Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-29-2014.pdf
PDF · 133.39 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/29/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Pirkovskej na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.10.2014 v Prešove takto
rozhodol:
Podľa § 258 ods. 1 písm. b/, d/, e/ Tr. poriadku (zák. č. 141/1961 Zb.) na podklade odvolania obžalovaného X. T. a prokurátora z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T151/2002 zo dňa 13.03.2014 v celom rozsahu.
Na základe § 259 ods. 3 Tr. poriadku
obžalovaného X. T. - nar. XX.XX.XXXX v P., trvale prihlásený na adrese P., U. O. XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci v ÚVTOS P. - F.
uznáva vinným, že
1/ ako súkromný podnikateľ a majiteľ firmy STEPHAN SERVIS, bezpečnostná služba, so sídlom v Prešove, Nám. mieru č. 1, dňa 14.10.1996 uzatvoril s firmou Králodvorské železárny a.s., Králův Dvůr, okr. Beroun, zastúpený Ing. K. N., príkaznú zmluvu, v ktorej si firma Králodvorské železárny a.s. ako príkazca objednala u príkazníka X. T. zabezpečenie úhrady pohľadávok podľa priloženého zoznamu od rôznych firiem na Slovensku v celkovej výške 11.317.445,- Kč v prospech účtu príkazcu, následne obžalovaný vymohol tieto pohľadávky: dňa 18.04.1997 - sumu 497,91 eur (15.000,- Sk) od firmy CINGEL Dolný Kubín dňa 28.05.1997 - sumu 668,33 eur (20.134,- Sk) od firmy CINGEL Dolný Kubín dňa 06.05.1997 - sumu 3.319,40 eur (100.000,- Sk) od firmy STAVMONT a.s. Humenné dňa 30.06.1997 - sumu 13.277,57 eur (400.000,10 Sk) od firmy VAP a.s. Prešov, avšak tieto peniaze napriek urgenciám neodviedol na účet príkazcu, ale použil pre vlastnú potrebu, uvedeným konaním spôsobil škodu vo výške 17.765,32 eur (535.198,10 Sk) pre Králodvorské železárny a.s., Králův Dvůr, okr. Beroun
2/ ako súkromný podnikateľ a majiteľ vyššie uvedenej firmy požiadal v zmysle príkaznej zmluvy zo dňa 14.10.1996 príkazcu a to Králodvorské železárny a.s. Králův Dvůr, okr. Beroun, o zálohu vo výške 213.145,- Kč za účelom vykonania exekúcie voči SLOVPEDAL, výrobné družstvo Poproč, okr. Košice- okolie, dňa 29.11.1996 mu táto suma bola príkazcom poskytnutá, avšak exekúcia vo firme SLOVPEDAL v.d. Poproč nebola vykonaná a peniaze napriek urgenciám príkazcu nevrátil, ale použil pre vlastnú potrebu, uvedeným konaním spôsobil škodu vo výške 8.122,22 eur (244.690,- Sk) pre firmu Králodvorské železárny a.s., Králův Dvůr, okr. Beroun,
teda
- prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu
tým spáchal
- prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 , ods. 2 písm. a/ Tr. zákona účinného od 01.01.2006.
Podľa § 40 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na čl. 13 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd u p ú š ť a od potrestania obžalovaného X. T..
Podľa § 229 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú stranu KŽ REAL a.s. v likvidácii, so sídlom U Průhonu č. 466/22, Praha 7 - Holešovice, odkazuje s jej nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T151/2002 zo dňa 13.03.2014 bol obžalovaný X. T. uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona účinného od 01.01.2006 na tom skutkovom základe, že
1/ ako súkromný podnikateľ a majiteľ firmy STEPHAN SERVIS, bezpečnostná služba, so sídlom v Prešove, Nám. Mieru č. 1, dňa 14.10.1996 uzatvoril s firmou Králodvorské železárny a.s., Králův Dvůr, okr. Beroun, zastúpený Ing. K. N., príkaznú zmluvu, v ktorej si firma Králodvorské železárny a.s. ako príkazca objednala u príkazníka X. T. zabezpečenie úhrady pohľadávok podľa priloženého zoznamu od rôznych firiem na Slovensku v celkovej výške 11.317.445,- Kč v prospech účtu príkazcu, následne obžalovaný vymohol tieto pohľadávky: dňa 18.04.1997 - sumu 497,91 eur (15.000,- Sk) od firmy CINGEL Dolný Kubín dňa 28.05.1997 - sumu 668,33 eur (20.134,- Sk) od firmy CINGEL Dolný Kubín dňa 06.05.1997 - sumu 3.319,40 eur (100.000,- Sk) od firmy STAVMONT a.s. Humenné dňa 30.06.1997 - sumu 13.277,57 eur (400.000,10 Sk) od firmy VAP a.s. Prešov, avšak tieto peniaze napriek vypovedaniu zmluvy a urgenciám neodviedol na účet príkazcu, ale použil pre vlastnú potrebu, uvedeným konaním spôsobil škodu vo výške 17.765,32 eur (535.198,10 Sk) pre Králodvorské železárny a.s., Králův Dvůr, okr. Beroun
2/ ako súkromný podnikateľ a majiteľ vyššie uvedenej firmy požiadal v zmysle príkaznej zmluvy zo dňa 14.10.1996 príkazcu a to Králodvorské železárny a.s. Králův Dvůr, okr. Beroun, o zálohu vo výške 213.145,- Kč za účelom prevedenia exekúcie vo výške SLOVPEDAL, výrobné družstvo Poproč, okr. Košice-okolie, dňa 29.11.1996 mu táto suma bola príkazcom poskytnutá, avšak exekúcia vo firme SLOVPEDAL v.d. Poproč nebola vykonaná a peniaze napriek urgenciám príkazcu nevrátil, ale použil pre vlastnú potrebu, uvedeným konaním spôsobil škodu vo výške 8.122,22 eur (244.690,- Sk) pre firmu Králodvorské železárny a.s., Králův Dvůr, okr. Beroun,
za čo mu bol podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 za nezistenia poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona a priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba 1 rok.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. poriadku poškodený KŽ REAL a.s. bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie
Proti tomuto rozsudku, ktorý bol doručený obžalovanému dňa 01.07.2014, jeho obhajcovi dňa 19.05.2014, prokurátorovi dňa 14.05.2014 a poškodenému dňa 22.05.2014, podal odvolanie obžalovaný ihneď po vyhlásení rozsudku a prokurátor dňa 20.05.2014.
Obžalovaný v dodatočne predložených dôvodoch odvolania poukázal predovšetkým na to, že obžaloba je postavená na písomnostiach, ktoré sú podvodom, pretože antidatovanou zmluvou, ktorou sa N. sám vyhlásil ako zástupca K.Ž. a.s., sa pokúsil podvodne nahradiť zmluvu. N. firmu nezastupuje, čo preukazuje obchodný register KŽ a.s. v časti zastupovanie firmy v obchodnom styku a plnomocenstvo, ktoré muselo byť vydané, aby mohol zastupovať firmu. Keďže N. firmu K.Ž. a.s. nezastupuje, sú všetky jeho písomnosti bezpredmetné v obchodnom styku a teda aj ako dôkazy v súdnom konaní. Na písomnostiach a tvrdeniach osoby, ktorá firmu nezastupuje, má prokurátor postavenú celú obžalobu. Takže neexistuje žiadne vypovedanie zmluvy, ani vyzývanie faxovými správami, ktorých existenciu nikto nepreukázal. Príkazná zmluva podpísaná dňa 14. října 1996 Ing. M. M. CSc. a Ing. Z. N., nebola nikdy napadnutá, vypovedaná ani ukončená, preto sa jedná o stále neukončený zmluvný vzťah. Prokurátor pre absenciu faktov, jasných a preukázaných dôkazov vyťahuje veci z kontextu a zavádza fantazírovaním o vzniku škody, pričom ignoruje platnú zmluvu, podľa ktorej mu vznikol z každej ním uvádzaných súm nárok na náklady a odmenu, pričom zmluva nedefinuje, kedy a ako si svoj nárok uplatní, ale necháva na jeho rozhodnutí, čo on nie je ochotný akceptovať, a zasahuje do zmluvy, hoci na to nemá žiadne právo. Prevedenie zápočtu obchodnému partnerovi, ktorý si neplní svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu, je legálna legitímna ekonomicko-účtovnícka operácia, čo potvrdzuje aj znalkyňa z odboru ekonómie, a je závažným zásahom do jeho práv vzniknutých na základe zmluvy, keď to dodatočne účelovo začne prokurátor označovať ako trestnú činnosť, čo znamená, že aktívne vstupuje do zmluvného vzťahu a bráni zmluvnej strane domáhať sa svojich oprávnených nárokov a zavádza podmienky k výkonu práce, ktoré neboli dopredu definované, a preto sa nedali plniť, čo je neprípustný zásah do zmluvného vzťahu. Vzhľadom k tomu, že sa jedná stále o neukončený zmluvný vzťah, je trestné stíhanie neprípustným zasahovaním do zmluvného vzťahu.
Dôvody odvolania obžalovaný predložil aj prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorých napadol tak výrok o vine, ako aj výrok o treste. Predovšetkým poukázal na to, že v napádanom rozsudku je jeho trestnoprávna zodpovednosť postavená na tom, čo je uvedené v uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 5To/14/2013 z 05.11.2013, t. j. že konal v rozpore s predmetom zmluvy a že si ponechal vymožené finančné prostriedky, lebo mal podľa názoru odvolacieho súdu konať inak ako sa zaviazal. Z uvedeného vyplýva, že jeho trestnoprávna zodpovednosť sa vyvodzuje predovšetkým z porušenia mimo trestnej normy, ktorej porušenie podmieňuje aplikáciu ust. § 248 Tr. zákona. Má za to, že zo strany okresného súdu ide o celkom nesprávne hodnotenie zisteného skutkového stavu a to preto, že sa stotožnil s vadným a nesprávnym právnym rozborom mimo trestných noriem zo strany odvolacieho súdu. K tomuto záveru ho vedú nasledovné skutkové a právne závery. Príkazná zmluva z 14.10.1996 na čísle listu 46 až 48 nie je podpísaná za KŽ a.s. dvoma členmi predstavenstva, takže z toho dôvodu je neplatná. Príkazná zmluva zo 14.10.1996 už je podpísaná dvoma členmi predstavenstva KŽ a.s, takže ide o zmluvu, podľa ktorej je potrebné posúdiť danú vec. Z odôvodnenia napádaného rozsudku nie je zistiteľné, z ktorej zmluvy okresný súd vychádzal, pretože je v ňom uvedený iba dátum a ten je identický na obidvoch zmluvách. V tomto smere je rozsudok nepreskúmateľný a arbitrárny. Príkazná zmluva na čísle listov 49 až 51 bola uzatvorená podľa slovenského práva, pretože podľa § 10 ods. 2 písm. e/ zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom znení sa príkazné zmluvy a im podobné spravujú právom miesta, kde má sídlo ten, kto vykonáva príkaz v čase uzavretia zmluvy, čo znamená, že popri ustanoveniach tejto príkaznej zmluvy sa v danej veci musia použiť tiež ustanovenia § 724 až 732 Obč. zákonníka SR v znení vtedy platnom. Pokiaľ okresný súd prevzal právny názor odvolacieho súdu, že by malo ísť o mandátnu zmluvu, tak poukazuje na to, že na príkaznej zmluve bol označený v zmysle pečiatky, ktorú vtedy používal, ale ak nie je použité IČO, tak na strane príkazníka danú zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. V konečnom dôsledku postupoval v intenciách podpísanej zmluvy a v podstate je irelevantné po 18 rokoch bazírovať na tom, či strany mali použiť režim Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Zjavne ušlo pozornosti odvolacieho súdu v citovanom uznesení, že rozhodujúci je čl. 3.2 príkaznej zmluvy a ten nie je v rozpore s ustan. Obč. zákonníka o príkaznej zmluve a ani s ustan. Obch. zákonníka o mandátnej zmluve, a to najmä preto, že § 574 ods. 1 Obch. zákonníka nie je uvedený v 263 ods. 1 Obch. zákonníka, kde sa vypočítavajú ustanovenia, od ktorých sa strany nemôžu odchýliť. Treba dodať, že žiadne z ustanovení o mandátnej zmluve nie je kogentným, t. j. takým, od ktorého by sa nemohli strany odchýliť a zvoliť si inú úpravu. Vzhľadom na uvedené je zmluva obsiahnutá na čísle listov 49 až 50 platnou a neukončenou. Opätovne poukazuje na to, že vypovedanie príkaznej zmluvy zo dňa 24.09.1997 nie je preukázané doručením a už vyššie bolo uvedené, že príkazca môže príkaznú zmluvu odvolať, a nie vypovedať. Naviac, ak by aj táto listina bola vyhodnotená ako odvolanie príkaznej zmluvy, tak je tu čl. 3.2, ktorý neumožňoval odvolanie príkaznej zmluvy do zaplatenia odmeny. Záver ohľadne trvania príkaznej zmluvy obsiahnutej na čísle listov 49 až 51 potom je ten, že príkazná
zmluva je naďalej platná a zaväzujúca obe zmluvné strany, napriek prebiehajúcemu trestnému stíhaniu. Okrem práve uvedeného tzv. vypovedanie príkaznej zmluvy je podpísané iba p. N., hoci podľa výpisu z obchodného registra, tak ako pri zmluve, ho museli podpísať dvaja členovia predstavenstva, čo je ďalší dôvod neplatnosti tohto jednostranného úkonu KŽ a.s. Vzhľadom na platnosť príkaznej zmluvy potom úvahy súdu o neodvedení vymožených peňazí sú predčasné a nesprávne. Podľa platnej príkaznej zmluvy bol oprávnený obstarať úhradu pohľadávok KŽ a.s. s tým, že zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a žiadny termín na ukončenie činnosti, vykonanie vyúčtovania, ako aj odvedenia peňazí nemal stanovený, v tomto smere odkazuje na § 727 Obč. zákonníka za bodkočiarkou, podľa ktorého príkazník predloží príkazcovi vyúčtovanie po vykonaní príkazu. Aj v tomto prípade, že danú zmluvu odvolací súd posudzuje ako mandátnu, tak z jej textu čl. 2 ods. 2.2, je zrejmé, že strany prevzali do zmluvy znenie § 727 Obč. zákonníka, čo dispozitívnosť mandátnej zmluvy nevylučuje. Náklady, ktoré mu nepochybne vznikli s plnením príkaznej zmluvy, vyúčtoval faktúrou z 11.10.1999 a dňa 13.10.1999 odoslal na adresu KŽ a.s., pričom prevzatie tejto faktúry potvrdzuje svedok N. na čl. 226, pričom uviedol, že túto faktúru nevrátili, ale si ju ponechali pre prípad súdneho sporu, t.j. nijako ju nespochybnili a s určitosťou táto jeho faktúra tvorí nákladovú položku v ich účtovníctve za rok 1999. Touto faktúrou si započítal pohľadávku vo výške 2.270.860,- Sk oproti vymoženým sumám a poskytnutej zálohy vo výške 213.145,- Sk, a teda nezvratným spôsobom nastúpili dôsledky jednostranného zápočtu, t.j. tieto pohľadávky zanikli a k úhrade v jeho prospech ostáva suma 1.422.517,- Sk. Ak pohľadávky zanikli, potom absentuje cudzia vec, ktorú by bolo možné si prisvojiť, takže posúdenie jeho konania ako trestný čin sprenevery aj z tohto pohľadu je vylúčené. Aj pribratá znalkyňa do konania z odboru ekonomiky Ing. R. potvrdila, že úhrady pohľadávok sa stali súčasťou jeho obchodného majetku, čím nemôže ísť o cudziu vec, a všetko ostatné sú daňové, resp. účtovné súvislosti, ktoré nič nemôžu zmeniť na tom, že tieto príjmy mohli byť použité na úhradu jeho záväzkov, ktoré mu vznikali v rámci jeho podnikania, čo znalkyňa pri svojom výsluchu tiež potvrdila. Nie je zistiteľné, ako sa okresný súd s týmito závažnými závermi vysporiadal pri hodnotení dôkazov, pretože v rozsudku sa nachádza iba čiastočný opis znaleckého posudku a to jednej z odpovedí znalkyne. Podľa predmetnej príkaznej zmluvy je zrejmé, že jeho činnosť bola vykonávaná na náklady KŽ a.s., teda každá pracovná cesta, každý pracovný úkon v ich prospech sa po zavedení do účtovníctva stal okamžite splatnou pohľadávkou voči KŽ a.s. a tá mohla byť započítaná z akýchkoľvek peňazí vo vlastníctve KŽ a.s., pričom KŽ a.s. s takýmto postupom súhlasilo v predmetnej zmluve. Keď sa stretla splatná pohľadávka so splatným záväzkom v danom právnom vzťahu medzi ním a KŽ a.s., tak sa započítanie deje automaticky a nastupujú právne dôsledky zápočtu. Vzhľadom k tomu, že s týmito skutočnosťami sa krajský súd nezaoberal vo svojom rozhodnutí a okresný súd odkazuje iba na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu, tak v danom smere je napádaný rozsudok nepreskúmateľný. Suma 213.145,- Sk bola poukázaná na to, že bude použitá na úhradu preddavku súdneho exekútora. V tom čase nevedel, že svedok N. ho zaviedol, keď pohľadávku voči družstvu SLOVPEDAL Poproč mu podsúval ako právoplatnú a vykonateľnú, čo, ako sa ukázalo neskôr, nebola pravda. Keďže exekúciu bez exekučného titulu nebolo možné uskutočniť, tak uvedenú sumu nepoužil na preddavok súdneho exekútora, ale po telefonickom rozhovore s p. N., ktorý odsúhlasil použitie týchto finančných prostriedkov, tieto použil na úhradu nákladov, ktoré mu vznikli s inkasom ostatných pohľadávok podľa príkaznej zmluvy. Pokiaľ túto skutočnosť svedok N. popiera, tak on tvrdí, že nehovorí pravdu. Tam, kde nie je možné bezpečne a na 100 % určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného najpriaznivejšia, čo je vyjadrením právnej zásady v pochybnostiach miernejšie, resp. v podmienkach trestného práva vychádzajúc z § 2 ods. 2 Tr. poriadku v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Za tohto skutkového a právneho stavu je neprípustný záver súdu, že neodviedol peniaze v prospech KŽ a.s., a teda ich spreneveril. Z jeho strany nedošlo k porušeniu príkaznej zmluvy ani inej mimotrestnej normy, takže konštatovanie, že naplnil objektívnu a subjektívnu stránku uvedeného trestného činu je absurdné, ktoré sa musí odmietnuť. S poukazom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a jeho spod obžaloby prokurátora oslobodil podľa § 226 písm. a/ Tr. poriadku.
Prokurátor podal odvolanie iba proti výroku o treste. Nestotožňuje sa s uloženým trestom, pretože obžalovaný spôsobil škodu najmenej 779.888,10 Sk (25.887,54 eur), ktorá významne prevyšovala spodnú hranicu väčšieho rozsahu a je takmer na hranici väčšieho a značného rozsahu. Pritom aj napriek značnému časovému odstupu od spáchania skutku až doteraz obžalovaný neuhradil ani len časť tejto škody a vzhľadom na jeho osobné pomery (deklaroval svoju nemajetnosť) je zrejmé, že poškodená strana nemá reálnu šancu, že si náhradu spôsobenej škody niekedy vymôže. Tieto okolnosti, teda spôsobenie vysokej škody, spôsobenie reálnej nevymožiteľnosti náhrady škody, ako aj postoj obžalovaného k trestnej činnosti kladenej mu za vinu (k spáchaniu trestného činu sa nikdy nepriznal a
svoje konanie neoľutoval), podľa jeho názoru pri existencii jedinej poľahčujúcej okolnosti (obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život) nedovoľujú vyslovenie záveru, že na nápravu obžalovaného postačí iba uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s odložením jeho výkonu na skúšobnú dobu tiež na minimálnej hranici ako trestu samostatného. Takéto postihnutie obžalovaného považuje za nepostačujúce a nezabezpečujúce v dostatočnej miere účel trestu ustanovený v § 34 ods. 1 Tr. zákona. Podľa jeho názoru na naplnenie účelu trestu popri podmienečnom treste odňatia slobody, ktorý by mal byť uložený prísnejší než je uložený v napadnutom rozsudku, je potrebné obžalovanému uložiť aj peňažný trest primeraný výške ním spôsobenej škody, keďže je nepochybné, že obžalovaný svojím konaním získal nemalý majetkový prospech. Preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste a v tejto časti aby vec bola vrátená okresnému súdu alebo aby odvolací súd sám rozhodol o uložení prísnejšieho trestu odňatia slobody za súčasného uloženia peňažného trestu.
Na podklade takto riadne a včas podaných odvolaní obžalovaným a prokurátorom ako osobami na to oprávnenými, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 253 ods. 3 Tr. poriadku (zák. č. 141/1961 Zb. so zreteľom na ustanovenie § 564 ods. 3 zák. č. 300/2005 Z. z.), krajský súd ako súd odvolací v zmysle § 254 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ mohol podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a zistil, že odvolania sú dôvodné, aj keď z iných ako namietaných dôvodov.
Odvolací súd svoj prieskum v prvom rade zameral na konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, pričom zistil, že obžalovaný mal možnosť predniesť argumenty k svojej nevine, mal možnosť sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, robiť návrhy na doplnenie dokazovania, pričom v tomto konaní bol zastúpený obhajcom, ktorý sa zúčastňoval úkonov nariadených súdom. Jeho právo na obhajobu bolo zachované. Taktiež je potrebné uviesť, že konajúci súd vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami pre vykonávanie dôkazov a v rozsahu dostatočnom pre ustálenie skutkových zistení, preto zabezpečená dôkazná situácia mohla tvoriť podklad výrokov napadnutého rozsudku.
Obžalovaný síce prostredníctvom svojho obhajcu namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozsudku, s čím sa čiastočne stotožnil aj odvolací súd, avšak vzhľadom na dĺžku trestného stíhania, ktorá je neúmerne dlhá a trvá viac ako 16 rokov, odvolací súd aj napriek tejto vytknutej chybe prerokoval odvolania a o nich rozhodol.
Konajúci súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania, ako aj s odkazom na právny názor odvolacieho súdu uzavrel, že skutky uvedené v obžalobe sa stali a tieto spáchal obžalovaný. So zreteľom na takéto stručné zdôvodnenie skutkových zistení a ich právne posúdenie odvolací súd považuje na tomto mieste uviesť, že vina obžalovaného Š. T. bola preukázaná nielen na podklade výpovedí svedkov a znaleckého dokazovania, ale aj na podklade listinných dôkazov.
Z príkaznej zmluvy uzavretej dňa 14.10.1996, a to nielen založenej na čísle listov 46 až 48, ale aj na č.l. 49 až 51 totiž plynie, že obžalovaný ju uzavrel pod obchodným menom Stephan Servis, Bezpečnostná služba, Nám. mieru 1, Prešov, s obchodnou spoločnosťou Králodvorské železárny a.s. Králův Dvůr so sídlom v Českej republike (ďalšom aj KŽ a.s.), čo deklaroval aj pripojením odtlačku pečiatky podnikateľa k svojmu podpisu. Obžalovaný X. T. túto skutočnosť potvrdil na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.12.2011, keď vypovedal, že zmluvu uzatváral ako fyzická osoba zapísaná do živnostenského registra. Skutočnosť, že obžalovaný konal ako podnikateľ pri uzavieraní zmluvy v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka (v ďalšom len Obch. zák.) sa opiera aj o výsledky znaleckého dokazovania, keď znalkyňa z odboru ekonomiky posúdila, že suma 213.145,- Kč bola zaúčtovaná v peňažnom denníku pod položkou 210 dňa 12.12.1996 v sume 245.116,- Sk. Uvedené zistenie je v rozpore s odvolacou námietkou obžalovaného, že príkaznú zmluvu podpisoval ako fyzická osoba, pretože v tom prípade by platby poškodeného KŽ a.s. nezahrňoval do účtovníctva podnikateľa a nevystavoval by faktúru na sumu 2.270.860,- Sk z 11.10.1999, ako aj výdavkový pokladničný doklad na sumu 816.000,- Sk z 19.02.1998 za úhradu nákladov súvisiacich zo zabezpečovaním úhrady pohľadávok v prospech U. X. pod svojím podnikateľským menom.
Vychádzajúc zo zistenia, že obžalovaný uzavrel zmluvu o obstaraní úhrady pohľadávok v prospech KŽ a.s. v celkovej výške 11.317.445,- Kč, ktorý predmet zmluvy bol dodatkom 3 rozšírený o ďalšie
pohľadávky v celkovej výške 4.939.814,20 Kč, možno potom uzavrieť, že právny vzťah medzi účastníkmi príkaznej zmluvy z 14.10.1996 sa má riadiť podľa ustanovení Obch. zákonníka o mandátnej zmluve podľa § 566 a nasledujúce a to s poukazom na ust. § 261 ods. 1, 5.
Z výsledkov vykonaného dokazovania tiež plynie, že obžalovaný na podklade uzavretej zmluvy obstaral úhrady pohľadávok poškodeného na jeho účet v dvoch prípadoch - obch. spoločnosti TEMOS Levice, ktorá uhradila sumu 56.000,- Sk, a obch. spoločnosti Kovové konštrukcie Prešov, ktorá uhradila 30.000,- Sk. Pohľadávky od obchodných spoločností CINGEL Dolný Kubín, STAVMONT a.s. Humenné a VAP a.s. Prešov boli v prvom prípade uhradené na účet obžalovaného a v ostatných prípadoch uhradené v hotovosti obžalovanému. Tieto skutkové zistenia sa opierajú o výpovede svedkov J. I., E. V., Ing. A. I. a Ing. F., ako aj o listinné dôkazy predložené týmito svedkami, najmä o zápočet o vyrovnaní pohľadávky vo vzťahu k obch. spol. CINGEL Dolný Kubín, pokladničnú zloženku predloženú Agrobanke a.s. spoločnosťou CINGEL k úhrade 20.200,- Sk, správu z obch. spoločnosti STAVOMONT Humenné a.s. z 10.10.1997 o úhrade sumy 100.000,- Sk v prospech KŽ a.s. a o predložené výdavkové pokladničné doklady na úhradu tejto sumy v hotovosti pre STEPHAN SERVIS, Prešov, ako aj o výdavkové pokladničné doklady č. 1130 z 30.06.1997 o úhrade sumy 400.064,10 Sk v hotovosti pre STEPHAN SERVIS, Prešov. Týmito dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný obstaral úhrady pohľadávok v celkovej výške 535.198,10 Sk a tieto neodviedol na účet poškodenej spoločnosti KŽ a. s.
Obžalovaný tieto zistenia nepopiera, ale namieta hodnotenie neodvedenia uhradených finančných prostriedkov poškodenej KŽ a. s. ako porušenie zmluvnej povinnosti. Podľa jeho názoru sa vyúčtovanie malo vykonať podľa zmluvy až po vymožení celkovej sumy od všetkých dlžných firiem a KŽ a. s., ktorá mu mala uhradiť jeho náklady a zmluvne dohodnutú odmenu vo výške 35 % z vymoženej sumy.
V nadväznosti na obsah vznesenej odvolacej námietky je potrebné tiež uviesť, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva aj to, že medzi obžalovaným a poškodenou KŽ a.s. bola dohodnutá v čl. 3.1 uzavretej zmluvy odmena vo výške 35 % z uhradenej čiastky dlžníkom zo strany poškodenej strany KŽ a. s. v prospech obžalovaného, pričom náklady podľa čl. 2.1 v súvislosti s obstaraním predmetu zmluvy znáša poškodená strana KŽ a. s.
Podľa názoru odvolacieho súdu dôležitým pre právne posúdenie konania obžalovaného je dohodnutý predmet zmluvy, t. j. že obžalovaný mal obstarať úhradu pohľadávok na účet poškodenej spoločnosti KŽ a. s. Ak obžalovaný obstaral úhrady pohľadávok od dlžníkov a tieto nepoukázal na účet poškodenej spoločnosti, ale v rozpore so zmluvou si ich ponechal a použil pre svoju potrebu, porušil tak svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo záväzkového vzťahu vzniknutého uzatvorením tzv. príkaznej zmluvy dňa 14.10.1996. Týmto konaním naplnil objektívnu stránku trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 Tr. zákona, keď si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, pričom spôsobil škodu vo výške zodpovedajúcej celej takto prisvojenej peňažnej čiastky a to bez ohľadu na to, či a v akej výške obžalovanému vznikol nárok na odmenu.
Obstarané pohľadávky poškodenej spoločnosti zhmotnené v peniazoch v príslušnej výške zodpovedajúcej neuhradeným faktúram boli pre obžalovaného od počiatku cudzou vecou, ku zvereniu ktorých došlo práve na podklade uzavretej mandátnej zmluvy z 14.10.1996 s poškodenou spoločnosťou KŽ a. s. Tento záver nemôže zmeniť ani fakt, že obžalovaný si vymožené finančné prostriedky zaviedol do svojho účtovníctva a stali sa tak súčasťou jeho obchodného majetku, pretože vlastníkom týchto pohľadávok bola poškodená spoločnosť KŽ a. s. a tento vlastnícky vzťah k obstaraným finančným prostriedkom sa nezmenil ani po vnesení finančných prostriedkov do podnikania obžalovaného. To vyplýva zo skutočnosti, že mandatár koná v mene mandanta a na jeho účet, čo znamená, že sa nestáva vlastníkom ani užívateľom vecí, ktoré pri obstaraní záležitosti mandanta získal. Ak si teda obžalovaný tieto vymožené finančné prostriedky ponechal, konal v rozpore s predmetom zmluvy, keďže s finančnými prostriedkami nakladal iným spôsobom, ako sa zmluvne zaviazal.
V tejto súvislosti je potrebné predovšetkým poukázať na ustanovenie § 569 Obch. zákonníka, podľa ktorého je mandatár povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti. Termín bez zbytočného odkladu je potrebné pritom vykladať „v krátkom časovom termíne“, a nie po uplynutí niekoľko mesiacov, prípadne rokov. Za odovzdanie vecí možno považovať pre posudzovaný prípad zmluvne dohodnutú podmienku a tou je poukázanie finančných prostriedkov na účet poškodenej spoločnosti KŽ a. s.
Na právne posúdenie konania obžalovaného nemalo vplyv ani započítanie nákladov a vyplatenie odmeny, na čo poukázal obžalovaný v odvolaní.
Dohodnutá odmena vo výške 35 % z uhradenej čiastky dlžníkom podľa čl. 3.1 zmluvy mala byť poškodenou KŽ a. s. vyplatená až po splnení úlohy špecifikovanej v zmluve, čo v prvom rade predpokladá poukázanie obstaraných úhrad pohľadávok v prospech účtu poškodenej KŽ a. s. Keďže sa tak nestalo a obžalovaný si ponechal obstarané pohľadávky, poškodená KŽ a. s. nemohla pristúpiť k vyplateniu odmeny obžalovanému.
K dohodnutej úhrade nákladov pri obstaraní záležitosti podľa čl. 2.1 je potrebné uviesť, že tento článok neobsahuje kritériá, za akých sa náklady nevyhnutné na obstaranie záležitosti zúčtujú, avšak obžalovaný, pokiaľ si chcel uplatniť uhradenie nákladov, bol povinný tieto fakturovať s ich špecifikáciou a preukázateľnosťou ich vynaloženia. Fakturácia nákladov predložená obžalovaným na sumu 2.270.860.- Sk z 11.10.1999 však nezodpovedá týmto kritériám, keďže obžalovaný v nej uviedol iba celkovú výšku vynaložených nákladov bez toho, aby súčasne oznámil, z akého dôvodu, v akej konkrétnej výške a v čí prospech finančné prostriedky pri obstarávaní záležitosti použil. Taktiež neboli preukázané ani výdavky vo výške 886.000,- Sk, ktoré podľa VPD z 19.02.1998 čl. 156 mali byť vyplatené svedkovi X.. Tento svedok totiž na hlavnom pojednávaní dňa 21.02.2002 poprel, aby prijal od obžalovaného uvedenú sumu a zotrval na tom, že obžalovaný mu v rámci úhrady nákladov súvisiacich s obstarávaním pohľadávok, ktoré tak isto nešpecifikoval, vyplatil iba sumu 30.000,- Sk, keďže viac finančných prostriedkov nemal, pričom výdavkový pokladničný doklad mu vyhotovil na jeho požiadanie. Za danej situácie nemožno uznať opodstatnenosť vyúčtovania výdavkov na obstaranie záležitosti.
V nadväznosti na uvedené potom vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného spočívajúcej v zániku pohľadávok poškodenej strany KŽ REAL a. s. na základe jednostranného započítania pohľadávky z jeho strany odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 358 a nasledujúce Obch. zák. takýto spôsob zániku pohľadávok ustanovuje, avšak predpokladom pre započítanie pohľadávok je existencia záväzkov medzi tými istými subjektmi, ktoré majú voči sebe pohľadávky, pričom oba subjekty sú v postavení veriteľa a dlžníka zároveň (tzv. vzájomnosť pohľadávok). So zreteľom na vyššie rozvedené nemožno uzavrieť, aby na strane obžalovaného ako dlžníka existovala voči poškodenej strane pohľadávka z titulu vynaložených nákladov na obstaranie záležitosti. To zakladá záver, že k započítaniu pohľadávok nemohlo dôjsť.
Pokiaľ ide o námietku obžalovaného spočívajúcu v tom, že zmluvný vzťah naďalej trvá, odvolací súd k tejto uvádza, že existencia zmluvného vzťahu nemá žiadny vplyv na konštatované zistenie porušenia zmluvnej povinnosti zo strany obžalovaného. Odvolací súd akceptoval výhradu, že výpoveď zo strany poškodenej spoločnosti nebola účinná, a preto v tomto rozsahu bolo potrebné upraviť aj skutkové zistenia ustálené konajúcim súdom.
Skutkové zistenia uvedené pod bodom 2/ v prevzatí sumy 213.145,- Kč obžalovaný Š. T. nepopieral. Táto skutočnosť je preukázaná aj znaleckým dokazovaním, z ktorého plynie, že obžalovaný prijal sumu 245.116,- Sk, ktorá zodpovedala sume 213.145,- Kč poskytnutej poškodenou KŽ a. s. obžalovanému ako záloha na úhradu poplatkov s exekúciou vo vzťahu k pohľadávke družstva SLOVPEDAL, v. d. Poproč. Poskytnutie a účel zálohy potvrdil svedok Ing. N., ktorý okrem iného aj vypovedal, že neudelil súhlas obžalovanému na použitie poskytnutej zálohy vo výške 213.145,- Kč určenej na exekúciu vo vzťahu k vymáhaniu pohľadávky od obch. spoločnosti SLOVPEDAL, v. d. Poproč na iné účely. Udeliť súhlas ostatne ani svedok nemohol sám, keďže za poškodenú spoločnosť rozhodovali vždy dvaja štatutári, na čo poukázal aj obžalovaný vo vzťahu k vypovedaniu zmluvy a ktorá skutočnosť plynie aj z výpisu obchodného registra.
V tomto posudzovanom prípade poskytnutá záloha bola pre obžalovaného cudzou vecou, ktorá mu bola zverená, aby s ňou nakladal určitým dohodnutým spôsobom. Ak teda obžalovaný finančné prostriedky zo zálohy použil na iný ako určený účel poškodeným, ktorým bola úhrada nákladov súvisiacich s exekučným konaním vo vzťahu k spoločnosti SLOVPEDAL v. d. Poproč, prisvojil si tak cudziu vec, ktorá mu bola zverená. Neobstojí ani obrana obžalovaného, že pohľadávka povinného SLOVPEDAL v. d. Poproč nebola vykonateľná, pretože pokiaľ to obžalovaný zistil, jeho povinnosťou bolo túto skutočnosť oznámiť poškodenej KŽ a. s. a finančné prostriedky vrátiť na účet tejto obchodnej spoločnosti.
S poukazom na uvedené aj odvolací súd uzavrel, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku, za ktorý zákon umožňoval uloženie sankcie odňatia slobody na dva až osem rokov. Vzhľadom k tomu, že od spáchania činu uplynula dlhá doba, v rámci ktorej bol prijatý nový Trestný zákon (č. 300/2005 Z. z.), konajúci súd skúmal podľa § 2 ods. 1 tohto zákona účinného od 01.01.2006, či nie je pre obžalovaného priaznivejší neskôr účinný zákon. Po posúdení trestnosti činu dospel konajúci súd k záveru, že Trestný zákon účinný od 01.01.2006 je pre obžalovaného priaznivejší so zreteľom na výšku spôsobenej škody a jeho podradenie pod skutkovú podstatu prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/, za ktorý je možné uložiť sankciu odňatia slobody na jeden až päť rokov. Z porovnania trestných sankcií za trestný čin sprenevery podľa zákona účinného v čase spáchania činu a v čase rozhodovania o čine, je potrebné súhlasiť s názorom konajúceho súdu, že teraz účinný zákon je priaznivejším pre obžalovaného.
Odvolací súd však zistil, že skutkové zistenia obsiahnuté vo výroku o vine bolo potrebné upraviť v bode 1/ s poukázaním na výsledky vykonaného dokazovania, ktoré nepreukázali účinnosť výpovede zo zmluvy uzavretej dňa 14.10.1996 pre absenciu jej podpísania dvoma štatutárnymi zástupcami poškodenej obchodnej spoločnosti, vypustením tvrdenia „aj napriek vypovedaniu zmluvy“. V bode 2/ skutkové zistenia obsahovali nelogické gramatické vyjadrenie „ za účelom prevedenia exekúcie vo výške SLOVPEDAL“, ktoré bolo potrebné upraviť na stav zodpovedajúci výsledkom vykonaného dokazovania „za účelom vykonania exekúcie voči SLOVPEDAL“.
Okrem toho vo výroku o vine odvolací súd zistil aj formálnu chybu pri právnom posúdení konania obžalovaného, keď konajúci súd uznal obžalovaného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona účinného od 01.01.2006. Základné zákonné znaky prečinu sprenevery sú vymedzené v ods. 1 § 213 Tr. zákona, pričom ods. 2 tohto ustanovenia nadväzuje na základnú skutkovú podstatu prečinu sprenevery s vymedzením kvalifikovaných okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby, čo v danom prípade bolo spôsobenie väčšej škody.
Následne sa odvolací súd zaoberal výrokom o treste, ktorý bol napadnutý v neprospech obžalovaného prokurátorom, keďže ho považuje za mierny.
Konajúci súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Vychádzal pritom zo zistenia, že obžalovanému žiadne okolnosti nepriťažovali ani nepoľahčovali, pričom vzal na zreteľ aj dobu, ktorá uplynula od spáchania prerokúvaného prečinu.
Odvolací súd sa nestotožnil s vysloveným záverom o neexistencii poľahčujúcej okolnosti, keďže z vykonaných dôkazov plynie, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, čo predovšetkým možno zistiť z odpisu registra trestov, podľa ktorého pred spáchaním prerokúvanej trestnej činnosti nemal v ňom žiadny záznam, pričom nebolo ani zistené, aby obžalovaný spáchal priestupok. Uvedené zistenie bolo potrebné hodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zákona.
Najvyššia účinnosť zabezpečenia účelu trestu vymedzeného v § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorý sa ukladá páchateľom trestných činov, sa dosahuje v krátkej dobe po spáchaní trestného činu. Čím je dlhší časový odstup medzi spáchaným trestným činom a ukladaním trestu zaň, tým sa účinok tohto trestu znižuje, a to nielen vo vzťahu k ochrane spoločnosti, ale aj k prevýchove obžalovaného.
Podľa názoru odvolacieho súdu účel trestu, ktorým sa má dosiahnuť primárne zabránenie páchateľovi v páchaní trestnej činnosti, po uplynutí doby 16 rokov nemá zásadný význam, najmä za situácie, ak obžalovaný po dobu takmer 10 rokov po spáchaní trestného činu viedol riadny život. Na tomto závere nemení nič ani zistenie, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV uznaný vinným zo spáchania skutku v roku 2007 právne kvalifikovaného ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 4 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
S poukázaním na uvedené zistenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie prokurátora, ktorým sa domáhal uloženia prísnejšieho podmienečne odloženého trestu za súčasného uloženia peňažného trestu, je nedôvodné. Ostatne, uloženie peňažného trestu podľa názoru odvolacieho súdu už vôbec neprichádza do úvahy pre jeho nízku až takmer žiadnu vykonateľnosť, najmä na základe zistenia, že
obžalovaný nemá žiadny príjem, keďže nikde nepracuje, nemá svoje stále bydlisko a je v podstate bezdomovcom.
Okrem toho dôležitou a podstatnou skutočnosťou, ktorá mala byť zohľadnená pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, je existencia dlho trvajúceho trestného stíhania. Z obsahu spisového materiálu plynie, že obžalovanému Š. T. bolo vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa OÚV PZ Prešov dňa 21.05.1998 pod ČVS: OUV-192/30-PO-98. Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS 118/2011 zo dňa 13.07.2011 konštatoval, že právo obžalovaného Š. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (v ďalšom Dohovor) boli porušené.
Účinným prostriedkom nápravy v zmysle čl. 13 Dohovoru je v prípade porušenia takéhoto práva zohľadnenie dĺžky konania pri rozhodovaní o treste. Odvolací súd preto berúc do úvahy porušenie práva obžalovaného prejednať jeho vec v primeranej lehote v súhrne so zistením, že obžalovaný dlhú dobu po spáchaní skutku, ako aj pred jeho spáchaním viedol riadny život, dospel k záveru, že v súdenom prípade možno upustiť od potrestania obžalovaného, aj keď pre takýto postup neboli splnené podmienky uvedené v § 40 ods. 1 Tr. zákona.
Vzhľadom na zistené chyby vo výroku o vine a po vyhodnotení, že uložený trest konajúcim súdom je neprimeraným, odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného a prokurátora zrušil napadnutý rozsudok podľa § 258 ods. 1 písm. b/, d/, e/ Tr. poriadku (zák. č. 141/1961 Zb.) v celom rozsahu a následne rozhodol vo veci sám tak, že vo výroku o vine opravil skutkové zistenia vo vyššie uvedenom rozsahu ako aj označenie právnej kvalifikácie prečinu sprenevery. Zohľadniac všetky do úvahy prichádzajúce okolnosti pri rozhodovaní o druhu a výmery trestu následne rozhodol o upustení od potrestania obžalovaného podľa § 40 ods. 1 Tr. zákona s poukázaním na čl. 13 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako právneho základu pre takýto postup, čo umožňoval čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, keďže Dohovor sa stal súčasťou právneho poriadku a má prednosť pred zákonom.
Výrok o náhrade škody, ktorým bola poškodená spoločnosť KŽ REAL a. s. v likvidácii podľa § 229 ods. 1 Tr. poriadku odkázaná so svojím nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych, nebol napadnutý poškodenou spoločnosťou v neprospech obžalovaného a ani prokurátorom, ktorý podal odvolanie iba proti výroku o treste. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd vo svojom rozhodnutí, s poukázaním na ust. § 259 ods. 3 Tr. poriadku, nemenil tento výrok o náhrade škody v prospech poškodenej strany, ale túto s jej nárokom na náhradu škody odkázal podľa § 229 ods. 1 Tr. poriadku na občianskoprávne konanie.
V podstate z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako čiastočne dôvodné a odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaného ako nedôvodné, pričom na ich podklade, keďže o odvolaní prokurátora mohol rozhodnúť aj v prospech obžalovaného, rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.