Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Csp-41-2022.pdf
PDF · 127.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-25Csp/41/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Simonou Szabó v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: T.. W. L., B.. XX.XX.XXXX, X. L., Y.. Z. XXXX/XX, zastúpenému advokátom JUDr. Mgr. Mariánom Kropajom, PhD., so sídlom Piešťany, Mudroňova 7356/51, o zaplatenie 3 523,47 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica
- pracovisko upomínacieho konania (ďalej len upomínací súd) žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 523,47 eura, úrok vo výške 505,98 eura, úrok z omeškania vo výške 22,66 eura a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 523,47 eura od 24.08.2021 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.08.2021 medzi postupcom - OTP banka Slovensko, a.s. (ďalej len postupca) a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 22.02.2017 zmluvu č. XXX/XXXX/XXSU, ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len VOP), na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky formou spotrebiteľského úveru vo výške 5 000 eur. Zastal názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Ku dňu postúpenia predstavovala pohľadávka sumu vo výške 4 052,11 eura a pozostávala z istiny 3 523,47 eura, z riadneho úroku vo výške 505,98 eura, úroku z omeškania vo výške 22,66 eura a z poplatkov vo výške 0,00 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.07.2019, sp. zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94-17, z ktorých vyplýva záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru a záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. Taktiež uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, preto si žalobca uplatňuje úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa 24.08.2021, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, až do zaplatenia.
2. Upomínací súd vydal dňa 27.06.2022 platobný rozkaz sp. zn. 36Up/937/2022.
3. Žalovaný proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom uviedol, že banka pred uzavretím úverovej zmluvy dostatočne neposúdila jeho schopnosť splácať predmetný úver a teda banka si túto povinnosť nesplnila. Poukázal na § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zvýraznil, že na základe uvedených ustanovení banka nebola oprávnená požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a tiež, že by sa úver mal považovať za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež namietal, že z priložených okamžitých (priebežných) výpisov z účtu za roky 2017 až 2020 vyplýva (najmä z výpisu za rok 2018), že nemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu celej splátky a banka si čiastočnú úhradu splátky započítavala len na úroky a na istinu nezapočítala nič. Nie je si v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka vedomý toho, že by akýmkoľvek spôsobom určil, že sa jeho plnenia nemajú započítavať najprv na istinu. Mal za to, že výška istiny by mala byť znížená o sumy, ktoré banka započítala na úroky, hoci ich mala započítať na istinu. Okrem toho namietal v rámci žalobcom uplatnených trov konania uplatnenie úkonu právnej služby, a to predžalobnú výzvu. Záverom uviedol, že bol dlhodobo PN, bral a ešte stále berie rehabilitačnú liečbu, v určitom období bol bez práce a z dôvodu nízkeho príjmu, na čo banku aj upozornil, nemohol splátky realizovať.
4. Žalobca v podaní zo dňa 21.08.2022 navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Upomínací súd postúpil vec na prejednanie Okresnému súdu Piešťany.
5. Zároveň sa žalobca v podaní zo dňa 21.08.2022 vyjadril k odporu žalovaného, v ktorom uviedol, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver (t. j. pri posudzovaní bonity žalovaného) bola zachovaná a v rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Tiež uviedol, že pri posúdení bonity žalovaného postupca overil návratnosť na základe nasledovných údajov: žalovaný bol slobodný, bez iných vyživovaných osôb alebo členov domácnosti, priemerný čistý mesačný príjem žalovaný deklaroval za posledný polrok 3 500 eur, hrubý príjem za posledný ukončený mesiac 4 450 eur, zamestnanie zubár, mesačné splátky spotrebných úverov 706 eur, mesačné splátky hypotekárnych úverov 1 388 eur, mesačné splátky kreditných kariet a povolených prečerpaní (3% z úverového rámca) 94,86 eura. Disponibilný zostatok žalovaného podľa žalobcu predstavoval sumu 1 311,14 eura. Zvýraznil, že splátka poskytnutého úveru 80,20 eura je výrazne nižšia ako disponibilný zostatok 1 311,14 eura - podmienka primárnej návratnosti z disponibilných príjmov klienta bola splnená. Taktiež zvýraznil, že nie je pravdivé tvrdenie, že veriteľ porušil uvedené predzmluvné povinnosti. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/ schopnosti splácať daný úver. Ďalej dôvodil s poukazom na § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, že pokiaľ veriteľ neskúmal bonitu spotrebiteľa ani jedným zo spôsobov uvedených podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. (t. j. na základe údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave alebo prihliadnutím na údaje z príslušnej databázy alebo registra), spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak však veriteľ posudzoval bonitu (aspoň) jedným zo spôsobov uvedených v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., potom nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinností (resp. nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu povinností veriteľa posudzovať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou) podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko zákonodarca v právnej norme uviedol slovo „alebo“. Ide o výrokovú spojku (disjunkciu), ktorá v právnej logike predstavuje vylučovací vzťah dvoch hypotéz. Zastal názor, že v prejednávanom prípade veriteľ posúdil príjmy, výdavky a taktiež rodinný stav žalovaného, preto určite nemožno hovoriť o hrubom porušení povinnosti podľa §7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Ďalej sa vyjadril k započítavaniu platieb a uviedol, že poradie započítavania platieb je pre dlžníka, ktorý si riadne a včas plní svoje povinnosti plynúce zo zmluvnej dokumentácie, irelevantné - splatenie úveru má rozvrhnuté na presný počet splátok s určitou výškou, kedy na úplnom konci úverového vzťahu pri zachovaní riadneho a včasného splácania je na jeho strane dlh s nulovou hodnotou. V období roku 2018, na ktorý poukazoval žalovaný boli vykonávané splátky iba na úrok a to z dôvodu odkladu splátok, o ktorý dňa 24.04.2018 požiadal, teda v dôsledku požiadavky žalovaného. Žalovanému bol povolený odklad splátok na obdobie od 22.05.2018 do 22.10.2018 vrátane, t. j. 6 mesiacov s tým, že lehota splatnosti úveru sa nepredĺži. V termíne od 22.05.2018 do 22.10.2018 tak žalovaný splácal len úroky a od 22.11.2018 bol povinný splácať zvýšenú anuitnú splátku. Záverom sa vyjadril k námietke žalovaného týkajúcej sa odmeny za úkon právnej služby, a to predžalobnej výzvy s tým, že predžalobnú výzvu možno považovať za úkon právnej služby a na podporu svojho tvrdenia poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/74/2021 z 27.októbra 2021.
6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 06.12.2022, v ktorom uviedol, že banka nebola oprávnená požadovať jednorazové splatenie úveru a tiež, že je úver bezúročný a bezpoplatkový. Právny predchodca žalobcu nedostatočne skúmal bonitu žalovaného. Taktiež poukázal na § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré nebolo v danej veci dodržané v neprospech žalovaného - spotrebiteľa. Žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je v rozpore so zákonom. Splatnosť jednotlivých splátok úveru bola dojednaná k 22. dňu mesiaca, konkrétne splatnosť prvej splátky bola do 22.03.2017. Podľa názoru žalovaného, pokiaľ právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru 01.02.2021, tak to nebolo do splatnosti najbližšej splátky a teda bolo to v rozpore so zákonom. Pokiaľ žalobca chcel vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, tak to mohol urobiť iba do najbližšie nasledujúcej splátky, a teda do 22.01.2021. Pokiaľ však žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru až po 22.01.2021, tak to nebolo do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 OZ), § 565 nebol dodržaný, a preto aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je neplatné. Následne zastal názor, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, pretože postúpenie pohľadávky je neplatné. Zároveň poukázal na nezákonnosť tzv. poplatku za spracovanie vo výške 100 eur. Podľa názoru žalovaného, tento poplatok mal byť splatný najneskôr v deň prvého čerpania úveru. Účtovanie tohto poplatku malo nepochybne vplyv na RPMN z čoho vyplýva, že RPMN v predmetom spotrebiteľskom úveru nie je určená správa, preto je spotrebiteľský úver bezúročný a bezpoplatkový. Poplatok 100 eur za poskytnutie úveru považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienka. Banka ho ako spotrebiteľa neinformovala o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, nekonala s náležitou odbornou starostlivosťou, použila predtlačenú formulárovú zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený bez možnosti ovplyvniť jej obsah druhou stranou a považoval za povinnosť súdu podrobiť predmetnú spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole. Zároveň vzniesol námietku premlčania a žiadal, aby sa súd zaoberal aj výškou vymáhanej sumy. Záverom trval na tom, že pokiaľ RPMN nebola v zmluve určená správne (presne), tak je celý spotrebiteľský úver bezúročný a bezpoplatkový. Tiež žiadal, aby sa súd zaoberal a posudzoval, či sú splnené náležitosti zmluvy o úvere, a či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
7. Podaním zo dňa 03.01.2023 sa žalobca vyjadril k tvrdeniam žalovaného týkajúcim sa skúmania bonity žalovaného a uviedol, že veriteľ je povinný pred poskytnutím úveru vypočítať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podrobnosti o výpočte limitu stanoví v zmysle § 7 ods. 41 ZoSU Národná banka opatrením. Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 z 14. novembra 2017 však nadobudlo účinnosť až 01.01.2018. Žiadna právna úprava upravujúca metodiku výpočtu limitu, požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa alebo limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa osobitného predpisu voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu v čase poskytnutia úveru teda neexistovala. Zvýraznil, že veriteľ je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje (veriteľ zohľadňuje maximálne dobu splatnosti úveru, ktoré stanovuje Národná banka Slovenska), príjem spotrebiteľa (§ 7 ods. 1 ZoSU), údaje o existujúcich záväzkoch získané z jedného alebo viacerých registrov (§ 7 ods.17 ZoSU) a výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b). Na účel vypočítania týchto nákladov musí veriteľ poznať údaje o rodinnom stave a počte vyživovaných osôb spotrebiteľa. Tento údaj poskytuje spotrebiteľ veriteľovi podľa § 7 ods. 2 ZoSU, nakoľko poskytovateľ úveru tento údaj nemá možnosť získať z verejných zdrojov. Ďalej uviedol, že uvedený úver bol žalovanému poskytnutý ako doplnok k hypotekárnemu úveru, v rámci ktorého došlo k podrobnému overeniu bonity žalovaného. Existujúce záväzky spotrebiteľa boli vo výške 2 189 eura, čistý príjem žalovaného bol 3 500 eur, zamestnanie žalovaného zubár, deklaroval jedného člena domácnosti, rodinný stav slobodný, žiadne vyživované dieťa. Životné minimum na členov domácnosti brané do úvahy pri výpočte limitu ku dňu poskytnutia úveru bolo teda 198,09 eura. Výpočet limitu bol podľa žalobcu realizovaný v súlade s § 7 ods. 21 ZoSU. Upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že poskytovatelia úverov ani v súčasnosti, po niekoľkonásobnom sprísnení podmienok poskytovania úverov, nie sú povinný žiadať preukazovanie konkrétnych mesačných nákladov (napríklad faktúrami za telefón, bývanie a pod.). Uvedené nie je realizované jednak z dôvodu zachovania transparentnosti - inak by žiadateľovi o úver postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity a jednak z dôvodu relatívne častých zmien týchto nákladov v čase. Zastal preto názor, že uplatňovanie paušálnych výdavkov vo forme životného minima spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou a je plne v súlade s ZoSU. V prípade, ak má súd za to, že za zachovanie odbornej starostlivosti je možné považovať
len tú situáciu, kedy veriteľ žiada preukázanie konkrétnych výdavkov spotrebiteľa, požadujeme, aby dopytoval Národnú banka Slovenska o zaujatie stanoviska k tejto otázke. Ďalej uviedol, že pri plnení v splátkach je však výška splátok a splatnosť jednotlivých splátok vopred určená, kým pri čiastočnom plnení to tak nie je, keďže záleží iba na dlžníkovi, či čiastočné plnenie ponúkne, kedy a v akej výške. Zmluva je podľa jeho názoru zmluvou o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, hoci sa v uvedenom prípade jedná aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, prioritne sa vždy bude spravovať Obchodným zákonníkom a výlučne v prípade konfliktu sa uplatní Občiansky zákonník. Z uvedeného je teda potrebné vyvodiť, že v prípade riadneho plnenia dlhu sa jedná o plnenie v splátkach a platby dlžníka sa započítavajú podľa dohody zmluvných strán. Naproti tomu, po predčasnom vyhlásení splatnosti úveru sa už nejedná o plnenie v splátkach, nakoľko dohoda o plnení dlhu v splátkach nie je v platnosti, a každé peňažné plnenie dlžníka je potrebné prioritne započítať na istinu dlhu v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.01.2013, sp. zn. 9Co/377/2012. Ďalej uviedol, že postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v čl. VII ods. 2. zmluvy o úvere. Postupca výzvou zo dňa 14.12.2020 vyzval žalovaného na úhradu omeškaného plnenia vo výške 868,36 eura a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Zásielka bola dňa 04.01.2021 doručená žalovanému, pričom nasledujúcim dňom začala plynúť 15 dňová lehota v zmysle § 53 ods. 9 OZ a uplynula dňa 19.01.2021. Žalovaný omeškané splátky neuhradil a preto podaním zo dňa 01.02.2021 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru. V zmysle doručenky, ktorá tvorí prílohu podanej žaloby, bola táto zásielka prevzatá dňa 19.02.2022. Zastal názor, že v spornom prípade došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Zvýraznil, že výklad zákonných ustanovení týkajúcich sa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti tak, ako si ich vyložil žalovaný je šikanózny, v praxi neuskutočniteľný a pre postupcu by znamenal nemožnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca príkladne ilustroval, ako by aplikácia zákona vyzerala na časovej osi v praxi. V súvislosti s premlčaním nároku žalobca zdôraznil, že neuplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (01.02.2021) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej 3 mesiac pred vyhlásením splatnosti. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka splatnosťou ďalšej splátky úveru. Zároveň je potrebné uviesť, že ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, potom by porušil § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v tom čase v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 01.02.2021 - toto svoje právo uplatnil v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 22.01.2021 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 22.01.2021. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 22.01.2021 tak začala plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 22.01.2021) a uplynula by najskôr dňa 22.01.2024. Žaloba bola na súd podaná pred uplynutím premlčacej doby, a preto uplatnený nárok nie je premlčaný. Ďalej k dojednanému poplatku 100 eur za poskytnutie úveru uviedol, že neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by zakazovalo dojednanie odplaty za úver vo forme poplatkov. Záverom uviedol, že ročná percentuálna miera nákladov je 9,98 % a poukázal na to, že za RPMN uvedenú v neprospech spotrebiteľa je možné považovať taký prípad, keď je v zmluve uvedená nižšia RPMN ako je jej skutočná hodnota. Spotrebiteľ je teda presvedčený, že jeho úver je „lacnejší“ ako je to v skutočnosti. V konkrétnom prípade RPMN uvedená v zmluve nespĺňa tento predpoklad, a preto poskytnutý úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. K vyjadreniu pripojil aj špecifikáciu uplatneného nároku.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, oznámením o postúpení pohľadávky spolu s doručenkou, pokusom o zmier, podacím hárkom k pokusu o zmier, zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s prílohou k zmluve, zmluvou o spotrebiteľskom OTP Expres úvere, dohodou o zrážkach zo mzdy, štandardnými informáciami o spotrebiteľskom úvere, vyhlásením úveru za predčasne splatný spolu s doručenkou, všeobecnými obchodnými podmienkami, poslednou výzvou pred zosplatnením spolu s doručenkou, výpismi z účtu, platobným rozkazom upomínacieho súdu, odporom žalovaného, vyjadreniami strán sporu a špecifikáciou uplatňovaného nároku.
9. Po vykonanom dokazovaní súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav: Zo zmluvy o spotrebiteľskom OTP EXPRES úvere zo dňa 22.02.2017 (ďalej len zmluva o spotrebiteľskom úvere) vyplýva, že žalovanému ako dlžníkovi bol zo strany predchodcu žalobcu (OTP Banka Slovensko, a.s.) poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške 5 000 eur, s pevnou úrokovou sadzbou 8,90 % p.a., RPMN 9,99 %, celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť 6 838,33 eura, priemernou hodnotou RPMN 13,31 %, s čerpaním úveru jednorazovo dňa 22.02.2017, mesačnou splátkou vo výške 80,20 eura, počtom anuitných splátok 84, s konečnou splatnosťou úveru dňa 22.02.2024, predpokladanou dobou trvania úveru 85 mesiacov a jednorazovým poplatkom za spracovanie úveru vo výške 100 eur. Spolu s úverovou zmluvou žalobca uzavrel so žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy. Z dôvodu, že žalovaný riadne nesplácal poskytnutý úver, predchodca žalobcu ho vyzval pred zosplatnením úveru výzvou zo dňa 14.12.2020 na zaplatenie dlžnej čiastky. Výzva bola žalovanému doručená dňa 04.01.2021, avšak žalovaný na výzvu nereagoval. Predchodca žalobcu vyhlásil dňa 01.02.2021 úver za predčasne splatný a následne postúpil predmetnú pohľadávku na postupníka - žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.08.2021.
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 60/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
15. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
16. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
17. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V
prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20220101> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101> sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20220101>.
18. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101>, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
20. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
21. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2011 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
23. Súd v konaní považoval za nesporné a preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom OTP EXPRES úvere zo dňa 22.02.2017. Taktiež považoval za nesporné, že veriteľ pri uzatváraní a plnení z tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, teda ako dodávateľ a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou tak nekonal a teda sa považuje za spotrebiteľa a uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. V konaní ďalej nebolo sporné, že predmetný úver je spotrebiteľským úverom, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
24. Spornou v tomto konaní bola skutočnosť, či pôvodný veriteľ (predchodca žalobcu) poskytujúci žalovanému spotrebiteľský úver skúmal schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou s poukazom na § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Vo vyjadrení zo dňa 21.08.2022 žalobca tvrdil, že skúmal schopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver, avšak ani z úverovej zmluvy, ani zo žalobcom predložených listín takáto skutočnosť nevyplýva. Súd za účelom zistenia tejto skutočnosti na pojednávaní konanom dňa 09.12.2022 na žiadosť právneho zástupcu žalobcu uložil žalobcovi povinnosť v lehote 10 dní doručiť súdu listiny preukazujúce skúmanie bonity klienta predchodcom žalobcu. Žalobca sa k uvedenému vyjadril vo svojom vyjadrení zo dňa 03.01.2023, avšak opäť nijakým spôsobom nepreukázal, že bonita klienta bola jeho predchodcom skutočne preskúmavaná a to akýmkoľvek spôsobom, a že bola posudzovaná jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Sám žalobca uviedol, že pri posúdení bonity žalovaného postupca overil návratnosť na základe nasledovných údajov: žalovaný bol slobodný, bez iných vyživovaných osôb alebo členov domácnosti, priemerný čistý mesačný príjem žalovaný deklaroval za posledný polrok 3 500 eur, hrubý príjem za posledný ukončený mesiac 4 450 eur, zamestnanie zubár, mesačné splátky spotrebných úverov 706 eur, mesačné splátky hypotekárnych úverov 1 388 eur, mesačné splátky kreditných kariet a povolených prečerpaní (3% z úverového rámca) 94,86 eura. Súd je toho názoru, že takéto skutočnosti ani náznakom nevyplývali ani zo samotnej úverovej zmluvy, ani z predložených listín, iba z písomného vyjadrenia žalobcu, avšak tieto tvrdenia nebol schopný preukázať. Okrem toho sám žalobca následne uviedol, že preverenie bonity klienta pri predchádzajúcom úvere sa aplikovalo aj na úver posudzovaný v tomto konaní, z čoho súdu jednoznačne vyplýva, že reálne k posudzovaniu bonity klienta v predmetnej veci a v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy na základe aktualizovaných údajov nedošlo. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že na pojednávaní konanom dňa 01.02.2023 v rámci prednesu žalobcu, žalobca navrhol z dôvodu, že sa mu nepodarilo vzhľadom na obdobie Vianoc zabezpečiť dôkaz, t. j. výpis z úverového registra, z ktorého postupca čerpal informácie o záväzkoch žalovaného, aby súd kontaktoval spoločnosť ČSOB ako právneho nástupcu, prípadne spoločnosť CRIF Slovak, na preverenie skutočnosti, či bol v danom období vykonávaný dopyt postupcom na preverenie záväzkov vstupom do úverového registra. Súd tento návrh žalobcu na preverenie skutočnosti, či bola skutočne preverovaná bonita klienta zamietol s odôvodnením, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu a z dôvodu, že Vianoce netrvali od 09.12.2022 (pojednávanie odročené na žiadosť žalobcu, za účelom preukázania skúmania bonity žalovaného) do 01.02.2023 (pojednávanie, na ktorom bolo meritórne rozhodnuté), žalobca mal dostatok času, aby si takýto dôkaz zabezpečil sám a predložil ho súdu.
25. Súd je povinný skúmať z úradnej povinnosti, či veriteľ skúmal bonitu klienta. Po preskúmaní uvedeného súd konštatuje, že nijakým spôsobom nemal za preukázané posudzovanie schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver zo strany predchodcu žalobcu, čím predchodca žalobcu hrubo porušil povinnosť vyplývajúcu z § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže neposudzoval schopnosť žalovaného splácať úver s prihliadnutím na akékoľvek údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave, resp. údaje z príslušných databáz alebo registrov na účely posudzovania schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Z predložených listinných dôkazov, ani zo samotnej úverovej zmluvy nevyplýva skutočnosť, že predchodca žalobcu sa zaoberal posudzovaním schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver, s prihliadnutím na akékoľvek údaje o žalovanom, resp. údaje z príslušných databáz alebo registrov za účelom posúdenia bonity žalovaného, nepredložil súdu žiadne výpisy, listiny, ktoré by túto skutočnosť preukazovali a z ktorých by vyplývalo, že sa zaoberal posudzovaním schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver, a teda neskúmal bonitu žalovaného ani jedným zo spôsobov uvedených v § 7 ods. 1 (čo nakoniec aj sám potvrdil vyjadrením, že preverenie bonity klienta pri predchádzajúcom úvere sa aplikovalo aj na úver posudzovaný v tomto konaní), čím hrubo porušil ustanovenie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
26. Dôsledkom porušenia povinnosti skúmať predpoklady splácania úveru zo strany žalovaného s odbornou starostlivosťou je v zmysle § 11 ods. 2 prvá veta Zákona o spotrebiteľských úveroch nemožnosť žiadať od spotrebiteľa (žalovaného) jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Napriek tomu, predchodca žalobcu vyhlásil úver poskytnutý žalovanému za predčasne splatný dňa 01.02.2021. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na podmienky platného postúpenia v zmysle § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Hoci bola predmetná pohľadávka pred jej postúpením novému veriteľovi zosplatnená, súd musí konštatovať, že v dôsledku nesplnenia povinnosti posudzovať schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou, nebolo možné vyhlásiť úver za
predčasne splatný a tým pádom postúpiť pohľadávku na nového veriteľa. Zosplatnenie úveru bolo v rozpore s § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a z tohto dôvodu bolo postúpenie neplatné. Na základe uvedeného možno konštatovať, že zosplatnenie odporovalo zákonu a podľa § 39 Občianskeho zákonníka je preto potrebné ho považovať za neplatné. V tejto súvislosti, nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, neboli splnené ani zákonné predpoklady pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky a teda postúpenie pohľadávky taktiež odporovalo zákonu. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že v predmetnom spore nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby pre nenaplnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu, neboli dodržané zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky a preto súd žalobu žalobcu v dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zamietol.
27. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/145/2011 z 16. novembra 2011, podľa ktorého súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam, súd ďalšie tvrdenia žalobcu a obranu žalovaného nehodnotil, pretože vzhľadom na predchádzajúce závery súdu nemajú pre vec podstatný význam.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaný mal v konaní plný úspech. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Piešťany na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)