Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/337/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: FV BREZNO 3 s.r.o., so sídlom Lazovná 53, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 597 421, zastúpeného zástupcom SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 244 780, proti žalovanému: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, v konaní o zaplatenie 1.738,49 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -71 zo dňa 19. augusta 2014

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -71 zo dňa 19. augusta 2014 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, doručený súdu dňa 06.08.2014, zamietol. V odôvodnení uviedol, že v rozsahu pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia sa oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom spolu s návrhom na začatie konania, a to rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 28.11.2013 č. 0024/2014/E, ktorým Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo veci rozhodnutia o návrhu ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny rozhodol podľa o regulácii v sieťových odvetviach v spojení s - 28 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike tak, že pre regulovaný subjekt Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., IČO: 36 442 151 schválil na obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 v rozhodnutí vymedzené tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia (č.l. 29 - 63); ďalej s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 17.10.2013 č. 0679/2014/E-OZ, ktorým Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo veci rozhodnutia o návrhu ceny elektriny pre stanovenie doplatkov na roky 2014 - 2026 rozhodol podľa a o regulácii v sieťových odvetviach a v súlade s o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov a a Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike tak, že pre žalobcu ako regulovaný subjekt schválil na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 Eur za MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny vo fotovoltickej elektrárni J. s celkovým inštalovaným výkonom 990 KW nachádzajúcej sa v katastrálnom území J. na pozemku parcelné č. 6786/6 a 6787/10 (č.l. 64-66). Okresný súd sa ďalej oboznámil so súhrnnou faktúrou za distribúciu služby poradové č. faktúry 9141001713, ktorou žalovaný vyúčtoval žalobcovi za distribučnú službu sumu 1.738,49 Eur s DPH, a to za fakturačné obdobie 1.1.2014

- 31.1.2014 s dátumom splatnosti faktúry 22.4.2014 (č.l.67-68).

Okresný súd z podanej žaloby žalobcu mal za zistené, že žalobca sa domáha proti žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.738,49 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 22.4.2014 do zaplatenia, náhrady trov konania na tom základe, že žalovaný dňa 3.4.2014 vystavil faktúru č. 9141001713 na sumu 1.738,49 Eur, ktorou žalobcovi vyfakturoval platbu za prístup do distribučnej sústavy za mesiac január 2014, ktorú faktúru žalobca uhradil, pričom žalobca považuje konanie žalovaného, ktorý od žalobcu požaduje úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy, za protiprávne. Podľa názoru žalobcu na uplatnenie predmetnej platby neexistuje na strane žalovaného žiaden zmluvný, ani zákonný dôvod. Medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená žiadna zmluva, ktorá by oprávňovala žalovaného na spoplatnenie prístupu do distribučnej sústavy. Rovnako neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by mohlo byť právnym základom pre uplatnenie takejto platby. Žiadne zákonné ustanovenie nesplnomocňuje úrad na vydanie vyhlášky a cenového rozhodnutia, ktorých obsahom je zavedenie nového poplatku pre výrobcov elektriny. Úhradou faktúry tak došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, pretože došlo k plneniu, na ktoré nebol daný právny dôvod. Žalobca sa tak podanou žalobou domáha vo veci samej vydania bezdôvodného obohatenia, pretože platbu za prístup do distribučnej sústavy považuje žalobca za protiprávnu, resp. protiústavnú, a to z dôvodov, ktoré žalobca rozobral v podanej žalobe.

Prvostupňový súd aplikoval ust. veta prvá, a poukázal na predbežné opatrenie ako na zabezpečovací inštitút v civilnom procese, ktorého účelom je poskytnúť dočasnú a provizórnu úpravu právnych pomerov, ktorá zabráni nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia je daná jednak v prípade potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania ako aj v prípade existencie obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený, pričom uvedené dva druhy predbežných opatrení sa líšia v niektorých osobitných podmienkach, ktoré musí podaný návrh spĺňať. Vzhľadom k tvrdeniam žalobcu v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia s poukazom na povahu uplatneného nároku vo veci samej bolo nepochybné, že žalobca sa domáha nariadenia predbežného opatrenia za účelom zabezpečenia dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Vo vzťahu k takto vymedzenému druhu predbežného opatrenia preto okresný súd skúmal opodstatnenosť podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Okresný súd poukázal na to, že základným predpokladom spoločným pre všetky druhy predbežných opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť predbežným opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. Na nariadení predbežného opatrenia ako na vydaní každého súdneho rozhodnutia musí existovať právny záujem. Právny záujem sa prejavuje skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a dočasne zabezpečí účel sledovaný v základnom konaní. Regulácia právnych vzťahov účastníkov prostredníctvom predbežného opatrenia musí mať dočasný charakter a môže trvať iba do času definitívneho rozhodnutia o nároku žalobcu vo veci samej. Ďalej sa vyžaduje, aby nariadením predbežného opatrenia medzi účastníkmi sa nevytvoril nenávratný stav a účinky predbežného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov účastníkov. Všetky uvedené podmienky nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov sú usporiadané kumulatívne, preto v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.

Okresný súd poukázal na to, že napriek skutočnosti, že žalobca nepredložil okresnému súdu žiaden doklad preukazujúci obsah zmluvného záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania pre potreby rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, okresný súd považoval právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným za dostatočne preukázaný faktúrou č. 9141001713, ktorou žalovaný ako dodávateľ vyúčtoval žalobcovi ako odberateľovi poplatok za distribučnú službu poskytnutú v mesiaci január 2014. Z tohto právneho vzťahu žalobca odvodzoval svoje právo, ktoré je porušované pravidelnou mesačnou fakturáciou nezákonných poplatkov za prístup do distribučnej sústavy a pre ktoré požaduje ochranu v podobe uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa vystavovania týchto faktúr.

Zo žaloby vo veci bolo zrejmé, že žalobca sa cestou vydania bezdôvodného obohatenia snaží zabrániť žalovanému v ďalšom spoplatňovaní jeho prístupu do distribučnej sústavy, ktoré považuje za nezákonné. Pretože rozhodnutiu súdu o povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie musí predchádzať prejudiciálne vyhodnotenie nezákonnosti právneho titulu plnenia, bolo možné konštatovať, že žalobca v prípade úspechu v konaní dosiahne sledovaný cieľ. Žiadnym spôsobom k tomu však neprispeje nariadenie predbežného opatrenia ukladajúceho žalovanému povinnosť zdržať sa vystavovania faktúr. Žalobca tým možno získa komfortnejšie postavenie v ďalšom priebehu konania, pretože nebude vystavený pravidelnej mesačnej fakturácii poplatkov zo strany žalovaného, avšak jeho právne postavenie sa nezmení. Sledovaný cieľ nebude zmarený ani v prípade nenariadenia predbežného opatrenia v navrhovanom znení, kedy žalobca podľa názoru okresného súdu neutrpí žiadnu reálnu ujmu. Poukazuje síce na sankčné mechanizmy, ktorých uplatnenie zo strany žalovaného v prípade neuhradenia vystavených faktúr by mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť výkon jeho podnikateľskej činnosti, ale konkrétny rozsah hroziacich sankcií neuvádza. Žalobca nešpecifikuje, akým spôsobom by bol ovplyvnený výkon jeho podnikateľskej činnosti a okresný súd nemohol túto skutočnosť podstatnú pre nariadenie predbežného opatrenia vyvodiť ani z predložených listinných dôkazov, pretože z nich nevyplýva obsah práv a povinností dojednaných v rámci záväzkového vzťahu účastníkov konania. Odlišná situácia by nastala, ak by žalobca osvedčil, že distribúcia elektriny je bezprostredne závislá, resp. podmienená od úhrady žalovaným vystavovaných faktúr. Ani v takom prípade by však okresný súd nepovažoval za účinné nariaďovať žalovanému povinnosť zdržať sa fakturácie poplatkov, ale skôr zdržať sa odpojenia žalobcu od potrebných dodávok energie, alebo umožniť žalobcovi prístup k odberu energie. Nevhodne zvolená hmotnoprávna formulácia predmetu predbežného opatrenia v prejednávanej veci v spojení s nedostatočným osvedčením hroziacej ujmy spôsobuje, že v nadväznosti na podaný opis skutkového stavu a žalobcom vymedzený nárok vo veci samej, okresný súd nevidel dostatočný právny záujem na nariadení predbežného opatrenia, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť zdržať sa vystavovania faktúr na úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy. Okresný súd uviedol, že nezistil ani v rovine pravdepodobnosti, že by v dôsledku konania žalovaného, ktoré špecifikoval žalobca v žalobe, vznikla potreba upraviť právne pomery medzi účastníkmi konania, ani že by bez vydania navrhovaného predbežného opatrenia hrozila žalobcovi bezprostredná reálna ujma. Okresný súd skonštatoval, že žalobca neosvedčil jeden zo základných predpokladov nevyhnutne spojených s úspešným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, v dôsledku čoho bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý.

Okresný súd v ďalšom skonštatoval, že podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia nespĺňa ani požiadavku proporcionality. Okresný súd musí prihliadať aj na zachovanie rovnováhy medzi prípadnou ujmou hroziacou žalobcovi a obmedzením práv subjektu, proti ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje. Z viacerých žalôb doručených súdu v obdobných vzťahoch medzi rôznymi účastníkmi bolo známe, že hodnota mesačných poplatkov fakturovaných žalovaným sa pohybuje v rozmedzí od 767,50 Eur do 1.738,49 Eur. Túto sumu nemožno považovať za likvidačnú pre aktívny podnikateľský subjekt podnikajúci v oblasti výroby elektriny aj s poukazom na doplatok na výrobu elektriny garantovaný na obdobie 15 rokov, na ktorý žalobca sám odkazuje. Na druhej strane by sa nariadením predbežného opatrenia obmedzilo oprávnenie žalovaného vyplývajúce zo všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý síce žalobca považuje za protiústavný, avšak okresnému súdu nebolo známe, že by boli uplatnené príslušné mechanizmy predpokladané právnym poriadkom s cieľom jeho uvedenia do súladu s . Okresný súd uviedol, že v porovnaní s ujmou hroziacou žalobcovi nepovažoval navrhovanú úpravu právnych pomerov za adekvátnu, pretože žalovanému by bolo odňaté oprávnenie garantované toho času záväznou právnou normou. Súčasne okresný súd uviedol, že o trovách predbežného opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa .

Proti uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý namietal, že podľa dôkazov vykonaných okresným súdom tento dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca osvedčil, že žalovaný fakturuje žalobcovi nezákonnú platbu za prístup do distribučnej sústavy na mesačnej báze a žalobcovi v tejto súvislosti vznikajú nemalé výdavky. Konaním žalovaného je žalobca nútený zmenšovať svoj majetok a uhrádzať faktúry, ktorých právny základ je nezákonný. Žalobca uviedol, že nie je prípustné, aby stav, ktorého protiprávnosť žalobca svojou argumentáciou preukazuje, pretrvával po celý čas súdneho konania až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej, ktorej súčasťou bude aj posudzovanie predbežnej otázky o zákonnosti a ústavnosti spornej platby. Žalobca ďalej upozornil na skutočnosť, že jeho náklady na úhradu protiprávneho poplatku len za prvý polrok predstavujú sumu prekračujúcu 10.400 Eur. Žalobca poukázal na a rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , , , v zmysle ktorých základné právo na súdnu ochranu je v demokratickej spoločnosti natoľko favorizované, že pri jeho výkone neprichádza do úvahy ani jeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi (rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti a pri dokazovaní postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Žalobca mal za to, že rozhodnutie o dočasnom zdržaní sa vystavovania ďalších faktúr zo strany žalovaného do budúcnosti zabráni vzniku ujmy na strane žalobcu. Pravidelné a opakované vystavovanie faktúr, ktorými sa žalovaný domáha úhrady platby za prístup do distribučnej sústavy, prehlbuje protiprávny stav a neprimerane finančne zaťažuje žalobcu, ktorý sa domáha nariadenia predbežného opatrenia, keďže má za to, že je potrebné, aby bol pomer medzi ním a žalovaným dočasne upravený. Zavedením platby za prístup do distribučnej sústavy dochádza k zníženiu ceny elektriny, a teda aj podpory vo forme doplatku, ktorá je výrobcom elektriny garantovaná podľa o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zníženie ceny elektriny prostredníctvom zavedenia dodatočnej platby za prístup do distribučnej sústavy je potrebné považovať za neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaný odmieta súčasný protiprávny stav riešiť a odmieta zastavenie vystavovania faktúr za nezákonnú platbu. Žalobca mal za to, že v prípade neuhradenia faktúr by ďalšie kroky žalovaného mohli vážne ovplyvniť podnikanie žalobcu, ktorý je bytostne závislý od plnenia zmluvných povinností žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Žalobca považoval za neprípustné, aby v situácii, kedy právny základ vystavovaných faktúr je dôvodne spochybnený, súd prvého stupňa toleroval existenciu vystavovania pochybných faktúr a odoprel právo žalobcu efektívne a včasne sa brániť voči takémuto konaniu žalovaného. Žalobca vystavené faktúry uhrádzal len z dôvodu obáv z použitia sankčných mechanizmov zo strany žalovaného. Žalobca ako výrobca elektriny je totiž existenčne závislý od plnenia zmluvných povinnosti žalovaného. Sankcie by vzhľadom na charakter jeho podnikateľskej činnosti mohli mať pre žalobcu likvidačné dôsledky. V prípade, ak je preukázaná dôvodná pochybnosť o ústavnosti či zákonnosti ustanovení podzákonného právneho predpisu a z týchto ustanovení sú odvodzované nároky, ktoré poškodzujú práva žalobcu, je použitie inštitútu predbežného opatrenia na mieste. Na zavedenie platby za prístup do distribučnej sústavy podľa názoru žalobcu absentuje akékoľvek zákonné zmocnenie. Zákon o regulácii v sieťových odvetviach neumožňuje úradu prostredníctvom vyhlášky a cenového rozhodnutia zaviesť takúto platbu a nové povinnosti nemožno ukladať na základe svojvoľne vydanej vyhlášky orgánu štátnej správy, ktorým je úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Okresný súd sa vôbec argumentáciou žalobcu o protiústavnosti platby nezaoberal a bez relevantných právnych dôvodov uprednostnil ochranu pochybných práv žalovaného nad odôvodnenou potrebou ochrany preukázaných práv a oprávnených záujmov žalobcu. Dňa 12.3.2014 bol na ústavný súd podaný návrh skupiny 45 poslancov NR SR podľa článku 125 ods. 1 písm. b) na začatie konania o súlade právneho predpisu spolu s návrhom podľa článku 125 ods. 2 na pozastavenie účinnosti niektorých ustanovení právneho predpisu. Dané konanie je vedené pod označením a jeho predmetom je poplatok za prístup do distribučnej sústavy. Táto skutočnosť preukazuje, že pochybnosti žalobcu o ústavnosti a zákonnosti tohto poplatku nie sú subjektívne, alebo nedôvodné, ale predstavujú vážnu právnu otázku, s ktorou sa ústavný súd bude musieť vysporiadať. Žalobca mal za to, že do rozhodnutia ústavného súdu, ktoré bude vyhlásené v zbierke a bude mať účinky všeobecne záväzného predpisu, je potrebné pre tento konkrétny spor dočasne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným. Vydanie predbežného opatrenia a s tým súvisiace dočasné pozastavenie úhrady platieb za prístup do distribučnej sústavy nebude mať žiaden dopad na štátny rozpočet. Vydanie predbežného opatrenia rovnako nebude mať vplyv na výšku distribučných poplatkov a cenu elektriny. Žalobca žiadal, aby napadnuté uznesenie okresného súdu bolo zmenené tak, že do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej súd ukladá žalovanému zdržať sa vystavovania faktúr na úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy žalobcu.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa ust. a uznesenie okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie potvrdil podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

V súvislosti s odvolaním žalobcu mal krajský súd v spojení s ust. preukázané, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý, preto nebolo uznesenie okresného súdu doručované žalovanému a ani odvolanie žalobcu.

Krajský súd pri posudzovaní odvolania žalobcu primárne zistil, že súčasne s podanou žalobou o zaplatenie 1.738,49 Eur s príslušenstvom, bol podaný aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť zdržať sa vystavovania faktúr na úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy žalobcovi, a to až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca mal za to, že osvedčil nárok vo veci samej, a to neoprávnené účtovanie platby žalovaným za prístup do distribučnej sústavy, ako aj naliehavosť dočasnej úpravy pomerov pre nariadenie predbežného opatrenia, keď neustále vystavovanie faktúr a uplatňovanie neoprávnenej platby za prístup do distribučnej sústavy zo strany žalovaného neprimerane finančne zaťažuje žalobcu, ktorý vystavené faktúry uhrádza, keďže sa obáva použitia sankčných mechanizmov zo strany žalovaného, ktoré by mohli zásadným spôsobom ovplyvniť výkon podnikateľskej činnosti žalobcu. Ďalej žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia poukázal na to, že takéto správanie a postup žalovaného, ktoré je pretrvávajúce a opakujúce, zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcu, z ktorého dôvodu žalobca má za to, že je nevyhnutné nariadením predbežného opatrenia dočasne upraviť pomery účastníkov súdneho konania až do právoplatného skončenia veci samej.

Okresný súd v súvislosti s podaným návrhom žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v začatom súdnom konaní správne postupoval, pokiaľ sa zaoberal, či sú osvedčené podmienky k nariadeniu predbežného opatrenia, ktoré vyplývajú z ust. v spojení s ust. . Už v zmysle ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že pre nariadenie predbežného opatrenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie obidvoch zákonných podmienok, a to osvedčenie dôvodnosti nároku a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy s tým, že ak niektorá z nich nie je splnená, resp. osvedčená, tak nemôže dôjsť k nariadeniu predbežného opatrenia. Je postačujúce, pokiaľ jedna z týchto podmienok nie je splnená a súd sa potom s osvedčením alebo neosvedčením druhej podmienky nie je povinný zaoberať. V súlade s uvedenou zákonnou úpravou postupoval aj okresný súd, ktorý pri neosvedčení naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia, resp. potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov v prebiehajúcom súdnom konaní nenariadil predbežné opatrenie.

Žalobca neosvedčil naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia a neosvedčil ani odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosť v bezprostredne a priamo hroziacej ujmy z titulu správania sa žalovaného vo vystavovaní faktúr žalobcovi, ktorými účtuje platbu za prístup do distribučnej sústavy. K priamej, reálnej a bezprostredne hroziacej ujme, resp. k osvedčeniu nebezpečenstva takejto ujmy, poprípade naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov súdneho konania, nie je postačujúce len hypotetické, predpokladané tvrdenie žalobcu o neprimeranom finančnom zaťažovaní žalobcu účtovaním platby za prístup do distribučnej sústavy a jej uhrádzaním a tvrdená obava použitia sankčných mechanizmov zo strany žalovaného v prípade neuhrádzania faktúr žalobcom, ktoré sankcie podľa názoru žalobcu by mohli zásadným spôsobom ovplyvniť výkon jeho podnikateľskej činnosti. Naliehavosť pre nariadenie predbežného opatrenia je daná, resp. osvedčená len takým správaním a konaním žalovaného, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do majetkovej sféry žalobcu, t.j. osvedčenie, že žalovaný uskutočňuje také úkony, správanie, ktoré majetkové pomery žalobcu výrazným spôsobom negatívne ovplyvňujú.

Krajský súd uvádza, že v danej veci bolo rozhodné a podstatné, že nebola osvedčená podmienka bezprostredne hroziacej ujmy, resp. podmienka naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov súdneho konania. Bolo povinnosťou žalobcu, aby v prípade tejto podmienky, ktorá je vyžadovaná zákonom, bola aj v primeranej miere, intenzite osvedčená, aby bolo možné návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť, k čomu zo strany žalobcu nedošlo ani v rámci odvolacieho konania. Krajský súd k tejto podmienke uvádza, že nemôže byť len predpokladaná, ale musí byť osvedčené, že reálne a aj priamo hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu, resp. že je daná naliehavosť pre nariadenie predbežného opatrenia. Naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, resp. odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy musí byť ako podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia daná, reálna a priama. Žalobca len vyslovil obavu z použitia sankčných mechanizmov zo strany žalovaného, ktoré by potenciálne mohli ovplyvniť výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, ako aj, že nepretržité vystavovanie faktúr žalovaným, ktorými sa účtuje platba za prístup do distribučnej sústavy, neprimerane finančne zaťažuje žalobcu. V tejto rovine len uvedených predpokladov a obáv, tak podľa názoru krajského súdu, v zhode so záverom okresného súdu, nebola daná reálna, bezprostredná a priama podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia spočívajúca v naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov súdneho konania. Krajský súd uvádza, že podmienka naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov súdneho konania, resp. nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy nemôže byť len predpokladaná, ale musí byť osvedčené, že reálne a aj priamo hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu, resp. že je osvedčená reálna a priama hrozba ovplyvnenia výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu, k čomu však zo strany žalobcu nedošlo.

K úplnosti je potrebné dodať, že zo zákonom formulovanej podmienky vyplýva, že táto hrozba, resp. obava musí byť reálna a priama, nemôže byť len predpokladaná, uvažovaná. Pokiaľ žalobca uviedol, že vystavovanie faktúr žalovaným, ktorými sa neoprávnene podľa jeho názoru účtuje platba za prístup do distribučnej sústavy, neprimerane finančne zaťažuje žalobcu, ako aj, že sa obáva použitia sankčných mechanizmov zo strany žalovaného v prípade neuhrádzania faktúr, ktoré by mohli zásadným spôsobom ovplyvniť výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, tak bolo nevyhnutné krajským súdom uviesť, že zo strany žalovaného vystavovaním takýchto faktúr nebol žalobcom osvedčený intenzívny zásah do jeho majetkových (finančných) pomerov, pre ktorý by tu bola osvedčená reálna, priama obava z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu v prípade nenariadenia predbežného opatrenia. Žalobca len poukázal na určité predpoklady, podľa ktorých sa bude správať žalovaný, avšak v takomto ponímaní nemohla byť osvedčená kumulatívna podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, a to naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov z titulu len tvrdenej, avšak nie osvedčenej bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu.

Nenariadením predbežného opatrenia nedošlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu, za konštatovania nesplnenia kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to neosvedčenia hroziacej ujmy, resp. naliehavosti na dočasnú úpravu pomerov účastníkov súdneho konania. Práve z ust. vyplýva zákonná požiadavka kumulatívneho splnenia dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie nároku, ktorému sa nariadením predbežného opatrenia má poskytnúť ochrana, druhou podmienkou je osvedčenie odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov súdneho konania. Pokiaľ niektorá z týchto dvoch podmienok nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Je nepochybné, že zákon, a to ukladá v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia skúmať kumulatívne splnenie obidvoch podmienok tak, ako sú uvedené vyššie. Aj zo samotného SR vyplýva, že ...„podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon“. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia upravuje ust. a nasl. ustanovenia , a preto v súlade aj s uvedeným SR bolo potrebné nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či sú splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie predbežného opatrenia. Ak tomu tak nebolo, to znamená, že neboli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pričom bolo postačujúce, ak nebola splnená aspoň jedna z nich, tak návrhu žalobcu nemohlo byť vyhovené.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na unesenie Ústavného súdu sp. zn. z 3. marca 2004, podľa ktorého právo na spravodlivý súdny proces podľa neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, Ústavný súd Slovenskej republiky nemá dôvod doň zasahovať. Ďalej sa poukazuje na uznesenie Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 13. novembra 2002, v zmysle ktorého obsahom práva podľa č. 46 ods. 1 , čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania. Rovnako aj v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19. marca 1997 vyplýva, že právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní. Ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia ústavného práva.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, pokiaľ okresný súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa ust. .

Podľa ust. v spojení s ust. okresný súd v závislosti od rozhodnutia vo veci samej rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.