Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4P/301/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Miroslavom Juričkom, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého S. Z., J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pochádzajúceho z rodičov: matky Ľ. G., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, Y..Č.. G. L. XX, A. a otca Z. Z., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, v konaní právne zastúpeného JUDr. Ivanou Orosovou, advokátkou, Slovenská 77/42, Gelnica, v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Zveruje sa mal. S. Z., J.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. S. výživné vo výške 140,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom XX.XX.XXXX opakovane do budúcna.

III. Dlžné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX O. XX.XX.XXXX pre mal. S. vo výške 249,78 Eur ukladá súd otcovi ukladá splatiť v 15,- Eur mesačných splátkach od právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave styku k mal. S. Z., J.. XX.XX.XXXX v tomto znení:

Otec je oprávnený stretávať sa s mal. S. každý nepárny víkendy v kalendárnom roku od soboty od 10,00 hod. do nedele do 18,00 hod.. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. S. každý nepárny rok 24.12. a každý párny rok v prvý sviatok Vianočný.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd po vykonanom dokazovaní zveril maloletého S. Z. do jej osobnej starostlivosti s právom ho zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec aby bol zaviazaný hradením výživného v sume 200,- Eur mesačne vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky od XX.XX.XXXX.

2. Podaný návrh matka zdôvodnila tým, že zo spoločného spolužitia s otcom sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn S.. Spoločne bývali na adrese K. XXX. V ich vzťahu bolo už od počiatku veľa nedorozumení. Po narodení dieťaťa bol otec nervózny, syna nedokázal utíšiť, o syna sa nevedel postarať, nejavil o jeho starostlivosť záujem. V mesiaci P. XXXX kedy bola matka hospitalizovaná, starostlivosť o syna musel zabezpečovať starý otec. Otec vtedy požíval alkoholické nápoje. Ich nezhody dokonca vyústili

do fyzickej inzultácie, matka to musela riešiť cestou polície. V súčasnosti matka už nemá možnosť v tejto domácnosti zotrvať nakoľko ju otec z nej opakovane vyhadzoval . Už tam ani nemá záujem zotrvať. Našla si vlastné bývanie, s pomocou rodičov uhrádza bývanie, stravu, hygienické potreby, oblečenie, cestovné, lieky pre dieťa, mobil a internet. Teda všetko, čo je potrebné pre bežný chod domácnosti. Matka poberá prídavok na dieťa, rodičovský príspevok v sume 413,- Eur, tiež brigádnicky pracuje, ako čašníčka v G. G. &. K. I. A.. Vzhľadom na jej zdravotný stav je jej taktiež priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume XXX,- Eur. Matka má za to, že je v záujme dieťaťa, aby sa na jeho výchove podieľali obidvaja rodičia podľa svojich schopností a možností. Taktiež si myslí, že otec dieťaťa nevytvára vhodné a zdraviu prospešné podmienky pre výchovu dieťaťa v tak útlom veku, keď je plne odkázané na starostlivosť rodičov.

3. Matka k podanému návrhu pripojila rodný list maloletého.

4. Otec sa k podanému návrhu v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.

5. Otec však návrhom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol súdu doručený dňa XX.XX.XXXX a bol evidovaný pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX žiadal o úpravu rodičovských práv a povinnosti k mal. S. Z.. Podaný návrh otec zdôvodnil tým, že maloletý syn sa narodil z družobného vzťahu s matkou. Pôvodne bývali v G., v S. XXXX sa presťahovali do K.. Z dôvodu partnerských nezhôd matka domácnosť opustila, avšak z dôvodu citového naviazania maloletého k obom rodičom s týmto nesúhlasí. S matkou aj naďalej sa snažil komunikovať z dôvodu zachovania a záujmu o kontakt so synom, dokonca v prvý týždeň, ako matka opustila spoločnú domácnosť umožnila otcovi aj bez jej prítomnosti stráviť so synom víkend vrátane prespatia. Pravidelne sa snažil o informácie ohľadom syna, ich vzájomné vzťahy však vyústili do toho, že matka odmietla akýkoľvek stretnutie a kontakt so synom. Odmieta informovať o synovi, rovnako tak zasielať fotky. Matka pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti v A., ako čašníčka vo večerných hodinách počas víkendov. Matka pracuje dlhšie, ako je dohodnutý čas a teda večerné a nočné hodiny z víkendov strávi matka v práci. V tom čase zabezpečujú starostlivosť o ich syna starý rodičia maloletého, t.j. rodičia matky maloletého. Nesúhlasí so spôsobom výkonu starostlivosť o syna vykonávaný matkou. Matka netrávi so synom dostatok času vonku. Ako matka tvrdí z dôvodu zlých poveternostných podmienok. Má vedomosť, že syn trávi väčšinu času hraním sa v postieľke, kým matka sleduje televízor. Tiež sa nestotožňuje s konaním matky, ktorým sa o osobe otca vyjadruje hanlivo. V spoločnosti o ňom vytvára nesprávny a veľmi negatívny obraz. Matka svojim postojom voči otcovi ovplyvňuje ako bude syn v budúcnosti vnímať svojho otca. Matka má možnosť značného vplyvu ovplyvňovať dieťa, čo vplýva na to, aký vzťah si otec so synom vytvorí a ako ho bude vnímať v budúcnosti. On si ho chce budovať a pracovať na ňom. Prvoradým je pre neho dôraz na ochranu úspešného vývoja maloletého dieťaťa. Má záujem na zachovaní dobrých vzťahov rodičov, ako aj o starostlivosť o syna. Má dostatočný priestor, aby so synom trávil čas. Otec ako model správania je dôležitý aj v tak útlom veku dieťaťa. Ak je otec zapojený do starostlivosti dieťaťa, poskytuje mu pocit bezpečia vo fyzickej, emocionálnej a psychologickej oblasti. Otec sa už od narodenia zapájal do starostlivosti o maloletého, bol mu schopný poskytnúť aj plnú starostlivosť v noci aj bez prítomnosti matky. Otec pracuje ako kováč v spoločnosti Y. N..V..Q.., pracovný pomer má uzatvorený na dobru určitú do XX.XX.XXXX so skúšobnou dobou 3 mesiace. Príjem so zamestnania je XXX,- Eur, iný príjem nemá. Matka poberá rodičovský príspevok, čiastočný invalidný dôchodok a príjem má aj so závislej činnosti, keďže cez víkendy pracuje ako čašníčka. Otec nemá vedomosť o príjme matky. Mesačne má nevyhnuté výdavky pozostávajúce zo splátky hypotéky 216,- Eur, splátky medziúveru 77,- Eur, inkaso 265,- Eur, čistiace potreby, potreby do domácnosti a hygienické potreby 40,- Eur, strava a oblečenie 200,- Eur. Nevyhnuté výdavky otca sú tak 800,- Eur a jedná sa len o zabezpečenia bývania a základných životných potrieb. Má za to, že má so synom pevný citový vzťah, na jeho výchove sa podieľal od narodenia, chce mu zabezpečovať starostlivosť cez víkendy, kedy túto starostlivosť zabezpečujú starý rodičia. Uprednostňovanie výchovy starých rodičov pred otcom ktorý javí záujem o starostlivosť je obmedzovanie jeho rodičovských práv. Preto žiada, aby sa so synom mohol stretávať každý víkend, môže plnohodnotne poskytnúť riadnu starostlivosť synovi a má za to, že jeho navrhovaný styk je v najlepšom záujme maloletého. Má za to, že medzi rodičmi musí byť rovnosť, výchova má prebiehať zo strany oboch rodičov, pričom jej rozdelenie môže mať nenapraviteľný, negatívny efekt na vzťah dieťaťa s rodičom. Je toho názoru, že vo výchove je nezastupiteľná úloha oboch rodičov a starostlivosť nemá byť obmedzená len na zabezpečovanie materiálnych, ale aj nemateriálnych podmienok. Obaja rodičia, ako otec a matka môžu nezastupiteľným spôsobom ovplyvniť vývin, výchovu a životnú orientáciu dieťaťa, čím sa realizuje záujem nielen dieťaťa, ale aj rodičov. Uvedené korešponduje aj v zmysle DOHOVORU o právach dieťaťa

prijatého dňa XX.XX.XXXX. Poukázal pri tom na článok 3 odsek 1, článok 8 odsek 1 a článok 32 odsek 1 DOHOVORU. Rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a sú obaja zodpovední za všestranný rozvoj dieťa. Pri výkone rodičovských práv sú obaja rodičia rovnoprávny. Ním navrhovaná úprava styku rodičia s maloletým dieťaťom zodpovedná najlepšiemu záujmu dieťaťa. Súčasná situácia je však taká, že matka bráni otcovi v styku so synom. Nedovolí mu syna ani kočíkovať. Matka týmto spôsobom nesleduje najlepší záujem dieťaťa, sleduje len svoje záujmy, ako znemožniť, respektíve obmedziť riadny styk otca s dieťaťom. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a je potrebný pre zdravý vývoj pocitu spolupatričnosti nie len s matkou, ale aj s otcom. Výchovné pôsobenie jedného rodiča sa prejavuje nedostatkom správania a myslenia dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý maloleté dieťaťa vychováva je sledujúc záujem tohto dieťaťa, aby vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodičia s dieťaťom vedením dieťaťa k tomuto rodičovi, aby k nemu malo vytvorený pozitívny vzťah. V prípade, ak rodič takéto podmienky nevytvára, možno mať vážne pochybnosti o starostlivosti takéhoto rodiča. Otec poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XCop/XXX/XXXX, taktiež poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCop/XXX/XXXX. Vzhľadom na aktuálne príjmy rodičov a objektívne potreby mal. dieťaťa otec navrhuje, aby bol zaviazaný plnením vyživovacej povinnosti 50,- Eur mesačne. Na syna aktuálne prispieva. Uviedol, že vzhľadom na ním navrhovaný styk stretávať sa so synom každý víkend to predstavuje určitú hodnotu, keďže bude maloletému zabezpečovať starostlivosť a výživu. Dochádza tu k uspokojovaniu všetkých potrieb dieťaťa, keďže matka môže tento čas využiť na výkon svojej pracovnej povinnosti. Je toho názoru, že ak matka dostane od otca výživné vo výške 50,- Eur, rodinné prídavky na maloleté dieťa, rodičovský príspevok, čiastočný invalidný dôchodok a zárobok zo závislej činnosti vykonávaný matkou počas víkendov bude mať pre maloletého dostatok finančných prostriedkov na zabezpečovanie výživy, výchovy primeraný veku maloletého dieťaťa, ktorý je útlom veku. Taktiež poukázala na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. Ú. XXX/ XXXX. Žiadal preto zveriť mal. S. do osobnej starostlivosti matky s právom obchod rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, aby bol otec počnúc od právoplatnosti rozsudku povinný prispievať na výživu maloletého sumou 50,- Eur mesačne vždy do 20-tého dňa v mesiaci k rukám matky. Styk otca s maloletým navrhol upraviť každý víkend od soboty do 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod.

6. Uznesením sp.zn. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd uvedené konania spojil na spoločné konanie s tým, že tieto sú ďalej vedené pod sp.zn. XP/XXX/XXXX.

7. Súd vykonal pojednávanie dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX, dokazovanie vykonal výsluchom matky a otca, oboznámením sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi doloženými účastníkmi konania preukazujúcimi ich osobné a majetkové pomery, na základe čoho zistil tento skutkový stav.

8. Pokiaľ ide o súčasne pomery rodičov a maloletého S., matka a otec nežijú od J. XXXX v spoločnej domácnosti. Maloletý S. je tohto času v celodennej starostlivosti matky. S matkou žijú v prenajatom 3- izbovom byte, za ktorý matka podľa jej účastníckej výpovede uhrádzala 500,- Eur mesačne, súčasne doložila výpis z bankového účtu o úhrade tejto sumy. Byt je pekne, vkusne a moderne zariadený, S. spí v detskej postieľke, ktorá sa nachádza v spálni. Väčšinu času trávia syn spoločne s matkou v obývačke, kde má maloletý svoj priestor na hranie ako aj hračky. Kultúra bývania ako aj hygiena domácnosti sú na veľmi dobrej úrovni.

9. Matkin príjem podľa doloženého výpisu z účtu pozostáva z čiastočného invalidného dôchodku XXX,XX Eur, rodičovského príspevku, prídavku na dieťa 413,80 Eur a príjmu z brigádnickej činnosti do 100,- Eur mesačne. Ak matka pracuje cez víkendy v noci, maloletému vtedy so starostlivosťou o maloletého pomáhajú matkini rodičia. Matka vo svojej účastníckej výpovedi uviedla osobné výdavky na stravu, ošatenie a hygienu cca 150,- Eur mesačne. Nespláca úver. Výdavky uhrádza zo svojho príjmu, k účtu má zriadené povolené prečerpanie, s výdavkami jej pomáha matka, občas jej požičia peniaze kamarátka, naposledy to bolo 200,- Eur, ako vyplýva z matkou doloženého výpisu z účtu. Otec matke v J. XXXX zaslal výživné 32,11 Eur, teda minimálne zákonné výživné. Uviedla, že otec pracuje ako kováč, a posledné dva mesiace ich spoločného spolužitia otec si vedel privyrobiť až cca 1.000,- Eur vrátane nadčasov.

10. Podľa účastníckej výpovedi matky sa otec so synom stretáva, syn však u otca neprespáva, otec to však požaduje. Syn sa od otca vracia nervózny, otec ho v rozpore s jeho režimom nedáva spať, nakoľko syn je u neho krátko. Syn tiež často domov chodieva hladný, spravidla varí otcova matka, niekedy varí

aj otec. Matka si nie je istá, či by otec dodržiaval synov režim, ak by syn u otca prespal. Spočiatku otcovi odopierala styk so synom, bolo to z jej strany neuvážené, prehodnotila to. Otec sa o syna spočiatku nestaral, od jeho narodenia starostlivosť o syna zabezpečovala matka, so starostlivosťou o syna matke začal pomáhať až keď mal. S. začal byť vnímavejší. Bolo to však len na popud matky. V prípade, ak matka nebola doma, otec sa o syna vedel postarať. Otec má so synom v súčasnej dobe vytvorený dobrý vzťah.

11. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.

12. Otec býva v rodinnom dome v jeho výlučnom vlastníctve, tento je čiastočne rekonštruovaný. Dom obýva sám.

13. Otec je od S. V. XXXX zamestnaný vo P. Y., N..V..Q.., pracuje v trojzmennej prevádzke, jeho príjem bol v roku XXXX za mesiac marec vo výške XXX,XX Eur, za mesiac M. XXX,XX Eur, S. XXX,XX Eur, Z. XXX,XX Eur, Z. XXX,XX Eur, M. XXX,XX Eur, N. X.XXX,XX Eur a Q. X.XXX,XX Eur. Iný príjem neuviedol. Nie je vlastníkom žiadnej ďalšej nehnuteľnosti ani hnuteľnej veci vyššej hodnoty. Uviedol, že nie je pravdou ako tvrdila matka že si dokáže privyrobiť až cca 1.000,- Eur, posledné dva mesiace totiž mal vianočné odmeny a nadčasy. Predtým bol pol roka nezamestnaný, ešte predtým pracoval v X. ako operátor výroby s príjmom od 950-1000 Eur. Má len základné vzdelanie. Nemá žiadne zdravotné problémy. Matke od J. XXXX začal platiť minimálne výživné 32,11 Eur. Spláca úver 76,68 Eur a hypotéku 216,42 Eur, za vodu uhrádza 32,- Eur mesačne, elektrickú energiu 70,70 Eur a plyn 175,20 Eur. Mesačne zakupuje stravu za cca 150,- Eur, stravuje sa doma. Úverovú zmluvu spoločne s hypotekárnou zmluvou uzavrel v roku XXXX v čase, keď žili s matkou v spoločnej domácnosti, za účelom kúpy rodinného domu, keď s matkou maloletým S. plánovali žiť. Uviedol, že s poukazom na ním navrhovanú výšku výživného pre matku 50,- Eur má zato, že je to suma, ktorú on minie na syna. Za plienky mesačne minie 20,- Eur, zakupuje sprchový gél, krémy, stravu, zakupuje kuracie prsia asi 3-4krát do mesiaca za 6-7 Eur balenie, šampón zakupuje asi za sumu 3,- Eur, syn pije plnotučné mlieko, denne vypije asi pol krabičky, ktorá stoji asi 1,50 Eur. Zimná bunda stojí asi 30,- Eur, topánky cca 20,- Eur, zateplené nohavice cca 15-20 Eur, body 3-4 Eur. Väčšinu oblečenia zakupuje matka. Vzhľadom na uvedené výdavky teda v rozpore so svojím predchádzajúcim tvrdením nepovažuje sumu 50,- Eur za primeranú. Má zato, že objektívne výdavky na syna môžu byť mesačne cca 150,- Eur. Takúto sumu výdavkov mu uvádzala aj matka v čase keď ešte žili v spoločnej domácnosti. Uhrádza mesačne telefónny paušál 40,- Eur a internet 14,- Eur.

14. Podľa účastníckej výpovede otca sa so synom stretáva po dohode s matkou, asi 2krát do týždňa, dokonca matka spolu so synom u neho prespala, aby si overila že otec sa o syna vie postarať aj v noci, bolo to bez problémov. Synov denný režim pozná. Zakúpil plienky, oblečenie a drogériu pre syna, ktoré má pre vlastné použitie, keď je syn u neho. Pôvodne matka synovi veci pribaľovala, avšak teraz už nie, má pre syna čo potrebuje, pribaľuje však čaj. Alkohol nepije, sem tam, asi tak 2krát do týždňa si večer po práci dá, tak ako každý, pivo. V práci im dávajú pravidelne fúkať, preto si nevie vysvetliť tvrdenie matky, že bol alkoholikom. Fajčil dva až tri krabičky za týždeň, prestáva fajčiť, už je to zhruba len krabička za týždeň.

15. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá.

16. Maloletý S. je v celodennej starostlivosti matky. Výdavky na maloletého pozostávajú predovšetkým na nákup plienok a hygienických potrieb, mesačne asi vo výške 100,- Eur. Oblečenie a obuv zakupuje synovi výlučne matka, z dôvodu rýchleho rastu je potrebné častejšie zakupovanie oblečenia, mesačne približne v sume 100,- Eur. Výdavky na stravu matka uviedla v sume 130,- Eur mesačne. V súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom je mal. S. častejšie chorý. Má oslabenú imunitu. Taktiež má problémy so srdcom, preto matka so synom navštevujú 2krát ročne kardiologickú ambulanciu v H..

17. Po takto vykonanom dokazovaní súd vec takto právne posúdil:

18. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Súd po vykonanom dokazovaní zveril mal. S. do osobnej starostlivosti matky, pretože mal z vykonaného dokazovania preukázané, predovšetkým z účastníckej výpovede matky a otca, ako aj správy kolízneho opatrovníka po vykonanom šetrení pomerov u maloletého dieťaťa a jeho rodičov, že rodičia tohto času už nežijú v spoločnej domácnosti, naopak mal. S. je v starostlivosti matky, táto sa o neho riadne stará a v tejto jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec rovnako v priebehu súdneho konania nevzniesol voči zvereniu mal. S. do osobnej starostlivo matky žiadne výhrady, nespochybnil starostlivosť matky o maloletého. Mal. S. má pri matke vytvorené vhodné podmienky pre svoj zdravý rast a vývin. Súd teda dospel k záveru, že nesporne je v záujme mal. S. zveriť ho do starostlivosti matky s právom oboch rodičov mal. S. zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

28. Čo sa výšky výživného týka, tú súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov ktoré rodičia deklarovali na pojednávaní a súčasne doložili listinnými dôkazmi. Súd ďalej pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a predovšetkým aká peňažná sume je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Tu na jednej strane bolo potrebné prihliadať na odôvodnené potreby mal. S., ako aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča - otca. Matka požadovala výšku výživného 200,- Eur mesačne počnúc od XX.XX.XXXX. Súd má za to, že matkou požadovaná výška výživného presahuje majetkové možnosti a schopnosti otca. Účelom výživného je spolupodieľanie sa povinného rodiča na odôvodnených výdavkoch maloletého dieťaťa, pričom na pomer spolupodieľania sa týchto výdavkoch je tiež nutné prihliadať aj v kontexte stretávania sa povinného rodiča, v danom prípade otca s maloletým, teda na

faktickom zabezpečovaní osobnej starostlivosti. Vonkoncom účelom výživného nie je uhrádzať matke jej osobné výdavky. Z prezentovaných nákladov na mal. S. vyplynulo, že dieťa je zdravé, nie sú s jeho zdravotným stavom spojené žiadne mimoriadne výdavky, rovnako tak matka súdu deklarovala, že nemá s tým spojené žiadne zvýšené náklady na maloleté dieťa, možno konštatovať len bežné výdavky v súvislosti so zabezpečovaním bežnej starostlivosti (napr. strava, ošatenie, zabezpečenie bývania a pod.). Pokiaľ teda ide o nákladové položky na maloleté dieťa, je potrebné uviesť, že mesačné vyčíslenie nákladov má predstavovať vyčíslenie všetkých jeho pravidelných a nepravidelných potrieb, tak aby bola táto jednoznačne určiteľná. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahranie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. V tejto súvislosti súd taktiež konštatuje, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť že v čase, keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na úhradu tohto nákladu, naakumulovaných, či už z vlastných príjmov, ale predovšetkým z mesačných prostriedkov druhého rodiča, tzn., že aj prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky na nákup oblečenia, nemôže byť argumentom na neúmerné výživné pretože táto položka má byť správne rozrátaná na dlhšie obdobie spravidla jedného roka. Na druhej strane súd nemôže tieto výdavky odignorovať, ale na ne prihliadať z hľadiska ich prípadného rozrátavania na dlhšie časové obdobie.

29. Matka v danom konaní vlastné pravidelné náklady na mal. S. prezentovala len všeobecne vo výške 380,- Eur, čo zahŕňa náklady na stravu pre syna do domácnosti 130,- Eur, teda 4,33 Eur na deň, náklady na zakupovanie plienok a hygienických potrieb 100,- Eur/mesiac, náklady na oblečenie 100,- Eur, a nákup hračiek cca 30,- Eur mesačne. Iné súčasné výdavky matka nevyčíslila. Súd má však zato, že matkou deklarované výdavky nezodpovedajú skutočným výdavkom na maloletého S.. Nutné v tomto smere uviesť, že matka pri deklarovanom príjme XXX,XX Eur (čiastočný invalidný dôchodok XXX,XX Eur, rodičovského príspevku a prídavku na dieťa 413,80 Eur a príjmu z brigádnickej činnosti do 100,- Eur mesačne), pri mesačnej platbe nájomného 500,- Eur a vlastných výdavkoch do 150,- Eur, podľa jej tvrdenia pravidelne zakupuje synovi napr. hračky v sume 30,- Eur mesačne, ošatenie v sume 100,- Eur a stravu v sume 4,33 Eur denne, ktorá sa navyše pre jeden a pol ročné dieťa javí ako neprimerane vysoká. Súd má zato, že odôvodnené výdavky maloletého S. môžu zodpovedať polovice sumu matkou deklarovaných výdavkov, tak ako to konštatoval otec vo svojej účastníckej výpovedí a ako aj údajne túto sumu výdavkov objektivizovala matka.

30. K pomerom otca možno iba konštatovať, že argumentácia otca o rozsahu vlastných nevyhnutných výdavkov, či už hradením úveru 76,68 Eur a hypotéky 216,42 Eur, hradením úhrad za vodu 32,-Eur mesačne, elektrickú energiu 70,70 Eur a plyn 175,20 Eur, ako aj ďalšie otcom deklarované výdavky, len deklaruje, že životná úroveň otca je oproti matke nesporne vyššia, nakoľko je oproti matke vlastníkom nehnuteľností, avšak na druhej strane vzhľadom na otcovi príjem vytvára vysoký rozsah pravidelných mesačných výdavkov. Tu však musí súd poznamenať, že na jednej strane je povinnosť rodiča živiť svoje dieťa, na druhej strane si otec musel byť plne vedomý svojej finančnej zodpovednosť brať na seba neprimerané riziká, ak mu to finančná situácia nie veľmi dovoľuje. Na druhej strane je zrejmé, že úverové zmluvy otec uzatváral v čase spoločného spolužitia s matkou, ako aj to, že je vysoký predpoklad že pravidelné mesačné náklady na energie otcovi v ďalšom zúčtovacom období klesnú, nakoľko v danom čase ročného zúčtovania boli mesačné zálohové platby vypočítavané pre troch členov domácnosti. Tu tiež je nutné poznamenať že otec vrámci svojej účastníckej výpovedi deklaroval, že uhrádza mesačne telefónny paušál 40,- Eur a internet 14,- Eur a týždenne fajčí údajne už len jednu krabičku denne, niekoľkokrát do týždňa si dá pivo. Súd má zato, že otec vrámci týchto výdavok má priestor na ich konsolidáciu, nejedná sa nie nevyhnutné výdavky. Ním navrhovaná výška výživného 50,- Eur je neprimerané nízka, sám tuto okolnosť aj vo svojej účastníckej výpovedi pripustil pri menovaní rozsahu vlastných výdavok na syna Mathiasa v čase, keď je syn v jeho starostlivosti a ním uhrádzané výživné 32,11 Eur je len symbolické.

31. Zhrnujúc tu všetky uvedené skutočnosti súd považuje za spravodlivé, či už s prihliadnutím na odôvodnené potreby mal. S. ako aj na schopnosti a možnosti povinného rodiča - otca tohto zaviazať výživným vo výške 140,- Eur mesačne, ktorá suma jednak zahŕňa úhradu vlastných nákladov mal. dieťaťa, ako aj primeranú úhradu sumy, ktorú má matka možnosť kumulovať na prípadné ďalšie nepravidelné, neočakávané výdavky. Táto suma dostatočne zodpovedá zdravotnému stavu, ako aj bežným potrebám dieťaťa vo veku 1 a pol roka. Treba tiež uviesť fakt, že súd prihliadal aj na rozsah stretávania sa otca so synom.

32. Súd priznal výživné odo dňa podania návrhu matkou na súd, t.j. dňom XX.XX.XXXX keďže už v tom čase otec na výživu maloletého neprispieval podľa jeho možností a schopností, ale učinil tak až po začatí súdneho konania, v rozsahu minimálneho zákonného výživného. Týmto vznikol otcovi dlh na výživnom vo výške po XXX,XX Eur, kde nedoplatok za dané obdobie predstavuje sumu výživného 140,- Eur za mesiace O. XXXX a Z. XXXX a pomernej časti za mesiac J. XXXX, zodpovedajúcej 3 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, čo predstavovalo čiastku 4,66 Eur/deň x 3 dni, spolu 13,99 Eur za mesiac J. XXXX), pričom pri určovaní dlhu na výživnom súd zohľadnil 2 vykonané platby otca po 32,11 Eur. Súd povolil otcovi splácať dlh na výživnom v mesačných splátkach po 15,- Eur, teda určil dobu úhrady 15 mesiacov, ktorá doba sa vzhľadom na pomery otca súdu javí ako primeraná a ktoré je otec povinný platiť popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich, berúc do úvahy jeho schopnosti, možnosti a súčasne jeho majetkové pomery.

33. S poukazom na súdom priznanú výšku sumy výživného, súd návrh matky v prevyšujúcej časti nad sumu 140,- Eur zamietol, nakoľko podľa názoru súdu majetkové pomery otca neodôvodňovali priznať výživné v takomto rozsahu.

34. Čo sa styku úpravy styku otca s mal. S., súd po vykonanom dokazovaní schválil rodičovskú dohodu, ktorú rodičia uzavreli na súdnom pojednávaní, v zmysle ktorej sa rodičia dohodli na úprave stretávania sa otca s maloletým v rozsahu uvedenému vo výroku tohto rozsudku. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, jednak zo zhodných účastníckych výpovedi ako aj správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov u rodičov, že v súčasnej dobe sa rodičia už vedia dohodnúť na stretávaní sa otca s mal. S., rodičia už vedia riadne komunikovať čo sa starostlivosti o syna týka. Rodičia na súdnom pojednávaní teda uzavreli rodičovskú dohodu, ktorou sa rodičia dohodli na úprave stretávania sa otca s maloletým, kde súd mal zato, že táto poskytuje relatívne široký priestor otca na stretávaní sa so synom, zo zhodných výpovedí účastníkov vyplynulo, že otec prejavuje riadny záujem o syna. Súd má teda zato že aj v tomto smere je rodičovská dohoda o úprave styku v najlepšom záujme maloletého, obidvom rodičom dáva priestor na riadne trávenie času s maloletým, preto súd aj v uvedenej časti rodičovských práv a povinností uzavretú rodičovskú dohodou schválil, ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozsudku.

35. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal ich náhradu, nakoľko súd nezistil žiadne závažne skutočnosti, aby bolo potrebné zaviazať na ich úhradu niektorého z účastníkov konania, súd o týchto trovách preto rozhodol podľa a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. ( ).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( ) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.