Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-214-2013.pdf
PDF · 137.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/214/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: G.. A. G.Ó., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., U.. E. XXXX/X, právne zastúpený spoločnosťou Futej & Partners s.r.o. so sídlom Bratislava, Radlinského 2 proti odporcovi: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škodu a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a súdneho exekútora, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 17,93 eur do troch dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 01.08.2013 podal navrhovateľ na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať odporcu k náhrade škody vo výške 9.959,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 29.07.2004 do zaplatenia a k náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 33.193,92 eur, spôsobených nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a súdneho exekútora pri vymáhaní súdom priznanej pohľadávky navrhovateľa. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania.
Odporca považoval návrh v celom rozsahu za nedôvodný a súčasne vzniesol námietku premlčania.
Riadne a včas predvolaný navrhovateľ sa na pojednávanie neustanovil, súd preto prejednal vec za jeho neprítomnosti, vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, písomnými podaniami účastníkov konania, platobným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XXRob/XXX/XXXX, upovedomením o začatí exekúcie, exekučným príkazom, žiadosťou o zmenu exekútora, uznesením nepovoľujúcim zmenu exekútora, sťažnosťou navrhovateľa na nečinnosť OS Dunajská Streda podanou MS SR, oznámením SKE o prijatí sťažnosti navrhovateľa a vyrozumením k tejto sťažnosti, žiadosťou navrhovateľa adresovanou MS SR o prešetrenie vybavenia sťažnosti SKE a odpoveďou na túto žiadosť, žiadosťami súdneho exekútora o poskytnutie preddavku, informáciou exekútora o prebiehajúcej exekúcii, uznesením o zastavení exekúcie, stanoviskom exekútora k sťažnosti oprávneného, ďalšími listinami ako aj obsahom celého spsisu a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
Navrhovateľ žalobu zdôvodnil tým, že dňa 14.10.2004 podal súdnemu Y.F. G.. B. C. so sídlom v Nitre návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 9.959,18 eur s príslušenstvom voči povinnému L. - E. E.. E..A..O.. z exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. XXRob/XXX/XXXX zo dňa 06.07.2004, právoplatného a vykonateľného dňa 29.07.2014.
Exekučné konanie začalo dňa 14.10.2004 pod sp.zn. Y.. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie a následnej žiadosti súdneho exekútora vydal Okresný súd v Dunajskej Strede dňa 25.10.2004 súdnemu exekútorovi G.. B. C. poverenie na vykonanie exekúcie a súdny exekútor v predmetnej veci vydal dňa 14.11.2004 upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom súčasne určil spôsob jej vykonania predajom hnuteľných vecí povinného a prikázaním pohľadávok. Ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie navrhovateľ dňa 05.10.2004 uzavrel s detektívnou kanceláriou K.-E. E..A..O.. - súkromná detektívna kancelária so sídlom v Nitre, mandátnu zmluvu na preverenie majetkových pomerov povinného, na základe ktorej táto detektívna kancelária vypracovala záverečnú správu pojednávajúcu o zistených skutočnostiach týkajúcich sa povinného. Dňa 04.01.2005 podal navrhovateľ na Okresný súd v Dunajskej Strede žiadosť o zmenu súdneho exekútora z G.. B. C. na C.. I. E. so sídlom v Komárne z dôvodu nespokojnosti s dovtedajším priebehom exekučného konania, keďže exekútor neinformoval navrhovateľa o vykonaných úkonoch, jeho postup bol pomalý, málo pružný a nebral do úvahy indície o možnom majetku povinného, o ktorých ho informoval navrhovateľ, a ktoré vyplývali aj zo záverečnej správy detektívnej kancelárie, pričom promptné konanie súdneho exekútora bolo v tejto fáze exekučného konania kľúčové vzhľadom na kriminálne pozadie konateľa povinného, u ktorého bol predpoklad, že sa bude snažiť zbaviť majetku. Dňa 22.02.2005 vydal súdny exekútor G.. C. exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného, avšak navrhovateľ o tom, či na základe tohto príkazu napokon došlo k odpísaniu prostriedkov z účtu povinného a o tom ako s prípadnými vymoženými prostriedkami súdny exekútor naložil, nebol doposiaľ informovaný. Rovnako navrhovateľ nebol informovaný o tom, či vôbec súdny exekútor pristúpil k vydaniu exekučného príkazu avizovaným predajom hnuteľných vecí, podobne ako v prípade vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky. Jediná informácia navrhovateľa v tomto smere vyplýva zo záverečnej správy k zákazke, z ktorej je zrejmé, že súdnemu exekútorovi zo strany detektívnej kancelárie bola pri súpise hnuteľných vecí v sídle povinného poskytnutá asistencia a ochrana pričom pri súpise bolo zistené, že v sídle povinného sa nachádzalo dostatok majetku, ktorým bolo možné vymáhanú pohľadávku uspokojiť. Súdny exekútor však po údajnom telefonickom
rozhovore s konateľom povinného tento súpis hnuteľných vecí v sídle povinného odvolal s tým, že bude vykonaný neskôr, avšak do dnešného dňa neboli navrhovateľovi súdnym exekútorom oznámené dôvody, pre ktoré napokon nepristúpil k súpisu vecí podliehajúcich exekúcii, pričom následne už súdny exekútor k novému výkonu exekučného súpisu vecí v sídle povinného nepristúpil. Dňa 27.05.2005 podal navrhovateľ sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti SR na nečinnosť Okresného súdu v Dunajskej Strede, keďže súd ani k uvedenému dňu ešte nerozhodol o jeho žiadosti o zmenu exekútora zo dňa 04.01.2005 a tiež pre celkový pasívny prístup tohto súdu a súdneho exekútora pri vymáhaní tejto pohľadávky. Okresný súd v Dunajskej Strede dňa 08.06.2005 po 6 mesiacoch od podania žiadosti rozhodol tak, že zmenu súdneho exekútora nepovolil, pričom z odôvodnenia uznesenia okrem iného vyplýva, že navrhovateľ v žiadosti nenavrhol nového súdneho exekútora, čo však nebolo správne, keďže navrhovateľ v rozpore s tvrdením súdu jednoznačne navrhol, aby ďalším vedením exekučného konania bol poverený C.. I. E.. Dňa 15.06.2005 navrhovateľ bol súdnym exekútorom G.. C. požiadaný o poskytnutie preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkony v predmetnom exekučnom konaní vo výške 5.000,-Sk s upresnením, že doposiaľ vzniknuté trovy v exekúcii predstavovali cca 1.500,-Sk. Keďže ale navrhovateľ nesúhlasil s vedením exekučného konania, nárok exekútora na preddavok nepovažoval za opodstatnený. Dňa 14.10.2005 ho súdny exekútor opakovane požiadal o poskytnutie preddavku, avšak navrhovateľ z dôvodov uvedených vyššie opätovne vyhodnotil jeho nárok za neopodstatnený. Keďže od uvedeného dátumu nemal viac navrhovateľ o vymáhaní svojho nároku zo strany súdneho exekútora žiadne ďalšie informácie, dňa 27.03.2008 sa obrátil na Slovenskú komoru exekútorov kde podal na postup súdneho exekútora sťažnosť podľa § 218b ods.1) Zák.č.233/1995 Zb.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Slovenská komora exekútorov ho až dňa 01.07.2008, teda po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty, upovedomila o predĺžení lehoty na prešetrenie sťažnosti a dňa 11.08.2008 ho informovala, že jeho sťažnosť na postup súdneho exekútora bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Slovenská komora exekútorov sa vo svojom oznámení v odôvodnení obmedzila iba na konštatovanie, že k uvedenému zisteniu dospela „po posúdení skutkového stavu“ bez toho, aby sa vysporiadala s navrhovateľovými námietkami na doterajší priebeh exekučného konania. Po tom, ako bol súdny exekútor vyrozumený o výsledku šetrenia navrhovateľovej sťažnosti na jeho doterajší postup, listom navrhovateľovi zo dňa 13.11.2008 oznámil, že nezistil v exekúcii žiadny majetok, z ktorého by pohľadávka mohla byť uspokojená. Súčasne mu exekútor oznámil, že dňa 03.09.2008 podal na Okresný súd Dunajská Streda návrh na zastavenie exekúcie pre neposkytnutie preddavku na odmenu exekútora a náhradu jeho hotových výdavkov. Navrhovateľ sa dňa 11.09.2009 obrátil na Ministerstvo
spravodlivosti SR so žiadosťou o prešetrenie vybavenia sťažnosti SKE na doterajší postup súdneho exekútora a o vybavení žiadosti bol ministerstvom vyrozumený dňa 22.12.2009, kedy jeho žiadosť bola posúdená ako nedôvodná. Podobne ako Slovenská komora exekútorov ani Ministerstvo spravodlivosti SR sa nezaoberalo podrobnejšie jednotlivými skutočnosťami, na ktoré navrhovateľ v žiadosti poukazoval a to napriek tomu, že sa opätovne snažil poukázať na zmätočný vopred nepremyslený postup súdneho exekútora spôsobujúci zbytočné prieťahy v exekučnom konaní. Poukázal na skutočnosť, že hoci exekútor ani po takmer 4 rokoch od začatia exekučného konania nebol schopný čo i len sčasti vymôcť jeho pohľadávku, až dňa 13.11.2008 navrhovateľa oficiálne vyrozumel o skutočnosti, že u povinného nezistil žiadny majetok, z ktorého by pohľadávka mohla byť uspokojená. Navrhovateľ pritom už v januári 2005, keď sa pokúšal o jeho zmenu v exekučnom konaní poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor nebude schopný riadne a včas preveriť a zexekvovať majetok povinného. Okrem uvedenej liknavosti a prieťahov v konaní navrhovateľ v neposlednej rade poukazoval na nepochopiteľný postup súdneho
exekútora z hľadiska realizovania samotných zvolených spôsobov vykonania exekúcie, poukázal na skutočnosť, že aspoň v jednom prípade, o ktorom mal navrhovateľ vedomosť, exekútor nevykonal exekúciu v exekučnej veci v súlade s exekučným poriadkom, ktorým je prípad odvolania súpisu hnuteľných vecí v sídle povinného a tento súpis nebol exekútorom následne nikdy viac zrealizovaný. Medzičasom dňa 09.10.2009 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenie Okresného súdu v Dunajskej Strede sp.zn. 6Er/380/2004-20, ktorým súd exekúciu č.k.Y. zastavil z dôvodu neuhradenia preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov exekútora zo strany navrhovateľa. Aj o tomto uznesení Okresného súdu Dunajská Streda sa navrhovateľ dozvedel až s odstupom takmer 4 mesiacov a to dňa 11.02.2010. Navrhovateľ je toho názoru, že postupom Okresného súdu Dunajská Streda bolo porušené základné právo a to právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR a základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods.2 Ústavy SR ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv. K tomuto porušeniu došlo jednak tým, že súd mu napriek opodstatnenej a odôvodnenej žiadosti neumožnil na základe arbitrárneho prístupu i nesprávneho vyhodnotenia jeho žiadosti zmenu súdneho exekútora na vymoženie jeho pohľadávky, ďalej súd celkovou svojou pasivitou v exekučnom konaní značne prispel k zbytočným prieťahom v konaní, keď rozhodovanie o povolení zmeny exekútora trvalo 6 mesiacov, ďalej exekučné konanie ponechal od roku 2005 do roku 2008 spočívať a napokon mu trvalo celkovo 13 mesiacov kým na základe žiadosti súdneho exekútora rozhodol o samotnom zastavení exekučného konania. Porušenie svojich práv tak ako boli uvedené vyššie vidí navrhovateľ aj v postupe súdneho exekútora G.. B. C. a to tým, že jeho postup bol zmätočný, vopred nepremyslený, porušujúci exekučný poriadok a spôsobujúci prieťahy v exekučnom konaní. Súdny exekútor nevyčerpal všetky prípustné možnosti na vymoženie pohľadávky a tie ktoré využil, teda vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí povinného a prikázaním pohľadávok z účtu v banke, nedokončil resp. nevykonal riadne. Súdny exekútor tiež v celom priebehu exekučného konania nepostupoval s navrhovateľom v úzkej súčinnosti, navrhovateľ nemal informácie o vykonaných exekučných úkonoch a do dnešného dňa nevie či došlo aspoň k čiastočnému vymoženiu pohľadávky. Zároveň postup súdneho exekútora bol pomalý a málo pružný a vediac už skôr o neexistencii majetku povinného, konanie zbytočne predĺžil až do septembra 2008. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že už len k podaniu samotného návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu neuhradených preddavkov trov exekúcie, na úhradu ktorého súdny exekútor navrhovateľa vyzýval naposledy v októbri 2005, pristúpil súdny exekútor až s odstupom 2 rokov dňa 03.09.2008. Vzhľadom k týmto skutočnostiam utrpel navrhovateľ jednak vážnu majetkovú ujmu spočívajúcu v nevymožení svojej pohľadávky voči povinnému ani v 5 rokov trvajúcom exekučnom konaní a jednak nemajetkovú ujmu, nakoľko je otrasená navrhovateľova dôvera v súdny a exekučný systém v SR. Hoci sa svojich vyššie uvedených ústavných práv snažil dovolať všetkými prípustnými zákonnými prostriedkami a to okrem sťažností a žiadostí podaných podľa exekučného poriadku SKE či Ministerstvu spravodlivosti SR aj opakovanými sťažnosťami a žiadosťami na verejného ochrancu práv, Generálnu prokuratúru SR, napokon mu však žiadny z týchto prostriedkov nepomohol. Navrhovateľ tiež poukázal na nález Ústavného súdu sp.zn. I.ÚS 78/02, podľa ktorého exekučné konanie spravidla treba považovať za konanie po právnej aj faktickej stránke pomerne jednoduché a Ústavný súd tiež vyslovil, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa vzťahuje aj na konanie o výkon rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. III.ÚS 15/03, III.ÚS 229/04). Tiež podľa názoru Ústavného súdu výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl.6 Dohovoru ( I.ÚS 283/08). Navrhovateľ sa tiež odvolával na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci D. vs.
Slovenská republika z 15.11.2005, ktorý je podľa jeho názoru z hľadiska skutkového stavu veci obzvlášť podobný exekučnému konaniu č. EX 45/04 na vymoženie jeho pohľadávky. V súvislosti so zastavením exekučného konania z dôvodu nezaplatenia preddavku na trovy exekúcie pritom ESĽP pri konštatovaní porušenia čl. 6 ods.1 Dohovoru príslušným súdom vyzdvihol lehotu, v ktorej súd o zastavení konania rozhodol pred samotným, teda sporným dôvodom, pre ktorý k zastaveniu konania došlo, t.j. pre nezaplatenie preddavku na trovy. Navrhovateľ je preto toho názoru, že štát v uvedenom prípade zodpovedá za škodu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu a súdneho exekútora pri vymáhaní jeho pohľadávky. Súčasne bol toho názoru, že samotné konštatovanie porušenia práva v tomto prípade nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a preto sa domáhal aj nemajetkovej ujmy v peniazoch s odôvodnením, že pre navrhovateľa ako dlhoročného učiteľa z povolania je suma 9.959,18 eur, ktorú povinnému v dobrej viere požičal a táto mu nebola riadne a včas vrátená, výrazným zásahom do jeho finančnej situácie a predstavuje dlhý čas sporené peniaze, ktoré plánoval použiť na zabezpečenie slušného života v dôchodku. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dôvera navrhovateľa nielen v exekučný systém v SR je hlboko otrasená. Exekučný systém nebol z dôvodu vlastných personálnych zlyhaní schopný vôbec zabezpečiť vykonanie existujúceho súdneho rozhodnutia, čím došlo aj napriek úspechu navrhovateľa v súdnom spore k odmietnutiu spravodlivosti a preto navrhovateľ žiadal, aby mu odporca nahradil okrem spôsobenej škody aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 33.193,92 eur.
Odporca žiadal žalobu v celosti zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania s odôvodnením, že nárok navrhovateľa je premlčaný a súčasne v predmetnej veci nedošlo ku kumulatívnemu splneniu predpokladov zodpovednosti za škodu podľa zákona č.514/2003 Zb.z.. Poukázal na to, že v prípade navrhovateľa bola predmetná exekúcia zastavená na základe uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. XEr/XXX/XXXX, právoplatného dňa 09.10.2009, pričom v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. mal možnosť právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom si uplatniť v lehote 3 rokov odo dňa, keď sa dozvedel o škode, čo bolo najneskôr 09.10.2012, teda tri roky od právoplatnosti citovaného rozhodnutia, pričom si ho uplatnil až svojou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 31.07.2013, ktorá bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená dňa 31.07.2013 a súdu svoju žalobu doručil až dňa 01.08.2013. Je potom bez právneho významu jeho tvrdenie, že o tomto rozhodnutí sa dozvedel až dňa 11.02.2010, s čím nemožno súhlasiť s poukazom na to, že uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a teda navrhovateľovi alebo jeho právnej zástupkyni muselo byť doručené, pričom odporca má vedomosť, že rozhodnutie bolo právnej zástupkyni navrhovateľa doručené dňa 09.10.2009. Aj v prípade, že by súd prisvedčil argumentácii navrhovateľa o tom, kedy sa o uznesení o zastavení exekúcie dozvedel, nárok navrhovateľa by bol rovnako premlčaný, keďže lehota na uplatnenie nároku by tak navrhovateľovi uplynula dňa 11.02.2013. Odporca uviedol, že hoci je nárok navrhovateľa premlčaný, považuje za potrebné vyjadriť sa aj k tomu, či v prípade navrhovateľa došlo k splneniu podmienok na priznanie nároku na náhradu škody v zmysle zák.č. 514/2003 Zb.z.. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je jednak podmienka existencie nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, ďalšou podmienkou je vznik škody a napokon poslednou podmienkou príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom je potrebné, aby tieto podmienky boli splnené súčasne. Pokiaľ navrhovateľ nesprávny úradný postup vidí zbytočných prieťahoch zo strany exekučného súdu ( keď rozhodovanie o povolení zmeny exekútora trvalo 6 mesiacov, exekučné konanie súd ponechal od roku 2005 do roku 2008 spočívať a napokon mu trvalo 13 mesiacov kým na základe žiadosti súdneho exekútora rozhodol o samotnom zastavení exekúcie), čo malo za následok vznik škody u navrhovateľa, odporca uviedol, že exekučný poriadok v znení účinnom v čase rozhodovania o návrhu súdu nestanovoval lehotu, do uplynutia ktorej musel o takomto návrhu rozhodnúť ani nestanovoval povinnosť vyhovieť každému návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. XEr/XXX/XXXX zo dňa 08.06.2005 je zrejmé, že súd preveroval tvrdenia navrhovateľa o údajnom liknavom postupe súdneho exekútora, avšak s tvrdeniami navrhovateľa sa nestotožnil a návrhu na zmenu nevyhovel, keď bol toho názoru, že na zmenu nebol v danom čase žiaden dôvod pretože z vyjadrenia exekútora bolo naopak zrejmé, že tento započal s výkonom exekučnej činnosti, vykonal všetky potrebné úkony a dohodol si s oprávneným stretnutie na 17.01.2005, na ktoré sa ale oprávnený nedostavil. Navrhovateľovi pritom nič nebránilo, aby sa v prípade pretrvávajúceho presvedčenia o nesprávnom postupe exekútora domáhal jeho zmeny s odvolaním sa na novelu exekučného poriadku účinnú od 01.09.2005, ktorou bolo umožnené oprávneným kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Pokiaľ ide
o zastavenie exekúcie z dôvodu opakovaných márnych výziev súdneho exekútora na zaplatenie preddavku zo strany navrhovateľa, tu odporca odkázal na ust. § 31 ods.1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 14.10.2008, podľa ktorého ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Je potom zrejmé, že postupom súdu, ktorý exekúciu z vyššie uvedených dôvodov predpokladaných zákonom zastavil, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ navrhovateľ namieta aj skutočnosť, že súd exekúciu od roku 2005 do 2008 nechal spočívať, odporca sa k tomuto tvrdeniu navrhovateľa nevie vyjadriť, keďže mu nie je známe, aký nesprávny úradný postup ním navrhovateľ namieta. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam bol odporca toho názoru, že Okresný súd Dunajská Streda sa v konaní vedenom pod sp.zn. XEr/XXX/XXXX nesprávneho úradného postupu nedopustil. Pokiaľ ide o postup súdneho exekútora odporca sa nestotožňuje s tvrdeniami navrhovateľa, že jeho postup bol zmätočný, vopred nepremyslený, porušujúci exekučný poriadok a spôsobujúci prieťahy. Tie isté dôvody totiž navrhovateľ vyjadril aj v sťažnosti adresovanej Slovenskej komore exekútorov a Ministerstvu spravodlivosti SR, pričom v oboch prípadoch boli sťažnosti vyhodnotené ako nedôvodné a zároveň z obsahu týchto odpovedí vyplýva, že súdny exekútor pri výkone predmetnej exekúcie postupoval v súlade s exekučným poriadkom a ostatnými právnymi predpismi, čo je zrejmé z listu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 21.10.2009, z listu Slovenskej komory exekútorov zo dňa 11.08.2008 aj stanoviska súdneho exekútora G.. G. C. k sťažnosti oprávneného zo dňa 12.04.2008. Odporca bol preto toho názoru, že zo strany súdneho exekútora G.. G. C. nedošlo pri výkone predmetnej exekúcie k nesprávnemu úradnému postupu. Odporca bol ďalej toho názoru, že v uvedenom prípade absentuje bezprostredný vzťah medzi príčinou a jej následkom, tj. nie je namieste tvrdenie navrhovateľa o zrejmej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu aj exekútora a vznikom škody. Pokiaľ navrhovateľovi mala byť škoda spôsobená tým, že v konečnom dôsledku došlo k zastaveniu exekúcie, z doložených dokladov vyplýva, že sa tak stalo v dôsledku správania a teda priameho zavinenia navrhovateľom, ktorý napriek opakovaným výzvam nezložil preddavok na trovy exekúcie. Pokiaľ by navrhovateľ trval na tom, že mu škoda vznikla, táto mu mohla vzniknúť iba v príčinnej súvislosti s jeho vlastným správaním, ktorým zavinil, že došlo k zastaveniu exekúcie a súčasne tým porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Obč.zák., podľa ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Pokiaľ ide o uplatňovanú náhradu škody vo výške 9.959,18 eur s prísl., podľa názoru odporcu predovšetkým vôbec nemožno hovoriť o vzniku škody, pretože ak aj v prípade pohľadávky, ktorú si navrhovateľ ako oprávnený exekučne vymáhal, došlo k zastaveniu exekúcie, neznamená to, že v jeho prípade možno zároveň hovoriť o vzniku škody. Exekučným titulom bolo v tomto prípade vykonateľné rozhodnutie súdu a teda právo týmto rozhodnutím priznané sa premlčuje v lehote 10 rokov odkedy sa malo podľa rozhodnutia plniť. Všeobecne platí, že zastavením exekúcie sa exekúcia končí a nemožno v nej pokračovať, ak však v exekúcii nebola pohľadávka oprávneného uspokojená, čo je aj prípad navrhovateľa, zastavenie exekúcie neznamená prekážku rozhodnutej veci ak dodatočne odpadli okolnosti, ktoré boli dôvodom zastavenia exekučného konania. Exekúciu tak súd môže zastaviť len z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 57 ods.1,2 Exekučného poriadku. V prípade navrhovateľa tak došlo k zastaveniu exekúcie z procesných dôvodov, pričom ten stále disponuje spôsobilým exekučným titulom pre vymáhanie uvedenej pohľadávky a zároveň nedošlo ani k premlčaniu pre priznanie takéhoto práva v zmysle § 110 ods.1 Obč.zák.. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vyčíslenej v sume 33.193,92 eur a to z dôvodov uvedených navrhovateľom v žalobe, podľa názoru odporcu túto časť nároku je možné považovať za nedôvodnú jednak s poukazom na vznesenú námietku premlčania, ako aj s poukazom na skutočnosť, že v prípade navrhovateľa je vylúčená existencia akéhokoľvek nesprávneho úradného postupu, a napokon s poukazom na ust. § 17 ods.2 Zák.č.514/2003 Zb.z. v zmysle ktorého sa nemajetková ujma uhrádza iba vtedy, ak samotné porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením a ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom nie je možné uspokojiť inak, pričom je treba zdôrazniť, že výška nemajetkovej ujmy musí byť primeraná, čo v prípade sumy, požadovanej navrhovateľom nie je rešpektované, ním uplatnený nárok sa javí ako neprimeraný a premrštený, ktorý by vo svojich dôsledkoch mohol viesť k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a ktorý napríklad pri porovnaní odškodnenia navrhovateľom namietaných zásahov s odškodňovaním zásahov do iných základných práv zaručených ústavou by mohol niektoré ujmy na iných základných právach ( napr. ujmy na zdraví či dokonca na živote) bagatelizovať, pričom odporca poukázal na ust. § 9 ods.4 zák.č.514/2003 Zb.z. podľa ktorého nemôže byť výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods.2 vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu. Podľa odporcu by teda aj v prípade preukázania existencie nesprávneho úradného postupu, bolo priznanie náhrady nemajetkovej ujmy nedôvodné, keďže nebol preukázaný taký zásah do práv navrhovateľa, ktorý by priznanie takéhoto nároku odôvodňoval.
Predmetom konania je náhrada škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom a náhrada nemajetkovej ujmy.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej ssprávy alebo nesprávnym úradným postupom.
Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Týmto zákonom je v súčasnosti zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) cit. zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zák. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 cit. zák. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 9 ods. 4 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zák. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 15 ods. 4 cit. zák., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 cit. zák. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 17 ods. 4 cit. zák. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 ods. 4 cit. zák. spory vzniknuté z právnych vzťahov upravených týmto zákonom rozhodujú súdy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
V konaní mal súd preukázané z predložených listinných dôkazov, že navrhovateľ disponuje exekučným titulom a to platobným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XXRob/XXX/XXXX zo dňa 06.07.2004, právoplatným dňa 29.07.2004, ktorým mu bola voči povinnému - spol. L.-E. E.. E..A..O.. priznaná pohľadávka vo výške 300.000,- Sk ( 9.958,18 eur) s prísl., a na základe návrhu navrhovateľa ako oprávneného začalo dňa 14.10.2004 exekučné konanie na vymoženie tejto pohľadávky. Exekúciou, vedenou na OS Dunajská Streda pod sp. zn. Y. XX/XX, bol poverený súdny exekútor G.. B. C., Exekútorský úrad Nitra, ktorý dňa 14.11.2004 vydal upovedomenie o začatí exekúcie. Na základe mandátnej zmluvy zo dňa 05.10.2004 navrhovateľ poveril súkromnú bezpečnostnú agentúru Nitra K.-E. E..A..O.. zisťovaním informácií ohľadom povinného a vykonaním súvisicich úkonov ( urgencií povinnému), ktorá agentúra v rámci plnenia týchto úloh okrem iného vypracovala Záverečnú správu k zákazke navrhovateľa, v ktorej opísala vykonané kroky a získané informácie ohľadom osoby, majetku a aktivít konateľa spol. L.-E. E..A..O..V správe sa o.i. uvádza, že na základe tej skutočnosti, že L. L. Z. nereagoval na výzvy k uhradeniu pohľadávky, bol vykonaný kontakt na súdneho exekútora G.. B. C., ktorému po dohode bola vykonaná asistencia a ochrana pri výkone exekúcie v sídle spol. L.-E. E..A..O.., pri ktorej bolo zistené, že v sídle spoločnosti sa nachádza dostatok majetku, ktorým by bolo možné pokryť požiadavku oprávnenej osoby. Pri tejto činnosti však exekútor po telefonickom dohovore údajne s L. Z. akciu výkonu exekúcie odvolal s tým, že bude vykonaná neskôr.
V správe sa tiež uvádza, že v prípade konateľa spoločnosti sa jedná o osobu, ktorá bola v minulosti trestne stíhaná v bývalej Juhoslávii.
Ďalej mal súd preukázané, že navrhovateľ dňa 04.01.2005 podal na Okresný súd Dunajská Streda návrh na zmenu súdneho exekútora z dôvodu, že nebol spokojný s dovtedajším priebehom exekúcie, uviedol, že do dnešného dňa nebol informovaný o vykonaných úkonoch exekútora, je nútený považovať jeho konanie za liknavé a s jeho postupom nie je spokojný. Súčasne navrhol nového exekútora v osobe C.. I. E.. Dňa 22.05.2005 vydal súdny exekútor exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Uznesením OS Dunajská Streda č.k. XEr XXX/XX-XX zo dňa
08.06.2005, právoplatným dňa 14.06.2005 súd nepovolil zmenu exekútora na návrh oprávneného, pričom v odôvodnení sa uvádza, že oprávnený nenavrhol súdneho exekútora, ktorého žiadal poveriť vykonaním exekúcie, a tiež sa v ňom uvádza, že súdny exekútor, ktorému žiadosť navrhovateľa bola doručená na vyjadrenie, súdu oznámil, že návrh považuje za nedôvodný, u povinného zatiaľ nezistil žiadny majetok podliehajúci exekúcii, oprávnený bol ale o všetkých úkonoch bezprostredne informovaný a písomnosti za neho preberal splnomocnený zástupca, pričom oprávnený sa na dohodnuté stretnutie dňa 17.01.2005 o 9.00 hod. bez ospravedlnenia nedostavil. Na základe uvedeného Okresný súd Dunajská Streda dospel k záveru, že návrh na zmenu exekútora nebol dôvodný - návrh bol doručený iba necelé dva mesiace potom, čo exekútorovi bolo doručené poverenie na výkon exekúcie a z tohoto dôvodu nie je možné súhlasiť s tvrdeniami oprávneného, že konanie súdneho exekútora je liknavé.
Dňa 27.05.2005 podal navrhovateľ sťažnosť na MS SR na nečinnosť Okresného súdu Dunajská Streda. Dňa 27.03.2008 obdržala sťažnosť navrhovateľa aj Slovenská komora exekútorov, ktorá prešetrila sťažnosť na postup súdneho exekútora G.. B. C. a dňa 11.08.2008 oznámila navrhovateľovi, že ju považuje za neopodstatnenú, keď posúdením skutkového stavu bolo zistené, že súdny exekútor postupoval pri vykonávaní predmetnej exekúcie v súlade s ust. Exekučného poriadku aj v súlade s ostatnými osobitnými predpismi. Dňa 08.09.2009 podal navrhovateľ žiadosť na Ministerstvo spravodlivosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti Slovenskou komorou exekútorov, na ktorú ministerstvo odpovedalo dňa 22.12.2009 tak, že sťažnosť považuje za nedôvodnú, keď ministerstvo má z obsahu spisového materiálu a navrhovateľom predložených príloh preukázané, že súdny exekútor postupoval v súlade s ust. Exekučného poriadku a ostatnými právnymi predpismi.
Medzičasom súdny exekútor zaslal dňa 15.06.2005 navrhovateľovi žiadosť o poskytnutie preddavku na trovy exekúcie vo výške 5.000,- Sk a dňa 14.10.2005 mu poslal rovnakú opakovanú žiadosť. Navrhovateľ na žiadosti nereagoval a preddavok neuhradil. Listom zo dňa 13.11.2008 informoval exekútor navrhovateľa o prebiehajúcej exekúcii a súčasne mu oznámil, že podal návrh na Okresný súd Dunajská Streda na zastavenie exkúcie podľa § 31 ods. 1 Exekučného poriadku. Okresný súd Dunajská Streda napokon zastavil exekúciu uznesením č.k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 25.09.2009, právoplatným dňa 09.10.2009 ( čo do zastavenia) a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov exekučného konania. Dôvodom zastavenia exekúcie bolo nezloženie preddavku na odmenu exekútora a náhradu jeho hotových výdavkov podľa § 31 ods. 1 Exekučného poriadku.
Navrhovateľ vidí príčinu nevymoženia pohľadávky v nesprávnom úradnom postupe Okresného súdu Dunajská Streda a postupe súdneho exekútora G.. B. C., pričom nevymožením pohľadávky sa cíti poškodený o sumu 9.959,18 eur, ktorá mu bola priznaná súdnym rozhodnutím, avšak nebola vymožená podľa navrhovateľa práve v dôsledku
nesprávneho úradného postupu označených orgánov štátu, preto má navrhovateľ za to, že štát za škodu zodpovedá. Zároveň sa navrhovateľ domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vyčíslenej v sume 33.193,92 eur z dôvodu, že jeho dôvera nielen v exekučný systém v SR je hlboko otrasená.
Odporca po začatí konania vzniesol námietku premlčania.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 2 cit. zák. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Podľa § 19 ods. 3 cit. zák. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania, súd nemôže premlčané právo priznať a návrh na začatie konania v takomto prípade zamietne. V zmysle ustálenej judikatúry platí, že ak je v konaní uplatnená námietka premlčania, je na súde, aby sa v súlade so zásadou hospodárnosti konania obsiahnutou v § 6 O.s.p. prednostne zaoberal len otázkou premlčania práva, pokiaľ to rýchlejšie a účinnejšie vedie k vydaniu rozhodnutia vo veci samej a nie samým nárokom. Ak je teda vynútiteľnosť určitého práva odvrátená dôvodnou námietkou premlčania, súd nemôže už z tohto dôvodu uplatnené právo priznať. Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania, ktorá bola súčasťou obrany odporcu, sa súd preto prednostne zaoberal touto námietkou a dospel k záveru, že bola vznesená dôvodne, pričom na dĺžku premlčacej lehoty treba v uvedenom prípade aplikovať osobitnú právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 514/2003 Z.z., ktorý vo svojom § 19 ods. 1 ustanovuje premlčaciu lehotu troch rokov odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu, kedy navrhovateľ zdôvodňuje podanú žalobu nesprávnym postupom súdu a súdneho exekútora v exekučnom konaní č.k. Y. XX/XX, ktoré z dôvodu nesprávnych postupov týchto orgánov vyústilo do zastavenia exekúcie bez vymoženia čo i len časti navrhovateľovej pohľadávky, treba odvíjať začiatok plynutia premlčacej lehoty odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 25.09.2009, ktorým bolo exekučné konanie zastavené. Keďže toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2009, má sa za to, že najneskôr v uvedený deň sa navrhovateľ ako poškodený dozvedel o ním tvrdenej škode, t.j. o nevymožení jeho pohľadávky vo výške 9.959,18 eur, ktorú skutočnosť navrhovateľ dáva priamo do súvislosti s navrhovateľom tvrdenou ujmou v jeho majetkovej sfére, vyjadrenou sumou 9.959,18 eur (teda vo výške nevymoženej pohľadávky). Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že o uvedenom uznesení
súdu sa dozvedel až následne s odstupom takmer štyroch mesiacov a to dňa 11.02.2010, tento argument neobstojí, pretože ako z predložených listinných dôkazov vyplýva, navrhovateľ bol v exekučnom konaní zastúpený advokátkou, ktorej bola písomnosť doručovaná a až po tomto doručení mohlo uznesenie nadobudnúť právoplatnosť. Je teda zrejmé, že vedomosť navrhovateľa o vydanom uznesení predchádzala jeho právoplatnosť ( prípadné zanedbanie plnenia povinností advokáta sice môže mať za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie, čo však je už iný právny vzťah, ktorý nie je predmetom tohto konania). Súd preto vychádzal z toho, že navrhovateľ mohol po prvý raz uplatniť právo na náhradu škody deň nasledujúci po právoplatnosti citovaného uznesenia a to v lehote troch rokov, teda do 10.10.2012. Táto lehota by neplynula počas predbežného prerokovania jeho nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti až do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov, avšak z vyjadrenia odporcu, ktoré navrhovateľ nevyvrátil vyplýva, že navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na MS SR až dňa 31.07.2013, teda v čase, kedy bol nárok už premlčaný. Keďže potom navrhovateľ podal žalobu na súd až dňa 01.08.2013, je nepochybné, že námietka premlčania bola vznesená odporcom dôvodne, pretože v čase podania žaloby bol už jeho nárok premlčaný. Vychádzajúc z uvedeného súd nemal dôvod meritórne posudzovať jeho nárok a žalobu o náhradu škody z dôvodu premlčania zamietol. Pokiaľ ide o požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy, táto v zmysle § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. by prichádzala do úvahy iba v prípade, ak by iba samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, čo však v uvedenom prípade nie je naplnené. U navrhovateľa ku konštatovaniu porušenia práva nedošlo, keďže nárok je premlčaný a preto náhrada nemajetkovej ujmy neprichádza do úvahy, pretože tento nárok je na prvý nárok viazaný.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 O.s.p., právo na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi, ktoré si uplatnil vo výške 17,93 eur ako hotové výdavky spočívajúce v skutočných nákladoch na pohonné hmoty služobným motorovým vozidlom, vzniknuté odporcovi za jeho
účasť na pojednávaní dňa 02.10.2014 pri ceste z Bratislavy do Piešťan, ktoré mu súd po ich preukázaní priznal a k ich zaplateniu zaviazal neúspešného odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti ( t.j. z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), musí z neho byť zrejmé proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.