Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-58-2014.pdf
PDF · 99.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/693/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, Bratislava, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava proti žalovanému: Q. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. L. 4, R., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, IČO: 42 264 979, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava v konaní o zaplatenie 97,23 eura s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 58,23 eura spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 10.8.2012 do zaplatenia ako aj trovy konania 9,87 eura titulom súdneho poplatku, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 97,23 eura spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 10.8.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Pohľadávka pozostávala zo sumy 58,23 eura titulom dlžoby na službách a sumy 39 eur náhrady škody.
Žalovaný sa k veci nevyjadril.
Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane žalovaného, žiadal nezohľadniť neprijateľné zmluvné podmienky, najmä ohľadom zmluvnej pokuty.
Po zistení, že sa jedná o drobný spor, a že je možné rozhodnúť o veci aj na základe predložených listín, nakoľko o skutkovom stave súd nemal pochybnosti, súd rozhodol aj bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 6.10.2014.
Oznam bol vyvesený na úradnej tabuli súdu a zverejnený tiež na domovskej stránke MS SR.
Žalobca v žalobe tvrdil a listinami preukázal, že:
1/ Dňa 7.3.2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6199807, na základe ktorej bol žalovaný pripojený na verejnú telefónnu sieť v programe „Volania do všetkých sietí
50+“. Dodatkom k tejto zmluve zo dňa 7.3.2012 (čl. 8) bol žalovanému dodaný MT zn. Nokia C1-1 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1 euro s DPH, pričom pultová cena (podľa tvrdení žalobcu) bola 40 eur. Touto zmluvou v znení jej dodatku sa žalovaný zaviazal v bode 2.3 (súd uvádza skrátene)
a) že zotrvá v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov a že po celú dobu bude tieto služby využívať bez prerušenia a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti
zmluvy alebo dodatku pred lehotou viazanosti
b) nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo dočasnú deaktiváciu SIM karty...
c) sa nedopustí žiadneho takého konania alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neuskutoční také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo od zmluvy odstúpiť alebo právo zmluvu vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto Dodatku a/alebo v Zmluve alebo na základe ktorých by Podnik bol oprávnený dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb
d) bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2. písmena b/ uvedených kategórií služieb, že nedôjde k prerušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2. tohto článku.
Podľa čl. 2.4: v prípade telefónnych čísel, ktoré v rámci prenostiteľnosti čísla prenesené k Podniku od iného operátora sa do doby viazanosti nezapočítava doba od nadobudnutia platnosti Dodatku až do prvej aktivácie SIM karty s preneseným číslom, čiže po dobu, po ktorú SIM karta nebude ešte v dôsledku nedokončeného prenosu čísla aktívna; doba viazanosti tak začne plynúť až aktiváciou SIM karty po ukončení prenosu čísla. V týchto prípadoch je však účastník povinný plniť si povinnosti podľa čl. 2.3. a/ a c/ po celú dobu pred začatím viazanosti aj po celú dobu viazanosti.
Podľa čl. 2.5. V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto Dodatku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny služieb, nedodržanie záväzku určeného v bode 2.2. tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúce k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný zaplatiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 39 eur.
Ako žalobca preukázal, žalovaný titulom poskytnutých služieb nezaplatila fa č. 2147994376 splatnú 15.04.2012 na sumu 31,93 eura, fa č. 2151440303 splatnú 15.05.2012 na sumu 20,99 eura, fa č. 2151438859 splatnú 15.05.2012 na sumu 2,33 eura, fa č. 2154887077 splatnú 15.06.2012 v sume 3,98 eura a to ani po tom, ako bol na zaplatenie dlhu vyzvaný Pokusom o pokonávku zo dňa 26.7.2012 (čl. 15), ktorá mu bola doručená 31.7.2012 (čl. 16).
Súd ohľadom služieb právne uzatvára:
Podľa § 78 ods. (9) zákona čl. 351/2011 účinného od 1.11.2011:
§ 43
Práva a povinnosti podniku a užívateľa
(1) Podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podľa odseku 12) cit. ustanovenia: Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 20)
Ako je zrejmé z oboznámených listín a najmä faktúr, žalovaný vyúčtovanú cenu služieb a poplatkov za úkony s tým spojené nezaplatil a to ani na výzvu žalobcu „pokus o pokonávku“, preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s cit. úpravou zákona 351/2011 Z.z. uznal nárok na zaplatenie sumy 58,23 eura titulom poskytnutých služieb za dôvodný.
Podľa § 517 Obč. zákonníka:
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.:
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase 7.8.2010 bola základná sadzba ECB 0,75% takže žalobcovi náleží úrok z omeškania 8,75% ročne.
Z vyššie konštatovaných skutočností je zrejmé, že žaloba bola čo do ceny za poskytnuté služby v sume eura dôvodná a v tomto rozsahu súd žalobe vrátane úroku z omeškania vyhovel.
V prejednávanej veci ďalej predmetom konania bola “náhrada škody“ vo výške 39 eur vzhľadom na to, že predajná cena telefónu bola 40 eur. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti po dobu 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých uvedených predpokladov a pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom behu vecí.
V danom prípade si navrhovateľ uplatňoval od žalovaného škodu spočívajúcu v rozdiele medzi predajnou (zľavnenou cenou) a jeho akciovou cenou. Protiprávnu udalosť navrhovateľ videl v tom, že predal žalovanému zľavnené zariadenia a ten nedodržal svoje zmluvné záväzky zotrvať v zmluvnom vzťahu v dohodnutej dobe viazanosti a neplatil riadne a včas cenu za poskytnuté služby a nedodržanie tohto záväzku privodilo navrhovateľovi minimálne vyššie uvedenú škodu. V zmysle čl. 3 bod 3.7. dodatku účastník vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 bode 2.2., 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu). Súd ma zato, že v zmysle vyššie citovaného čl. 3 bod 3.7 dodatku nevyplýva povinnosť žalovaného ako spotrebiteľa v prípade nedodržania zmluvných podmienok doplatiť zľavnenú cenu telefónu do trhovej ceny.
Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v konaní nebolo preukázané, že by zavinené porušenie právnych povinnosti žalovaného malo za následok vznik škody spočívajúcej v zmene ceny odpredaného mobilného telefónu z pôvodnej ceny na nákupnú cenu, pretože cena za mobilný telefón zmluvne dohodnutá medzi účastník na sumu 1, ktorú žalovaná zaplatila.
Žalobca sa zmluvne dohodnutej zmluvnej pokuty domáha teda titulom náhrady škody, ktorá vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V konaní nebolo preukázané, že by zavinené porušenie právnych povinnosti žalovaného malo za následok vznik škody spočívajúcej v zmene ceny odpredaného mobilného telefónu z pôvodnej ceny na nákupnú cenu. Cena za mobilný telefón bola riadne zmluvne dohodnutá medzi účastník na sumu 1 euro, ktoré žalovaný zaplatil. Súd neuznal za faktor hodnotenia zabezpečovanej povinnosti to, že dodávateľ služieb, zároveň ako predávajúci mobilného telefónu či iného elektronického zariadenia, tieto predal žalovanému podľa zmluvy za stanovenú cenu. Stanovenie týchto cien po bližšom preskúmaní dotknutých článkov Zmluvy alebo Dodatku k zmluve má vzťah k zvolenému programu služieb, ku ktorému sa účastník, teda tunajší žalovaný, zaviazal (nepožiadať o zníženie programu, riadne plniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu s telefónnym operátorom a iné). Zmluva s dodatkom, podľa ktorého bol mobilný
telefón predaný, je jasná v základných náležitostiach včítane ceny mobilného telefónu, keď nejasné vyhlásenie o tom, že cena je zľavnená, pričom nie je uvedená výška tejto zľavy, je v tomto hodnotení oddeliteľné. Nie je dojednaná ani rozväzovacia podmienka, aby súd mohol spätne preskúmavať cenu mobilného telefónu. Tým, že účastníci uzavreli o kúpe telefónu zmluvu, tak pre túto konkrétnu kúpu je jedine smerodajná dojednaná kúpna cena a žiadna iná. Kupujúci nemohol spôsobiť predávajúcemu škodu počítanú z hodnoty vecí, keďže žalobca mal právo na zaplatenie konečnej kúpnej ceny 1 euro len podľa základného zmluvného dojednania.
Z uvedených dôvodov súd návrh v časti náhrady škody v sume 39 eur ako nepreukázaný a teda nedôvodný, zamietol.
Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 59,80% neúspešný 40,20%. Podľa § 142 ods. 2 OSP súd trovy konania podľa úspechu v konaní pomerne rozdelil. Z priznanej sumy by súdny poplatok (6%) činil 16,50 eur, z čoho po odrátaní rozsahu neúspechu (40,20%) v sume 6,63 eura súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9,87 eura v stanovenej lehote.
Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia, ktoré si žalobca vyčíslil sumou 58,58 eura vrátane DPH, k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“
Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý bol v konaní prevažne úspešný) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.
Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jedná o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, výška dlžoby na službách a výška a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti, pričom je všeobecne známe, že žalobca disponuje personálom s právnickým vzdelaním, a preto súd náhradu trov právneho zastúpenia, realizované externou advokátsku kanceláriou, žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.