Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5CoP-59-2014.pdf
PDF · 90.14 KB
Case nature
Subarea
5CoP/59/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloletú O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., dieťa rodičov: matky K. B., štátnej občianky M. republiky, bytom G., O. XXXX/XX a otca M. M., štátneho občana L. republiky, bytom L. republika, Z., W. K. - Q. X/X o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/249/2013-119, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú O. M. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 280 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť k rukám matky maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Nedoplatok na zročnom zvýšenom výživnom na maloletú O. M. za čas od 01.09.2013 do 31.10.2014 vo výške 1.120 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 100 eur k rukám matky, až do úplného vyrovnania nedoplatku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto sa zmeňuje rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/220/2009-101 zo dňa 14.09.2010 vo výroku o výživnom otca na maloletú O..
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Štátu sa náhrad trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej O. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 330 eur mesačne počnúc dňom 01.09.2013, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlh na takto zvýšenom výživnom za obdobie od 01.09.2013 do rozhodnutia súdu vo výške 1.040 eur súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 50 eur, k rukám matky spolu s určeným výživným, od právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Tým zmenil Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/220/2009-101 zo dňa 14.09.2010 v časti výroku o výživnom. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že štátu právo na náhradu trov konania nepriznal a rovnako tak žiadnemu z účastníkov konania. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej súd prvého stupňa uviedol, že maloletá O. sa narodila zo vzťahu mimo manželstva svojich rodičov. Rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 31P/220/2009-101 zo dňa 14.09.2010 bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal povinnosťou platiť na jej výživu sumou po 200 eur mesačne. Podľa odôvodnenia tohto rozsudku rodičia maloletej nežili nikdy v
spoločnej domácnosti. Do roku 2008 si otec maloletej plnil vyživovaciu povinnosť dobrovoľne a to sumou 300 eur mesačne. Po nezhodách medzi rodičmi maloletej otec prestal na výživu dieťaťa prispievať. Matka bola rozvedená a žila s maloletou O. a jej synom X. B., nar. XX.XX.XXXX, z jej predchádzajúceho vzťahu rozvedeného manželstva, vo vlastnom 2-izbovom byte. Od 01.02.2010 pracovala s priemerným mesačným zárobkom vo výške 800 eur mesačne. Dovtedy bola s maloletou O. na materskej dovolenke a poberala materskú dávku vo výške 156 eur mesačne a prídavky na dve deti. Maloletá O. mala v tom čase 4 roky, navštevovala materskú školu, s poplatkom 35 eur mesačne a s nákladmi na zdravotné potreby - liečba alergie 35 eur mesačne. Otec dieťaťa bol ženatý, podľa posledných informácií, ktoré matka mala, otec býval so svojou manželkou v prenajatom byte s nájomným 360 eur mesačne. Otec bol zamestnaný ako automechanik v spoločnosti K. K. s príjmom 1.500 eur mesačne netto. Počas víkendov si privyrábal. V tom čase vlastnil 3 luxusné autá a byt v Z. pri O.. Vyživovaciu povinnosť si plnil k maloletej O. sumou 300 eur mesačne do roku 2008 dobrovoľne. Z dokazovania, ktoré vo veci súd prvého stupňa vykonal vyplynulo, že v súčasnosti má maloletá O. 7,5 roka a je žiačkou 1. ročníka ZŠ. Je zdravá a výdavky s ňou má matka bežné, primerané jej veku a potrebám. Je športovo nadaná, chce sa venovať tenisu a krasokorčuľovaniu, s čím sú spojené výdavky mesačne 200 eur. Doteraz sa týmto aktivitám venovať nemohla, nakoľko matka nemala dostatok finančných prostriedkov. Matka maloletej O. stavebne sporí 65 eur mesačne, v školskej jedálni platí 19 eur mesačne a za družinu 7 eur mesačne. Okrem maloletej O. má matka vyživovaciu povinnosť ešte k plnoletému synovi X. B. z jej predchádzajúceho vzťahu rozvedeného manželstva. Tento je študentom 4. ročníka Y.-G.. Jeho otec by mu mal prispievať výživným vo výške 130 eur mesačne. Otec maloletej O. pracuje ako automobilový technik s priemerným mesačným zárobkom za 01/2013 až 01/2014 vo výške 1.843,21 eur. Je ženatý, ale s manželkou nežije v spoločnej domácnosti. V spoločnej domácnosti žije so svojou priateľkou, ktorá pracuje s príjmom 1.000 eur mesačne. Posúdiac uvedené skutočnosti podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine mal súd prvého stupňa v danom prípade za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Od posledného rozhodovania o výške výživného uplynulo 3,5 roka. Na strane všetkých účastníkov nastali zmeny v pomeroch. Maloletá O. mala pri poslednom rozhodovaní pri určení výšky výživného 4 roky a navštevovala materskú školu. V súčasnosti má maloletá O. 7,5 roka a je žiačkou 1. ročníka základnej školy. Všetky jej výdavky tak prirodzeným spôsobom vzrástli. Maloletá O. je športovo nadaná a chce sa venovať tenisu a krasokorčuľovaniu. Tomuto sa doteraz venovať nemohla, lebo matka nemala dostatok finančných prostriedkov. Pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného mala matka priemerný mesačný príjem cca 800 eur mesačne a v súčasnosti má priemerný mesačný zárobok 913,80 eur. Jej príjem sa tak zvýšil o 113,80 eur. Pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného súd nemal zistený príjem otca, ale pri rozhodovaní vychádzal z jeho príjmu cca 1.500 eur mesačne a zo skutočnosti, že otec dieťaťa v roku 2008 až do rozchodu rodičov prispieval na výživu maloletej O. dobrovoľne, sumou 300 eur mesačne. V súčasnosti má otec priemerný mesačný zárobok vo výške 1.843,21 eur. Jeho príjem tak vzrástol o 341,21 eur. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie preto súd zvýšil výživné zo strany otca pre maloletú O. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 330 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013, kedy sa maloletá O. stala žiačkou 1. ročníka základnej školy. Takto stanovenú výšku výživného súdu považoval za primeranú možnostiam a schopnostiam otca, ktorý okrem maloletej O. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Takto stanovená výška výživného je podľa súdu nielen v možnostiach otca, ale je primeraná aj veku a potrebám maloletej O., ktorá je žiačkou 1. ročníka základnej školy, je športovo nadaná, má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. Vzhľadom k tomu, že došlo k zvýšeniu výživného so spätnou účinnosťou od 01.09.2013, dlžné výživné za obdobie od 01.09.2013 do rozhodnutia súdu pre maloletú O. vo výške 1.040 eur (mesiace 09/2013 až 04/2014, t.j. 8 mesiacov x 130 eur, čo je suma zvýšeného výživného) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur za podmienok, ktoré sú uvedené vo výroku rozsudku. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej O.. Uviedol, že s rozsudkom súdu prvého stupňa nesúhlasí, pretože konajúci súd vôbec neprihliadol na jeho finančnú situáciu a do úvahy bral iba sumy, ktoré vôbec nie sú správne. Konajúci súd mu síce poskytol tlmočníka, ale nebol ochotný ho vypočuť, nemohol mu predniesť svoje požiadavky. Neprihliadlo sa na dôveryhodnosť matky maloletej, hoci veľa z toho čo uviedla nezodpovedalo pravde a neskúmalo sa, či jej výdavky sú zmysluplné alebo len zamerané na finančnú výhodu. Matka maloletej má vo vlastníctve rodinný dom a súčasne aj byt. Finančné pomery, zárobky a výdavky, ktoré súd predložil neboli vôbec zohľadnené. Preto s napadnutým rozsudkom nesúhlasí.
K podanému odvolaniu otca sa kolízny opatrovník maloletej O. a jej matka písomne nevyjadrili.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p. z týchto dôvodov:
Zákon o rodine v ustanoveniach § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.
Ustanovenie § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine umožňuje zmeniť výšku výživného pokiaľ nastane zmena pomerov. Výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania súdu o nároku detí. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s vekom detí a s tým spojenými zvýšenými nákladmi na ich výživu a môže nastať aj zmena pomerov na strane rodičov, ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými a majetkovými pomermi. Výživné však možno zmeniť len v prípade výraznej zmeny rozhodujúcich okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia tak na strane oprávneného, ako aj na strane povinného výživné platiť. V prípade, keď súd má rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Súd v rámci tohto konania je povinný objasniť skutkový stav veci v zmysle § 120 ods. 2 O.s.p. a na základe zisteného stavu vykonať porovnanie pomerov účastníkov v čase poslednej úpravy výživného s pomermi v súčasnej dobe.
V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť k maloletej O. bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/220/2009-101 zo dňa 14.09.2010, ktorým súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 200 eur.
Maloletá O. v uvedenom čase, kedy bola jej otcovi určená vyživovacia povinnosť, 4 roky, navštevovala materskú školu, s poplatkom 35 eur mesačne a s nákladmi na zdravotné potreby - liečba alergie 35 eur mesačne. V súčasnosti je maloletá vo veku 7,5 roka a je žiačkou 1. ročníka základnej školy. Je zdravá a výdavky s ňou má matka bežné, primerané jej veku a potrebám.
Matka maloletej O. žila v čase rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/220/2009-101 zo dňa 14.09.2010 ako rozvedená s maloletou O. a synom X. B., nar. XX.XX.XXXX, z jej predchádzajúceho vzťahu rozvedeného manželstva, vo vlastnom 2-izbovom byte. Od 01.02.2010 pracovala s priemerným mesačným zárobkom vo výške 800 eur mesačne. V súčasnosti je matka maloletej zamestnaná, má priemerný mesačný zárobok 913,80 eur. Maloletej O. stavebne sporí 65 eur mesačne, v školskej jedálni z ňu platí 19 eur mesačne a za družinu 7 eur mesačne. Okrem maloletej O. má matka stále vyživovaciu povinnosť k už plnoletému synovi X. B., ktorý je študentom 4. ročníka Y. a jeho otec by mu mal prispievať výživným vo výške 130 eur mesačne.
Otec maloletej bol v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom na maloletú O. ženatý, býval so svojou manželkou v prenajatom byte s nájomným 360,- eur mesačne. Bol zamestnaný ako automechanik s príjmom 1.500 eur mesačne netto. Vlastnil 3 luxusné autá a byt v Z. pri O.. Vyživovaciu povinnosť si plnil k maloletej O. sumou 300 eur mesačne do roku 2008 dobrovoľne. V súčasnosti pracuje ako automobilový technik s priemerným mesačným zárobkom za 01/2013 až 01/2014 vo výške
1.843,21 eur, už po zrážke výživného 200 eur na maloletú. Je ženatý, ale s manželkou nežije v spoločnej domácnosti. V spoločnej domácnosti žije so svojou priateľkou, ktorá pracuje s príjmom 1.000 eur mesačne.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, tak, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa, že preukázateľne došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného, a to tak u maloletej O. ako aj u jej rodičov. U maloletej O. náklady na výživu oproti predchádzajúcej úprave výživného vzrástli, keď táto začala navštevovať základnú školu s čím sú spojené zvýšené výdavky na školské pomôcky, rôzne školské akcie a povinné príspevky a je aj vekovo staršia, čo vedie k zvýšeným výdavkom na stravu i ošatenie. K zmene pomerov došlo aj na strane matky maloletej, ktorej príjem zo zamestnania sa zvýšil o cca 110 eur mesačne. Na druhej strane otec má oproti predchádzajúcemu stavu príjem zo zamestnania vyšší cca o 340 eur mesačne. Odvolací súd sa teda stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že v danom prípade došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného.
Na druhej strane sa ale odvolací súd nezhoduje so súdom prvého stupňa v názore o akú sumu je výživné otca na maloletú O. možné zvýšiť. Podľa zistených pomerov na strane maloletej ako aj na strane jej rodičov dospel odvolací súd k záveru, že takto zistené pomery odôvodňujú zvýšenie výživného na maloletú O. na sumu 280 eur mesačne, ktorú považoval odvolací súd za zodpovedajúcu zmeneným pomerom a súčasne za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám dieťaťa, a ktorá suma je v objektívnych schopnostiach a možnostiach otca a súčasne spĺňa kritéria vyššie citovaných zákonných ustanovení. Táto suma je podľa odvolacieho súdu dostatočná na výživu maloletej vzhľadom na jej vek, náklady spojené s návštevou základnej školy i ostatné výdavky, ktoré matka musí vynakladať. Na rozdiel od súdu prvého stupňa sa odvolací súd domnieva, že k výdavkom 200 eur mesačne na krúžky tenisu a krasokorčuľovania nie je možné nateraz prihliadnuť, pretože tieto v súčasnosti matka maloletej nevynakladá. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia /§ 154 ods. 1 O.s.p./, a preto na takéto potencionálne výdavky nie je možné pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadnuť.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Zvýšené výživné odvolací súd uložil otcovi platiť, tak ako súd prvého stupňa s účinnosťou od 01.09.2013, kedy maloletá O. začala navštevovať základnú školu.
Zároveň podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi zaplatiť zročné zvýšené výživné za čas od 01.09.2013 do 31.10.2014 /v čase vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bolo už splatné výživné otca na maloletú za mesiac október 2014, keď výživné sa platí vopred a výživné za uvedený mesiac tak bolo splatné do 15.09.2014/,čo za uvedené obdobie 14 mesiacov po 80 eur zvýšenia výživného predstavuje spolu 1.120 eur. Výšku mesačných splátok splatného zvýšenia výživné odvolací súd určil na 100 eur mesačne, keď takéto splátky zabezpečia zaplatenie zvýšenia výživného do jedného roka a zároveň je ich platenie podľa názoru súdu v možnostiach a schopnostiach otca, a to i po zohľadnení zvýšeného výživného 280 eur mesačne, ktoré bude odteraz otec platiť. Zároveň súd určil podmienku splácania zvýšenia výživného tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, ktorá podmienka zabezpečí riadnu platobnú disciplínu otca pri splácaní.
Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/220/2009-101 zo dňa 14.09.2010 vo výroku o výživnom otca na maloletú O..
O náhrade trov konania účastníkov rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože vo veci išlo o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
O náhrade trov konania štátu, ktorému v konaní vznikli trovy za hradené služby prekladateľa tlmočníka odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 141 ods. 2 O.s.p. tak, že štátu náhradu za
tieto trovy nepriznal, pretože trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie platí štát.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .