Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/88/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou v právnej veci navrhovateľky: X. Š., Č.. O. XXXX, XXX XX Š., zastúpená: K.. J. Š., D. Č.. O. XXXX, XXX XX Š., proti odporcovi: Slovenská Republika v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom súdu došlým 21.12.2012 domáhala určenia vlastníckeho práva k parcele typu C katastrálne číslo XXXX/XXX v katastrálnom území Š. vytvorená Geometrickým plánom č. XX/XXXX z pozemku p.č. XXXX/XX zapísanú v Pozemkovej knihe vl. č. XXXX a upresneným dňa 10.06.2014 sa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd určil, že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. území Šoporňa, pozemku zameraného geometrickým plánom č. XX/XXXX, vyhotoveného Ing. Ivanom Tischjalorom dňa 19.5.2014, úradne overeného OÚ Galanta, kat. odborom dňa 23.5.2014 a to parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX záhrada o výmere 237 m2, v 1/1-ine v pomere celku. Uviedla, že ako dcéra a jediná dedička po nebohom Š. Z., R.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX žiadala o kúpu parcely typu C, katastrálne číslo XXXX/XXX v kat. území Š. vytvorenú Geometrickým plánom č. XX/XXXX z pozemku p.č. XXXX/XX zapísanú v Pozemkovej knihe vl. č. XXXX. Odporca v roku 2012 po viacerých osobných stretnutiach a odporúčaniach ohľadom spornej nehnuteľnosti zaujal odporúčacie stanovisko k usporiadaniu vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko odkúpenie od Slovenského pozemkového fondu nebolo toho času možné. Neskôr vyhlásil, že má výhrady k vzniku vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a odporučil ju na príslušný súd. Uvedenú parcelu užíval jej otec približne od roku 1970, avšak titul nadobudnutia resp. užívania jej rodičov jej nie je známy. Aj keď neexistuje písomný doklad o oprávnenosti užívania uvedenej nehnuteľnosti je nesporný fakt, že uvedený pozemok je využívaný v dobrej viere a taktiež sú platené príslušné dane v obci Š., v ktorej katastri sa pozemok nachádza. Keďže odporca je v evidencii zapísaný ako výlučný vlastník sporného pozemku, má na určení vlastníckeho práva k uvedenému pozemku, naliehavý právny záujem v zmysle ust. . V dedičskom konaní č. A. XXXX/XX nadobudla po svojom otcovi nehnuteľnosti a bola v domnení, že zdedila aj túto spornú nehnuteľnosť, nakoľko bola oplotená. Predmetný plot, ktorým je oplotený sporný pozemok je starý minimálne 30 rokov. Podľa snímky je zrejmé, že hranica pozemku je oddelená okrem starého oplotenia aj stromami, ktoré nenarástli za pár rokov, ale sú tam už dlho.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka nepozná a nedokladuje titul nadobudnutia nehnuteľnosti, ktorej určenia vlastníctva sa domáha. Všeobecne podľa právnej teórie k nadobudnutiu

vlastníckeho práva vydržaním sa dobrá viera držiteľa musí opierať o hoci aj o domnelý (putatívny) právny titul. „Ako podmienka vydržania nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere s prihliadnutím na všetky okolnosti. Posúdenie toho či je držiteľ s prihliadnutím na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí nemôže vychádzať len z hodnotenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i na právny dôvod (titul), ktorý by mohol mať za následok vznik práva.“ (rozhodnutie R. Č. X P. XXXX/XX - F., X.. a kol. a. Veľký komentár X. A., I.. XXX). Uviedol, že nemôže súhlasiť ani s tým, aby navrhovateľka prípadne odvodzovala jej dobrú vieru od nadobudnutia susedných nehnuteľností XXXX/X a XXXX/X, keďže uvádza, že tieto sú v jej vlastníctve. Je toho názoru, že slovenské právo neumožňuje takéto nadobudnutie, navyše aj výmerovo ide zhruba o porovnateľné parcely, takže nemôže tvrdiť, že popri parcelách XXXX/X a XXXX/X užívala v dobrej viere aj parc.č. XXXX/XX. Na nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX, z ktorej má byť vytvorená aj žalovaná CKN par.č. XXXX/XX bol podľa vyjadrenia Obvodného pozemkového úradu Galanta z 13.02.2013 uplatnený reštitučný nárok, teda uvedená parcela bude zrejme vydaná jej pôvodným majiteľom, ktorým bola v minulosti skonfiškovaná. Uplatnenie reštitučného nároku by nebolo prekážkou nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľky vydržaním, problémom je absencia právneho titulu držby navrhovateľky. Preto takáto držba nemôže byť z hľadiska práva považovaná za dobromyseľnú s privodením nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v prospech navrhovateľky. Navrhovateľka neozrejmila právny titul, na základe ktorého ona alebo jej právni predchodcovia užívali pkn. parcelu XXXX/XX, z ktorej vznikla CKN XXXX/XXX. Ak by takýmto právnym titulom mala byť ústna (neformálna) prevodná zmluva s niektorým z pozemkovoknižných vlastníkov na pk. Vložke XXXX, takýto právny titul nie je spôsobilý privodiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Stredný a tiež v súčasnosti platný vyžadovali na prevod vlastníctva k nehnuteľnosti písomnú formu. Z osvedčenia o dedičstve po jej otcovi Štefanovi Gálovi nevyplýva ani skutočnosť, že pkn. parcela XXXX/XX bola predmetom dedičského konania a nadobudla ju navrhovateľka.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedkov I. J., W. J., K. W., oboznámením sa s geometrickým plánom č. XX/XXXX Ing. Ivana Tischljara, výpisom z uznesenia obecného zastupiteľstva, potvrdením správy katastra z XX.XX.XXXX, kópiou z katastrálnej mapy, osvedčením o dedičstve sp. A. XXXX/XX, A. XXX/XX zo dňa 15.02.1996, geometrickým plánom č. XXX- XXX-XXXX-XX vyhotoveného Geodéziu n.p., K. XXX Galanta, výpisom z LV č. XXXX, kat. územie Š., geometrickým plánom č. XX/XXXX Ing. Ivana Tischljara, ako i ďalším náležitým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa LV č. XXXX, kat. územie Š.V. je okrem iných parciel vlastníkom aj parc. reg. „E“ parc.č. XXXX/ XXX Slovenská republika, v správe Slovenského pozemkového fondu.

Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. A. XXXX/XX, A. XXX/XX zo dňa 15.02.1996 je ako jediná dedička zo zákona po Š. Z., zomrelom dňa XX.XX.XXXX navrhovateľka, ktorá zdedila čistú hodnotu dedičstva v sume 462.297,60 Sk.

Podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného geodetom Ing. Ivanom Tischljarom dňa 19.05.2014 a úradne overeným Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom dňa 23.05.2014 bola z parc.č. XXXX/XXX vyčlenená do reg. „C“ KN parc.č. XXXX/XXX o výmere 237 m2, záhrady.

Svedok I. J. uviedol, že tak ako je to nakreslené na geometrickom pláne, tak je to aj zahradené v reále a to už min. 40 rokov, resp. čo si pamätá. Ak by sa našli doklady na MNV občania platili aj inú daň za túto nehnuteľnosť. Tie parcely sú oplotené, ale pochybuje, že by bývalá MNV dala súhlas k vybudovaniu tohto oplotenia. V minulosti bolo len právo osobného užívania. Akým spôsobom sa užívatelia dostali k týmto pozemkom nevie uviesť a ani nevie vysvetliť na základe čoho to navrhovateľka užívala, vie iba, že voľakedy tam boli pozemky, ktoré patrili štátu a ku ktorým vzniklo právo užívania. V tomto konkrétnom prípade to nevie uviesť. Pokiaľ si však pamätá, spornú nehnuteľnosť užívali ešte rodičia navrhovateľky a túto nehnuteľnosť ďalej užíva ich dcéra.

Svedkyňa K. W. uviedla, že pracovala na Obecnom úrade od 4.7.1976 a skončila v máji 2012. Rodina Š. užívala predmetnú nehnuteľnosť odjakživa, keďže je zo Š. a navštevovali ich aj jej rodičia. Rodinu Š. navštevovala, nakoľko od nich kupovala kvety pre Obecný úrad a aj pre súkromné účely. Z počutia vie, keďže išlo o viacerých ľudí, ktorí tieto pozemky nemajú vysporiadané, že keď rodičia zomierali, tu sa zistilo, že tieto nehnuteľnosti nemajú vysporiadané a že ide o nehnuteľnosti patriace Q. C. a neskôr tieto nehnuteľnosti prešli na Pozemkový fond. Nevie akým spôsobom sa občania dostali k týmto nehnuteľnostiam, vie len to, že to užívali odjakživa. Za ich záhradami sú už len role. Myslí si, že občania to asi odkúpili hromadne a stratil sa asi doklad o tom.

Svedok W. J. uviedol, že nehnuteľnosť, ktorá susedí s nehnuteľnosťou navrhovateľky kúpil pred 19 rokmi a od tej doby sa tam nič nezmenilo. Oplotenie je stále to isté na tom istom mieste, ktoré tam bolo ešte skorej. Susednú nehnuteľnosť užíva navrhovateľka, užíva ju neprerušene počas doby, keď tú nehnuteľnosť odkúpil. Nehnuteľnosť, ktorú odkúpil, odkúpil od svojej príbuznej, ku ktorej chodili už ako malé deti a už vtedy to takto bolo.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa , ktorou je žaloba navrhovateľky o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je existencia naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, existuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a existuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho práve postavenie stalo neistým.

Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že vzhľadom k tomu, že odporca je v evidencii (LV č. XXXXl, kat. územie Š.) vedený ako vlastník okrem iných aj parc.č. XXXX/XXX, ktorá mala byť vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX, vyhotoveného Ing. Ivanom Tischjalorom dňa 19.5.2014, úradne overeného OÚ Galanta, kat. odborom dňa 23.5.2014, je tu potreba odstrániť právnu neistotu navrhovateľky určovacou žalobou. Preto je súd toho názoru, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem na tejto žalobe.

Keďže súd je toho názoru, že navrhovateľka má na žalobe naliehavý právny záujem, bolo potrebné skúmať skutkové okolnosti, na základe ktorých sa domáha touto určovacou žalobou určenia svojho vlastníckeho práva.

Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, je úzko spätý s držbou a to konkrétne len s držbou oprávnenou ( ), ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom.

Pokiaľ vychádzame z tvrdenia navrhovateľky a to v tom, že predmetnú nehnuteľnosť užíval už jej otec pred 40 rokmi, v tom čase platil na území Slovenska 0/1964 Zb., ktorý vydržanie neupravoval. Až novela , účinná od 01.04.1983 vrátila inštitút vydržania. Platilo, že nepretržitou 10 ročnou držbou pozemku vydržala fyzická osoba vlastnícke právo k pozemku alebo jeho časti pre štát a sama nadobudla právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku. súčasne zaviedol princíp započítateľnosti doby držby pred jeho účinnosťou, vydržacia doba však neskončila skôr než za jeden rok po jeho účinnosti, t.j. 31.03.1984. Oprávneným držiteľom, ktorého držba mohla vyústiť do nadobudnutia pozemku štátom a vzniku práva na pridelenie pozemku do osobného užívania, bol len držiteľ vlastníckeho práva, nie teda ten, kto držal vec na základe práva osobného užívania.

Súčasná úprava vydržania zavedená obnovila od 01.01.1992 tradičné dôsledky spojené s vydržaním. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba započítať aj držbu vykonanú pred 01.01.1992.

Predpokladom oprávnenosti držby je to, aby ten kto s vecou nakladá ako so svojou, bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec ako vlastníkovi patrí. Vedomosť užívania veci z iného titulu, odlišného od vlastníckeho práva (napr. z titulu práva osobného užívania alebo prenájmu) teda dobrú vieru užívateľa (nájomcu), že mu vec ako vlastníkovi patrí, vylučuje (Ro NS ČR sp. zn. ) (Uz NS ČR z 19.09.2005, sp. zn. ).

Z vyššie uvedeného je teda pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním potrebné, aby navrhovateľka užívala ako oprávnená držiteľka nehnuteľnosť nerušene po dobu 10 rokov.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že navrhovateľka predmetnú nehnuteľnosť, ktorej určenia vlastníckeho práva sa domáha, užíva nerušene túto už viac ako 10 rokov, avšak pre splnenie podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním tu absentuje dobromyseľnosť držby. Tak ako je už vyššie uvedené predpokladom oprávnenosti držby je to, aby ten kto s vecou nakladá ako so svojou, bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec ako vlastníkovi patrí. Tu súd taktiež poukazuje na rozhodnutia NS SR zo dňa 29.03.2011, kde:“ V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbanlivosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. Omyl vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujíma (právny omyl), ospravedlniteľný nie je. Preto ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje a jej zápis v katastri nehnuteľnosti je len formálnym úkonom. Držby nehnuteľnosti, ktorá sa o takú zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu.“ Navrhovateľka nepreukázala, ale ani neuviedla žiadny právny titul na základe ktorého mohla nakladať s nehnuteľnosťou ako s vlastnou. Pokiaľ uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť užíval už jej otec, za predpokladu preukázania oprávnenej držby na jeho strane (keď súd má preukázané, že doba nerušenej držby u neho bola viac ako 10 rokov), by súd mal preukázané, že navrhovateľkin otec bol ku dňu svojej smrti vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, avšak v takom prípade by taktiež súd žalobe nemohol vyhovieť, keďže nemožno preskočiť dedičské konanie po ňom. Súd nemá preukázané, že by sporná nehnuteľnosť bola predmetom dedenia (podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. A. XXXX/XX, A. XXX/XX) a tak ako je uvedené vyššie navrhovateľka nepreukázala to, že u nej išlo o oprávnenú držbu. Preto, keďže neboli

splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a to preukázanie dobromyseľnosti držby a zároveň navrhovateľka nepreukázala ani iný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, súd návrh navrhovateľky zamietol.

Preto súd rozhodol tak ako vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , kde účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko odporca mal plný úspech v konaní, avšak žiadne si neuplatnil a zo spisu mu žiadne nevyplývajú, súd o nich rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.