Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/108/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcu: M. T. U., nar. XX.XX.XXXX, J. 8, XXX XX P., štátny občan SR, zastúpeného: AKMK, s. r. o., Farská č. 30, 949 01 Nitra, proti žalovanému: ALLIANZ - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 4.156,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. -319 zo dňa 3. decembra 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -319 zo dňa 3.12.2019 vo výroku IV. a V. o náhrade trov konania štátu m e n í tak, že štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. -319 zo dňa 03.12.2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 2.951,- Eur od 01.11.2002 do 22.02.2006 a úrok z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 318,92 Eur od 23.02.2006 do 23.01.2011, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vo zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, štátu priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi, štátu priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému.

2. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 4.156,60 Eur (125.221,60 Sk) s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 01.10.2002 do zaplatenia z dôvodu nevyplatenia poistného plnenia v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 11.08.2002, ktorej bol žalobca účastníkom.

3. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. -173 zo dňa 27.01.2011 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 4.156,60 Eur na základe späťvzatia žaloby zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 16 % ročne zo sumy 2.951,- Eur od 01.11.2002 do 22.02.2006, úrok z omeškania vo výške 16 % ročne zo sumy 318,92 Eur od 23.02.2006 do 23.01.2011 a trovy konania vo výške 207,79 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.036,19 Eur, a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 39,58 Eur a žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 241,74 Eur. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. -195 zo dňa 09.11.2011 rozsudok vo výroku príslušenstva pohľadávky zmenil tak, že žalobu zamietol. Vo výroku o náhrade trov konania a trov konania štátu rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že podmienky o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v zmysle ktorého záväzok poisťovne nahradiť škodu za svojho poistenca je záväzkom proti poistenému a nie proti poškodenému, ktorý nie je s poistiteľom v právnom vzťahu z poistenia zodpovednosti za škodu. Skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania uhradil žalobcovi žalovanú sumu, odvolací súd nevyhodnotil ako oneskorené plnenie, ktoré by zakladalo žalobcovi nárok na priznanie úrokov z omeškania.

4. Na základe podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. -224 zo dňa 17.10.2013 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 09.11.2011 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konane z dôvodu, že právne posúdenie veci odvolacím súdom nezodpovedá správnej interpretácii v znení neskorších predpisov a to okrem iného z dôvodu, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

5. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. -235 zo dňa 21. 07. 2017 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -173 zo dňa 27. 01. 2011 v napadnutej časti výroku o príslušenstve pohľadávky, o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania a v súvisiacom výroku o trovách konania, o trovách právneho zastúpenia a trovách štátu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že sa nestotožnil s námietkou žalovaného a poukázal na to, že má v odkaz na osobitné predpisy, v dôsledku čoho je prípustné použiť subsidiárne iné právne predpisy vrátane , ak v danom čase neupravoval úroky z omeškania a tak sa subsidiárne mali uplatňovať ustanovenia , pri úrokoch z omeškania. Skutočnosť, že v danom čase upravoval len preddavok na plnenie je bez významu, nakoľko v súvislosti s úrokmi z omeškania ide o rozdielne právne inštitúty. Na základe uvedeného Okresný súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania, nesprávne však súd priznal žalobcovi výšku úrokov z omeškania. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že nárok na zvýšenie pôvodne požadovaného úroku z omeškania o 3 % z 13 na 16 %, bol uplatnený zmenou žaloby po uplynutí 3- ročnej premlčacej lehoty, čo znamená, že v tejto časti je právo žalobcu premlčané a žalobcovi možno priznať len pôvodne uplatnený úrok z omeškania vo výške 13 %, pretože žalovaný vzniesol riadne a včas námietku premlčania.

6. Okresný súd znovu vo veci rozhodol o uplatnených úrokoch z omeškania, ktoré zostali predmetom žaloby tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 2.951,- Eur od 01. 11. 2002 do 22. 02. 2006 a úrok z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 318,92 Eur od 23. 02. 2006 do 23. 01. 2011 a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a štátu priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi a štátu priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému.

7. O trovách konania strán sporu rozhodol Okresný súd podľa a , , a s odôvodnením, že žalobca bol vo veci úspešný a súd mu preto priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Okresný súd pri posudzovaní miery úspechu v konaní neprihliadol na neúspech žalobcu v pomerne nepatrnej časti, v rozsahu úrokov z omeškania vo výške 3 %, v ktorej súd žalobu zamietol, nakoľko súd pri zisťovaní pomeru úspechu a neúspechu neprihliadal k príslušenstvu pohľadávky s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.11.2008 a Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 17.05.2017.

9. Okresný súd s poukazom na to, že štátu vznikli v konaní preukázané výdavky, ktoré súviseli s trovami dôkazu namiesto strán sporu, ktoré vykonanie takého dôkazu navrhli, resp. ktorý bol súdom vykonaný v záujme oboch strán rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a uložil stranám sporu povinnosť nahradiť takto vzniknuté trovy štátu s prihliadnutím na pomer ich úspechu v spore. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že trovy znaleckého dokazovania vznikli bezdôvodne, pretože pre rozhodnutie vo veci bol znalecký posudok potrebný.

10. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že o náhrade trov konania štátu rozhodol s prihliadnutím na zaplatenie nákladov znaleckého dokazovania zo štátnych finančných prostriedkov s

tým, že neúspech žalobcu k výsledku sporu predstavoval 29 % a neúspech žalovaného k výsledku sporu predstavoval 71 %.

11. Podaním zo dňa 13.02.2020 žalovaný navrhol opraviť zrejmú nesprávnosť vo výroku č. IV a V rozsudku Okresného súdu, ktorým Okresný súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi a tiež ďalším výrokom vo vzťahu k žalovanému, pretože v týchto výrokoch absentuje údaj o percentuálnom rozsahu v akom sú strany povinné nahradiť štátu trovy konania, a preto žiadal opravu zrejmej nesprávnosti. Poukázal na to, že z bodu 63 odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd stranám sporu ukladá povinnosť nahradiť trovy štátu zohľadňujúc pomer ich úspechu v spore, pričom žalobca bol v spore neúspešný v rozsahu 29 % a žalovaný bol neúspešný v rozsahu 71 %. Navrhol, aby Okresný súd opravil znenie výroku IV a V rozsudku tak, že súd priznáva štátu nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 29 % a výrok V, ktorým súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 71 %.

12. Proti rozhodnutiu okresného súdu o náhrade trov konania štátu, ktorým súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi podal odvolanie žalobca, a to proti IV výroku rozsudku Okresného súdu, ktorým súd priznáva štátu nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi, s ktorým súvisí aj V. výrok rozhodnutia o trovách štátu. Namietal, že Okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to podľa , , . V odvolaní žalobca poukázal na to, že Okresný súd o náhrade trov konania vzhľadom na úspech žalobcu vo veci rozhodol tak, že tretím výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vzhľadom na jeho úspech vo veci. S rozhodnutím súdu o náhrade trov konania sa žalobca stotožňuje a rozhodnutie považuje za správne, ale namieta rozhodnutie o trovách štátu. Poukázal na to, že Okresný súd vzhľadom na úspech žalobcu v celom rozsahu priznal žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, ale o náhrade trov štátu rozhodol s prihliadnutím na čiastočný úspech strán sporu a teda neúspech žalobcu v rozsahu 29 % a neúspech žalovaného v rozsahu 71 %, čo žalobca nepovažuje za správne, a nesúhlasí s tým, že keď bol plne úspešný vo veci, Okresný súd mu nemal uložiť povinnosť nahradiť trovy konania štátu, ale tvrdil, že takéto rozhodnutie súdu je protirečivé a nelogické, keď na jednej strane súd dospel k záveru, že žalobca bol plne úspešný a priznal mu trovy konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a v ďalšom výroku sa zaoberal tým, že žalobca je neúspešný v rozsahu 29 % a na základe toho mu uložil povinnosť nahradiť trovy konania, a to ako úspešnej strane sporu, čo nebolo správne. Poukázal ďalej na to, že právo na spravodlivý proces podľa teoretických výkladov pojmu ako aj podľa ustálenej súdnej praxe zahŕňa okrem iného aj zákaz prekvapivých a zmätočných rozhodnutí a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Podľa žalobcu je rozhodnutie prekvapivé, keďže si súd vo svojich výrokoch protirečí a žalobca rozhodne nečakal, že keď bude v spore úspešný, bude aj napriek tomu zaviazaný na náhradu akýchkoľvek trov v konaní. Je nelogické a nanajvýš zmätočné, aby súd uviedol, že žalobca mal 100 % - ný úspech vo veci, a súčasne aby mal 29 % - ný neúspech. Žalobca vzhľadom na jeho úspech vo veci mal nárok na náhradu trov konania a prekvapivým a zmätočným rozhodnutím došlo k zmareniu tohto procesného práva, ktoré patrí žalobcovi, čím následne došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.01.2012. Žalobca ďalej v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci Okresným súdom o trovách konania, keď Okresný súd svoje rozhodnutie vo výroku o trovách odôvodnil ustanoveniami , a to , , a , a článkom IV ods.2 . O trovách štátu súd rozhodol tak, že zaviazal žalobcu na náhradu trov štátu, ktoré vznikli zaplatením nákladov na znalecké dokazovanie zo štátnych finančných prostriedkov, pričom neúspech žalobcu k výsledku predstavoval 29 % a neúspech žalovaného k výsledku sporu predstavoval 71 %. Toto rozhodnutie Okresný súd neodôvodnil a svoje myšlienkové úvahy súd smeroval len na odôvodnenie skutočností, že trovy štátu za znalecký posudok, ktorý bol súdom vykonaný v záujme oboch strán nevznikli bezdôvodne. Podkladom pre takéto rozhodnutie súdu boli ustanovenia , a . I keď odôvodnenie rozhodnutia bolo nedostatočné, súd v odôvodnení svojho rozhodnutia o trovách štátu použil správne ustanovenia , a ich aj správne interpretoval, v prípade výroku o trovách žalobcu, ktoré mu priznal v celom rozsahu vzhľadom na 100% - ný úspech, a to vo výroku III rozsudku a v tomto výroku ustanovenia aj správne aplikoval, ale pochybil vo výrokoch o trovách štátu a ustanovenia aplikoval nesprávne. Okresný súd pri rozhodnutí o trovách štátu použil správne ustanovenia , správne ich interpretoval, ale ich nesprávne aplikoval, a tým došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ods.

1 písm. h) . Okrem uvedeného v odvolaní žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. , na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. . Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu vo výroku o trovách konania štátu, a to v IV. a V. výroku, ktoré nepochybne spolu súvisia, pretože týmito výrokmi došlo k rozhodnutiu o trovách konania štátu, i keď žalobca navrhol zmeniť iba výrok IV, ale tieto výroky nepochybne spolu súvisia, keď Okresný súd, ako správne žiadal opraviť výrok rozhodnutia žalovaný, priznal štátu nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi a aj vo vzťahu k žalovanému, pričom rozhodol nesprávne a tak z odvolania žalobcu vyplýva, že navrhuje, aby odvolací súd v súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov konania štátu rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu vo výroku IV sa zrušuje. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ), preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

13. Proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania štátu, podal odvolanie žalobca, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci, v súvislosti s priznaným nárokom na náhradu trov konania štátu proti žalobcovi aj žalovanému, keď pri posúdení úspechu strán sporu v konaní vychádzal zo zistenia, že vo veci bol plne úspešný žalobca.

14. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a 4 je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Rozhodovaním o náhrade trov konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva vlastniť podľa .

15. Vo všeobecnosti, v konaní, kde strany sporu majú postavenie žalobca a žalovaný, je pre posúdenie práva na náhradu trov konania rozhodujúci úspech vo veci. Okresný súd danú vec právne posúdil a pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ustanovenia . V podanom odvolaní úspešný žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorým bola štátu priznaná náhrada trov konania v zmysle , aj proti žalobcovi, aj proti žalovanému, bez určenia rozsahu tejto povinnosti stranám sporu a bez riadneho a zrozumiteľného odôvodnenia rozhodnutia. 16. Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala.

18. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

19. Uvedené články (ústavy a dohovoru), zabezpečujú pre každého účastníka konania právo na spravodlivý proces ( a čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorého podstata spočíva v práve subjektu domôcť sa oprávnenia či povinností v procese, ktorý spĺňa predovšetkým právne (ústavné a zákonné) aspekty spravodlivosti, ktoré by mali byť súčasťou samotnej existencie demokratického a právneho štátu a ktoré sú rozvinuté aj do ďalšieho práva účastníka, a to, aby vec bola prerokovaná v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom ( ).

20. Kvalita procesu musí zodpovedať právam a povinnostiam, o ktorých sa koná. K prirodzeným právam každého človeka a občana patrí právo, aby v zložitom procese hľadania práva a spravodlivosti mu aspoň raz bolo umožnené predstúpiť pred nezávislý súd so svojou vecou, teda aby bol vypočutý. Inak povedané, ide o to, aby mohol predstúpiť so svojou vecou pred konkrétneho sudcu, či skôr sudcov, ktorí sú vybavení právom a povinnosťou zvážiť všetky okolnosti, ktorých individuálna a neopakovateľná povaha uplatneného nároku presahuje to, čo možno vteliť do abstraktnej právnej

normy. Právo na „hearing“ patrí aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva medzi zásadné a základné práva, na rešpektovaní ktorých treba bezvýhradne trvať (porov. Delcourt v. Belgicko, 1970).

21. V konaní, kde strany sporu majú postavenie žalobca a žalovaný, je pre posúdenie práva na náhradu trov konania rozhodujúci úspech vo veci. V danom prípade bol úspešný žalobca, žalobe bolo vyhovené, a preto okresný súd správne rozhodol, keď mu priznal nárok na náhradu trov konania výrokom III. proti žalovanému, ktorý úspech vo veci nemal. V tomto výroku okresný súd rozhodol aj o trovách konania po späťvzatí žaloby v istine v sume 4.156,60 Eur po podaní žaloby, vychádzajúc zo zavinenia trov konania žalovaným, ktorý zaplatil túto sumu po podaní žaloby s právnym posúdením v zmysle

22. Pokiaľ žalobca namietal, že súd nesprávne rozhodol, keď štátu priznal náhradu trov konania aj proti žalobcovi aj proti žalovanému, bolo preukázané, že súd rozhodol v rozpore so zásadou úspechu vo veci, ktorá vyplýva z ustanovenia účinného v čase rozhodovania okresného súdu.

23. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Odvolateľ dôvodne namietal, že ak okresný súd vychádzal pri rozhodnutí o trovách strán sporu zo zistenia, že vo veci bol úspešný žalobca (tento výrok rozsudku je už právoplatný), nebolo možné inak posúdiť úspech pokiaľ ide o nárok štátu proti stranám sporu. Aj v tomto prípade bol súd povinný vychádzať zo zistenia, že vo veci bol úspešný žalobca a tak náhradu trov konania štátu uložiť strane sporu, ktorá vo veci úspešná nebola, teda žalovanému. V tomto prípade bolo potrebné preskúmať obidva výroky, teda aj výrok IV aj výrok V, ktorými bolo rozhodnuté o trovách štátu, pretože okresný súd tak rozhodol vzhľadom na zistený čiastočný úspech strán sporu vo veci, a preto tieto výroky spolu súvisia a odvolací súd ich obidva preskúmal aj z dôvodu, že proti rozsudku podal námietky aj žalovaný, ktorý nesúhlasil ani s výrokom IV ani s výrokom V a žiadal tieto výroky opraviť, doplniť, prípadne uviesť čiastočný úspech strán, s ktorým súviselo aj percento výšky uloženej náhrady trov štátu. Nesprávnosť a neúplnosť výrokov IV a V nebola spôsobená zrejmou nesprávnosťou pri opise písomne vyhotoveného rozhodnutia, pretože rovnaké znenie obsahoval aj výrok vyhlásený na pojednávaní, ktorý bol obsahom zápisnice o pojednávaní v súdnom spise. Tento nedostatok preto bolo možné napraviť iba podaním odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu. 28. Odvolací súd vzhľadom na úspech žalobcu vo veci, podľa , zmenil výroky IV a V rozsudku okresného súdu a o náhrade trov štátu rozhodol v súlade s ustanovením , v spojení s Čl. 4 tak, že priznal štátu nárok na náhradu trov proti žalovanému v rozsahu 100 %.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a nárok na ich plnú náhradu priznal v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).