Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Pc-32-2022.pdf
PDF · 113.06 KB
Case nature
Area
Subarea
9Pc/32/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľky: Ľ. J., L.. XX.X.XXXX, P. J. G. XXX proti osobe, ktorá má podľa návrhu platiť výživné: I. I., L.. XX.XX.XXXX, P. J. G. XXX, právne zastúpenom: JUDr. Ivanou Orosovou, advokátkou so sídlom Slovenská 77/42, Gelnica, o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky takto
rozhodol:
I. Návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.11.2022 domáhala, aby súd zaviazal osobu, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, prispievať na jej výživu a úhradu niektorých nákladov sumou 60,- Eur mesačne počnúc od 01.11.2022. V návrhu uviedla, že zo spolužitia a vzťahu s povinným sa nerodil syn C.. Aj po narodení syna žili v spoločnej domácnosti a na chod domácnosti prispievali obaja. Problém nastal, keď ju priateľ a otec dieťaťa odmietol pustiť do ich spoločnej domácnosti, vymenil zámok, čo riešili aj za pomoci polície. V dôsledku týchto skutočností bola nútená zabezpečiť si bývanie spolu s dieťaťom. Tým jej enormne stúpli náklady na živobytie, keďže musí uhrádzať nájomné 500,- Eur, medzi ďalšie náklady patrí strava, hygienické potreby, oblečenie, cestovné, lieky pre dieťa, mobil, internet. Finančne jej pomáha mama, čím nahrádza povinnosť otca dieťaťa. Brigádnicky si privyrába ako čašníčka. Na syna poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Vzhľadom na jej zdravotný stav má priznaný čiastočný invalidný dôchodok 224,- Eur.
2. Osoba, ktorá má podľa návrhu platiť výživné v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 29.12.2022 uviedol, že s tvrdením navrhovateľky, že bola nútená si zabezpečiť ďalšie bývanie. Spoločnú domácnosť sa rozhodla opustiť kvôli kríze a nezhodám v ich partnerskom živote. On s tým nesúhlasil najmä pre nízky vek maloletého. Napriek tomu opustila s maloletým spoločnú domácnosť a vzťahy medzi nimi sa vyostrili do takej situácie, že matka niekoľko týždňov odmieta umožniť mu stretnutia so synom. Len tvrdenie navrhovateľky, že jej odchodom zo spoločnej domácnosti enormne stúpli náklady na živobytie neznamená de lege lata odôvodnenie priznania nároku na určenie povinnosti prispievať na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky. V dôsledku tehotenstva a pôrodu nedošlo na strane navrhovateľky k zníženiu jej príjmov a jej životnej úrovne v čase tehotenstva a po pôrode v porovnaní s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom. Pred tehotenstvom bola dlhodobo PN, príjmové pomery navrhovateľky aktuálne predstavujú sumu vo výške 737 až 757 Eur mesačne, čo uviedla na pojednávaní v konaní sp. zn. 4P/301/2022. Jej priemerný mesačný prijem je ešte vyšší. Výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom. Navrhovateľka nijako nepreukázala ako sa v dôsledku tehotenstva a pôrodu znížili jej príjmy, nepreukázala príjmy nevydatej matky pred tehotenstvom a po pôrode, taktiež nepreukázala
ňou uvádzané výdavky. V konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu matka uviedla, že nájomnú zmluvu uzatvorenú nemá. Matka nepreukázala taký pokles jej zárobku a príjmov pred a po narodení maloletého, ktorý by odôvodňoval priznanie príspevku. Matka pracuje každý víkend ako čašníčka, zároveň jej príjmami sú rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a čiastočný invalidný dôchodok. Navrhovateľka pred pôrodom poberala len nemocenskú dávku. Úhrada výdavkov, ktoré navrhovateľka mesačne potrebuje na zabezpečenie svojej primeranej výživy, je v jej príjmových možnostiach. V jeho schopnostiach a možnostiach nie je prispievať navrhovateľke na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky. Jeho priemerný mesačný zárobok je 749 - 800 Eur mesačne. Mesačné nevyhnutné výdavky predstavujú: splátky hypotéky 216,- EUR, splátky medziúveru 77,- EUR, vodné/stočné/elektrina -Inkaso 265,- EUR, čistiace prostriedky, potreby domácnosti a hygienické potreby 40,- EUR, strava a oblečenie 200,- EUR, to všetko mesačne. Zároveň má voči maloletému synovi vyživovaciu povinnosť. Ide o výdavky, nevyhnutne potrebné na živobytie, zabezpečenie bývania a základných životných potrieb a výživy maloletého syna. Ani v tomto smere nie je splnená hmotno- právna podmienka priznať príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky, keďže jeho majetkové pomery to objektívne vôbec neumožňujú. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni rodičov maloletého dieťaťa. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že navrhovateľke klesla životná úroveň a príjmy oproti obdobiu pred narodením maloletého. Navrhovateľka dosahuje mesačný príjem porovnateľný s príjmom, ktorý dosahovala pred pôrodom. Zároveň navrhovateľka dosahuje mesačný príjem porovnateľný s príjmom otca dieťaťa. V prípade priznania uvedeného nároku a následné uhrádzanie tohto príspevku by mohlo vážne ohroziť uhrádzanie odôvodnených potrieb maloletého, čo je neprípustné s ohľadom na prednosť vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu oproti príspevku na výživu nevydatej matke. Priznanie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky by bolo zároveň aj v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka znevažuje jeho osobu pri kontakte so spoločnými známymi, na sociálnych sieťach ako aj pri rozhovore s ďalšími osobami, používa voči jeho osobe hanlivé a osočujúce výrazy, čo spôsobuje, že spoločnosť si o ňom vytvára nesprávny a veľmi negatívny obraz. Na základe vyššie uvedeného má za to, že nie sú splnené zákonné podmienky na priznanie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky. Zároveň vzhľadom na jeho majetkové pomery nie je splnená ani ďalšia hmotnoprávna podmienka, keďže jeho majetkové pomery a príjmy sú v danej veci značne nedostatočné. Navrhol, aby súd návrh navrhovateľky zamietol v celom rozsahu a rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to rodným listom C. I., Pracovnou zmluvou zo dňa 15.03.2022. Dohodou o mzdových podmienkach zo dňa 01.10.2022, Potvrdením o vyplatenej dôchodkovej dávke, Nájomnou zmluvou zo dňa 02.02.2023 s Preberacím protokolom, výpismi z účtu navrhovateľky a povinného, Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 01.04.2021, Zmluvou o spotrebiteľskom úveru zo dňa 12.04.2021, vyúčtovaním spotreby plynu, elektriny, faktúrami za spotrebu plynu, elektriny, vody, výplatnými páskami, Potvrdením o príjme povinného, Potvrdenie o príjme navrhovateľky, Potvrdenie o nemocenských dávkach, Pracovnou zmluvou zo dňa 20.07.2020, čestnými prehláseniami Y. N., Ľ. J. a S. P., Potvrdením vo veci oznámenia priestupku zo dňa 06.03.2023, rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4P/301/2022 zo dňa 31.01.2023 a zistil tento skutkový stav:
4. Dňa XX.XX.XXXX sa zo vzťahu účastníkov konania narodil maloletý C. I.. Už pred tehotenstvom navrhovateľky, ako aj počas tehotenstva a určitý čas aj po narodení maloletého C., účastníci konania žili v spoločnej domácnosti. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala matka s dieťaťom po nedorozumeniach s otcom maloletého a od novembra 2022 účastníci konania nežijú spolu.
5. Navrhovateľka uviedla, že žije s maloletým synom C. v prenajatom byte. Podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 02.02.2023, ktorú predložila, predmetom nájmu je trojizbový byt, nájom bol uzavretý na dobu určitú od 15.02.2023 do 15.02.2024. Zmluvné strany sa podľa článku III. Dohodli na nájomnom za užívanie bytu a náklady za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 520,- Eur mesačne. Pred uzavretím uvedenej nájomnej zmluvy bývala so synom v inom prenajatom, taktiež trojizbovom byte, za ktorý uhrádzala nájom 500,- Eur mesačne, o čom doložila výpis z jej bankového účtu,
6. Podľa vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 28.02.2023 jej súčasný príjem je 730,- Eur mesačne, poberá rodičovský príspevok, čiastočný invalidný dôchodok a od mája 2022 je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom cca 80,- Eur. Pracuje ako čašníčka počas
víkendov, potvrdila, že občas dostáva sprepitné. Okrem toho je jej uhrádzané výživné pre syna vo výške 140,- Eur a splácané dlžné výživné vo výške po 15,- Eur mesačne. Na pojednávaní konanom dňa 30.03.2023 navrhovateľka uviedla, že pracovný pomer ukončila dohodou z dôvodu, že povinný jej stále niečo vytýkal, chodieval za ňou do práce.
7. Povinný uviedol, že pokiaľ s navrhovateľkou žil v spoločnej domácnosti jej príjem z brigádnickej činnosti bol cca 200,- Eur mesačne a k tomu 100,- Eur sprepitné.
8. Navrhovateľka je od roku 2015 poberateľkou invalidného dôchodku. Podľa Potvrdení o vyplatenej dôchodkovej dávke Sociálnej poisťovne navrhovateľka poberala invalidný dôchodok v roku 2021 vo výške 220,70 Eur, v roku 2022 vo výške 223,60 Eur a v roku 2023 ho poberá vo výške 250,- Eur mesačne.
9. Podľa Potvrdenia Sociálnej poisťovne v období od mesiacov august až december 2021 poberala navrhovateľka ošetrovné materské v sume priemerne 689,20 Eur mesačne a v období mesiacov január až apríl 2022 v sume 715,67 Eur mesačne.
10. Príjmom navrhovateľky je aj rodičovský príspevok a prídavok na dieťa vo výške 413,80 Eur mesačne.
11. V čase od 25.07.2022 do 31.10.2022 bola navrhovateľka zamestnaná na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa Praktos, s.r.o., G. s priemerným zárobkom 3,8925 Eur/ hod.. Podľa oznámenia zamestnávateľa jednalo sa sporadickú, nepravidelnú prácu z dôvodu starostlivosti navrhovateľky o maloleté dieťa. Práca bola ukončená na žiadosť navrhovateľky z dôvodu odťahovania sa z G. do N..
12. Podľa navrhovateľky jej príjem pred tehotenstvom a pôrodom bol cca 1 000,- Eur mesačne. Od mesiaca júl 2020 do konca mesiaca apríl 2021 bola zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom cca 800,- Eur, sumu 120,- Eur dostávala od zamestnávateľa v obálke v hotovosti. Asi od septembra 2020 bola práceneschopná pre jej zdravotné problémy, následne po otehotnení sa jednalo o rizikové tehotenstvo. Jej príjmom, od kedy bola práceneschopná boli len nemocenské dávky vo výške cca 500,- Eur mesačne.
13. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 20.07.2020 bola navrhovateľka zamestnaná na dobu určitú od 27.07.2020 do 26.07.2021 so zmluvným základným platom 696,- Eur mesačne.
14. Bývalá vedúca navrhovateľky Y. N. v čestnom prehlásení zo dňa 23.03.2023 uviedla, že navrhovateľka bola vyplácaná dohodou poukazovaním mzdy sčasti na bankový účet a sčasti v hotovosti, kde výsledná bola čiastka cca 820,- Eur.
15. Nemocenské dávky boli vyplácané navrhovateľke, podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, v období mesiacov október 2020 až apríl 2021 priemerne v sume 492,01 Eur mesačne. V období mesiacov apríl 2021 až august 2021 jej bolo vyplácané tehotenské priemerne vo výške 208,28 Eur mesačne.
16. Navrhovateľka potvrdila, že po rozchode s otcom jej dieťaťa zverejnila na sociálnej sieti poďakovanie tým, ktorý jej v tom čase pomohli. Povinného v správe nemenovala.
17. V Čestnom prehlásení zo dňa 24.03.2023 S. P. uviedla, že bola svedkom ako sa I. I. navrhovateľke stále vyhráža, zastrašuje ju a uráža. V posledných telefonátoch sa vyhráža, že urobí čokoľvek, aby súdne pojednávanie vyhral. Zdôraznil, že ak to bude potrebné, bude aj klamať. Vyhráža sa jej, že bude trpieť a ľutovať, že od neho stále žiada nejaké peniaze.
18. Ľ. J. v Čestnom prehlásení zo dňa 26.03.2023 uviedla, že svojej dcére Ľ. J. finančne vypomáha. Než dcéra otehotnela pracovala v Bratislave s príjmom 820,- Eur mesačne a s invalidným dôchodkom mala 1 050,- Eur mesačne. Jej terajší príjem je nižší, so synom býva v prenájme za 520,- Eur. Dcéra so synom chodieva k lekárom v Košiciach, preto sa a rozhodla vziať spotrebný úver a kúpila dcére auto, aby jej tak uľahčila cestovanie na vyšetrenia. Bola svedkom toho, ako sa otec nevhodne k jej dcére správal.
19. Navrhovateľka dňa 06.03.2023 podala na Obvodnom oddelení Policajného zboru N. oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu - schválnosti a hrubé správanie sa zo strany I. I..
20. Osoba povinná podľa návrhu platiť výživné I. I. je na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 15.03.2022 zamestnaný ako kováč v spoločnosti TREVA, s.r.o., G. XX. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 28.02.2023. Podľa Dohody o mzdových podmienkach základná tarifná mzda sa dohodla vo výške 4,30 Eur/hod..
21. Podľa vyjadrenia povinného jeho priemerný čistý mesačný príjem je 800,- až 850,- Eur. Pokiaľ v niektorých mesiacoch bol jeho príjem okolo 1 000,- Eur mesačne, bolo to z dôvodu odpracovaných nadčasov. Zo svojho príjmu spláca úver 216,- Eur mesačne, medziúver 72,- Eur mesačne, inkaso 313,- Eur mesačne, na hygienu a čistiace prostriedky minie 40,- Eur mesačne, na stravu 200,- Eur mesačne, mobil 50,- Eur mesačne a výživné 155,- Eur mesačne. Pokiaľ má u seba syna snaží sa ho brávať na výlety a zabezpečiť mu potrebné veci. Predtým než sa zamestnal u terajšieho zamestnávateľa jeho príjmom bola podpora v nezamestnanosti, predtým pracoval v Bratislave, kde rozviazal pracovný pomer z dôvodu sťahovania sa s navrhovateľkou. Okrem C. inú vyživovaciu povinnosť nemá.
22. Podľa navrhovateľky príjem povinného je cca 1 000,- Eur mesačne, čo bolo zistené v konaní o určení výživného pre syna.
23. Z Potvrdenia o príjme zamestnanca zo dňa 01.03.2023 za obdobie od mesiaca apríl 2022 do mesiaca január 2023 (vrátane) povinný mal priemerný čistý mesačný príjem 890,50 Eur.
24. Povinný predložil listinný dôkazy preukazujúce jeho výdavky.
25. Výsledkom vyúčtovania spotreby plynu pre odberné miesto G. XXX za obdobie od 01.08.2021 do 31.07.2022 bol nedoplatok vo výške 440,33 Eur. Z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej 19.08.2022 a bola zistená výška preddavkových platieb v uvedenom období v sume 175,20 Eur mesačne. Listom zo dňa 24.02.2023 bolo povinnému odporúčaná navýšená preddavková platba v sume 223,60 eur mesačne.
26. Faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou 16.07.2022 bolo za obdobie od 01.06.2021 do 15.06.2022 povinnému vyúčtované vodné a stočné vo výške 192,29 Eur. Preddavkové platby na ďalšie obdobie boli stanovené v sume po 16,- Eur mesačne.
27. Listom zo dňa 08.04.2022 došlo k vyúčtovaniu elektriny na odbernom mieste G. XXX za obdobie od 16.06.2021 do 31.03.2022 s výsledným nedoplatkov vo výške 183,11 Eur, ktorý bol podľa faktúry č. XXXXXXXXXX splatný 22.04.2022. Preddavkové platby v uvedenom období boli uhrádzané v sume po 70,70 Eur mesačne.
28. Na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 01.04.2021 bol povinnému ako dlžníkovi poskytnutý úver na bývanie zo strany veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava vo výške 69 068,- Eur. Úver je splácaný v dohodnutých mesačných splátkach vo výške po 216,31 Eur, s počtom splátok 380.
29. Povinný I. I. ako dlžník uzavrel dňa 12.04.2021 Zmluvu o spotrebiteľskom úveru s veriteľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava, na základe ktorej bol mu poskytnutý medziúver vo výške 10 700,- Eur, s výškou mesačnej splátky 46,28 Eur a počtom mesačných splátok 92.
30. Povinný predložil sociálny príspevok ktorý zverejnila navrhovateľka na sociálnej sieti v znení „ Ďakujem naozaj všetkým, ktorí pri mne stoja v mojej momentálne ťažkej situácii... nemyslela som si, že človek s ktorým som žila 7 rokov okradne mňa moju rodinu a vlastného syna. Vážim si každej vašej pomoci. Pre mňa a malého to veľmi veľa znamená!“
31. Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4P/301/2022 zo dňa 31.01.2023 bolo zistené, že v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností bol maloletý C. do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 140,- Eur mesačne. Zároveň súd vyčíslil dlžné výživné vo výške 249,78, ktoré uložil otcovi ukladá splatiť v 15,- Eur mesačných splátkach. Uvedeným rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda týkajúca sa styku otca s maloletým synom C..
32. Podľa § 74 ods.1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
34. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
35. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatie súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
36. V konaní nebolo sporné, že účastníci konania sú rodičmi maloletého syna C. I., nar. XX.XX.XXXX, pričom od novembra 2022 nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka. Účastníci konania neboli nikdy manželmi.
37. Zákon o rodine rozlišuje dva nároky nevydatej matky voči otcovi jej dieťaťa a to nárok na úhradu výživy a nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Tieto nároky majú uľahčiť nevydatej matke podmienky, do ktorých sa dostane v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Pri výške príspevku na výživu sa posudzuje jeho primeranosť. Náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom sú finančné náklady, ktoré vznikli matke v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Nejde o náklady, ktoré vznikli nákupom vecí pre dieťa, tieto majú byť hradené z výživného, ale náklady matky sa rozumejú napríklad kúpa tehotenského oblečenia, zdravotnícka starostlivosť, lieky a podobne. Existenciu a výšku nákladov je matka povinná súdu preukázať. Úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa navrhovateľka v tomto konaní nedomáhala resp. netvrdila a ani nepreukázala aké boli jej náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom.
38. Predmetom tohto konania je určenie príspevku na výživu navrhovateľky zo strany otca jej dieťaťa. Zákon o rodine preferuje rodinu založenú manželstvom. Ochranu však poskytuje všetkých formám rodiny bez rozdielu. Poskytuje aj ochranu nárokov ženy, ktorá porodí dieťa mimo manželstva. V zmysle citovaného ustanovenia § 74 Zákona o rodine je poskytnutá ochrana matke, ktorá nie je vydatá za otca svojho dieťaťa. V danej veci sa navrhovateľke ako slobodnej matke dňa XX.XX.XXXX narodil syn C., ktorého otcom je I. I.. Navrhovateľka nie je vydatá za otca svojho dieťaťa, avšak dlhodobo žili v spoločnej domácnosti pred narodením ich spoločného dieťaťa a určitý čas aj po jeho narodení.
39. Príspevok na úhradu výživy nevydatej matke možno v zmysle citovaného ustanovenia § 74 Zákona o rodine priznať po dobu najdlhšie dvoch rokov odo dňa pôrodu dieťaťa. Maloletý C. sa narodil dňa XX.XX.XXXX a teda nárok navrhovateľky je limitovaný do XX.XX.XXXX t.j. do dvoch rokov od jeho narodenia. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania t.j. od podania návrhu na začatie konania. Nárok na príspevok na výživu nevydatej matky je výnimkou z uvedeného pravidla a ak keď ide o výživné pre plnoletú osobu, v tomto prípade možno ho priznať aj za obdobie pred začatím súdneho konania. Navrhovateľka požadovala priznanie príspevku na jej výživu od 01.11.2022.
40. Priznanie príspevku na výživu nevydatej matky nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť. Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky. Je zrejme, že matka sa spravidla počas tehotenstva a po narodení dieťaťa dostáva do horšej sociálnej situácie, ktorá je spojená spravidla s tým, že príde dočasne o príjmy zo zamestnania resp. iný príjem a naopak má zvýšené výdavky pokiaľ sa týka nákladov spojených s tehotenstvom a následne aj po narodení dieťaťa. Preto zmyslom resp. účelom príspevku je túto situáciu nevydatej matky priblížiť pomerom v manželstve, aby tieto náklady nemusela uhrádzať výlučne matka. Na druhej strane tento príspevok je užší než v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov.
41. Dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľka bola pred narodením syna zamestnaná v dobe od 27.07.2020 do 23.04.2021 s dohodnutým základným platom v sume 696,- Eur mesačne. Podľa navrhovateľkou predložených výpisov z účtu v mesiaci august 2020 jej bola vyplatená mzda 107,63 Eur, v mesiaci september 2020 mzda 639,71 Eur a v mesiaci október 2020 mzda 177,17 Eur. V októbri 2020 bola navrhovateľka už práceneschopná a jej príjmom boli následne už len nemocenské dávky. Zároveň navrhovateľke bol v čase kedy bola zamestnaná vyplácaný aj čiastočný invalidný dôchodok.
42. Od októbra 2020 až do pôrodu syna C. v auguste 2021 príjmom navrhovateľky boli nemocenské dávky, v období mesiacov október 2020 až apríl 2021 priemerne v sume 492,01 Eur mesačne a v období mesiacov apríl 2021 až august 2021 jej bolo vyplácané tehotenské priemerne vo výške 208,28 Eur mesačne. Okrem toho príjmom navrhovateľky bol aj čiastočný invalidný dôchodok v roku 2021 vo výške 220,70 Eur mesačne.
43. Pred tehotenstvom navrhovateľky teda jej príjmom nebol príjem z pracovného pomeru, ale boli to nemocenské dávky s tým, že táto práceneschopnosť t.j. práceneschopnosť od októbra 2020 nemala súvis s jej otehotnením a následne pôrodom syna. Napriek tomu súd uvádza, že za mesiac august 2020 mala navrhovateľka príjem 860,41 Eur (mzda 639,71 Eur plus 220,70 Eur dôchodok) a v mesiaci september 2020 príjem 690,27 Eur (mzda 177,17 Eur plus 292,40 Eur nemocenská dávka plus 220,70 dôchodok). Pokiaľ aj navrhovateľke okrem príjmu z pracovného pomeru bola okrem sumy poukazovanej na účet vyplácaná čiastočne mzda aj v hotovosti je potrebné uviesť, že navrhovateľka nastúpila do práce 27.07.2020 a už v septembri začala jej práceneschopnosť t.j. odpracovala len jeden plný mesiac u tohto zamestnávateľa.
44. Od októbra 2020 navrhovateľka mala priemerný príjem v sume 712,71 Eur mesačne a od apríla 2021 do pôrodu v sume 428,98 Eur (nemocenské dávky plus čiastočný invalidný dôchodok invalidný dôchodok).
45. Príjmom navrhovateľky po narodení maloletého C. bolo materské vo výške 689,20 Eur mesačne, ktoré poberala do mesiaca apríl 2022 (vrátane). Následne jej príjmom bol rodičovský príspevok spolu s prídavkom vo výške 413,80 Eur mesačne. Okrem toho od 22.11.2022 bola zamestnaná s mesačným čistým príjmom minimálne vo výške 80,- Eur mesačne. Okrem týchto príjmov má navrhovateľka príjem naďalej vo forme čiastočného invalidného dôchodku. Príjem matky v čase poberania materského vrátane čiastočného invalidného dôchodku tak bol vo výške 912,80 Eur mesačne (materské a čiastočný invalidný dôchodok) a v čase poberania rodičovského príspevku vo výške 637,40 Eur mesačne (rodičovský príspevok plus čiastočný invalidný dôchodok). Okrem toho, podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni v mesiacoch máj až júl 2022 mala príjem z pracovného pomeru, spolu za tri mesiace vo výške 156,20 Eur a v mesiacoch august, september a október 2022 spolu príjem 234,42 Eur.
46. Od mesiaca november 2022 bola navrhovateľka zamestnaná a preto k rodičovskému príspevku a čiastočnému invalidnému dôchodku je potrebné pripočítať sumu minimálne 80,- Eur mesačne t.j. príjem spolu 717,40 Eur mesačne. Navrhovateľka na pojednávaní, na ktorom bolo rozhodnuté vo veci samej síce uviedla, že u posledného zamestnávateľa rozviazala pracovný pomer dohodou, avšak o tomto tvrdení nepredložila žiaden dôkaz. Bez uvedeného príjmu z pracovného pomeru, príjem navrhovateľky je v súčasnej dobe 663,80 Eur (rodičovský príspevok a čiastočný invalidný dôchodok).
47. Z uvedeného je zrejme, že u navrhovateľky nedošlo k výrazne podstatnej zmene jej sociálnej situácie pred tehotenstvom a pôrodom s jej terajšou situáciou. K zmene došlo v súvislosti s potrebami syna C., avšak tieto boli predmetom úpravy rodičovských práv a povinností k synovi.
48. Otec maloletého C. je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 890,50 Eur. Je vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli zakúpené počas jeho spolužitia s navrhovateľkou. Vyživovaciu povinnosť tak, ako aj navrhovateľka má len k maloletému C..
49. Opätovne súd zdôrazňuje, že v danom prípade sa jedná len o príspevok na výživu, ktorú si matka v dôsledku pôrodu dieťaťa nie je schopná sama zabezpečiť z jej príjmov a to z dôvodu poklesu príjmu, ku ktorému došlo v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Pokiaľ teda aj príjem otca dieťaťa je vyšší ako príjem navrhovateľky nie je možné príspevok priznať z dôvodu, že nejde o manželov, ktorých životná úroveň má byť rovnaká.
50. Taktiež na rozdiel od výživného pre dieťa, účelom príspevku na výživu nevydatej matke nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky pred tehotenstvom a po pôrode. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa pri určení výšky tohto príspevku je potrebné skúmať v rozsahu jeho spôsobilosti vyrovnať túto zníženú úroveň matky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/185/2018 zo dňa 26.11.2019).
51. Vykonaným dokazovaním, vzhľadom na uvedené skutočností je preukázané, že u navrhovateľky od doby, kedy požadovala určiť príspevok na jej výživu nedošlo k výraznému zníženiu jej príjmu oproti obdobiu pred jej tehotenstvom a narodením dieťaťa. Z uvedeného dôvodu súd sa už nezaoberal tým, či priznanie tohto príspevku by bolo v rozpore s dobrými mravmi a návrh navrhovateľky na priznanie príspevku na jej výživu zamietol.
52. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
53. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
54. Súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému z účastníkov konania náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu má súd za to, že do úvahy neprichádza rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku a náhradu trov konania nepriznal ani jednému z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.