Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/202/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v právnej veci navrhovateľov 1/ F. W., I.. X.X.XXXX, bytom X. Č.. XXX, 2/ N. W., I.. XX.XX.XXXX, bytom X. Č.. XXX, obaja zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca proti odporcovi V. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. Č.. XXX, zast. JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca v konaní o určenie hranice pozemku takto

rozhodol:

I. Návrh na určenie, že hranicu medzi nehnuteľnosťou CKN XXXX - orná pôda o výmere XX m2, kat. úz. X. zapísanú na LV č. XXX a nehnuteľnosťami CKN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, CKN XXX - záhrady o výmere XXX m2, CKN XXX - orná pôda o výmere XXX m2 kat. úz. X., zapísanými na LV č. XXX, tvorí priamka tvorená spojnicou bodov G, H, I, J, vyznačená na geometrickom pláne znaleckého posudku č. 42/2013 zo dňa 14.12.2013, z a m i e t a.

II. Navrhovatelia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 570,01 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Celestína Stehuru, advokáta AK Čadca, Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca.

III. Navrhovatelia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom sumu 87,09 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Dňa 3.11.2011 navrhovatelia podali návrh proti odporcovi. V rozsudočnom návrhu žiadali určiť: „hranicu medzi nehnuteľnosťou CKN XXXX - ostatné plochy o výmere XX m2, kat. úz. X. zapísanú na LV č. XXX (vlastnícky patriacu odporcovi) a parcelami CKN XXX - záhrady o výmere XXX m2, CKN XXX - orná pôda o výmere XXX m2, CKN XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXX kat. úz. X. (vlastnícky patriace navrhovateľom 1/ a 2/) tvorí priamka tvorená spojnicou bodov A

- X vyznačená na geometrickom pláne súdom ustanoveného znalca.

Skutkový základ uvedený v návrhu bol ten, že medzi uvedenými parcelami prebieha hranica, ktorá je sporná. Sporná je preto, že odporca nerešpektuje hranicu podľa geometrického plánu geodézie n. p. Žilina z 10.9.1982. Podľa uvedeného geometrického plánu má byť správne hranica 2 metre od parcely odporcu CKN XXXX (predtým EKN XX). Parcely navrhovateľov 1/ a 2/ podľa uvedeného geometrického plánu sú totožné s parcelami EKN XX/X/X. Naliehavý právny záujem na určení hranice videli navrhovatelia v nadväznosti na v tom, že chceli usporiadať vlastnícke vzťahy, skutkový stav, so stavom právnym. Zároveň tým chceli zabezpečiť hospodárne využívanie a prístup k

budove. V návrhu však nekonkretizovali spornú plochu, ku ktorej má byť určené vlastnícke právo (v rozsudočnom návrhu uviedli priamku, nie plochu). V návrhu taktiež neboli uvedené skutkové tvrdenia, na základe ktorých by odvodzovali vlastnícke právo k spornej ploche. V odvolaní zo dňa 29.3.2012 (čl. 56) navrhovatelia k predmetu sporu uviedli, že katastrálny úrad rieši technické problémy určenia priebehu hranice pozemkov za použitia technických podkladov vyhotovených katastrálnym úradom, prípadne za použitia znaleckého posudku alebo iného technického podkladu. Katastrálny úrad nemôže riešiť spornú otázku vlastníctva susedných nehnuteľností. Ďalej uviedli, že tento spor je sporom o ochranu vlastníckeho práva. Už v návrhu uviedli, že odporca nechce akceptovať skutočný stav priebehu hranice. Dlhodobo existujú spory o priebeh hranice medzi účastníkmi konania. Ďalej uviedli, že v administratívnom konaní nemožno určiť priebeh hranice tak, ako to požaduje odporca, pretože tento spor má základ v spornosti plochy patriacej vlastníkom susedných pozemkov. V podaní zo dňa 20.6.2012 (čl. 63) k predmetu sporu navrhovatelia uviedli, že predmetom sporu je určenie hranice medzi pozemkami, čo v podstate vždy znamená vyriešenie vlastníckeho práva k určitej časti pozemku. Okresný súd v Čadci tieto "trendy“ zjavne nezachytil a nie je mu známe, že konanie o určenie hranice medzi pozemkami v podstate vždy znamená vyriešenie vlastníckeho práva k určitej časti pozemku, čiže ide o jasnú vec, na ktorú účastníci konania ani nemusia poukazovať, lebo ak je sporná hranica, tak niekto (buď navrhovatelia, alebo odporca) musí zasahovať do vlastníckeho práva druhého účastníka konania. K znaleckému posudku (čl. 183), ktorý navrhovatelia 1/ a 2/ prevzali dňa 20.1.2014 sa vyjadrili tak, že žiadajú zamerať spornú plochu G - H - I - J - 11 - 19, 144 - 11, 145 - 11 podľa znaleckého posudku a to napriek tomu, že túto plochu neučinili po doručení znaleckého posudku predmetom sporu. Nezmenili po doručení znaleckého posudku návrh na určenie vlastníckeho práva k uvedenej spornej ploche, neuviedli skutkové tvrdenia, od ktorých odvodzujú vlastnícke právo k uvedenej spornej ploche. Práve naopak, v podaní zo dňa 6.5.2014 (čl. 260) vzniesli procesný návrh, aby súd určil, že hranicu medzi spornými nehnuteľnosťami tvorí priamka tvorená spojnicou bodov G - H - I - J vyznačená na geometrickom pláne znaleckého posudku č. 42/2013 zo dňa 14.12.2013.

Napriek nesúhlasu odporcu so zmenou návrhu podľa , (čl. 317) súd uznesením č.k. -319 zo dňa 22.7.2014 zmenu návrhu pripustil. Súd mal za to, že vzhľadom k vykonaným dôkazom je možné v súlade s , rozhodnúť aj o zmenenom návrhu. Zmenený návrh je dostatočne určitý. , nemá na mysli to, že by súd mal pripustiť zmenu návrhu len vtedy, ak mieni návrhu vyhovieť. Má na mysli to, že o zmenenom návrhu sa dá rozhodnúť na základe výsledkov doterajšieho dokazovania. Na podporu svojho tvrdenia navrhovatelia 1/, 2/ doručili súdu dňa 14.8.2014 (čl. 324 a nasl. spisu) podanie s pripojeným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.4.2008 a uznesenie o schválení zmieru pred Okresným súdom v Ružomberku, ktorými odôvodňovali svoje tvrdenie, že podľa uvedených rozhodnutí hranica prebieha po spojnici bodov, teda predmetom sporu bola hranica - priamka a bola určená jednoduchým vytyčovacím náčrtom znalca. Zároveň uviedli s poukazom na uvedené, že názor súdneho znalca v tomto konaní, že je potrebné vyhotoviť geometrický plán, ktorým sa rozdelí pozemok CKN XXXX (podanie zo dňa 22.8.2014 čl. 330) je v rozpore so súdnou praxou.

Na pojednávaní dňa 16.9.2014 po oboznámení sporných a nesporných bodov k jednotlivým listinným dôkazom podľa , po oboznámení predbežného právneho názoru podľa a po výsluchu znalca právny zástupca navrhovateľov uviedol, že navrhovatelia trvajú na podanom návrhu. Hranicu medzi spornými pozemkami tvorí spojnica bodov J - I - H - G podľa znaleckého náčrtu znalca. Táto hranica je aj reálnou hranicou v prírode a to od nepamäti. Existovala už počas štyroch generácií. Každý túto hranicu rešpektoval, okrem odporcu. Na preukázanie tvrdení chcel navrhnúť svedkov. Ich adresy neoznačil ani po doručení znaleckého posudku, ani na pojednávaní. Mali sa vyjadriť k priebehu hranice v prírode v minulosti a jej nerešpektovaniu v tejto dobe zo strany odporcu.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 16.9.2014 uviedol, že sa stotožňuje s tým, čo uviedol jeho právny zástupca, a rovnako navrhovateľ 2/. Naviac uviedli, že v sporných nehnuteľnostiach žijú od roku 1979. Keď sa tam nasťahovali, hranica išla tak, ako je uvedené v geometrickom pláne (čl. 5). Zmena nastala až vtedy, keď si odporca vybavil list vlastníctva (rok 2004). Dovtedy hranicu pozemkov v prírode nikto nenapadol. Do vodného toku, struhy, ktorá tvorí hranicu, nezasahovali navrhovatelia, ale odporca. Navozil tam šuter, na čo ho upozornil obecný úrad (dôkaz čl. 342). Snažili sa s odporcom dohodnúť

po dobrom, dovolili mu postaviť garáž na hranici pozemkov. On sa im revanšoval tak, že im pod okná spálne postavil čiernu šopu, čím navrhovateľovi znemožnil výhľad a na garáž dal svetlá, reflektory.

Z uvedeného skutkového stavu súd ustálil, čo tvorí predmet sporu, ktorým sa cítil byť viazaný podľa a "pánom sporu sú navrhovatelia“. Len oni majú právo disponovať návrhom a len oni nesú dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení v návrhu. Viaže ich povinnosť produkovať a preukázať všetky tvrdenia už v návrhu podľa , . Súd je návrhom viazaný v nadväznosti na a , tento predmet sporu nemal právo súd prekročiť a z vlastnej iniciatívy prispôsobovať petit alebo tvrdený skutkový stav výsledkom dokazovania. Navrhovatelia boli aj právne zastúpení, súd nemal poučovaciu povinnosť podľa ani čo do hmotného, ani čo do procesného práva. Splnil si poučovaciu povinnosť podľa a naviac pri niektorých dôvodoch uviedol aj predbežný právny názor podľa . Napriek tomu navrhovatelia nezmenili predmet sporu, trvali na návrhu. Boli si vedomí sporných bodov, preto, podľa názoru súdu, nemôže tvrdiť v tomto štádiu konania právny zástupca navrhovateľov, že rozsudok je pre nich "prekvapivý, nečakaný“. Rovnako mali dostatočný časový priestor na produkovanie tvrdení, dôkazov - od podania návrhu dňa 3.11.2011 do rozhodnutia súdu dňa 16.9.2014.

Za predmet konania, ktorým sa súd cítil byť viazaný, preto považoval predmet sporu v súlade so zmeneným návrhom, teda určenie, že hranicu sporných pozemkov tvorí priamka tvorená spojnicou bodov G - H - I - J vyznačená na geometrickom pláne znaleckého posudku č. 42/2013 zo dňa 14.12.2013. Skutkový základ tohto nároku (čl. 1) bol ten, že hranica medzi spornými pozemkami je záväzne daná geometrickým plánom geodézie n. p. Žilina zo dňa 10.9.1982 (čl. 5, 6) a odporca túto záväznú hranicu porušuje. Navrhovatelia neučinili predmetom sporu, predmetom rozsudočného návrhu, spornú plochu G - H - I - J - 11 - 19, 11 - 14, 11 - 145, 11 - 15, 11 - 1, ktorú znalcovi označili v prírode. K tejto spornej ploche ani neprodukovali tvrdenia, na základe akých tvrdení a dôkazov odvíjajú navrhovatelia svoje vlastnícke právo k spornej ploche. Preto aj keď to navrhovatelia neustále prezentovali vo svojich tvrdeniach, že žiadajú určiť vlastnícke právo k spornej ploche a v nadväznosti na to určiť hranicu medzi pozemkami, súd mal za to, že predmetom sporu nie je určenie vlastníckeho práva k spornej ploche a s tým súvisiace určenie hranice. Predmetom sporu je určenie hranice spojnicou bodov - ako priamky so skutkovým základom, ktorý sa odvíja len od geometrického plánu z 10.9.1982 (čl. 5), ktorého hranice odporca nerešpektuje.

K uvedenému návrhu odporca produkoval nasledovné tvrdenia a dôkazy.

V podaní zo dňa 5.1.2002 na (čl. 18) odporca uviedol, že návrh žiada zamietnuť. Hranica sporných pozemkov je zhodná s katastrálnou hranicou. Z katastrálnej mapy jednoznačne vyplýva, kadiaľ hranica vedie. Navrhovatelia neuviedli, v čom považujú katastrálnu hranicu za spornú. Navrhovateľom nič nebránilo požiadať Správu katastra v Čadci, prípadne geodeta o vytýčenie katastrálnej hranice v prírode. Pri vytýčení hranice by zistili, či im odporca zasahuje sa do katastrálnej hranice alebo nie. Odporca má vlastnícke vzťahy k svojim pozemkom riadne vyporiadané. Ak navrhovatelia tvrdia, že im odporca znemožnil užívať budovu, mali podať iný typ žaloby a nie žalobu o určenie hranice medzi pozemkami. Žaloba na plnenie má prednosť pred žalobou na určenie, preto navrhovatelia nemajú ani naliehavý právny záujem na určení podľa . Na pojednávaní dňa 23.2.2012 (čl. 46) odporca uviedol, že navrhovatelia mali podať žalobu na vypratanie konkrétnej časti nehnuteľností, súd by sa bol prejudiciálne zaoberal vlastníckym právom k vypratávanej časti. K doručenému znaleckému posudku sa odporca vyjadril dňa 3.2.2014 (čl. 237). Uviedol, že výmery parciel sú správne vzhľadom na prípustnú toleranciu vo výmerách. Hranica katastrálna nie je podľa znaleckého posudku presne stabilizovaná, s výnimkou bodov 1 - 11, ktorý je v prírode identický so začiatkom oplotenia navrhovateľa. Zo znaleckého posudku vyplýva, že hranica zasahuje do odvodňovacej struhy, ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi pozemkami. Navrhovatelia odvodňovaciu struhu v minulosti bez povolenia MNV X. upravili tak, že do stredu potoka osadili betónové panely a tým rozšírili výmeru svojich pozemkov. Na túto skutočnosť odporca poskytol dôkaz - upozornenie MNV X. z 10.2.1988 (čl. 239), ktorým uložili povinnosť navrhovateľom odstrániť betónové panely z potoka a osadiť ich podľa pokynov obce. Podľa názoru odporcu sa navrhovatelia takým konaním snažili posunúť hranicu svojich pozemkov za hranicu pozemkov odporcu. Zo znaleckého posudku mal odporca zistené, že správna katastrálna hranica pozemkov navrhovateľov a odporcu je určená podľa OÚ Čadca, odbor katastrálny, v bodoch: 11 - 1,

11 - 15, 11 - 145, 11 - 144, 11 - 19. Preto žiadal návrh zamietnuť. Na pojednávaní dňa 16.9.2014 po oboznámení sporných a nesporných bodov ( ), predbežného právneho názoru podľa odporca uviedol. Pokiaľ ide o vyrozumenie obce, ktoré predložili navrhovatelia (čl. 342), ide o hranicu medzi pozemkami odporcu. Nejde o hranicu medzi pozemkami navrhovateľov a pozemkom odporcu. Keď navrhovatelia dali do potoka betónové podvaly, zmenili tým vzájomnú hranicu pozemkov, voda odporcovi odplavila v dôsledku toho časť jeho pozemku, preto odplavenú časť doplnil návozom. V roku 1988 si navrhovatelia usporiadali vlastnícke právo k svojím pozemkom osvedčením. Tým sami uznali hranice svojich pozemkov, ktoré sú v katastri zapísané a ktoré odporca rešpektuje. Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 16.9.2014 navrhol návrh zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na takomto určení.

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi, ktoré podľa vrátane sporných a nesporných bodov podľa , predbežného právneho názoru podľa oboznámil na pojednávaní dňa 16.9.2014.

Vykonal dokazovanie geometrickým plánom (čl. 5, 6), listom vlastníctva číslo 596 čl. 7, listom vlastníctva číslo 217 čl. 8, listom vlastníctva čl. 10, 11, procesnými poučeniami súdu vrátane poučenia podľa , , výzvou súdu čl. 12 adresovanou právnemu zástupcovi navrhovateľa, či navrhovatelia primárne požiadali kataster o vytýčenie hranice, odpoveď čl. 15, že nepožiadali, lebo tento spor považujú za vlastnícky spor, sudkyňa oboznámila, že ku dňu rozhodovania nebol doručený právny titul na zápis geometrického plánu (čl. 5, 6), čl. 17, 342, čl. 18, 27, výzvu, aby uviedli navrhovatelia naliehavý právny záujem na určení čl. 30, list vlastníctva číslo 217, NZ 175/04, NZ 53 112/04 čl. 31, mapa čl. 32, listiny Správy katastra Čadca čl. 33 a nasl. spisu, katastrálna mapa čl. 34, list vlastníctva číslo 217 čl. 35, LV č. 596 čl. 30, osvedčenie o vydržaní čl. 39 - N 314/98, NZ 296/98, identifikácia parciel čl. 40, výpis z PKN čl. 44 a nasl., listina o určení hranice čl. 42, zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.2.2012, 16.9.2014, odvolanie navrhovateľov čl. 56, 63, vyjadrenie čl. 71, sťažnostné konanie voči sudkyni od čl. k 78, uznesenie Krajského súdu v Žiline čl. 152, čl. 162, 163 - urgencie právneho zástupcu navrhovateľov na prieťahy v konaní, uznesenie čl. 163 o nariadení znaleckého dokazovania, urgencia právneho zástupcu navrhovateľov na prieťahy znalca, výzva súdu znalcovi čl. 174, čl. 175, námietka zaujatosti JUDr. Blendovskej čl. 177, poriadková pokuta znalcovi čl. 179 vyjadrenie sudkyne k sťažnosti, ktorú doručil právny zástupca navrhovateľov Krajskému súdu v Žiline, že sudkyňa nekoná čl. 181, odvolanie znalca, žiadosť o odpustenie poriadkovej pokuty znalcovi, doručený znalecký posudok čl. 183 spisu a vyúčtovanie znalečného, výzva súdu s lehotou spolu s doručením znaleckého posudku čl. 239, uznesenie - znalečné čl. 240, čl. 242 - odpustenie poriadkovej pokuty znalcovi, čl. 281, 284, 287, uznesenie Krajského súdu v Žiline čl. 314, ktorým sudkyňa nebola vylúčená z rozhodovania veci, čl. 307

- 319 - pripustenie zmeny návrhu, výzva znalcovi čl. 323, odpoveď čl. 324, čl. 326, vyjadrenie znalca čl. 330, výpovede účastníkov konania, právnych zástupcov, znalca.

Na pojednávaní dňa 16.9.2014 právny zástupca navrhovateľov navrhol doplniť dokazovanie ohliadkou na mieste samom za prítomnosti svedkov, ktorých nekonkretizoval ani na pojednávaní dňa 16.9.2014. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom neidentických svedkov a na nariadenie ohliadky na mieste samom (čl. 339).

Podľa , druhá veta : "súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná“.

Dôkazy súd nevykonal, pretože nesmerovali k preukázaniu predmetu sporu (predmetom sporu bola priamka, nie plocha), navrhnuté dôkazy vo vzťahu k predmetu sporu boli právne irelevantné. Dôkazy boli vo vzťahu k predmetu sporu nehospodárne - katastrálna hranica, aj sporná plocha boli v prírode za prítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu určené v znaleckom posudku. Po doručení znaleckého posudku v stanovenej lehote právny zástupca navrhovateľov nenavrhol dôkazy ohliadkou a výsluchom svedkov. Urobil tak až na pojednávaní dňa 16.9.2014, hoci sa neustále sťažoval na prieťahy sudkyne, znalca. Súd musel dbať aj na efektívnosť postupu, chrániť ústavné právo navrhovateľov a odporcu na bezprieťahové konanie a na právnu istotu. Zároveň súd mal za to, že v tomto štádiu bude otázka týkajúca sa predmetu sporu otázkou právnou, nie skutkovou, pričom navrhované dôkazy smerovali k doplneniu skutkového stavu.

Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhnú účastníci konania ( ). Súd tým neodníma účastníkom konania právo konať pred súdom (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8.10.1997). Naviac nemožno ústavné právo jedného účastníka konania vykladať na úkor ústavného práva druhého účastníka konania na bezprieťahové konanie, právnu istotu. Navrhovateľom nie je odňaté ústavné právo na ochranu ich vlastníckeho práva aj z toho dôvodu, že môžu podať samostatný návrh na určenie vlastníckeho práva, vypratanie nehnuteľnosti, vytýčenie hranice katastrom a podobne. Týmto rozhodnutím ich právo nezanikne, nebude zmarené.

Z uvedených dôvodov súd považoval dokazovanie za dostatočné pre rozhodnutie o predmete sporu, ďalšie dôkazy nevykonal.

Z vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, ktorý považoval za preukázaný:

Pokiaľ ide o výlučnú príslušnosť Okresného súdu v Čadci vo veci konať podľa , súd mal za to, že katastrálne územie X. vyplýva z listu vlastníctva na sporné nehnuteľnosti a spadá pod Okresný súd Čadca (čl. 11 spisu). Taký záver mal súd potvrdený aj vyjadrením znalca na pojednávaní dňa 16.9.2014, čl. 536. Uviedol, že sporná plocha sa týka katastrálneho územia X., netýka sa katastrálneho územia N. Y., ktoré by už spadalo pod príslušný Okresný súd Žilina podľa .

Ďalej bolo nevyhnutné prednostne riešiť otázku právomoci Okresného súdu v Čadci konať o uvedenom predmete sporu v nadväznosti na , , , katastrálneho zákona, katastrálneho zákona, prvá veta katastrálneho zákona, , katastrálneho zákona, katastrálneho zákona. Otázku právomoci súdu vo veci konať učinil súd aj predmetom sporných a nesporných bodov na pojednávaní dňa 23.2.2012 podľa , , ako otázku prioritnú. Výzvou súdu na čl. 12 spisu vyzval súd navrhovateľov, či prioritne podľa katastrálneho zákona požiadali o vytýčenie katastrálnej hranice medzi spornými parcelami katastra podľa katastrálnej mapy. Z odpovede právneho zástupcu navrhovateľov (čl. 15) mal súd zistené, že nepožiadali o vytýčenie hranice, hranicu považujú za určenú geometrickým plánom číslo 244 - 241 - 617/1982 z 3.9.1982 (čl. 5, 6) a odporca ju nerešpektuje. Naopak právny zástupca odporcu mal za to, že nie je daná právomoc súdu konať o takom predmete sporu. Navrhovatelia mali požiadať o vytýčenie hranice kataster alebo geodeta alebo podať iný typ žaloby. Na týchto tvrdeniach zotrvali aj na pojednávaní dňa 23.2.2012 (čl. 46).

Uznesením č.k. -52 zo dňa 23.2.2012 Okresný súd v Čadci zastavil konanie pre nedostatok právomoci Okresného súdu v Čadci vo veci konať s tým, že po právoplatnosti uznesenia mala byť vec postúpená Správe katastra v Čadci. Pokiaľ ide o dôvody, súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia, ktoré právnym zástupcom účastníkov konania bolo doručené. Okrem iných dôvodov súd uviedol, že súdy majú právo riešiť vlastnícke právo k spornej ploche a nie spornú hranicu, pokiaľ nejde zároveň o zásah do vlastníckeho práva k spornej ploche. Mal za to, že predmetom sporu nie je plocha, ale priamka

- hranica. Predmetom sporu neboli ani tvrdenia, od čoho navrhovatelia odvodzujú vlastnícke právo k spornej ploche. Uviedli len geometrický plán, nepredložili titul na zápis geometrického plánu. Naviac nepreukázali, že geometrický plán bol realizovaný spolu s právnym titulom zápisom na list vlastníctva v katastri nehnuteľností.

Uznesením č.k. -152 zo dňa 30.11.2012 zrušil odvolací súd uznesenie Okresného súdu v Čadci o zastavení konania pre nedostatok právomoci. Mal za to, že predmetom konania nie je spor o určenie priebehu hranice, aký má na mysli katastrálny zákon, ale ide o spor o určenie vlastníckeho práva - odporca zaberá časť nehnuteľnosti navrhovateľa. Nejde o technické určenie priebehu hranice, ale o spor vyplývajúci z ochrany vlastníckeho práva.

Týmto záverom sa prvostupňový súd cítil byť viazaný podľa . Takým záverom boli viazaní aj účastníci konania a ich právni zástupcovia. Bolo ich povinnosťou v zmysle uvedených záverov produkovať tvrdenia, dôkazy.

Vzhľadom k neustálym sťažnostiam právneho zástupcu navrhovateľov na osobu sudkyne bolo potrebné vyriešiť aj otázku zaujatosti sudkyne v nadväznosti na . Sudkyňa musela konať v uvedenom smere, vzhľadom na podanie právneho zástupcu navrhovateľov (čl. 66 spisu), v ktorom žiadal vylúčiť sudkyňu vo všetkých veciach, ktoré sudkyňa prejednávala a v ktorých právny zástupca zastupuje účastníkov konania. Vzhľadom k tomu, že sudkyňa sa cítila byť zaujatá len v jednej veci, nepožiadala o vylúčenie svojej osoby z prejednávania všetkých vecí. Všetky podania týkajúce sa uvedenej iniciatívy právneho zástupcu navrhovateľov boli hromadné, totožné aj v iných sporoch a v tomto spise sa nachádzajú od čl. 66 spisu po čl. 152 spisu.

Pre súd a pre účastníkov konania a právnych zástupcov je však záväzné vyjadrenie Krajského súdu v Žiline ako nadriadeného (čl. 150) so záväzným právnym názorom nadriadeného súdu, že ak sa samotná sudkyňa necíti byť zaujatá, nie je dôvod na vylúčenie sudkyne podľa , keďže navrhovatelia napriek svojmu podaniu (čl. 66) tvrdili, že námietku zaujatosti voči sudkyni nevzniesli.

Súd preto vo veci ďalej konal.

Vzhľadom k tomu, že syn sudkyne utrpel úraz a domnelého útočníka v trestnom konaní zastupuje právny zástupca navrhovateľov, sudkyňa z tohto dôvodu podľa predložila spor k vylúčeniu svojej osoby (čl. 267 - 316 spisu vrátane podaní právneho zástupcu navrhovateľa).

Záväzné pre sudkyňu, pre účastníkov konania a právnych zástupcov je uznesenie Krajského súdu v Žiline (čl. 314), podľa ktorého sudkyňa nie je vylúčená z rozhodovania tejto veci. Nátlak právneho zástupcu navrhovateľov v tomto smere na sudkyňu je taktiež ústavne neprípustný, pretože podľa článku 46 ods. 1 má každý účastník konania, teda aj odporca, právo na nezávislého, nestranného sudcu. Sudca nemôže byť vylúčený len preto, že právnemu zástupcovi navrhovateľov nevyhovuje rozhodovacia činnosť sudkyne, jej právne názory.

Skutočnosť, že vzhľadom na uvedené podal právny zástupca navrhovateľov ústavnú sťažnosť na sudkyňu, na porušenie ústavného práva na nestranného a nezávislého sudcu, rozhodujúci je stav ku dňu rozhodovania podľa . Ku dňu rozhodovania, teda ku dňu 16.9.2014, sudkyňa nebola vylúčená ani nadriadeným Krajským súdom v Žiline, ani Ústavným súdom Slovenskej republiky (právny zástupca navrhovateľov nedoručil žiadne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky ku dňu rozhodovania súdu). Preto sudkyňa až do prípadného vylúčenia je povinná vo veci konať a rozhodovať bez prieťahov. Je potrebné zvážiť, či takýto nátlak na sudkyňu, na jej vylúčenie z rozhodovania, je v súlade s etickým kódexom advokáta a v súlade s , , o nezasahovaní do nezávislosti súdu, keďže samotný právny zástupca navrhovateľov počas celej doby nevzniesol sám námietku zaujatosti voči sudkyni (tvrdil, že podanie právneho zástupcu navrhovateľov na čl. 66 nebolo námietkou zaujatosti).

Z dôvodov už uvedených sudkyňa má za to, že konala nestranne, nezávisle, ku dňu rozhodovania nebol dôvod na jej vylúčenie.

Preto sudkyňa vyhodnotila jednotlivo dôkazy, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a vo veci rozhodla.

Z listu vlastníctva č. 596 (čl. 7) súd mal zistené, že sporné nehnuteľnosti CKN XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, CKN XXX - záhrady o výmere XXX m2, CKN XXX - orná pôda o výmere XXX m2 sú zapísané v registri parciel „C“ na vlastníkov navrhovateľov. Z listu vlastníctva vyplýva, že titulom pre zápis parciel na uvedený list vlastníctva bolo osvedčenie NZ 296/1998, žiadosť o zápis

rodinného domu zo dňa 16.2.1998. Osvedčenie o vlastníctve navrhovateľov N 314/98, NZ 296/ 98 zo dňa 5.7.1998 bolo katastrálnemu odboru predložené dňa 12.8.1998 a nachádza sa ako súčasť znaleckého posudku na čl. 222 súdneho spisu. Z osvedčenia vyplýva, že bola predložená identifikácia parciel na zápis (čl. 224). Z osvedčenia na čl. 222, ani z iného dôkazu nevyplýva, že by na zápis do katastra bolo predložené osvedčenie spolu s geometrickým plánom č. 244 - 241 - 617/82 zo dňa 3.9.1982 (čl. 5, 6). Je to vylúčené aj porovnaním dátumov. Osvedčenie je zo dňa 29.7.1998 a geometrický plán je zo skoršieho dátumu - zo dňa 3.9.1982. Geometrickým plánom, ktorý navrhovatelia považujú za „titul nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorým boli stanovené hranice parciel, ktoré odporca nerešpektuje“, mal súd ďalej preukázané, že geometrický plán bol vyhotovený na účel: "zameranie rodinného domu“. Účelom nebolo zameranie parciel tvoriacich predmet sporu, vlastnícky patriacich navrhovateľom. Výsluchom znalca na pojednávaní dňa 16.9.2014 mal súd preukázané, že uvedený geometrický plán mal tvoriť technický podklad k zápisu rodinného domu na list vlastníctva, nemal tvoriť technický podklad k zápisu parciel, teda ani sporných. Znalec vychádzal z odbornej stránky. Svoje tvrdenia považoval za preukázané tým, že v znaleckom posudku v záhlaví je uvedený účel geometrického plánu „zameranie rodinného domu “ a nie na zameranie pozemkov. V súlade s účelom geometrického plánu je hrubou čiarou v geometrickom pláne vytiahnuté to, čo bolo predmetom zamerania geometrického plánu - zastavaná plocha pod rodinným domom. Tenkou čiarou sú vytiahnuté v geometrickom pláne pozemky, ktoré neboli predmetom zamerania, bol prevzatý len aktuálny stav podľa mapového operátu. Rovnaký záver mal súd preukázaný z výpovede znalca aj vo vzťahu k ostatným okolitým nehnuteľnostiam na základe geometrických plánov, ktoré právny zástupca navrhovateľov doručil až po vypracovaní znaleckého posudku (čl. 245 - čl. 250). Rovnako ako v prípade geometrického plánu navrhovateľov (čl. 5, 6) a z rovnakých dôvodov boli vyhotovené aj uvedené geometrické plány len na zameranie susedných rodinných domov, neboli vyhotovené na zameranie susedných nehnuteľností. Preto uvedenými geometrickými plánmi susedných spoluobčanov nepreukázali navrhovatelia svoje tvrdenie, že u susedných nehnuteľností sú hranice pozemkov rešpektované na základe uvedených geometrických plánov, ale hranice sporných pozemkov navrhovateľov na základe geometrického plánu (čl. 5, 6 koniec) nie sú rešpektované.

Tým mal súd preukázané v nadväznosti na uvedené skutkové a odborné závery, subsumované pod § 67 ods. 1 katastrálneho zákona, ustálené aj skutkovo, aj právne, že geometrický plán je len technický podklad, ktorý nemôže byť realizovaný v katastri nehnuteľností zápisom vlastníka na list vlastníctva bez kúpnej, darovacej, inej zmluvy, respektíve verejnej listiny - rozsudku, dedičského rozhodnutia, osvedčenia a podobne . Ku geometrickému plánu zo dňa 3.9.1982 (čl. 5, 6) po celý čas konania navrhovatelia nepredložili dôkaz, že ku geometrickému plánu bol predložený katastru nehnuteľnosti na zápis na list vlastníctva aj titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Nepredložili teda dôkaz, že geometrický plán bol v katastri nehnuteľností realizovaný (na liste vlastníctva č. 596 navrhovatelia sú zapísaní ako vlastníci rodinného domu č. 277 až na základe žiadosti o zápis domu zo dňa 16.2.1990, kým geometrický plán je zo dňa 3.9.1982. Takýto dôkaz je však pre toto konanie nadbytočný a právne irelevantný. Geometrický plán neslúžil na zameranie sporných pozemkov tvoriacich predmet sporu, preto na základe uvedeného geometrického plánu neboli hranice sporných pozemkov zamerané, nemohli byť ani s právnym titulom zapísané na list vlastníctva navrhovateľov. Preto v nadväznosti na § 70 ods. 1 katastrálneho zákona nemá geometrický plán č. 244 - 241 - 617 - 82 zo dňa 3.9.1982 (čl. 5, 6) žiadnu právnu záväznosť pre hranice pozemkov navrhovateľov CKN XXX, XXX, XXX. Teda právny zástupca navrhovateľov nepreukázal svoje tvrdenie zo dňa 28.1.2014 (čl. 235), že geometrickým plánom (čl. 5, 6) došlo k zmene hraníc sporných parciel.

Právnu záväznosť majú len hranice pozemkov navrhovateľov zapísané na LV č. XXX kat. úz. X. v registri „C“ ako CKN XXX, XXX, XXX na základe právneho titulu navrhovateľov - osvedčenia N 314/98, NZ 296/98 zo dňa 29.7.1998, ktoré však do katastrálnej mapy neboli zamapované na základe presného zamerania - na základe geometrického plánu, ale na základe nepresných údajov identifikácie parciel (čl. 224).

Tým mal súd zároveň preukázané, že navrhovatelia osvedčením a zápisom parciel do katastra nehnuteľností sami stanovili vlastnícke hranice svojich parciel CKN 208, 209, 210.

Súd mal taktiež preukázané, že geometrický plán zo dňa 3.9.1982 (čl. 5, 6) bol jediným tvrdeným titulom, na základe ktorého navrhovatelia odvodzovali vlastnícke právo k spornej ploche, ktorú neučinili predmetom sporu spornej hranici pozemkov. Iný dôkaz, iné tvrdenia o titule nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej ploche v nadväznosti na počas celého konania neprodukovali. Netvrdili, ani nepredložili k spornej ploche darovaciu, respektíve inú zmluvu, dedičské rozhodnutie, rozhodnutie štátneho orgánu, respektíve iné skutočnosti ustanovené zákonom, na základe ktorých, podľa ich tvrdenia, nadobudli vlastnícke právo k spornej ploche. Neurobili tak ani po doručení znaleckého posudku, kde bola sporná plocha graficky vymedzená, zidentifikovaná na stav pozemnoknižný, stav EN, kde boli uvedené právne tituly a bolo teda v objektívnych možnostiach navrhovateľov produkovať v konkrétnej rovine rozsudočný návrh na určenie vlastníckeho práva k spornej ploche a rozhodujúce skutkové tvrdenia na preukázanie vlastníckeho práva k spornej ploche.

Keďže neučinili predmetom sporu právo na určenie vlastníckeho práva k spornej ploche (ale len k priamke) a neprodukovali tvrdenia a dôkazy o vlastníckom práve k spornej ploche, súd sa podľa a nemohol zaoberať určovaním vlastníckeho práva k neexistujúcemu predmetu sporu (spornej ploche) a vlastnícke právo k priamke - hranici, nie je možné určovať. Čo do titulu nadobudnutia vlastníckeho práva neuniesli navrhovatelia svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Svoje vlastnícke právo k spornej ploche netvrdili, nepreukázali, sporná plocha nebola ani predmetom sporu.

Súd podotýka, že predmetom sporu nebola negatórna určovacia žaloba, teda žaloba na určenie, že odporca nie vlastníkom sporných nehnuteľností, ktoré má zapísané na liste vlastníctva.

Predmetom sporu boli tvrdenia navrhovateľov, ktoré zodpovedali pozitívnej určovacej žalobe. Navrhovatelia tvrdili, že sú vlastníkmi spornej plochy, bolo ich dôkaznou povinnosťou produkovať tvrdenia a dôkazy, z ktorých odvodzujú svoje vlastnícke právo k spornej ploche.

Pokiaľ navrhovatelia svoje tituly odvodzovali od matky navrhovateľky, ide o právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú už zapísané na liste vlastníctva na navrhovateľov, zamapované v katastrálnej mape. Nejde o právny titul k spornej ploche.

Z listu vlastníctva č. XXX na čl. 35 spisu mal súd preukázané, že v registri parciel "C“ má odporca ako vlastník zapísanú parcelu „C“ CKN XXXX pred 7 - orná pôda o výmere XX m2, ktorú navrhovatelia spochybňujú. Ako právny titul zápisu vlastníckeho práva odporcu na liste vlastníctva je uvedené osvedčenie. Znalec pripojil v znaleckom posudku aj notársku zápisnicu N 175/04, , danú na vklad do katastra dňa 6.10.2004 pod V XXXX/XXXX. K tomuto titulu taktiež nebol na zápis do katastra pripojený geometrický plán po presnom zameraní nehnuteľnosti, ale len nepresná identifikácia parciel.

Uvedeným mal súd preukázané, že nehnuteľnosti navrhovateľov a odporcu boli v katastri nehnuteľností, v registri parciel „C“ zapísané na základe ich vlastných titulov nadobudnutia - osvedčení (u navrhovateľov v roku 1998, u odporcu v roku 1998 a v roku 2004). Zápisom parcely odporcu do registra „C“ nedošlo k zmene hraníc parciel navrhovateľov v registri „C“. V prílohe č. 2 znaleckého posudku čl. 194, 195 je kópia katastrálnej mapy katastrálneho územia obce X.. V katastrálnej mape sú zaevidované katastrálne hranice sporných parciel navrhovateľov a odporcov na základe nimi predložených právnych titulov na zápis (CKN XXX, XXX, XXX a CKN XXXX). Zo znaleckého posudku (čl. 189) mal súd preukázané, že znalec podľa znaleckej úlohy vytýčil hranice sporných parciel podľa katastrálnej mapy v prírode. Záznam o vytýčení hranice je v prílohe č. 1 znaleckého posudku (čl. 193). Katastrálna hranica medzi spornými pozemkami prebieha bodmi 11 - 1, 11 - 15, 11 - 145, 11 - 144, 11 - 19.

Katastrálna hranica po jej vytýčení v prírode, podľa názoru znalca, súvisí s priebehom odvodňovacej struhy, ktorá sa nachádza na pozemku odporcu XXXX. Sporná plocha 11 - 1, 11 - 15, 11 - 145, 11 - 144, 11 - 19, A, B, C, D, E, F zaberá plochu XX m2.

V tejto časti súd zaujal stanovisko, že predmetom konania nebola žaloba o vypratanie časti nehnuteľností navrhovateľov, zapísaných na liste vlastníctva na navrhovateľov v registri parciel „C“, preto táto časť znaleckého záveru nemala právnu relevanciu vo vzťahu k predmetu sporu na určenie spornej hranice priamkou - spojnicou bodov.

Pokiaľ znalec na otázku súdu zakreslil spornú časť parcely CKN XXXX v znaleckom náčrte bodmi 11 - 1, 11 - 15, 11 - 145, 11 - 144, 11 - 19, G, H, I, J o ploche XX m2, nejde o odborný záver znalca, ktorým by vyslovil záber odporcu do nehnuteľností navrhovateľov, teda nesúlad katastrálnych hraníc. Znalec len graficky vyjadril na žiadosť súdu v znaleckom náčrte spornú plochu označenú navrhovateľmi, ktorú navrhovatelia považujú za predmet vlastníckeho práva.

Napriek uvedenému vymedzeniu spornej plochy však navrhovatelia neučinili v nadväznosti na a spornú plochu predmetom sporu, predmetom dokazovania. Po doručení znaleckého posudku dňa 6.5.2014 (čl. 260), žiadali určiť, že predmetom sporu je určenie hranice medzi spornými nehnuteľnosťami ako priamky - spojnice bodov G, H, I, J podľa znaleckého posudku zo dňa 14.12.2013.

Keďže dokazovanie môže byť vedené len k predmetu sporu, súd nemohol zamerať plochu, nemohol dať vyhotoviť geometrický plán na spornú plochu, tak ako to navrhoval právny zástupca navrhovateľov na čl. 235 spisu, keď predmetom sporu neučinil plochu, ale priamku. Súd pripustil zmenu návrhu (čl. 319) v súlade s návrhom zo dňa 5.5.2014 čl. 260, že hranicu sporných pozemkov tvorí priamka - spojnica bodov G, H, I, J podľa znaleckého posudku zo dňa 14.12.2013. V rozpore s pôvodným návrhom právny zástupca navrhovateľov dňa 14.8.2014 (čl. 324) ani netrval na vyhotovení geometrického plánu. Uviedol, že stačí vytyčovací náčrt znalca, ktorým je určená hranica ako spojnica bodov. Uviedol, že názor znalca v tejto veci, že pre zápis do katastra a pre vykonateľnosť rozsudku je potrebný geometrický plán, je mylný a je v rozpore so súdnou praxou súdov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nižších súdov. Svoje tvrdenia opieral o pripojené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na čl. 326 spisu a rozhodnutie Okresného súdu v Ružomberku na čl. 328 spisu.

Okresný súd v Čadci má za to, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (čl. 326) právny zástupca navrhovateľov nepreukázal svoje tvrdenia. Je zrejmé, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol vydaný v správnom konaní. Bolo ním potvrdené rozhodnutie správy katastra, ktorým správa katastra, ako príslušný orgán podľa zákona o katastri nehnuteľnosti, rozhodla o návrhu a určila priebeh hranice medzi pozemkami podľa vytyčovacieho náčrtu znaleckého posudku po spojnici bodov vo vytyčovacom náčrte. Podľa § 49 katastrálneho zákona na rozhodnutie o určenie priebehu hraníc slúži technický podklad vyhotovený katastrálnym úradom alebo znalecký posudok alebo iný technický podklad, ktorý predložia účastníci konania. Teda podľa názoru Okresného súdu v Čadci nerozhodoval súd, ale katastrálny úrad a nerozhodoval o právnej, vlastníckej hranici, ale určil technickú hranicu, pričom za podklad mu slúžil vytyčovací náčrt znalca.

Týmto, podľa názoru Okresného súdu v Čadci, preukázal právny zástupca navrhovateľov právny záver Okresného súdu v Čadci vyslovený v uznesení o zastavení konania pre nedostatok právomoci súdu vo veci konať (čl. 53), kde vyslovil záver, že nemá právomoc konať o technickom vytýčení spornej hranice, keď predmetom sporu nie je určenie vlastníckeho práva k spornej ploche. Ani ku dňu rozhodovania nie je predmetom sporu určenie vlastníckeho práva k spornej ploche. Súd však rešpektoval opačný názor odvolacieho súdu (čl. 154, vychádzal z jeho skutkových a právnych záverov, že predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k spornej ploche). Uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právny zástupca navrhovateľov nepreukázal svoje tvrdenie, že v konaní pred súdom, kde nejde o určenie technickej, ale právnej hranice, stačí technický podklad pre zápis do katastra - vytyčovací náčrt znalca a nie geometrický plán, ako to potvrdil znalec a ako sa domnieva aj Okresný súd v Čadci.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd skúmal aj naliehavý právny záujem na určení hranice pozemkov ako priamky - spojnice bodov, hoci predmetom sporu nebola učinená sporná plocha a neboli produkované tvrdenia a dôkazy navrhovateľov o ich vlastníckych tituloch k spornej ploche. Platí, že je daný naliehavý právny záujem na podaní žaloby na plnenie (Z IV strana 705 - vypratanie spornej plochy, na uloženie povinnosti zdržať sa konania a podobne). Taká žaloba má prednosť pred žalobou na určenie, s výnimkou, ak žalobou na určenie možno predísť žalobe na plnenie (R 24/95), čo však nie je tento prípad.

Na podaní určovacej žaloby nie je daný naliehavý právny záujem ani vtedy, ak rozsudok by bol nevykonateľný (v tomto prípade nezapísateľný v Správe katastra Čadca ). Takýmto rozsudkom by nenastal stav právnej istoty medzi účastníkmi konania a rozsudok nezapísateľný v správe katastra by nebol záväzný podľa katastrálneho zákona a podľa . Na postavení navrhovateľov a odporcu by sa nič nezmenilo vydaním rozsudku, ktorý by bol nevykonateľný a nezapísateľný v správe katastra na list vlastníctva.

Navrhovatelia sú pánmi svojho návrhu - dominus litis. Ich povinnosťou je podať návrh určitý, so všetkými náležitosťami, s vykonateľným (zapísateľným) rozsudočným návrhom. Ich návrh túto povinnosť nespĺňa. Návrh navrhovateľov je nezapísateľný v katastri nehnuteľností, je nevykonateľný. Nie je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Nie je možné vyhotoviť geometrický plán na priamku. Priamka nemôže byť v katastri zapísaná na list vlastníctva. Na list vlastníctva môže byť na základe geometrického plánu zapísaná len parcela - teda plocha, pozemok.

Znalec sa v znaleckom posudku (čl. 191) vyjadril na znaleckú otázku súdu: "či rozsudočný návrh navrhovateľov bez zmeny návrhu a bez geometrického plánu by bol zapísateľný (vykonateľný) v evidencii SK v prípade, že by súd chcel v celom rozsahu návrhu vyhovieť". Znalec odpovedal nasledovne: "rozsudočný návrh, tak ako je koncipovaný, nie je zapísateľný v katastri nehnuteľností. K zápisu do katastra je potrebné rozsudočný návrh upraviť a doložiť nový geometrický plán, v ktorom bude oddelená sporná plocha a označená samostatným parcelným číslom, pričom túto novo označenú parcelu je potrebné doplniť do rozsudočného návrhu“.

Napriek uvedenému právny zástupca navrhovateľov dňa 6.5.2014 (čl. 26) po doručení znaleckého posudku žiadal pripustiť zmenu návrhu v znení predchádzajúceho návrhu, teda, že predmet sporu tvorí určenie hranice, ktorá je tvorená priamkou, spojnicou bodov. Na priamku nie je možné vyhotoviť geometrický plán. Bolo právne irelevantné a mimo predmet sporu vyhotoviť geometrický plán na spornú plochu, ktorá netvorila predmet sporu. Preto rozsudočný návrh bol nezapísateľný, nevykonateľný a nie je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva ku priamke a určení hranice nehnuteľností priamkou, spojnicou bodov, bez určenia vlastníckeho práva k spornej ploche.

Naliehavý právny záujem na určení nebol daný ani z toho dôvodu, že katastrálna hranica sporných parciel je určená v katastrálnom operáte a je daná hranicami sporných parciel registra „C“ podľa katastrálnych máp a podľa znaleckého posudku. Nie je daný naliehavý právny záujem na určení už existujúcej katastrálnej hranice sporných pozemkov, ani na duplicitnom zápise už zamapovanej katastrálnej hranice.

Z uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ právny zástupca navrhovateľov v záverečnom návrhu (čl. 339) uviedol, že nebolo potrebné zamietnuť návrhy na doplnenie dokazovania, pretože náležité zistenie skutkového stavu má prednosť pred hospodárnosťou a rýchlosťou súdneho konania, k tomu súd uvádza.

Práve právny zástupca navrhovateľov po dobu od 3.11.2011 do rozhodnutia súdu dňa 16.9.2014 (3 roky) namiesto náležitého produkovania a preukázania skutkového stavu sa sústredil na snahu vylúčiť sudkyňu z konania, na produkovanie sťažností na prieťahy v konaní na strane sudkyne, znalca (čl. 66 a nasl. až čl. 144, sťažnosť na prieťahy sudkyne čl. 162, čl. 172, na znalca čl. 173, sťažnosť na sudkyňu

adresovanú Krajskému súdu v Žiline čl. 179 - vyjadrenie, opakované sťažnosti od čl. 281 až pod čl. 313 spisu). Z uvedeného, ako aj z ustálenej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky, je zrejmé, že súd má zabezpečiť aj efektívne konanie súdu, aj efektívne, bezprieťahové konanie účastníkov konania, respektíve ich právnych zástupcov. Bolo v záujme ochrany ústavného práva navrhovateľov podľa článku 48 ods. 1 , aby súd zabezpečil bezprieťahové, efektívne konanie ich právneho zástupcu, právnu istotu. Preto súd nepripustil ďalšie odročovanie pojednávania, aby navrhovatelia neutrpeli na svojich ústavných právach, rovnako odporca (-12 z 15.12.1999, , ).

Právny zástupca navrhovateľov mal dostatočný priestor na produkovanie tvrdení a dôkazov - od 3.11.2011 zo 16.9.2014 (3 roky). Napriek tomu jeho postup bol neefektívny, s prieťahmi. Do návrhu neuviedol spornú plochu, ani tituly nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej ploche (okrem geometrického plánu čl. 5, 6, ktorý titulom nie je). Znalecký posudok prevzal dňa 20.1.2014 s výzvou, že sa má vyjadriť a vzniesť procesné návrhy v lehote 15 dní. Vyjadril sa súdu v lehote 15 dní (čl. 25), ale neefektívne, procesný návrh na zmenu rozsudočného návrhu doručil až dňa 6.5.2014 (čl. 260) a návrh na doplnenie dokazovania ohliadkou a výsluchom neidentických svedkov až dňa 16.9.2014. Geometrický plán susedných nehnuteľností (čl. 245) doručil až po ukončení znaleckého dokazovania dňa 5.3.2014, takže netvorili predmet znaleckej úlohy. Pokiaľ ide o ostatné tvrdené prieťahy na strane sudkyne v súvislosti so sťažnostným konaním, s námietkami zaujatosti, táto doba nemôže byť vyhodnotená ako prieťah. Prieťahom v konaní je zbytočný prieťah. Prieťahy v konaní, ktoré sú dôsledkom uplatnenia procesných práv účastníkov konania, nemajú povahu zbytočných prieťahov v konaní.

Pokiaľ ide o výrok o náhradu trov konania, úspešným účastníkom konania je odporca, podľa mu bola priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu.

Dňa 16.9.2014 súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia a doručenia rozsudku podľa .

Dňa 17.9.2014 doručil právny zástupca odporcu vyúčtovanie náhrady trov konania (čl. 344).

Súd z uplatnenej náhrady trov konania priznal nasledovnú výšku:

03.01.2012 - úkon prevzatia a prípravy zastúpenia 58,69 €

05.01.2012 - vyjadrenie k návrhu 58,69 €

23.02.2012 - zastupovanie na pojednávaní 58,69 €

14.09.2012 - vyjadrenie k odvolaniu 58,69 €

03.02.2013 - vyjadrenie k znaleckému posudku 61,87 €

21.05.2013 - vyjadrenie k zmene návrhu 61,87 €

16.09.2014 - zastupovanie na pojednávaní 61,87 €

(menej ako 2 hodiny - podľa zápisnice

o pojednávaní (čl. 334) od 7.37 hod. do 9.33 hod.)

Spolu 420,37 €

Režijné paušály - 3x 8,04 + 4x 7,63 54,64 €

Spolu 475,01 €

20% DPH 95,00 €

SPOLU 570,01 €

V uvedenej výške 570,01 € priznal súd odporcovi náhradu trov konania podľa .

Nepriznal odporcovi úkon zo 16.2.2012 - nazretie do spisu, pretože nejde o úkon právnej pomoci.

Súd rozhodol aj o trovách preddavkovaných štátom podľa . Výsledok konania je taký, že navrhovatelia sú neúspešní účastníci konania. Preto má štát podľa a podľa výsledku konania právo na náhradu trov konania (trov preddavkovaných štátom), ktoré platil.

Súd priznal Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci právo na náhradu trov preddavkovaných štátom v nasledovnej výške:

Titulom znalečného na základe uznesenia Okresného súdu v Čadci č.k. -240 zo dňa 12.2.2014, právoplatného dňa 12.3.2014, z rozpočtových prostriedkov bola znalcovi priznaná suma 59,70 €.

Titulom znalečného za účasť znalca na pojednávaní dňa 16.9.2011 (od 7.37 hod. do 8.33 hod.) mu bolo priznané znalečné z rozpočtových prostriedkov vo výške 27,39 €.

Spolu trovy preddavkované štátom predstavujú súčet súm 59,70 + 27,39 = 87,09 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.