Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_76S-2-2022.pdf
PDF · 173.22 KB
Case nature
Area
Subarea
76S/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: X. U., bytom O. X. XX/XX, XXX XX P., podnikajúci ako SHR Vladimír Magna, s miestom podnikania Na Vladárke 51/28, 976 33 Poniky, IČO: 41 968 964, právne zastúpený: Mgr. Martin Štoffa, advokát, AK so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 41 524 322, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OU-BB- OSZP3-2021/019966-002 zo dňa 04.11.2021, č. OU-BB-OSZP3-2021/020916-002 zo dňa 04.11.2021, č. OU-BB-OSZP3-2021/020914-002 zo dňa 24.11.2021, č. OU-BB-OSZP3-2021/021785-002 zo dňa 18.11.2021 a č. OU-BB-OSZP3-2021/022138-002 zo dňa 29.11.2021, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/019966-002 zo dňa 04. novembra 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/020916-002 zo dňa 04. novembra 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
III. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/020914-002 zo dňa 24. novembra 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
IV. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/021785-002 zo dňa 18. novembra 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
V. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/022138-002 zo dňa 29. novembra 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci sp. zn. 76S/2/2022
1. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj len „žalovaný“) ako príslušný orgán štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 525/2003 Z. z.“) a § 68 písm. p) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 543/2002 Z.z.“ alebo „zákon o ochrane prírody a krajiny“) rozhodnutím č.: OU-BB-OSZP3-2021/019966-002 zo dňa 04.11.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým (Canis lupus) vo výške 811,00 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. na základe podanej žiadosti poškodeného (žalobcu) zo dňa 23.07.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 2 100,00 Eur, ktorá mu vznikla dňa 21.07.2021 usmrtením domestifikovaných živočíchov 1 ks plemennej valašky (ovca) a 2 ks plemenných jahniat v k. ú. P. na parcele č. KN - C XXXX/XXX v lokalite X..
2. Žalovaný dospel k záveru, že zákonom stanovené lehoty na oznámenie vzniku škody a jej uplatnenie boli dodržané a že predmet škody ako aj podmienky nároku na náhradu škody boli naplnené, keďže ovce boli v čase škodovej udalosti umiestnené v elektrickom ohradníku a škodu spôsobil chránený živočích vlk dravý. Žalovaný znížil požadovaný nárok na náhradu škody na sumu 811,00 Eur, čo odôvodnil tým, že na základe prieskumu cien na trhu, aktuálne doložené faktúry o predaji oviec od žiadateľa (žalobcu) nie sú dostatočným podkladom pre určenie ceny uhynutých oviec. Z predložených dokladov pri prepočte cien vyplynulo, že cena 2 100,00 Eur nekorešponduje s aktuálne doloženými odporúčanými cenami oviec a kôz zo dňa 27.05.2021 od Zväzu chovateľov oviec.
II. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci sp. zn. 76S/3/2022
3. Žalovaný rozhodnutím č.: OU-BB-OSZP3-2021/020916-002 zo dňa 04.11.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 1 456,00 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 09.08.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 2 550,00 Eur, ktorá mu vznikla dňa 07.08.2021 usmrtením 2 ks plemennej valašky (ovca) a 3 ks plemenných jahniat v k. ú. P. na parcele č. KN - C XXXX/XXX v lokalite X..
4. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že zákonom stanovené lehoty na oznámenie vzniku škody a jej uplatnenie boli dodržané a že predmet škody a podmienky nároku boli naplnené, keďže ovce boli v čase škodovej udalosti umiestnené v elektrickom ohradníku a škodu spôsobil chránený živočích vlk dravý. Žalovaný upravil výšku požadovaného nároku, keď žalobcovi priznal titulom náhrady škody sumu 1 456,00 Eur a nie požadovanú sumu 2 550,00 Eur, čo odôvodnil tým, že doložené faktúry o predaji oviec od žiadateľa nie sú dostatočným podkladom pre určenie ceny uhynutých oviec. Z predložených dokladov pri prepočte cien vyplynulo, že požadovaná suma nekorešponduje s aktuálne doloženými odporúčanými cenami oviec a kôz zo dňa 27.05.2021 od Zväzu chovateľov oviec.
III. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci sp. zn. 76S/5/2022
5. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2021/020914-002 zo dňa 24.11.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 1 636,00 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 04.08.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 3 450,00 Eur, ktorá mu vznikla 31.07.2021 usmrtením 2 ks plemennej valašky (ovca) a 5 ks plemenných jahniat v k. ú. P. na parcele č. KN - C XXXX/XXX v lokalite X..
6. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že zákonom stanovené lehoty na oznámenie vzniku škody a jej uplatnenie boli dodržané a že predmet škody a podmienky nároku boli naplnené, keďže ovce boli v čase škodovej udalosti umiestnené v elektrickom ohradníku a škodu spôsobil chránený živočích vlk dravý. Žalovaný priznal uplatnený nárok len v časti, a to v rozsahu 1 636,00 Eur, a nie požadovanú sumu 3 450,00 Eur, čo odôvodnil tým, že doložené faktúry o predaji oviec od žiadateľa nie sú dostatočným podkladom pre určenie ceny uhynutých oviec s tým, že požadovaná výška náhrady škody nekorešponduje s aktuálne doloženými odporúčanými cenami oviec a kôz zo dňa 27.05.2021 od Zväzu chovateľov oviec. Ďalej uviedol, že pri jednom jahňati pod č. SK 000003634865 nebolo možné určiť, či zviera usmrtil chránený živočích vlk dravý, pretože na fotkách doložených žalobcom sa nachádzajú len zvyšky vlny a úlomky kostí. Preto bola náhrada priznaná za 2 ks usmrtených plemenných oviec a 4 ks usmrtených plemenných jahniat.
IV. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci sp. zn. 76S/6/2022
7. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2021/021785-002 zo dňa 18.11.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 210,00 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 23.08.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 450,00 Eur, ktorá mu vznikla dňa 22.08.2021 usmrtením jedného plemenného jahňaťa v k. ú. P. na parcele č. KN-C XXXX/XXX v lokalite X..
8. Žalovaný dospel k záveru, že zákonom stanovené lehoty na oznámenie vzniku škody a jej uplatnenie boli dodržané a že predmet škody a podmienky nároku na náhradu škody boli naplnené, keďže ovce boli v čase škodovej udalosti umiestnené v elektrickom ohradníku a škodu spôsobil chránený živočích vlk dravý. Žalovaný nepriznal náhradu škody v požadovanej výške 450,00 Eur, ale len v sume 210,00 Eur, čo odôvodnil tým, že predložené faktúry o predaji oviec od žiadateľa nie sú dostatočným podkladom pre určenie ceny uhynutých oviec a požadovaná suma nekorešponduje s aktuálne doloženými odporúčanými cenami oviec a kôz zo dňa 27.05.2021 od Zväzu chovateľov oviec.
V. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci sp. zn. 76S/7/2022
9. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2021/022138-002 zo dňa 29.11.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 630,00 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 25.08.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 1 050,00 Eur, ktorá mu vznikla dňa 25.08.2021 usmrtením 1 ks plemennej valašky (ovca) a 2 ks plemenných jahniat v k. ú. P. na parcele č. KN-C XXXX/XXX v lokalite X..
10. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že zákonom stanovené lehoty na oznámenie vzniku škody a jej uplatnenie boli dodržané a že predmet škody i podmienky nároku boli naplnené, keďže ovce boli v čase škodovej udalosti umiestnené v elektrickom ohradníku a škodu spôsobil chránený živočích vlk dravý. Požadovaný rozsah náhrady škody krátil zo sumy 1 050,00 Eur na sumu 630,00 Eur, čo odôvodnil tým, že na základe prieskumu cien na trhu, aktuálne doložené faktúry o predaji oviec od žiadateľa nie sú dostatočným podkladom pre určenie ceny uhynutých oviec. Z predložených dokladov pri prepočte cien vyplynulo, že požadovaná cena 1 050,00 Eur nekorešponduje s aktuálne doloženými odporúčanými cenami oviec a kôz zo dňa 27.05.2021 od Zväzu chovateľov oviec.
Správne žaloby žalobcu - žalobné body
11. Správnymi žalobami, podanými v zákonných lehotách, sa žalobca domáhal preskúmania zákonností vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného a žiadal, aby správny súd tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
12. Uznesením č. k. 76S/2/2022-99 zo dňa 06.12.2022 správny súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 76S/2/2022, sp. zn. 76S/3/2022, sp. zn. 76S/5/2022, sp. zn. 76S/6/2022 a sp. zn. 76/7/2022 s tým, že veci budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou 76S/2/2022. Správny súd aplikoval ustanovenie § 65 ods. 1 SSP a v rámci hospodárnosti konania spojil veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatne podaných správnych žalôb na spoločné konanie, nakoľko veci spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania.
13. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia žalovaného za nesprávne a nezákonné a namietal, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Podľa žalobcu žalovaný neoprávnene a nedôvodne krátil uplatnený nárok.
14. Žalobca vytýkal žalovanému, že nevykonal posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody správne, svedomite, riadne a v súlade so zákonnou úpravou. Napadnuté rozhodnutia považoval za nezákonné, ich odôvodnenie za nepostačujúce, nepresvedčivé a navyše zmätočné.
15. Žalobca namietal bezdôvodné krátenie požadovaného rozsahu náhrady škody a nezohľadnenie dokladu o nákupnej cene plemenných oviec, čo žalovaný podľa žalobcu nedostatočne odôvodnil, ak uviedol „... na základe prieskumu cien na trhu, aktuálne doložené faktúry o predaji oviec od žiadateľa nie sú dostatočným podkladom pre určenie ceny uhynutých oviec...“. V odôvodnení rozhodnutí len konštatoval, že požadovaná náhrada škody nekorešponduje s aktuálne doloženými odporúčanými cenami oviec a kôz zo dňa 27.05.2021 od Zväzu chovateľov oviec, pričom žiadne iné odôvodnenie vo vzťahu k požadovanému rozsahu náhrady škody neuviedol. Vytýkal žalovanému, že pri ustanovení skutočnej škody, pri krátení požadovanej náhrady škody, nezohľadnil špecifiká žalobcom chovaného ohrozeného plemena oviec pôvodnej valašky. Tvrdil, že pokiaľ sa žalovaný odvolával aj na stanovisko Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku k odporúčaným cenám oviec, cieľom tohto dokumentu nie je stanovenie akéhosi „stropu“ pre cenu plemenných oviec, ale práve naopak - objasnenie výpočtu minimálnej ceny.
16. Žalobca uvádzal, že sa jedná o chov, ktorý bol niekoľkokrát opakovane najlepšie hodnotený na rôznych poľnohospodárskych výstavách a získal celú škálu ocenení. Namietal, že v danom prípade nie je možné vychádzať z klasických dokumentov pre vyčíslenie hodnoty oviec a poukázal na vyjadrenie zmieneného zväzu zo dňa 10.11.2021 ku génovej rezerve pôvodnej valašky, kde sa okrem iného uvádza, že plemeno pôvodná valaška je zaradené medzi ohrozené plemená, ide o slovenské národné plemeno. Hodnota jedincov tohto plemena sa nedá presne vypočítať podľa stanoveného cenníka v rámci dokumentu odporúčanej ceny oviec a kôz, pri starších zvieratách so vzácnym pôvodom je nevyčísliteľná
- nedá sa presne určiť finančne vyjadrená hodnota takého zvieraťa.
17. Ďalej žalobca poukázal na to, že v blízkosti jeho farmy sa usídlila svorka viacerých vlkov, ktorá už dlhodobo spôsobuje škody na zvieratách z jeho chovu a nateraz nebola zo strany kompetentných orgánov ochrany prírody udelená výnimka na odstrel týchto jedincov. Od začiatku roku 2021 do konca októbra 2021 žalovaný vydal ešte 22 ďalších rozhodnutí, ktoré sa týkali nároku na náhradu škody za celkovo 57 usmrtených oviec a jahniat vo vlastníctve žalobcu. Poukázal na nerovnaké rozhodovanie žalovaného, keď napriek takmer identickému obsahu administratívneho spisu v obdobných veciach rozhodol inak, teda potvrdzoval žalobcovi nárok na náhradu škody v úplnom rozsahu podľa ním vyčíslenej výšky, bez akýchkoľvek výhrad či krátenia. Nerovnaké rozhodovanie žalobca pokladal za prejav arbitrárnosti a svojvôle. Okrem odklonu od svojej vlastnej doterajšej praxe z hľadiska obsahu, čo do posúdenia výšky nároku na náhradu škody za jednotlivé usmrtené jedince oviec plemena pôvodná valaška, líši sa rozhodovacia činnosť žalovaného aj od rozhodovacej činnosti iných správnych orgánov v rovnakej oblasti vo veciach ďalších chovateľov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na porušenie základných zásad správneho konania uvedených v ustanoveniach § 3 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a aj na judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej aj keď sa na určitý druh správneho konania nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, aj v takýchto prípadoch sa musia aplikovať všeobecné pravidlá uvedené v ustanoveniach § 3 Správneho poriadku (sp. zn. I. ÚS 721/2016 zo dňa 08.03.2017).
18. Podľa žalobcu žalovaný o výške priznanej náhrady škody rozhodol na základe predložených dokladov, pričom doklady od žalobcu buď zohľadnil nedostatočne alebo ich nezohľadnil vôbec, avšak zjavne ich nepovažoval za nedostatočné pre svoje rozhodnutie, keďže nepostupoval v zmysle § 100 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o „oprávnenosti“ výšky náhrady škody pre žalobcu, avšak napriek svojim viacerým pochybnostiam nevyužil postup v zmysle ustanovenia § 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny.
19. S poukazom na ustanovenie § 46 ods. 2 písm. e) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „vyhláška č. 170/2021 Z. z.“) žalobca uviedol, že zákonodarca nikde v zákonnom alebo podzákonnom právnom predpise výslovne neuviedol presnú podobu a formu „dokladu" o vzniku škody a jej výške. Preto je plne v diskrécii poškodeného, aby k svojej žiadosti priložil takú listinu alebo iný doklad, z ktorého bude uvedená skutočnosť nejakým spôsobom vyplývať (napr. faktúra, cenová ponuka, nadobúdacia zmluva, inzerát, potvrdenie, čestné vyhlásenie a pod.). Namietal, že žalovaný neobstaral iné objektivizujúce podklady, čím rezignoval na svoje kompetencie v zmysle § 68 písm. p) zákona o ochrane prírody a krajiny.
20. Žalobca tvrdil, že žalovaný postupoval paušálnym spôsobom, nezohľadnil špecifiká prípadu a usmrtených zvierat, ich pôvod a ocenenia chovu, príslušnosť k ohrozenému plemenu oviec, nebral na zreteľ ich trhovú hodnotu v čase smrti, nepostačujúcim spôsobom sa vysporiadal s predloženými dokladmi o výške spôsobenej škody a žalovaným zistený skutkový stav veci bol absolútne povrchný a formalistický, čo nevyhnutne vyústilo do nemožnosti riadneho posúdenia veci a žiadosti žalobcu.
Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám
21.Vo vyjadreniach k správnym žalobám žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania s tým, že predmet škody a podmienky nároku na náhradu škody boli vo všetkých veciach naplnené, keďže ovce boli v čase škodovej udalosti umiestnené v elektrickom ohradníku a škodu spôsobil chránený živočích vlk dravý v zmysle § 98 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. Ďalej poukázal na doručené žiadosti žalobcu o náhradu škody s prílohami.
22. Žalovaný ďalej uviedol, že z predložených dokladov pri prepočte cien vyplynulo, že žalobcom uplatňované ceny, o ktoré žiadal za usmrtené ovce a jahňatá, nekorešpondujú s aktuálne doloženým stanoviskom od Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku. Žalobca doložil dňa 18.10.2021 faktúru č. 2021012 s dátumom vyhotovenia 17.09.2021 od Agro - Hniezdne, s.r.o. na čistokrvnú jahnicu v hodnote 600,- Eur. Nakoľko sa zástupcom okresného úradu nepozdávala vysoká cena za kúpu jahnice, okresný úrad pristúpil k overeniu predmetnej ceny a samotnej faktúry. Zamestnanec žalovaného telefonicky kontaktoval spoločnosť Agro - Hniezdne, s.r.o. a žiadal o vysvetlenie predajnej sumy vo výške 600,- Eur za jednu jahnicu. Dňa 19.10.2021 bol doručený e-mail, v ktorom bolo upresnené, že faktúra v hodnote 600,- Eur, ktorú predložil žalobca ako doklad pri výpočte ceny, nie je kompletná. Súčasťou faktúry od Agro - Hniezdne, s.r.o. bola aj „Príjemka - Výdajka - Prevodka“, v ktorej je jasne napísané, že sa jedná o predaj 4 ks jahníc po 150,- Eur. To znamená 600,- Eur za 4 jahnice dohromady. Táto „Príjemka
- Výdajka - Prevodka“ je podpísaná žalobcom dňa 16.09.2021. Podľa žalovaného žalobca vedome zavádzal pri určovaní výšky náhrady škody a nedoložil kompletnú faktúru, preto žalovaný postupoval pri určovaní výšky náhrady škody na základe listu od Ministerstva životného prostredia SR pod č. 7558/2021-6.1/32254/2021 zo dňa 15.06.2021, v ktorom informuje o schválení nového cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku „Odporúčané ceny oviec a kôz pre likvidáciu škôd spôsobených dravou zverou“. V II. bode písm. a) sa uvádza, že cena pre plemenné jahňatá je 6,- Eur za kilogram živej hmotnosti v kalendárnom roku narodenia (myslí sa živá hmotnosť v deň škodovej udalosti). Pri váhe okolo 35 kg cena za usmrtené jahňa vychádza v hodnote 210,- Eur. Pri ovciach sa postupuje obdobne, kde s každým kŕmnym dňom sa zvyšuje suma ovce.
23. Podľa žalovaného žalobca vedome zavádzal žalovaného pri určovaní výšky náhrady škody a nedoložil kompletnú faktúru o nákupe zvierat. Žalovaný preto postupoval pri určovaní výšky náhrady škody na základe usmernenia od Ministerstva životného prostredia SR. Podľa žalovaného žalobcovi neprináležala uplatňovaná suma za usmrtené ovce a jahňatá vo vyššom rozsahu ako bola priznaná v rozhodnutiach.
24. Žalovaný ďalej poukázal na článok 2 ods. 2 Ústavy SR s tým, že mohol konať iba vo veciach, v rozsahu a spôsobom, ktoré mu umožňoval zákon. Podľa § 99 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny pri škode na majetku sa uhradí skutočná škoda. Pri škode na domestikovaných živočíchoch, pastierskych psoch a rybách sa uhradí len škoda, ktorá vznikla v dôsledku ich usmrtenia alebo zranenia spôsobeného určeným živočíchom. Právna úprava náhrady škody obsiahnutá v § 99 zákona o ochrane prírody a krajiny spadá do oblasti takzvaného verejného práva, konkrétne správneho práva, ktorým sa pri svojej činnosti riadia správne orgány. Právna úprava o náhrade škody v zákone o ochrane prírody a krajiny je špeciálna právna úprava, striktne upravujúca postup okresného úradu pri náhrade škody v správnom konaní podľa tohto právneho predpisu.
25. Podľa žalovaného všetky správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného sú zákonné a vecne správne. Na základe toho žalovaný navrhol, aby správny súd správne žaloby žalobcu zamietol.
Vyjadrenia žalobcu k vyjadreniam žalovaného (repliky)
26. Žalobca v replikách uviedol, že zotrváva na podaných správnych žalobách. Podľa žalobcu sa žalovaný úplne opomenul vecne vyjadriť k jeho hlavným žalobným námietkam, jednak vo vzťahu
k neodôvodnenej zmene rozhodovania, ďalej k nesprávnemu posúdeniu predložených a známych podkladov k určeniu výšky náhrady škody, vo vzťahu k nevyužitiu oprávnenia žalovaného na zistenie skutočného stavu veci, a napokon aj vo vzťahu k úplne absentujúcemu vecnému zdôvodneniu a vysvetleniu výšky priznanej náhrady v napadnutých rozhodnutiach. Uviedol, že žalovaný aj v stanovisku k žalobám zopakoval, že predmet škody a podmienky nároku na náhradu škody boli naplnené, čím sa táto skutočnosť stala nepochybne nespornou a spor sa týka len posudzovania zákonnosti postupu žalovaného pri stanovovaní samotnej nominálnej výšky požadovanej náhrady za škodu.
27. Žalobca sa ohradil voči obvineniu žalovaného, že z jeho strany išlo o „pokus o zavádzanie“ predložením faktúry č. 20210212 zo dňa 17.09.2021. Uviedol, že ide o nepodložené tvrdenia zo strany žalovaného, pretože z predloženej faktúry a aj zo žalovaným dodatočne získaného dokladu vyplýva jedine to, že predmetom fakturácie bol jediný kus zvieraťa v celkovej hodnote 500,-Eur + 20% DPH, t.j. 600,-Eur. Ani vo faktúre a ani v predloženom internom doklade nie je uvedené, že by sa predávali 4 ks jahníc po 150,-Eur. Žalobca pri uzatváraní obchodu s odberateľom Agro-Hniezdne, s.r.o. rokoval s pánom U.H., ktorý je na internom doklade aj podpísaný. Podľa vzájomnej dohody žalobca predal kupujúcemu jediný kus ovce pôvodnej valašky zo svojho stáda za sumu uvedenú na faktúre a súčasne na základe požiadavky odberateľa a v záujme prezentácie šľachtiteľských výsledkov svojho chovu bezodplatne daroval odberateľovi ďalšie tri kusy tohto plemena, nakoľko odberateľ je súčasne skanzenom a ovce v ňom mali byť vystavované voľne a s odkazom na ich pôvod. Túto skutočnosť žalobca zohľadnil aj pri hlásení v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat vedenej subjektom Plemenárske služby Slovenskej republiky, š.p., keď pod kódom hlásenia 323942 131949 2021.09.03/KO/1 oznámil prevod 1 ks predanej jahnice a pod samostatným kódom hlásenia 323942 131949 2021.09.23/KO/2 oznámil prevod 3 ks darovaných jahníc. Navyše faktúra bola predložená dňa 18.10.2021 a žalovaný rozhodoval o nárokoch na náhradu škody, ktorá vznikla v období predchádzajúcom predloženiu uvedenej faktúry. Faktúra preto mohla byť predložené len k inej, dátumovo neskoršie hlásenej škode.
28. Žalobca uviedol, že od roku 2020 sa cenová úroveň žalobcom chovaného plemena pôvodnej valašky iba zdvíhala, čo spôsobilo postupný všeobecný nárast cien. Podľa žalobcu, ak mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o hodnote usmrtených zvierat, mohol sa obrátiť aj na relevantné subjekty pôsobiace v oblasti živočíšnej prvovýroby, u ktorých si mohol verifikovať cenovú úroveň jedincov plemena pôvodná valaška. Žalobca sa obrátil na Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku, ktorý zaujal stanovisko k cenám plemenných oviec v apríli 2022. V tomto stanovisku sa štatutárny zástupca zväzu vyjadril, že „ceny plemenných zvierat pôvodná valaška sa musia riešiť samostatne“, „neexistuje presný vzorec a spôsob výpočtu genetickej hodnoty ohrozených plemien“, „bežne sa nepredávajú, keďže je to veľmi málo početná populácia“ a „za posledné 3 roky sa rapídne zvýšil dopyt aj cena všetkých kategórií oviec“. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že ceny vynakladané žalobcom na nákup oviec a účtované za ich prípadný predaj sú úplne adekvátne trhovej úrovni a zodpovedajú tak plnej výške, ktorú si žalobca uplatňuje v predkladaných žiadostiach o poskytnutie náhrady škody od žalovaného. Žalobca ďalej zdôrazňoval, že je subjektom zaradeným do tzv. ekologického poľnohospodárstva a sú vykonávané časté kontroly.
29. Podľa žalobcu list Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 15.06.2021 neobsahuje žiadny záväzný pokyn a ani usmernenie pre funkčne podriadené orgány štátnej správy. List má informatívny charakter, a to jednak vo vzťahu k novému cenníku Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku, v zmysle ktorého ministerstvo avizuje predpoklad očakávaného zvýšenia cien vo vzťahu k škodám spôsobeným na ovciach a kozách zo strany veľkých šeliem a jednak vo vzťahu k pilotnej prevádzke informačného systému Štátnej ochrany prírody SR na šetrenie škôd spôsobených veľkými šelmami. Žalobca tvrdil, že aktuálne žiadny všeobecne záväzný právny predpis nelimituje žalobcu v spôsobe preukazovania vzniknutej škody na domestikovaných živočíchoch, v dôsledku útoku chráneného živočícha. Jedným z plne legitímnych spôsobov je aj predloženie faktúr o objektivizovanej trhovej hodnote usmrtených zvierat, ktorá je obvyklá v mieste a čase škodovej udalosti. Takýto postup je plne v súlade s usmernením MŽP SR č. 2531/2010-2.1.1 zo dňa 24.02.2010, v ktorom ministerstvo stanovilo poradie postupu pri posudzovaní výšky škody nasledovne: 1. podľa znaleckého posudku; 2. podľa odborného posudku; 3. podľa predloženej faktúry; 4. podľa iného dokladu o cene; a 5. podľa cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku. Žalovaný sa tak v rámci obrany odvoláva na list MŽP SR, ktorý ho k ničomu nezaväzuje, súčasne na strane druhej postupuje v priamom rozpore s usmernením rovnakého rezortného ministerstva.
30. Žalobca konštatoval, že nerozporuje citované právne predpisy žalovaným vo vyjadrení k žalobe, práve naopak trvá na tom, aby žalovaný dôsledne postupoval v intenciách ich ustanovení. Tvrdil, že žalovaný odignoroval zákonnú úpravu náhrady škody podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Poukázal na znenie § 99 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny a uviedol, že žalovaný úplne opomenul znenie ustanovenia § 102 ods. 3 citovaného zákona, ktorý výslovne odkazuje na podpornú aplikáciu všeobecných ustanovení o náhrade škody z legi generali, ktorým je Občiansky zákonník, jeho ustanovenia §§ 415 - 450.
31. Žalobca uviedol, že má dôvodné a oprávnené podozrenie, že nezákonný a zjavne ukracujúci postup žalovaného voči jeho chovateľskému subjektu je pravdepodobne aj dôsledkom vzniknutých animozít medzi konkrétnymi pracovníkmi žalovaného a samotným žalobcom, keďže sa žalobca spolu so synom odmietol stať súčasťou nekalých praktík a ostro sa ohradil voči zneužívaniu mocenskej autority žalovaného.
Posúdenie opodstatnenosti správnej žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
32. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 01.02.2023. Na pojednávaní sa účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prednesov.
33. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ktorými potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom (vlk dravý - Canis lupus) za usmrtenie domestikovaných živočíchov (oviec a jahniat plemena pôvodná valaška), rozhodujúc ako príslušný orgán štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. a § 68 písm. p) zákona č. 543/2002 Z. z., keď predmetnými rozhodnutiami podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. určil výšku náhrady škody v zníženom rozsahu oproti výške náhrady škody, ktorú si uplatnil žalobca.
34.Po preskúmaní rozhodnutí žalovaného, ako aj postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnych žalobách (§134 SSP), dospel správny súd k záveru, že správne žaloby sú dôvodné, pretože rozhodnutia žalovaného vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, v dôsledku čoho rozhodnutia žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) a písm. g) SSP a veci mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
35. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
36. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
37. Podľa § 134 ods. 1 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2)Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a)rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b)rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c)ide o veci podľa § 192 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/>,
d)ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/>, ak je žalobcom fyzická osoba, e)ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/>, f)vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
38. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 39. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky; každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. 40. Podľa § 97 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny; štát zodpovedá za podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom za škodu spôsobenú na území Slovenskej republiky živočíchmi, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom (ďalej len "určený živočích"), na vybraných domestikovaných živočíchoch. 41. Podľa § 98 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny; náhradu škody na vybraných domestikovaných živočíchoch, rybách, včelstvách a včelárskych zariadeniach a drevinách možno poskytnúť, ak boli prijaté primerané preventívne opatrenia na ich ochranu pred určeným živočíchom. Podrobnosti o primeraných preventívnych opatreniach ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 42. Podľa § 99 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny; pri škode na majetku sa uhradí skutočná škoda. Pri škode na domestikovaných živočíchoch, pastierskych psoch a rybách sa uhradí len škoda, ktorá vznikla v dôsledku ich usmrtenia alebo zranenia spôsobeného určeným živočíchom. Pri určení rozsahu škôd na rybách sa vychádza zo zaznamenanej početnosti výskytu určených živočíchov v blízkosti vodnej plochy, v ktorej sa uskutočňuje chov rýb. 43. Podľa § 99 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny; na preukázanie rozsahu škody podľa tohto zákona možno použiť znalecké posudky; rozsah škody na rybách sa preukazuje vždy znaleckým posudkom. 44. Podľa § 100 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny; poškodený alebo pozostalá osoba (ďalej len "poškodený") písomne oznámi vzniknutú škodu podľa tohto zákona do 60 dní odo dňa jej zistenia orgánu ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, okrem prípadu, ak ide o škodu na majetku a poškodeným nie je pozostalá osoba; v takomto prípade je lehota na oznámenie škody 48 hodín od jej zistenia. Pri škode na rybách poškodený písomne oznámi orgánu ochrany prírody vznikajúcu škodu podľa tohto zákona po zistení výskytu určených živočíchov v blízkosti vodnej plochy, v ktorej sa uskutočňuje chov rýb. 45. Podľa § 100 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny; právo na náhradu škody musí poškodený uplatniť písomnou žiadosťou doloženou dokladmi a podkladmi potrebnými na posúdenie nároku na náhradu škody na orgáne ochrany prírody a krajiny, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, a to ak ide o škodu na vybraných domestikovaných živočíchoch, pastierskych psoch, včelstvách a včelárskych zariadeniach, nepozbieraných poľných plodinách, drevinách alebo lesných porastoch alebo poľovnej raticovej zveri, do jedného mesiaca odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla. 46. Podľa § 100 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny; právo na náhradu škody zanikne, ak sa neuplatnilo v lehotách uvedených v odsekoch 2 a 3, alebo ak vzniknutá škoda nebola oznámená v lehote podľa odseku 1. 47. Podľa § 100 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny; ak žiadosť neobsahuje predpísané náležitosti alebo nie sú k žiadosti pripojené predpísané doklady a podklady, vyzve orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, poškodeného, aby doplnil chýbajúce údaje, doklady alebo podklady najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na doplnenie. V tejto lehote môže poškodený tiež upresniť rozsah náhrady škody, o ktorej poskytnutie žiadal. Orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, môže z osobitných dôvodov túto lehotu na základe žiadosti poškodeného predĺžiť. 48. Podľa § 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny; orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, môže na preukázanie času rozhodujúcej udalosti, na preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla, ako i na preukázanie rozsahu škody vyzvať poškodeného v prípade pochybností na doplnenie predložených dokladov a podkladov o odborný posudok, prípadne znalecký posudok, a to v primeranej lehote určenej týmto orgánom. 49. Podľa § 100 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny; ak žiadosť poškodeného neobsahuje predpísané údaje, neboli k nej pripojené požadované doklady a podklady ani na základe výzvy orgánu ochrany prírody neboli predpísané náležitosti žiadosti, ako i predpísané doklady a podklady poškodeného doplnené, náhrada škody sa poškodenému neposkytne. Tým nie je dotknuté právo
poškodeného domáhať sa priznania náhrady škody na súde, a to najskôr po uplynutí lehoty podľa § 101 ods. 3. 50. Podľa § 101 ods. 1 prvá veta zákona o ochrane prírody a krajiny; orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, po ohlásení škody (§ 100 ods. 1) do troch dní uskutoční miestne zisťovanie za účasti poškodeného a organizácie ochrany prírody, spíše protokol a zaistí vhodným spôsobom dôkazy. 51. Podľa § 101 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny; ak orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, zistí, že škodu spôsobil určený živočích, sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom a nie sú pochybnosti o čase rozhodujúcej udalosti, o vzniku škody poškodenému a o rozsahu ním požadovanej náhrady škody, zaplatí náhradu škody poškodenému najneskôr do štyroch mesiacov a v zvlášť zložitých prípadoch do šiestich mesiacov odo dňa, keď bola tomuto orgánu žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady doručená, a to spôsobom, ktorý poškodený vo svojej žiadosti navrhol. Ak nie je škoda alebo jej rozsah preukázaný, orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí. 52. Podľa § 102 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny; ak orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, nezaplatí náhradu škody v termíne a za podmienok uvedených v § 101 ods. 3, môže sa poškodený domáhať voči tomuto orgánu priznania škody podľa tohto zákona na súde, a to najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady podľa § 100 ods. 2 a 3 tomuto orgánu doručená. 53. Podľa § 102 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny; na právne vzťahy o náhrade škody spôsobenej určenými živočíchmi upravené v tomto zákone sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o náhrade škody, 121a) ak tento zákon neustanovuje inak. 54. Podľa § 46 ods. 2 vyhlášky č. 170/2021 Z. z.; žiadosť o poskytnutie náhrady škody obsahuje a) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania žiadateľa, b) uvedenie miesta a rozsahu škody, c) označenie určeného živočícha, ktorý škodu spôsobil na základe výsledku miestneho zisťovania podľa § 101 ods. 1 zákona, d) opis opatrení vykonaných na zabránenie vzniku škody, e) spôsob poskytnutia náhrady škody.
55. Podľa § 46 ods. 2 vyhlášky č. 170/2021 Z. z.; k žiadosti o náhradu škody sa pripája a) lekárska správa od lekára, ktorý ošetril alebo liečil fyzickú osobu po útoku určeného živočícha, ak ide o škodu na zdraví fyzickej osoby, b) výpis z matriky o smrti fyzickej osoby a lekárska správa od lekára, ktorý ošetril osobu po útoku určeného živočícha, ak ide o škodu na živote fyzickej osoby, c) doklad o vlastníckom alebo inom práve k pozemku, na ktorom ku škode došlo, ak ide o škodu na poľných plodinách, drevinách alebo lesných porastoch, d) doklad o užívateľskom práve k rybníku, rybochovnému zariadeniu alebo malej vodnej nádrži a znalecký posudok o vzniku škody a o jej výške, ak ide o škodu na rybách a e) iný doklad preukazujúci vzniknutú škodu a výšku vzniknutej škody
56. Podľa § 68 písm. p) zákona o ochrane prírody a krajiny; okresný úrad rozhoduje o nároku na náhradu škody podľa § 97 až 102.
57. Podľa § 81 ods. 2 písm. o) zákona o ochrane prírody a krajiny; všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na konanie o náhrade škody podľa § 97 až 102.
58. Podľa § 85 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny; ak ide o konania podľa § 81 ods. 2, orgán ochrany prírody je povinný konanie viesť bez zbytočných prieťahov tak, aby vydal záväzné stanovisko alebo potvrdenie, či vo veci rozhodol najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.
59. Podľa § 86 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny; orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov.
60. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku; správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
61. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku; správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
62. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku; rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
63. Úvodom správny súd považuje za potrebné uviesť, že predmetom prieskumu pred správnym súdom už boli rozhodnutia žalovaného vydané v skutkovo aj právne obdobných veciach. Išlo o skutkovo obdobné veci, rovnaké právne posúdenie žalovaným a aj správne žaloby obsahovali obdobné žalobné body ako správne žaloby vo veciach prejednávaných v tomto súdnom konaní. Správny súd preto zotrváva na záveroch, ktoré zaujal a vyslovil v rozsudku č.k. 75S/2/2022 - 166 zo dňa 07.12.2022. 64. Náhradu škody spôsobenej živočíchmi upravuje ôsma časť zákona o ochrane prírody a krajiny v ustanoveniach §§ 97-102. Z ustanovenia § 97 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, kedy a za akých podmienok štát zodpovedá za škodu spôsobenú živočíchmi, ktoré v zozname stanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom (vyhláška č. 170/2021 Z. z.) . V zmysle ustanovenia § 97 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú na vybraných domestikovaných živočíchoch. V konaní nie je spornou skutočnosťou, že škoda bola spôsobená chráneným živočíchom, ktorým je vlk dravý - Canis lupus na domestikovaných živočíchoch, ktorými sú ovce plemena pôvodná valaška (ovce a jahňatá). Pokiaľ ide o škodu na vybraných domestikovaných živočíchoch, možno poskytnúť náhradu škody, ak boli prijaté primerané preventívne opatrenia na ich ochranu pred určeným živočíchom, pričom podrobnosti o nich ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo (§ 98 ods. 1 citovaného zákona). Čo sa týka rozsahu náhrady škody, pri škode na domestikovaných živočíchoch sa uhradí len škoda, ktorá vznikla v dôsledku ich usmrtenia alebo zranenia spôsobeného určeným živočíchom (§ 99 ods. 3 citovaného zákona), pričom sa uhrádza skutočná škoda. Nie je spornou skutočnosťou, že v danom prípade došlo ku škode, ktorá vznikla v dôsledku usmrtenia domestikovaných živočíchov určeným živočíchom - vlkom dravým.
65. Zákonným predpokladom pre vyplatenie náhrady škody poškodenému je, že vznik škody musí byť oznámený v lehote podľa § 100 ods. 1 cit. zákona, t. j. do 48 hodín od jej zistenia. Právo na náhradu škody sa uplatňuje písomnou žiadosťou v lehotách uvedených v § 100 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., t. j. u vybraných domestikovaných živočíchov do jedného mesiaca odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla. V posudzovaných veciach žalovaný vyhodnotil, že uvedené lehoty boli dodržané, teda tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné.
66. Z odôvodnenia rozhodnutí žalovaného vyplýva, že medzi účastníkmi konania je spor o výške škody, t. j. o rozsahu škody. Zákon umožňuje zaplatiť uplatnenú náhradu škody len ak nie sú pochybnosti o rozsahu poškodeným požadovanej náhrady škody (§ 101 ods. 3 prvá veta a contrario zákona č. 543/2002 Z. z.). Z ustanovenia § 101 ods. 3, posledná veta citovaného zákona, vyplýva, že: "Ak nie je škoda alebo jej rozsah preukázaný, orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí.", z čoho možno, v spojení s prvou vetou citovaného ustanovenia vyvodiť, že orgán ochrany prírody zaplatí náhradu škody len vtedy, ak rozsah požadovanej náhrady škody zodpovedá preukázanému rozsahu škody, inak nemá na zaplatenie náhrady škody zákonné oprávnenie. Za takejto situácie orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí. Z ustanovenia § 102 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. vyplýva, že ak orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí za podmienok uvedených v § 101 ods. 3 (okrem iného, aj vtedy ak existujú pochybnosti o rozsahu požadovanej náhrady škody), potom sa poškodený môže domáhať voči tomuto orgánu priznania škody podľa tohto zákona na súde, a to najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady podľa § 100 ods. 2 a 3 tomuto orgánu doručená.
67. Nasvedčuje tomu aj to, že v zmysle § 81 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú na konanie o náhrade škody podľa §§ 97-102. V predmetnom konaní teda nemožno aplikovať príslušné ustanovenia o dokazovaní, prostredníctvom ktorých by došlo k zisteniu skutočnej výšky škody v prípade sporu o jej výšku. To, že orgán ochrany prírody nemôže rozhodnúť
ani o časti uplatneného nároku na náhradu škody vyvodzuje správny súd aj zo skutočnosti, že v zákone takáto možnosť explicitne nie je zakomponovaná, ako je tomu napr. v zákone č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 13 ods. 3 písm. a) upravuje, že vyvlastňovací orgán výrokmi o náhrade za vyvlastnenie určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného na súd, teda poskytne „nespornú“ znaleckým posudkom preukázanú výšku vyvlastňovacej náhrady a so zvyškom v prípade, ak vyvlastňovaný s takouto výškou nesúhlasí, ho odkáže na občianskoprávne konanie.
68. Pri absencii takej právnej úpravy v zákone č. 543/2002 Z. z., ktorá by umožňovala zaplatiť „nespornú“ časť požadovaného rozsahu náhrady škody a zároveň so zvyškom odkázať na súdne konanie, a pri takej existujúcej právnej úprave, že orgán verejnej správy zaplatí náhradu škody v prípade ak nie sú pochybnosti o rozsahu žalobcom požadovanej náhrady škody, nemožno dospieť k inému záveru ako takému, že orgán verejnej správy nemôže rozhodovať o časti požadovaného rozsahu náhrady škody, pretože ak orgán verejnej správy neuzná škodu v celom uplatnenom rozsahu, má pochybnosti o rozsahu poškodeným požadovanej náhrady škody.
69. Rozhodnúť o výške náhrady škody, ktorá je medzi účastníkmi konania sporná, prináleží potom len súdu v riadnom súdnom občianskoprávnom procese pri dokazovaní podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, a nie správnemu orgánu, na konanie ktorého sa navyše ani neuplatňuje Správny poriadok, a to ani v spojení so súdnym preskúmavacím konaním, keďže správny súd nenahrádza rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej správy a nie je súdom skutkovým. Účelom správneho súdnictva je vykonať súdny prieskum, teda kontrolu či orgán verejnej správy rozhodol zákonným spôsobom, tzn. či na daný prípad správne aplikoval príslušné procesné a hmotnoprávne predpisy. Správne súdnictvo nemôže suplovať ani všeobecné súdy. Rozsah navrhovaného dokazovania žalobcom na zistenie skutočnej škody, objektivizáciu trhovej aktuálnej (časovej) hodnoty usmrtených zvierat presahuje rámec správneho súdnictva.
70. Z vyjadrení účastníkov konania je nepochybné, že rozsah požadovanej náhrady škody v jednotlivých prípadoch je sporný, že o rozsahu požadovanej náhrady škody existujú pochybnosti. Žalobca tvrdil, že v prípade usmrtených domestikovaných živočíchov - oviec a jahniat plemena pôvodná valaška podľa vyjadrenia Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku ide o ohrozené plemeno, kde by sa preto mala zohľadňovať ich vyššia hodnota. Aj keď správny súd v osobitných prípadoch môže vykonať dokazovanie za účelom overenia zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, právna úprava v rámci súdneho prieskumu nepočíta s tým, aby prvotné dokazovanie, čo do rozsahu udržateľnosti požadovanej výšky náhrady škody (aj keď len v určitom obmedzenom rozsahu, keďže nejde o dokazovanie v zmysle Správneho poriadku) bolo vykonané správnym súdom, keďže nie je súdom skutkovým.
71. K usmerneniu Ministerstva životného prostredia SR listom pod č. 7558/2021-6.1/32254/2021 zo dňa 24.02.2010 správny súd uvádza, že sa nejedná o všeobecne záväzný právny predpis, má len odporúčací charakter. Pokiaľ nebol doložený odborný posudok alebo znalecký posudok, žalovaný mohol vychádzať z faktúry, ale museli by byť ňou byť odstránené pochybnosti o rozsahu požadovanej náhrady škody, teda muselo by ísť o takú sumu, ktorá korešponduje s uplatneným rozsahom náhrady škody. Ak by žalovaný postupoval podľa § 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny a ak by ani tak neboli odstránené pochybnosti, nezaplatil by žalobcovi uplatnený rozsah náhrady škody, pričom žalobcovi by zostala len možnosť uplatniť náhradu škody na súde v zmysle § 102 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny.
72. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že sa uhrádza skutočná škoda. V zmysle § 99 ods. 3, druhá veta zákona č. 543/2002 Z. z. pri škode na domestikovaných živočíchoch sa uhradí len škoda, ktorá vznikla v dôsledku ich usmrtenia alebo zranenia spôsobeného určeným živočíchom. Aj v takomto prípade sa však hradí len skutočná škoda. Správny súd v zhode so stanoviskom žalovaného aj žalobcu konštatuje, že nie je zákonný rámec na úhradu ušlého zisku, keďže zákon č. 543/2002 Z. z. ako lex specialis upravuje, že sa uhradí len skutočná škoda a táto právna úprava má prednosť pred aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka ako legi generali.
73. Tvrdenie žalovaného, že žalobcovi neprináležala vyššia suma odškodnenia za usmrtené domestikované živočíchy, než aká mu bola potvrdená a zaplatená, keďže takáto cena vyplýva z cenníka odporúčaných cien Zväzom chovateľov oviec a kôz na Slovensku, nezodpovedá preukázaniu skutočnej škody spôsobenej majiteľovi domestikovaných zvierat ich usmrtením, t. j. o požadovanom rozsahu sú pochybnosti, preto je výška náhrady škody medzi žiadateľom odškodnenia a poskytovateľom odškodnenia sporná.
74. Zákon o ochrane prírody a krajiny je lex specialis k Občianskemu zákonníku, ale práve táto právna úprava, ktorá má prednosť, umožňuje zaplatiť žiadateľovi náhradu škody len ak nie sú pochybnosti o rozsahu požadovanej náhrady škody. Za odstránenie pochybností nemožno považovať jednostranné určenie ceny žalovaným podľa odporúčaných cien Zväzom chovateľov oviec a kôz na Slovensku bez zohľadnenia osobitostí usmrtených domestikovaných živočíchov, na základe čoho by bolo možné priznať skutočnú škodu, t. j. vo výške trhovej ceny napríklad aj v zmysle znaleckého posudku alebo odborného posudku. Samotný zákon o ochrane prírody a krajiny odkazuje na aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 415 - 450), vrátane ustanovení o výške škody. Preto na právne vzťahy o náhrade škody je orgán verejnej správy povinný aplikovať všetky tieto ustanovenia Občianskeho zákonníka, s výnimkou ak lex specialis (zákon o ochrane prírody a krajiny) neustanovuje inak. To, že sa v zmysle § 99 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny uhrádza len škoda, ktorá vznikla pri domestikovaných živočíchoch v dôsledku ich usmrtenia (aj zranenia) určeným živočíchom, nič nehovorí o samotnej forme náhrady, o rozsahu (výške) a spôsobe náhrady škody.
75. Ak vo výške (rozsahu) požadovaného odškodnenia sa žalovaný nestotožnil so žalobcom, nemal zaplatiť ani časť požadovaného nároku, pretože zaplatiť môže len vtedy, ak nie sú pochybnosti o rozsahu žalobcom požadovanej náhrady škody. Ak rozsah škody nie je preukázaný, orgán náhradu škody nezaplatí. V takomto prípade o nároku môže rozhodnúť len súd, nie orgán verejnej správy, za predpokladu postupu žalobcu podľa § 102 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. Ak bol rozsah škody sporný, mal žalovaný primárne za účelom odstránenia tejto spornosti (pochybnosti) postupovať podľa § 100 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. a vyzvať žalobcu za účelom preukázania rozsahu ním požadovanej náhrady škody na doplnenie dokladov, napr. o odborný posudok, prípadne znalecký posudok, a to v primeranej lehote. Ak takto nepostupoval, čím nedošlo ku konsenzu ohľadom rozsahu požadovanej náhrady škody, správny súd zastáva názor, že žalovaný nemohol potvrdiť náhradu škody v menšom rozsahu než požadovanom, keďže zákon ukladá v prípade existencie pochybností o rozsahu žalobcom požadovanej náhrady škody a v prípade ak nie je rozsah škody preukázaný, nezaplatiť náhradu škody, pričom s takouto skutočnosťou (nezaplatením náhrady škody v termíne a za podmienok uvedených v § 101 ods. 3 cit. zákona), zákon spája možnosť žalobcu ako poškodeného domáhať sa voči tomuto orgánu priznania škody podľa tohto zákona na súde, a to v zákonom určených lehotách - najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady podľa § 100 ods. 2 a 3 tomuto orgánu doručená (§ 102 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.).
76. V prejednávaných veciach nebolo preukázané, že by žalovaný vyzval žalobcu podľa § 100 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. za účelom preukázania rozsahu ním požadovanej náhrady škody na doplnenie dokladov, napr. o odborný posudok, prípadne znalecký posudok, a to v primeranej lehote. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred správnym súdom uvádzala, že žalobca mal byť ústne vyzývaný na predloženie dokladov týkajúcich sa výšky uplatňovaných nárokov na náhradu škody a žaloba uvádzal, že ústne vyzývaný nebol. Z obsahu administratívnych spisov nebolo preukázané, že by žalovaný žalobcu podľa § 100 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. vyzýval ústne alebo písomne na preukázanie uplatňovaných nárokov so stanovením primeranej lehoty. Pokiaľ poverená zástupkyňa žalovaného odkazovala na list zo dňa 07.12.2021, tento nebol súčasťou administratívnych spisov v prejednávaných veciach.
77. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd považuje žalobnú námietku o nesprávnom právnom posúdení veci za dôvodnú. Ide o nesprávnu interpretáciu aplikovanej právnej normy, ak žalovaný potvrdil a vyplatil inú ako požadovanú sumu za takej situácie, že žalovaný mal pochybnosti o rozsahu žalobcom požadovanej náhrady škody. V súvislosti s tým bol aj nesprávny postup žalovaného, ak žalobcu nevyzval na preukázanie ním požadovaného rozsahu náhrady škody v zmysle § 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny, keď absenciu takéhoto postupu žalobca v žalobách namietal. Zároveň došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu veci, lebo na základe nesprávnej aplikácie
právnej normy už žalovaný nepristúpil k odstraňovaniu pochybností o rozsahu požadovanej náhrady škody. Primárne nesprávne právne posúdenie veci viedlo jednak k nevykonaniu relevantných dôkazov, logicky aj k nedostatočnému odôvodneniu právnych záverov žalovaného. Je nežiaducim javom pripustiť dvojkoľajnosť pri rozhodovaní o náhrade škody v prípade, ak by orgán verejnej správy mal rozhodovať len o časti „preukázaného/nesporného“ uplatneného nároku a vo zvyšku by žalobcovi malo byť zachované právo domáhať sa náhrady tej časti škody, ktorá presahuje rozsah priznaný v rámci správneho konania. Táto možnosť by musela byť upravená výslovne zákonom, ako už bolo uvedené vyššie.
78. Správny súd má za to, že zákonodarca v ustanoveniach § 97 až 102 zákona č. 543/2002 Z. z. upravil zjednodušený a zrýchlený proces poskytovania odškodnenia, ale len v prípade ak okrem iného nie sú pochybnosti o požadovanom rozsahu náhrady škody, eventuálne ak pochybnosti sú rozptýlené doplnením podkladov či dôkazov v zmysle § 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny, keď náhradu škody poškodenému zaplatí najneskôr do štyroch mesiacov a v zvlášť zložitých prípadoch do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti, a to spôsobom, ktorý poškodený navrhol. Inak je namieste nezaplatiť požadovanú náhradu škody z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov pre jej zaplatenie v zmysle § 101 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny (nezaplatenie náhrady škody v termíne a za podmienok tam uvedených), pričom žalobcovi je zachované právo domáhať sa nároku voči žalovanému na súde za podmienok v zmysle § 102 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny.
79. Aj keď správny súd považoval postup žalovaného pri určení výšky náhrady škody za nesprávny, žiada sa ešte uviesť, že sú dôvodné aj tie žalobné námietky, ktorými žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí. Je nepochybné, že na administratívne konanie pred žalovaným sa nevzťahoval Správny poriadok v zmysle § 81 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., čo však nevylučuje aplikáciu základných zásad upravených v § 3 Správneho poriadku. Tento záver potvrdzuje aj judikatúra vyšších súdnych autorít, na ktorú poukazoval v správnych žalobách aj žalobca.
80. Podľa § 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku; (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
81. Z uvedených ustanovení možno vyvodiť požiadavku na preskúmateľné a presvedčivé odôvodňovanie rozhodnutí orgánov verejnej správy. Aby účastník administratívneho konania mohol účinne obhajovať svoje práva a právom chránené záujmy, je podstatné, aby vedel prečo orgán verejnej správy rozhodol tak, ako je uvedené v rozhodnutí. V prejednávaných veciach žalovaný uviedol, že dospel k záveru, že žalobcom predložené doklady nie sú dostatočným podkladom pre určenie ceny uhynutých zvierat, pričom z rozhodnutí vôbec nie je zrejmé aké žalobcom predložené doklady žalovaný vyhodnocoval. Zároveň z rozhodnutí vôbec nie je zrejmé ako žalovaný dospel k ním určenej výške náhrady škody. Rukou písané výpočty sú obsiahnuté na obaloch administratívnych spisov, avšak nie sú obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutí. Žalovaný vo vyjadrení k správnym žalobám uvádzal skutočnosti o predloženej faktúre č. 2021012 zo dňa 17.09.2021 a uvádzal aj jednotlivé výpočty potvrdených nárokov. Takýmto postupom ale nie je možné odstraňovať nedostatky preskúmavaných rozhodnutí týkajúce sa ich odôvodnenia. Pokiaľ žalovaný vyhodnotil uvedenú faktúru, prípade aj iné doklady žalobcom predložené ako sporné, je na mieste vyžadovať, aby žalobca bol oboznámený s tým, že sú ním predložené faktúry (príp. iné doklady) spochybňované, aby vedel zvoliť ďalší postup a zareagovať pri preukazovaní nároku na náhradu škody. Je nepochybné, že je právom a zároveň povinnosťou poškodeného preukazovať nárok na náhradu škody, ale pre zabezpečenie realizácie svojho práva musí byť oboznámený s tým, ako orgán verejnej správy vyhodnocuje predložené doklady, aby prípadne vedel zvoliť ďalší postup a predložiť ďalšie doklady, napr. odborný alebo znalecký posudok, prípadne vysvetliť sporné skutočnosti.
82. Správny súd považuje za potrebné ešte uviesť, že z protokolov, ktoré sú súčasťou administratívnych spisov a v ktorých je zachytený priebeh z miestneho šetrenia škody spôsobenej určeným živočíchom vlkom dravým na domestikovaných živočíchoch vo vlastníctve žalobcu vyplýva, že boli vyhotovované „spoločné protokoly“ vo veciach ohlásenia vzniku škody žalobcom ako aj jeho synom, pričom z protokolov jednoznačne nevyplýva, ktoré z usmrtených živočíchov boli vo vlastníctve žalobcu a ktoré vo vlastníctve jeho syna. Preto považuje správny súd za potrebné upozorniť žalovaného na potrebu dôsledného vyhotovovania protokolov, aby tieto boli dostatočne určité.
83. Ďalej správny súd považuje za potrebné uviesť, že vo veci sp. zn. 76S/7/2022 z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nahlásil škodu na dvoch kusoch oviec, konkrétne 1x čistokrvná ovca 600,-Eus a 1x čistokrvné jahňa 450,-Eur, spolu 1 050,- Eur. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia v tejto veci č. OU-BB-OSZP3-2021/022138-002 zo dňa 29.11.2021, a následne aj žalobca v správnej žalobe nesprávne uvádzajú, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá vznikla na 1 plemennej valaške (ovca) a 2 plemenných jahňatách.
84. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd zrušil žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného a veci mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní nanovo rozhodnúť o žiadostiach žalobcu v zmysle vyššie uvedených záverov správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP). Viazanosť právnym názorom správneho súdu nie je absolútna, platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie posudzovaného prípadu.
85. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný, správny súd mu priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100% podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
86. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). 86. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.