Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3CoPr-3-2022.pdf
PDF · 114.5 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoPr/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Keller, advokát so sídlom Nám. slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 42 085 934, proti žalovanému: O. C., so sídlom G. XX, XXX XX C., L.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17Cpr/10/2020-250 zo dňa 11.05.2022, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a III.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. U r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného dané žalovaným XX.XX.XXXX j e n e p l a t n é . II. Nárok na náhradu mzdy v y l u č u j e na samostatné konanie. III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 68 ods. 1, 2, § 70 Zákonníka práce.
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobca bol zamestnancom žalovaného v pozícii mestský policajt na základe pracovnej zmluvy z XX.XX.XXXX s dňom nástupu do práce XX.XX.XXXX, na dobu určitú do XX.XX.XXXX, so skúšobnou dobou X mesiace. V konaní nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX na výzvu náčelníka O. polície C. sa žalobca podrobil dychovej skúške na alkohol a iné omamné látky o X.XX hod. s výsledkom X,XX mg/liter a o XX.XX hod. s výsledkom X,XX mg/ liter. Žalobcovi bol následne o XX.XX hod. vykonaný na jeho žiadosť odber krvi, a zistený výsledok bol negatívny. Žalovaný podaním z XX.XX.XXXX, označeným ako okamžité skončenie pracovného pomeru, skončil pracovný pomer so žalobcom a dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcu dňa XX.XX.XXXX, v súvislosti s dychovými skúškami na alkohol o XX.XX hod. s výsledkom X,XX mg/liter a o XX.XX hod. s výsledkom X,XX mg/liter. Žalobca sa v konaní bránil tým, že dňa XX.XX.XXXX na mieste výkonu práce nebol pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných psychotropných látok a výsledok dychových skúšok bol skreslený vzhľadom na to, že je alergik a pred oboma dychovými skúškami, v časovom intervale menej ako XX minút
užil kvapky N. a hrdlo si vystriekal sprejom M.. Po vykonanom dokazovaní prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany výsluchom svedkov, znalca, znaleckým posudkom, súd dospel k záveru, že žalobca dňa XX.XX.XXXX neporušil závažne pracovnú disciplínu, najmä vzhľadom na v konaní vykonané dokazovanie znaleckým posudkom a výsluch znalca O.. A. A.. Súd vyhodnotil, že výsledok dychových skúšok u žalobcu vykonaných dňa XX.XX.XXXX o X.XX hod. a o XX.XX hod. bol s najväčšou pravdepodobnosť ovplyvnený užitím liečiv N. a sprejom M. s obsahom etylalkoholu, čím došlo k skresleniu výsledkov dychových skúšok, a preto nedošlo zo strany žalobcu k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny.
4. Súd v tejto súvislosti uviedol, že podľa <https://ipil.sk/bromhexin-8-kvapky-km> bolo zistené, že N. obsahuje 41 obj. % etanolu (alkoholu), užívanie dospelými je 2 krát denne 23 - 46 kvapiek, podľa <https://www.adc.sk/databazy/produkty/pil/jox-695523.html> M. obsahuje 200 mg etanolu (alkoholu) v jednom ml roztoku, čo zodpovedá 5 ml piva alebo 2 ml vína. Ďalej súd uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, žeby osoba vykonávajúca skúšku dychom zistila, či niekto z kontrolovaných zamestnancov žalovaného nepožil potraviny, lieky, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok dychovej skúšky. Podstatné pri tom bolo zistenie, že zo znaleckého posudku a výsluchu znalca O.. A. A. jednoznačne vyplynulo, že užitie lieku, potraviny s obsahom etylalkoholu sa do XX minút od užitia môže prejaviť na výsledku dychovej skúšky. Svedok O. R. potvrdil, že žalobca medzi prvou a druhou dychovou skúškou užil liečivá a tieto aj svedkovi ukázal, tiež svedok O. R. potvrdil, že žalobca pred prvou dychovou skúškou povedal, že „môže nadýchať, lebo zobral nejaké kvapky“. Svedok S. B. potvrdil, že žalobca tvrdil po vykonaní druhej dychovej skúšky, že užil lieky a liečivá aj ich ukazoval v kancelárii náčelníka O. polície. Znalec pritom pri výsluchu v konaní potvrdil, že užitie lieku, potraviny s obsahom alkoholu v množstve podľa návodu, resp. malom množstve (1 cukrík) do 15 minút po užití, môže spôsobiť výsledok dychovej skúšky pozitívny, pričom pri zostatkovom alkohole v dychu sa prítomnosť alkoholu postupne priamoúmerne neznižuje, ako pri krvnej skúške na alkohol. Naviac pri vykonávaní dýchacej skúšky sa malo postupovať v súlade s návodom na použitie dychového prístroja V. XXXX, podľa ktorého zvyšky alkoholu v ústach skresľuje výsledok merania a môže narušiť merací systém. Pred meraním je preto potrebné uistenie, že meraná osoba nemá v ústach nejaký alkohol alebo bezprostredne pred meraním nepožila alkohol.
5. Vzhľadom na všetky v konaní vykonané dôkazy, aj na výsledok krvnej skúšky o XX.XX hod. s výsledkom negatívny, súd uzavrel, že dňa XX.XX.XXXX žalobca neporušil závažne pracovnú disciplínu, keďže nebol na pracovisku pod vplyvom alkoholu, resp. iných omamných látok. Výsledok dychových skúšok o XX.XX hod. a XX.XX hod s najväčšou pravdepodobnosťou bol spôsobený užitím liečiv žalobcom v časovom intervale maximálne 15 minút pred vykonaním skúšky, a preto nemožno konštatovať, že žalobca dňa XX.XX.XXXX porušil závažne pracovnú disciplínu.
6. Ďalej súd uviedol, že na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť vyplývajúca z výsluchu svedkyne O.. O. A. a písomného vyjadrenia svedkyne L. U.. Je síce zrejmé, že žalobca sa krvnej skúšky u lekárky podrobil až o XX.XX hod., ale z výsluchu znalca O.. A. A. zároveň vyplynulo, že i keby bol odber krvi u žalobcu vykonaný už o XX.XX hod., bol by s výsledkom negatívny, resp. aj keby bol odber krvi vykonaný v čase vykonania dychových skúšok, bol by negatívny.
7. Z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom u žalovaného dňa XX.XX.XXXX súd žalobe vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného z XX.XX.XXXX je neplatné.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku.
9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodnutie založil na záveroch znaleckého posudku znalca O.. A. A., pritom ide o súkromnoznalecký posudok predložený žalobcom, ktorý je nepoužiteľný, nakoľko príprava znaleckého skúmania, zadováženie podkladov pre znalca, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec zdôvodňuje svoje závery spoľahlivo z metód použitých znalcom, ako aj spôsob vyvodzovania záverov znalca, vychádzajúce len z podkladov, ktoré znalcovi predložil žalobca a ktoré sa v konaní preukázali ako nepravdivé, resp. sa znalec opiera o metodické usmernenia Ministerstva vnútra SR, Prezídia policajného zboru pre Krajské riaditeľstvá PZ v Slovenskej republike o postupe policajtov pri vyšetrení vodiča na alkohol, v niektorých osobitných prípadoch zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré sú taktiež v tejto veci
nepoužiteľné. Žalobca prvýkrát vyslovil nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru listom zo dňa XX.XX.XXXX. Samotnému skutku sa v uvedenom liste venuje iba všeobecne, neuvádza, aké lieky použil pred fúkaním, ani v akom časovom odstupe ich použil. V druhom liste zo dňa XX.XX.XXXX už uvádza, že dňa XX.XX.XXXX sa dostavil na pracovisko, kde cca 2 až 3 minúty predtým požil kvapky Bromhexin v počte 40 až 42 kvapiek, keďže mal dráždivý kašeľ z alergie, ktorú máva v jarných a letných mesiacov a ešte predtým o XX.XX hod. pri odchode z domu do práce si ústa vystriekal sprejom M.. Pred vykonaním prvej dychovej skúšky neoznámil skutočnosť o požití liekov, a keď bola vykonaná druhá dychová skúška, začal argumentovať liekmi, ktoré vyťahoval z ruksaku. V obidvoch prípadoch pritom tvrdí, že nebol poučený o rizikách dychovej skúšky. V samotnej žalobe skutok zo dňa XX.XX.XXXX opisuje tak, že zopakoval svoje tvrdenia o požití kvapiek N. cca 2 až 3 minúty predtým, než sa o XX.XX hod. dostavil na pracovisko v počte 40 až 42 kvapiek, o XX.XX hod. si vystriekal hrdlo sprejom M.. Tiež tvrdí, že cca 7 minút pred druhým fúkaním z dôvodu pretrvávajúcej zdravotnej indispozície - alergie, použil cca 55 až 60 kvapiek lieku N.. Zo zápisnice o pojednávaní z 08.12.2020 (na str. 3) vyplýva, že žalobca tvrdí: „V deň XX.XX.XXXX som si dal N. aj doma, aj v práci, ja som si dal určite 40 až 45 kvapiek, ja som si doma dal N., keď som odchádzal cca XX.XX hod. V práci som si dal N. zase o XX.XX až XX.XX hod., cca 2 až 3 minúty pred dýchaním, sú to kvapky od kašľu.“ Tiež vo svojej výpovedi tvrdí, že lekárka mu krv odobrala o XX.XX hod., pričom podľa opísaného sledu udalostí je viditeľné, ako sa tvrdenia žalobcu postupne menili, akým spôsobom sa rozvíjali a až to malo podľa neho viesť k nepriestrelnému záveru, že hoci bol dňa XX.XX.XXXX na alkohol pozitívny, tak to bolo spôsobené výlučne kvapkami N., ktoré mal čo najtesnejšie pred fúkaním užívať. Tieto jeho tvrdenia sa však nedajú nijakým spôsobom preukázať. Svedok O. R. síce potvrdil, že počul ako žalobca povedal, že môže nafúkať, lebo zobral nejaké kvapky, avšak toto jeho svedectvo je spochybnené tým, že sám žalobca nikde vo svojich písomných podaniach, ani vo výpovedi na súde nikde neuvádza, že takýto výrok pred fúkaním povedal a nepotvrdzujú to ani ostatní kadeti prítomní na dychovej skúške. Sám žalobca uvádza, že ostal prekvapený, že niečo nafúkal, lebo si bol istý, že nič nenafúka. Správnosť druhej dychovej skúšky potvrdzuje náčelník O. polície C., ako aj svedok S. B.. Tak náčelník, ako aj svedok B. zhodne potvrdili, že žalobca prišiel aj s taštičkou a začal vyťahovať nejaké kvapky a lieky, ktoré povedal, že ich ráno požil (str. 7 zápisnice z pojednávania, z výpovede S. B.). Teda zase im nič nepovedal, ani pred dýchaním, že by užil kvapky N., cca 7 minút pred vstupom do kancelárie náčelníka tak, ako to tvrdí v žalobe. Z klamstva bol žalobca usvedčený aj pri odbere krvi dňa XX.XX.XXXX. Svedkyne O.. O. A. a L. U., ako aj samotný konečný výsledkový list k žiadanke č. VŠ/XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX preukazujú, že odber krvi na prítomnosť alkoholu sa uskutočnili XX.XX.XXXX až o XX.XX hod. a nie o XX.XX hod. ako to tvrdil žalobca Svedkyňa L. U. dokonca uviedla, že správanie žalobcu nasvedčovalo tomu, že robil všetko preto, aby sa odber urobil čo najneskôr. Zo znaleckého posudku aj z vyjadrenia svedkyne O.. A. je zrejmé, že lieky N. a M. nie sú lieky na alergiu. Sú to voľne dostupné lieky a na ich získanie nie je potrebný ani lekársky predpis. O.. A. potvrdila, že žalobca pred XX.XX.XXXX u nej nebol na vyšetrenie, ani mu neboli predpísané lieky v súvislosti s tým, na čo sa kvapky N. používajú. Nebol teda chorý ani liečený v súvislosti so zápalom dýchacích ciest, či na chrípku, angínu alebo niečo podobné. Z lekárskej správy alergológa O.. A. A. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca sa lieči viac rokov v jeho ambulancii pre inhalačnú alergiu (peľ, prach). Antihistaminiká sú pritom tabletky ako napr. R., Y., R. a pod. Žalobcom uvedené liečivá N. a M. nie sú lieky na alergiu a ich užitie žalobcom pred vykonaním dychovej skúšky nebolo v konaní preukázané. Podľa príbalového letáka zvyčajná dávka N. pre dospelých a mladistvých nad 14 rokov veku je 3 x denne 23 až 46 kvapiek, pričom z tvrdení žalobcu vyplýva, že prekročil odporúčanú dennú dávku. Žalobca vo svojich vyjadreniach viackrát použil termín „zákonné poučenie o rizikách dychovej skúšky“, avšak nikdy neuviedol, resp. neupresnil, ktorý zákon takéto poučenie uvádza. Zrejme preto, že žiadne zákonné poučenie v legislatíve SR neexistuje. Z toho teda vyplýva, že pri dychových skúškach na zisťovanie alkoholu v dychu zamestnanca sa má postupovať iba podľa návodu na použitie daného prístroja. Neexistuje predpísaná zákonná formulka, ktorú má zástupca zamestnávateľa zamestnancovi pri vykonaní skúšky odrecitovať. Podľa návodu na použitie (str. 7) sa pred meraním treba uistiť, že meraná osoba nemá v ústach nijaký alkohol alebo bezprostredne pred meraním nepoužila alkohol. Slovo uistiť znamená, že ak bol zamestnanec poučený o tom, že bude vykonaná dychová skúška na alkohol a či predtým nepoužil alkohol, resp. či nemá v ústach nijaký alkohol, napr. od liekov či potravín, tak následne po pozitívnom výsledku je už neskoro argumentovať tým, že si žalobca spomenie, že pred cca 7 minútami bral nejaké kvapky, ktoré môžu skresliť výsledok merania. Najmä, keď aj výsledok druhej dychovej skúšky je pozitívny. To znamená, že ak by žalobca náčelníkovi O.. O. R. pred meraniami na zistenie alkoholu v jeho dychu povedal, že pred vstupom do miestnosti tesne požil lieky, ktoré obsahujú alkohol, tak potom by sa muselo čakať najmenej 15 minút po požití posledného alkoholu. Nič také sa pri obidvoch meraniach nestalo. Žalobca
pred meraniami po vypočutí poučenia od náčelníka nič neuviedol a až po pozitívnom výsledku pri prvom meraní chcel ísť na odber krvi, a pri druhom meraní začal z ruksaku vyťahovať nejaké kvapky či lieky. Tvrdenia žalobcu o užití kvapiek N. 8 pred obidvoma dychovými skúškami sú zavádzajúce, s vysokou pravdepodobnosťou nepravdivé. Tvrdenia o čase odberu krvi sa preukázali ako klamstvo žalobcu. Na druhej strane výsledky prvej a druhej dychovej skúšky, svedectvá náčelníka O. polície C., mestských policajtov, svedectvá O.. A. a jej zdravotnej sestry L. U., návod na použitie V. XXXX, jeho certifikácia, ako aj ostatné predložené dôkazy preukazujú, že postup žalovaného bol správny a že žalobca bol XX.XX.XXXX na pracovisku pod vplyvom alkoholických nápojov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol alebo aby rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.
10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Zotrval na svojom tvrdení, že alkohol nepožil, len liečivá, keďže je alergik a celé konanie žalovaného považuje za účelovú pomstu za jeho svedectvo v korupčnej kauze na O. polícii v C.. Ak žalovaný spochybňuje objektívnosť, hodnovernosť svedeckej výpovede svedka O. R. z dôvodu, že sa na pojednávanie dostavil spoločne so žalobcom, potom je na mieste uviesť, že svedkovia, na ktorých svedecké výpovede žalovaný poukazuje a zároveň nimi spochybňuje dôvodnosť žaloby a hodnovernosť tvrdení žalobcu, sa deň pred pojednávaním, na ktoré boli predvolaní, spoločne stretli na základe žiadosti právneho zástupcu žalovaného údajne len za účelom dohody, ako budú cestovať. Taktiež je potrebné poukázať na neštandardný postup právneho zástupcu žalovaného, ktorý kontaktoval a osobne sa stretol s O.. A., ktorej predložil vlastnoručne pripravené podanie, podpisom ktorého zo strany menovanej došlo k spochybneniu záverov znaleckého posudku.
11. Žalovaný v replike uvádza, že naďalej v celom rozsahu trvá na skutočnostiach, ktoré uviedol v podanom odvolaní a je presvedčený, že dôkazy predložené žalobcom sú pre konanie nepoužiteľné. Postup náčelníka O. polície v C. pri vykonávaní dvoch dychových skúšok, považuje za správny v súlade s návodom na použitie dýchacieho prístroja V. XXXX, čo bolo preukázané aj výpoveďami svedkov. Opätovne zdôraznil, že lieky N. a M. nie sú lieky na alergiu a ich použitie nebolo v konaní vôbec preukázané. Tvrdenie žalobcu o účelovej pomste za svedectvo v korupčnej kauze na O. polícii v C. je ničím nepodložené a nepravdivé. Navrhol opätovne napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
15. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, vyrovnal sa so všetkými argumentmi žalovanej strany. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil v súlade s požiadavkami zákona na odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup v odôvodnení je dostatočne vysvetlený. Z rozsudku je možné vyvodiť záver o tom, z akého skutkového stavu pri svojom rozhodnutí vychádzal a jeho právne odôvodnenie je dostačujúce, zodpovedajúce kritériám podľa § 220 CSP.
16. V prejednávanej veci postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ pristúpil k posúdeniu, či mal zamestnávateľ právo dať zamestnancovi okamžité skončenie pracovného pomeru postupom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, účinky ktorého nastávajú doručením zamestnancovi bez ohľadu na jeho vôľu. Posúdenie tejto otázky bolo relevantné z hľadiska skúmania platnosti právneho úkonu s poukazom na existenciu slobody vôle, pretože o bezprávnu vyhrážku sa nejedná vtedy, ak zamestnávateľ hrozí činom (okamžitým skončením pracovného pomeru), na ktorý je oprávnený (t.j. sú dané dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru). Je nepochybné, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. Zákonník práce nevymedzuje čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorú je treba vždy skúmať individuálne, v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a pokiaľ ide o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti. Súdna prax považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny prípady dlhodobej neospravedlnenej absencie v práci, ublíženie na zdraví, nerešpektovanie príkazov nadriadených, odmietnutie podrobenia sa alkoholu, zistenie alkoholu po skúške alkoholového testu alebo vyšetrenie alkoholu u zamestnancov v pracovnom čase a pod.
17. Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu, a to na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX náčelník O. polície C. O.. O. R. vykonal u neho dychovú skúšku na zistenie požitia množstva alkoholických nápojov na pracovisku prístrojom V. XXXX a výsledok jeho dychovej skúšky bol pozitívny v čase o XX.XX hod. s nameranou hodnotou X,XX mg/liter v dychu, a po opakovanej dychovej skúške, v čase o XX.XX hod. u žalobcu bola nameraná ešte hodnota X,XX mg/liter v dychu (č. merania 57).
18. Odvolací súd je presvedčený, že nestačí len podozrenie o tvrdenom protiprávnom konaní žalobcu o závažnom porušení pracovnej disciplíny, ale na to, aby sa použilo veľmi prísne opatrenie - okamžité skončenie pracovného pomeru je potrebné mať zistené protiprávne konanie žalobcu celkom jednoznačne. Aj keď u žalobcu bol dňa XX.XX.XXXX zistený v dychu alkohol počas pracovnej doby, čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie. že žalovaný pri vykonávaní dychovej skúšky nepostupoval v súlade s návodom na použitie dýchacieho prístroja V. XXXX. Pred meraním bol žalovaný povinný sa uistiť, že meraná osoba (žalobca) nemá v ústach nijaký alkohol alebo bezprostredne pred meraním alkohol nepožila, pričom doba čakania musí byť najmenej 15 minút po požití posledného alkoholu.
19. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výpoveď znalca O.. A. A. na pojednávaní, konanom dňa XX.XX.XXXX, ktorý vo svojej výpovedi pred prvoinštančným súdom uviedol... „zvyškový alkohol sa môže zachytiť v medzizubných priestoroch, prípadne v iných miestach ústnej dutiny a tým teda môže spôsobiť pozitivitu dychovej skúšky. Preto je dôležité, aby pri vykonávaní jednotlivých dychových skúšok bol dodržaný časový odstup 15 minút od posledného požitia či už liekov, cukríkov, výživových doplnkov a pod., ktoré môžu obsahovať etylalkohol. Jednotlivými skúškami sa zistilo, že 15 minút je dostatočná doba na to, aby zostatkový alkohol v ústnej dutine po požití týchto látok už nebol.“ Odvolací súd na tomto mieste zároveň poukazuje aj na znalcom pred súdom prvej inštancie zodpovedanú otázku, týkajúcu sa odchýlky merania analyzátorom dychu, tzv. dreger (č. l. 243), ktorý bol použitý pri kontrole žalobcu na pracovisku, v súvislosti s čím znalec uviedol, cit. ...„každý dychový analyzátor má už výrobcom udanú odchýlku presnosti merania. V tomto prípade sa jednalo o prístroj V. XXXX. Pri tomto prístroji udáva výrobca maximálnu chybu merania do X,XX mg/liter + - X,XXX mg/liter absolútne, od X,XX mg/liter do X,XX mg/liter 5% z meranej hodnoty a nad X,XX mg/liter XX % z meranej hodnoty. Je to uvedené v návode na použitie daného prístroja. V danom prípade mohla byť preto odchýlka od X,XX mg/liter + - X,XXX mg/liter a od X,XX mg/liter + - X,XXX mg/liter. Táto odchýlka by mala zohľadňovať všetky možné vplyvy prostredia, či už teplotu, tlak a pod.“ Z uvedeného vyplýva, že obdobne ako pri uvedených meracích prístrojoch, aj v tomto prípade bolo potrebné vziať do úvahy prípadné odchýlky
meraní spôsobené prístrojom, ktoré následne môžu ovplyvniť výsledok merania. Naviac nie je to len samotná odchýlka merania, ktorá môže ovplyvniť konečný výsledok merania, ale ako vyplýva aj z návodu na použitie meracieho prístroja, faktormi, ktoré dokážu ovplyvniť konečný výsledok merania je aj v akom režime meranie vykonávané (či už teplota, tlak a pod.), ako aj prípadné zvyšky alkoholu v ústach. Uvedené faktory je potrebné taktiež zohľadniť pri posudzovaní výsledku merania, a to najmä v prípadoch, ak výsledok merania sa pohybuje v nižších číslach, ako to napríklad bolo v predmetnom prípade, Uvedené skutočnosti však neboli zohľadnené pri vykonávaní kontroly žalobcu.
20. Žalovaný v odvolaní namietal, že po doručení okamžitého zrušenia pracovného pomeru, žalobca postupne menil svoje vyjadrenia ohľadom toho, aké lieky požil pred fúkaním, v akom časovom slede a v akom počte. K tomu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, aby osoba vykonávajúca skúšku dychom zistila, či niekto z kontrolovaných zamestnancov žalovaného nepožil potraviny, lieky, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok dychovej skúšky. Naviac žalovaný pri výkone dychovej skúšky dňa XX.XX.XXXX nepostupoval v súlade s návodom na použitie dýchacieho prístroja V. XXXX. Odvolací súd sa teda stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, z ktorých vyplýva, že žalobca nebol zo strany osoby vykonávajúcej dychovú skúšku riadne poučený o rizikách dychovej skúšky.
21. K odvolacej námietke, že žalobca klamlivo zavádzal o podrobení sa dňa XX.XX.XXXX krvnej skúšky u lekárky o X.XX hod., pričom robil všetko pre to, aby oddialil vykonanie odberu krvi na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi a odber krvi sa nakoniec zrealizoval až o XX.XX hod. a nie bezprostredne po podrobení sa dychovej skúšky u zamestnávateľa, odvolací súd poukazuje na výpoveď znalca O.. A. A., ktorý potvrdil, že i keby bol odber krvi na prítomnosť alkoholu vykonaný u žalobcu už o X.XX hod., bol by s výsledkom negatívny, resp. aj keby bol vykonaný v čase vykonania dychových skúšok, tiež by bol negatívny.
22. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta zákonnosť a správnosť dôkazu, a to súkromného znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovaného O.. A. A., znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo a jeho následnú výpoveď pred súdom, k tomuto dôkazu žalovaný nepredložil v konaní žiaden iný dôkaz, ktorý by mohol spochybniť, resp. vyvrátiť závery súkromnoznaleckého posudku znalca O.. A. A. a jeho výpoveď pred súdom. Na základe znaleckého posudku vypracovaného O.. A. A., i s poukazom na jeho výpoveď pred súdom prvej inštancie bolo v konaní preukázané, že dychové skúšky u žalobcu boli dňa XX.XX.XXXX vykonané nesprávne a v prípade vykonania odberu krvi na prítomnosť alkoholu bol by výsledok u žalobcu negatívny.
23. Žalovaný v odvolaní namieta, že žalobcom v konaní predložený súkromnoznalecký posudok je nepoužiteľný. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu bolo rozhodnuté v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka konania, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdí, že v konaní predložený súkromný posudok žalobcom nie je použiteľný, bolo na žalovanom označiť a v konaní predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti (napr. navrhnúť vykonať dokazovanie znaleckým posudkom súdom ustanoveným znalcom). Na povinnosť tvrdenia totiž nadväzuje povinnosť strany sporu označiť dôkazy, preukazujúce tvrdené skutočnosti, pričom žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie uvedené procesné povinnosti netýkali, pokiaľ chcel byť v konaní úspešným. Vzhľadom na to, že v civilnom práve SR platí princíp voľného hodnotenia dôkazov, závisí od úvahy súdu, či strana sporu tvrdené skutočnosti v konaní aj preukázala.
24. V danom prípade z dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca preukázal neplatnosť skončenia pracovného pomeru a žalovaný opak nepreukázal. Odvolací súd sa stotožnil aj so samotným právnym posúdením neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu okamžitým zrušením pracovného pomeru, s poukazom na záver súdu prvej inštancie, že skutkovo vymedzené konanie žalobcu v okamžitom skončení pracovného pomeru nemožno kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnoprávnych povinností zamestnanca, a teda nemôže byť ani dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
25. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie posúdil ako vecne správne, a to vo veci samej o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu je neplatné, ako aj vo výroku o trovách konania, preto ho postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní vo veci samej bol žalobca plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému.
27. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).