá predávala byt, nakoľko nedosiahli predaj ani úspešné obhliadky. Dohodli sa na znížení ceny nehnuteľnosti, stanovili sa podmienky, cena provízie. Dohodli si to osobne, osobne doniesla kľúče do kancelárie od nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o obhliadky nehnuteľnosti, žalovanú vždy telefonicky, minimálne textovou správu informoval. Potom ako získal klienta na kúpu, bola dňa 12.10.2016 uzavretá v kancelárii na Y. XX rezervačná zmluva. Dodatočne zistili, že po podpise rezervačnej zmluvy a zložení rezervačnej zálohy sa žalovaná snažila obísť realitnú kanceláriu a dohodnúť sa s kupujúcimi, aby sa rezervačná zmluva zrušila, a keď neuspela u kupujúci, ktorí komunikovali len cez realitnú kanceláriu, začala robiť obštrukcie, raz jej vadilo, že jej niečo zatajili, čo nebola pravda, lebo všetko bolo v rezervačnej dohode napísané, žiadny dôvod na odstúpenie od rezervačnej zmluvy nebol, nakoniec po nejakých ústupkoch a jej návrhu na zníženie provízie na 2.000 eur a zvýšení kúpnej ceny o 1.000 eur, súhlasili aj kupujúci s týmto jej kompromisom a 22.11.2016 sa uzavrela kúpna zmluva u notára, následne sa podpísala záložná zmluva a všetko podali na katastrálny úrad. Keď to podali, konali ďalej tak, ako zasa navrhla žalovaná, že celú rezervačnú zálohu jej majú uvoľniť v prospech jej účtu a na základe faktúry im zaplatí províziu. Faktúru si prevzala a aj to podpísala, že ju prevzala, následne prestala komunikovať, komunikovala už len elektronicky. Vadilo jej, že faktúra bola vystavená maklérom a všeličo iné. Následne asi 11 dní po vklade do katastra napísala, že odstupuje od nejakej zmluvy. Svoju službu si až do konca urobili, faktúru si prevzala. Niekoľkokrát jej bolo osobe povedané, aká je výška provízie, v realitnej kancelárii bola niekoľkokrát, mali kľúče od nehnuteľnosti, obhliadok s potencionálnymi záujemcami sa nezúčastňovala, tak asi mali jej dôveru. Pokiaľ ide o províziu, prvý krát bola žalovaná o výške provízie informovaná v júni, kedy sa stretli osobne v byte, následne opätovne v auguste, kedy sa dohodli na znížení kúpnej ceny, doniesla aj kľúče od bytu, dohoda bola, že nakoľko august je „hluchý“ mesiac, čo sa týka dovoleniek, začne sa to inzerovať na začiatku septembra, dokonca jej potom začiatkom septembra bol poslaný elektronicky návrh na ponuku inzercie, ktorý odobrila a v tomto e-maili odobrila aj výšku provízie, že áno tak ako sme sa osobne dohodli, výška provízie je 3.000 eur. Následne po podpise rezervačnej dohody sa provízia znížila na sumu 2.000 eur.
29. Z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom súdneho spisu vyplýva, že žalovaná oslovila realitného makléra žalobkyne e-mailom 3.8.2016, v ktorom mu oznámila, že byt sa pokúšala predať maklérka z Ponuky bývania, že 3.8.2016 požiadala o stiahnutie z inzercie, inzercia trvala 2+1 týždeň, že mali 8 záujemcov, z ktorých sa im nepodarilo získať ani jedného. Žalovaná zároveň v tomto e-maili uvádza, že cena sa pri vyjednávaní môže znížiť o 2.000 eur s tým, že necháva na realitnej kancelárii žalobkyne, kedy je najlepšie začať s inzerciou, ale treba si určite dať prestávku. Byt má byť inzerovaný za cenu 130.990 eur + 14.000 eur garáž.
30. Zo zhodných výpovedí žalovanej a M. Z. v konaní na súde prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní a z listinných dôkazov založených v spise možno ustáliť, že žalovaná v júni 2016 oslovila realitnú kanceláriu žalobkyne, so svedkom B. Z. sa stretla v byte, ktorý mal byť predmetom sprostredkovania 20.6.2016. Tu jej bola odprezentovaná práca realitnej kancelárie, podmienky za akých realitná kancelária pracuje, bola oboznámená s výškou provízie realitnej kancelárie, konkrétne že sa jedná o sumu 3.000 eur. Žalovaná už vo vyjadrení k žalobe uviedla, že v súvislosti s predajom bytu oslovila viacero realitných kancelárií (napr. Lexus, Ponuka bývania, BM reality, Ing. Ilavská, AST Real), ktoré si boli nehnuteľnosť pozrieť a každá realitná kancelária sa pri obhliadke odprezentovala. Po zvážení všetkých ponúk na spoluprácu si napokon vybrala realitnú kanceláriu Ponuka bývania, s ktorou uzavrela exkluzívnu zmluvu (z listinného dôkazu založeného v spise vyplýva, že zmluva o sprostredkovaní predaja s realitnou kanceláriou PonukaBývania.sk s.r.o., bola uzavretá 23.6.2016). Po ukončení exkluzivity, opätovne začiatkom augusta 2016 oslovila realitnú kanceláriu žalobkyne; podľa listinného dôkazu založeného v spise žalovaná oslovila B. Z. e-mailom 3.8.2016 a e-mailom 5.9.2016 si odsúhlasili znenie inzerátu a výšku provízie.
31. Zo zhodných výpovedí žalovanej a svedka B. Z. tiež vyplýva, že potom ako po osobnom stretnutí a obhliadke bytu B. Z. 20.6.2016, žalovaná uzavrela exkluzívnu zmluvu s realitnou kanceláriou Ponuka bývania.sk, s. r. o., túto skutočnosť oznámila svedkovi B. Z. s tým, že s realitnou kanceláriou žalobkyne ďalej spolupracovať nebude; v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa po tomto oznámení pre žalovanú žiadnu sprostredkovateľskú činnosť nevykonávala; dátum 20.6.2016 preto nemožno považovať za deň, kedy došlo k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej došlo k sprostredkovaniu predaja nehnuteľnosti, ako tvrdila žalobkyňa. V konaní však nebolo sporné, že žalovaná následne, opätovne začiatkom augusta
oslovila realitnú kanceláriu žalobkyne. Podľa žalobkyne podmienky sprostredkovania predaja boli dojednané (aj) pri návšteve žalovanej v prevádzke 8.8.2016, tvrdenie žalobkyne preukazuje svedecká výpoveď M. B. Z., podľa ktorej začiatkom augusta išlo o osobné stretnutie v sídle realitnej kancelárie, kedy mu žalovaná odovzdala kľúče od bytu a dohodli si podmienky predaja, dohodli sa, že cena sa zníži a s inzerciou sa začne začiatkom septembra. Žalovaná napriek tomu, že tvrdenie žalobkyne popierala a tvrdila, že so svedkom B. Z. v tomto období komunikovala výlučne elektronicky, na preukázanie svojich tvrdení nepredložila žiaden dôkaz.
32. Žalovaná zároveň vo svojej výpovedi uviedla, že realitnú kanceláriu žalobkyne v mesiaci august 2016 opätovne oslovila e-mailom 8.8.2016 a M. B. Z. jej povedal, že sa ozve začiatkom septembra a že si dohodnú inzerciu a tak sa aj stalo. Z obsahu listinného dôkazu založeného v spise však vyplýva, že žalovaná oslovila B. Z. e-mailom 3.8.2016, súčasťou spisu nie je žiaden e-mail adresovaný B. Z. 8.8.2016 ani žiadna e-mailová reakcia M. B. Z. na e-mail z 3.8.2016, z ktorej by malo vyplývať, že svedok žalovanej „oznámil, že sa ozve začiatkom septembra a dohodnú si inzerciu“, čo svedčí o pravdivosti tvrdenia žalobkyne a výpovede M. B. Z. o tom, že začiatkom augusta (podľa žalobkyne 8.8.2016) došlo k osobnému stretnutiu svedka so žalovanou v priestoroch realitnej kancelárie, kde boli prerokovávané podmienky predaja nehnuteľnosti a ďalší postup. Z obsahu listinných dôkazov založených v spise zároveň vyplýva, že 5.9.2016 M. B. Z. zaslal žalovanej e-mail, obsahom ktorého bol inzerát, ktorý mala realitná kancelária zverejniť, a v ktorom bol špecifikovaný predmet sprostredkovania a jeho cena: 130.990 eur, garáž 14.000 eur; obsah tejto e-mailovej správy žalovaná ešte v ten istý deň odsúhlasila; v reakcii na to, M. B. Z. v ďalšom e-maili z toho istého dňa uvádza, že cena je vrátane provízie „tak ako sme sa bavili“, čo žalovaná toho istého dňa následne potvrdzuje „áno, provízia 3 tis., ak si dobre pamätám.“
33. Z výsledkov vykonaného dokazovania teda vyplýva, že žalovaná prvýkrát kontaktovala žalobkyňu, konkrétne M. B. Z. v júni 2016, pričom pri osobnom stretnutí so M. B. Z. 20.6.2016, kedy bola vykonaná obhliadku bytu, bola informovaná o podmienkach poskytovanej služby realitnej kancelárie vrátane výšky provízie (odmeny). Po tomto stretnutí žalovaná oznámila žalobkyni, že si vybrala inú realitnú kanceláriu; žalobkyňa tak v tomto období žiadnu sprostredkovateľskú činnosť pre žalovanú nevykonávala. Následne žalovaná opätovne kontaktovala M. B. Z., e-mailom 3.8.2016; obsahom tohto e-mailu bola informácia pre žalobkyňu, že žalovaná ukončila spoluprácu s inou realitnou kanceláriou a uviedla podmienky, za ktorých žiadala žalobkyňu inzerovať nehnuteľnosť. A pretože žalovaná nepreukázala, že ďalej komunikovala so M. B. Z. výlučne elektronicky („mal jej oznámiť, že sa ozve začiatkom septembra a dohodnú si inzerciu), potom treba mať za preukázané to, čo vyplýva z výpovede M. B. Z. a síce, že začiatkom augusta došlo k osobnému stretnutiu v priestoroch prevádzky žalobkyne, kde bolo prerokované zníženie kúpnej ceny predávanej nehnuteľnosti a bol dohodnutý ďalší postup. Z uvedeného tiež vyplýva, že ak nie je možné ustáliť iný konkrétny dátum uzatvorenia zmluvy, potom k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy, na základe ktorej žalobkyňa vykonávala pre žalovanú činnosť sprostredkovateľa, výsledkom ktorej bolo uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 21.11.2016, preukázateľne došlo (najneskôr) prostriedkami elektronickej komunikácie (e-mailom) 5.9.2016, kedy si strany odsúhlasili všetky podstatné náležitosti zmluvy o sprostredkovaní, t. j. predmet, ktorý má byť predmetom sprostredkovania, jeho predajnú cenu a zároveň aj výšku provízie (odmeny) pre žalobkyňu 3.000 eur.
34. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nemohla byť preukázaná, a teda keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany preukázané nebolo, je nepriaznivé rozhodnutie pre tú stranu, ktorá dôkazné bremeno neuniesla a svoje tvrdenia nepreukázala. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú, zatiaľ čo žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho tvrdené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Súd nemôže hľadať odpoveď na pre vec rozhodujúce skutočnosti z dohadov a predpokladov, a pokiaľ by i uveril tvrdeniu iba jednej zo strán bez predloženia potrebných dôkazov, zostalo by neozrejmeným, na základe akých vykonaných dôkazov, skutkových zistení by súd k takémuto záveru dospel.
35. V nadväznosti na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu, preto nemožno súhlasiť so súdom prvej inštancie, nielen v otázke okamihu uzavretia zmluvy ale ani v tom, že zmluvné podmienky boli medzi stranami nejasné. Je totižto nad akúkoľvek pochybnosť, že predmet sprostredkovania ako aj výška odmeny boli medzi stranami jasne a preukázateľne dohodnuté, pričom pokiaľ žalovaná v e-maili zo dňa 31.10.2016 potvrdila sumu provízie žalobkyne za jej činnosť ako sprostredkovateľa v celkovej sume 2.000 eur, nešlo o uzavretie novej zmluvy, ale o výsledok vzájomnej dohody o znížení už skôr dohodnutej výšky provízie, ktoré rokovania naviac (ako vyplýva aj zo svedeckej výpovede M. W. N.) iniciovala samotná žalovaná s cieľom zvýšenia svojho reálneho zisku z predaja nehnuteľnosti. Zároveň hodno uviesť, že týmto nedošlo k zániku celého záväzkového vzťahu - zmluvy o sprostredkovaní a vzniku novej zmluvy o sprostredkovaní ako sa mylne domnievala žalovaná, ale k nahradeniu pôvodného záväzku, v časti týkajúcej sa jeho výšky, avšak stále titulom tej istej zmluvy, z ktorej vznikol pôvodný záväzok.
36. Žalovaná listom zo dňa 3.12.2016 adresovaným žalobkyni, od zmluvy odstúpila. Z obsahu listiny zo dňa 3.12.2016 označenej ako „Odstúpenie od zmluvy“ vyplýva, že žalovaná „odstupuje od zmluvy, resp. dohody o spolupráci v zmysle e-mailovej korešpondencie v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 102/2014 Z. z.“ I keď z hľadiska určitosti takto prejavená vôľa môže vyvolávať pochybnosti o tom, čoho konkrétne sa odstúpenie od zmluvy týka, z ďalšieho obsahu listiny možno vyvodiť, že išlo o reakciu žalovanej na faktúru, ktorú vystavil žalovanej svedok B. Z., a ktorej predmetom malo byť vyúčtovanie provízie za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zmluvy. Je potom zrejmé, že odstúpenie od zmluvy sa týka zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi stranami.
37. Pretože žalovaná od zmluvy odstúpila podľa § 7 ods. 3 zákona č. 102/2014 Z. z. bolo potrebné posúdiť, či predmetná zmluva podlieha ustanoveniam citovaného zákona.
38. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2018 (ďalej len „zákon č. 102/2014 Z. z.“) tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti predávajúcich pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, podmienky organizovania predajných akcií a predaja tovaru alebo poskytovania služieb na predajných akciách a pôsobnosť orgánov dohľadu pri kontrole dodržiavania tohto zákona.
39. Podľa 2 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z. zmluvou uzavretou na diaľku sa na účely tohto zákona rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu.
40. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 102/2014 Z. z. zmluvou, predmetom ktorej je predaj tovaru, sa na účely tohto zákona rozumie akákoľvek zmluva, a) na základe ktorej spotrebiteľ nadobúda vec za odplatu, najmä kúpna zmluva a zmluva o dielo, alebo b) ktorej predmetom je predaj tovaru aj poskytnutie služby.
41. Zo znenia § 2 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z. vyplýva, že zmluvou uzavretou na diaľku sa rozumie zmluva, ktorá sa dojednáva a uzatvára (i) výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie, (ii) bez súčasného fyzického kontaktu spotrebiteľa a predávajúceho. Z hypotézy právnej normy je možno vyvodiť, že uvedené predpoklady musia byť splnené súčasne. Použitie výrazu „výlučne“ znamená zúženie, resp. obmedzenie významu iba na konkrétne slovné spojenie, na ktoré sa použitý výraz viaže a zároveň slovné spojenie „výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie“ je zdôraznené aj tým, že nedošlo ani k fyzickému kontaktu spotrebiteľa a predávajúceho. Inak povedané, ak došlo k fyzickému kontaktu spotrebiteľa a predávajúceho, pri ktorom došlo k dojednávaniu podmienok zmluvy, potom iba tá skutočnosť, že prípadne ďalšie dojednávanie zmluvných podmienok, či jej samotné uzatvorenie sa uskutočnilo iba prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie nepostačuje k tomu, aby zmluva napĺňala pojmové znaky zmluvy uzavretej na diaľku na účely zákona č. 102/2014 Z. z.
42. Uvedené nepochybne zodpovedná zmyslu a účelu zákona č. 102/2014 Z. z., ktorý je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES, ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES a je vyjadrený v dôvodovej správe k cit. zákonu. Zmyslom a účelom zákona je poskytnutie zvýšenej ochrany spotrebiteľovi z dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy na diaľku spotrebiteľ nemá totožné možnosti a postavenie ako pri uzatváraní zmluvy v prevádzke predávajúceho. Spotrebiteľ napr. nemá možnosť zistiť najmä charakter a vlastnosti tovaru, je vystavený riziku, že skutočná identita obchodníka môže byť iná, ako prezentovaná. Zároveň spotrebiteľ musí platiť aj náklady vrátenia tovaru predávajúcemu v prípade, že sa od zmluvy na diaľku rozhodne odstúpiť. Ak došlo k osobnej interakcii predávajúceho a spotrebiteľa a prerokovanie zmluvy prebehlo osobne, pričom zmluva samotná bola uzavretá použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, avšak bez súčasnej prítomnosti oboch strán, spotrebiteľ už nie je vystavený opísaným rizikám, a preto nie je dôvod na zvýšenú ochranu. Uvedené platí o to viac, ak predmetom zmluvy je poskytnutie služby a dôvody uvedené vyššie, pre ktoré má byť poskytnutá zvýšená ochrana spotrebiteľovi nie sú objektívne dané, pretože spotrebiteľ, ktorý bol v osobnom kontakte s dodávateľom, bol oboznámený s podmienkami, za akých je služba poskytovaná a pred uzavretím zmluvy mal dostatok času o týchto uvažovať.
43. Na uvedenom základe odvolací súd uzatvára, že pokiaľ v súdenej veci došlo k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní prostriedkami elektronickej komunikácie, zmluva nebola uzatvorená v ý l u č n e prostriedkami elektronickej komunikácie, nakoľko pred uzavretím zmluvy preukázateľne došlo k osobnej interakcii žalobkyne v pozícii dodávateľa poskytovanej služby a žalovanej ako spotrebiteľa (a to minimálne 20.6.2016 pri obhliadke nehnuteľnosti a začiatkom augusta 2016 v priestoroch prevádzky žalobkyne); žalovaná pred uzavretím zmluvy bola riadne oboznámená so všetkými podmienkami poskytovanej služby, mala dostatok času na zváženie voľby, či za podmienok, ktoré jej boli vopred známe, do zmluvného vzťahu so žalobkyňou, ktorej identita jej rovnako bola známa, vstúpi alebo nie; zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou teda nespadá pod legálnu definíciu pojmu zmluva uzavretá na diaľku podľa zákona č. 102/2014 Z. z.
44. Odvolací súd zároveň zastáva ten právny názor, že pokiaľ v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES sa pojem „zmluva uzavretá na diaľku“ má vzťahovať na všetky prípady, keď je zmluva medzi obchodníkom a spotrebiteľom uzavretá v rámci systému predaja alebo poskytovania služieb o r g a n i z o v a n é h o na diaľku, potom eurokonformnému výkladu § 2 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z. zodpovedá taký výklad, že uzatvorenie zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou z pôsobnosti § 2 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z. vylučuje aj tá skutočnosť, že v záväzkovom vzťahu, o ktorý v konaní ide, žalobkyňu nemožno považovať za obchodníka, ktorý poskytuje služby o r g a n i z o v a n é na diaľku; v tomto prípade sa totižto nejedná o „internetový obchod“, poskytujúci služby alebo predaj tovaru v online priestore, na ktorý primárne má ochrana poskytovaná spotrebiteľom predmetnou smernicou a teda aj zákonom č. 102/2014 Z. z. ktorý je jej transpozíciou, dopadať.
45. V súvislosti s postavením žalovanej v záväzkovom vzťahu so žalobkyňou a potrebou jej zvýšenej ochrany ako spotrebiteľa, hodno zároveň zdôrazniť, že spotrebiteľské právo v EÚ používa pojem „priemerný spotrebiteľ.“ Ide o spotrebiteľa, ktorý je bežne informovaný, primerane pozorný a obozretný. Judikatúra Európskeho súdneho dvora uvádza v dokumentoch ako priemerného spotrebiteľa takého, ktorý je v rozumnej miere informovaný, sám vyhľadáva informácie, je obozretný, nie unáhlený. Spotrebiteľ vie, kde informácie hľadať, získať, aby bol v primeranej miere informovaný. Všetky získané informácie majú byť použité na obozretný prístup, teda nie na unáhlené rozhodovanie. Žalovaná jednoznačne vedela s kým vstupuje do záväzkového vzťahu a za akých podmienok; žalovaná si zisťovala podmienky, za akých pracujú aj iné realitné kancelárie, nehnuteľnosť inzerovala aj v iných realitných kanceláriách. Za daných okolností až absurdne vyznieva vyjadrenie žalovanej, že netušila, že má uzatvorenú nejakú zmluvu so žalobkyňou. Každý priemerný spotrebiteľ je schopný porozumieť tomu, akú službu poskytuje realitná kancelária a vie v čom spočíva činnosť realitnej kancelárie. Rovnako je schopný porozumieť svojmu záväzku zaplatiť províziu za poskytnutie služby a to bez ohľadu na to, či má alebo nemá vedomosť o tom, že z hľadiska právneho uzatvára zmluvu sprostredkovateľskú. Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že popri sebe prípadne existujú viaceré zmluvy o sprostredkovaní predaja
nehnuteľnosti, pretože vznik nároku sprostredkovateľa na odmenu sa viaže na výsledok činnosti, ak bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Skutočnosť, že žalovaná mala uzatvorenú zmluvu so žalobkyňou., príp. aj s inými realitnými kanceláriami, jej zároveň nebránila v tom, aby si aj sama vyhľadávala záujemcov o kúpu nehnuteľnosti; ak by bola úspešná, nevznikla by jej povinnosť zaplatiť žalobkyni dohodnutú odmenu. Možno len dodať, že ani snaha žalovanej „obísť“ žalobkyňu pri uzatvorení kúpnej zmluvy s budúcimi predávajúcimi, ktorých ako vyplýva zo svedeckej výpovede W. N., s takýmto návrhom kontaktovala, by ju nezbavila povinnosti zaplatiť žalobkyni odmenu za sprostredkovanie, nakoľko (ako už bolo uvedené vyššie), ak nebolo dohodnuté inak, pre vznik nároku na odmenu sprostredkovateľa spravidla bude stačiť aj zistenie, že sprostredkovateľ zoznámil záujemcu s treťou osobou, ktorá chce so záujemcom uzavrieť sprostredkovávanú zmluvu, a tým vytvoril podmienky na dojednanie uzavretia tejto zmluvy a sprostredkovávaná zmluva bola medzi nimi uzavretá.
46. A pretože medzi žalobkyňou a žalovanou nebola uzavretá zmluva na diaľku podľa § 2 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z. odvolací súd uzatvára, že odstúpenie žalovanej od zmluvy zo dňa 3.12.2016 nie je možné považovať za platný právny úkon. Žalobkyni, ktorá ako sprostredkovateľ našla pre žalovanú záujemcov, ktorí so žalovanou uzavreli kúpnu zmluvu, preto patrí odmena za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti v dohodnutej výške 2.000 eur.
47. Skutočnosti uvádzané žalovanou, že nebola spokojná s prácou realitnej kancelárie a prístupom M. B. Z., že žalobkyňa predávala jej nehnuteľnosť „pod cenu“ a pod. žalovaná nielenže ničím nepreukázala, ale vo vzťahu k nároku žalobkyne na zaplatenie odmeny sú bez právnej relevancie. Na doplnenie však možno dodať, že činnosť sprostredkovateľa smeruje zásadne len k nájdeniu potencionálneho partnera pre záujemcu, jeho záväzok je splnený vyhľadaním tretej osoby a je už vecou záujemcu, či s touto osobou sám zmluvu uzavrie alebo nie a na akých podmienkach predaja sa dohodnú. Z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že táto mala možnosť a aj sa aktívne podieľala na procese vyjednávania podmienok ako rezervačnej zmluvy (podpísala jej piatu verziu), tak aj na procese dojednávania podmienok samotnej kúpnej zmluvy.
48. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, odvolací súd preto nepovažoval za opodstatnené dôvody, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 16.12.2016 do zaplatenia. Úrok z omeškania žalobkyni odvolací súd priznal podľa 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy predžalobnou výzvou (okamih doručenia faktúry žalovanej nebol preukázaný), ktorá jej bola doručená 15.12.2016; do omeškania s plnením peňažného záväzku sa žalovaná dostala prvého dňa po jej doručení, t. j. 16.12.2016.
49. O nároku na náhradu trov celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p., tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania.
50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).