Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cpr/1/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci X. G. S., X.. XX. XX. XXXX, L. L. L., H. X, v konaní zastúpeného JUDr. Ivanom Pupákom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 20, proti odporcovi CUSTOM, s.r.o., so sídlom Badín č. 3, Badín, IČO: 36 035 939, v konaní zastúpeného JUDr. Zuzanou Oravcovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Skuteckého ulica č. 12, o určenie, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dňa 03. 12. 2012 a zaplatenie 80,57 Eur, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 343,46 Eur, na účet právnej zástupkyne odporcu vedený v SLSP a.s., číslo: A.: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, R.: D., a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 16. 01. 2013 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí pôvodne určil, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom na základe výpovede danej odporcom zo dňa XX. XX. XXXX skončil dňa XX. XX. XXXX. Zároveň žiadal určiť povinnosť vyplatiť navrhovateľovi odstupné vo výške dvojmesačného priemerného zárobku.

Po doplnení žalobného návrhu podaním zo dňa 19. 03. 2013 žiadal navrhovateľ, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 80,57 Eur.

Návrhom na zmenu žalobného návrhu, ktorú súd pripustil dňa 02. 10. 2014, žiadal navrhovateľ súd, aby určil, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dňa 03. 12. 2012 dohodou v zmysle . Zároveň žiadal zaplatiť odporcu sumu 80,57 Eur.

Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas.

Navrhovateľ vo svojom písomne podanom návrhu uviedol, že s odporcom uzatvoril pracovnú zmluvu dňa XX. XX. XXXX na výkon strážnej služby. Dňa 28. 11. 2012 mu predložil písomné vyhotovenie výpovede z pracovného pomeru podľa a . On sám svojím podpisom potvrdiť prevzatie takejto výpovede odmietol. V ten istý deň doporučeným listom oznámil odporcovi stanovisko k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou a oznámil odporcovi záujem skončiť pracovný pomer dohodou. Odporca mu doručil písomné vyhotovenie výpovede doporučeným listom dňa 01. 12.

2012. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že dňa 28. 11. 2012 odmietol prevziať výpoveď na základe zákonnej právnej domnienky má za to, že výpoveď mu bola doručená v tento deň, t. j. 28. 11. 2012.

Uviedol, že odporca mu bol povinný takejto žiadosti vyhovieť v zmysle . Naliehavosť určovacej žaloby zdôvodnil tým, že príslušný úrad práce na základe takéhoto skutkového stavu ho nemôže zaradiť do zoznamu uchádzačov o zamestnanie pre účely podpory v nezamestnanosti od 01. 12. 2012.

Zároveň sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 80,57 Eur, ktoré zdôvodnil tak, že výška odstupného sa vypočítala podľa dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, a keďže jeho priemerný mesačný zárobok bol 426,65 Eur, odstupné vo výške dvojmesačného priemerného mesačného zárobku predstavuje sumu 853,30 Eur. Odporca poskytol navrhovateľovi peňažné plnenie, ktoré navrhovateľ nevie identifikovať a to za mesiac december roku 2012 vo výške 370,74 Eur a za mesiac január 2013 sumu 401,99 Eur, spolu 772,73 Eur. Po vykonanom zápočte peňažného plnenia teda obdržal navrhovateľ nárok, ktorý je nižší o 80,57 Eur, ktorého sa domáha touto svojou žalobou.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že k doručeniu výpovede dňa 28. 11. 2012 došlo takým spôsobom, že mu výpoveď bola doručená, on si túto prečítal a vzhľadom k tomu, že si nebol presne istý o čo sa jedná, v tento deň skutočne takúto výpoveď neprevzal, navrhovateľ ďalej nastúpil na poslednú zmenu, ktorá bola naplánovaná na 29. a 30. 11. 2012. Následne zo strany odporcu mu bolo oznámené, že od 01. 12. 2012 nemá nastupovať do práce a toto sa dialo až do 31. 01. 2013, kedy pracovný pomer skončil. Za tento čas mu práca prideľovaná nebola, napriek tomu, že takáto povinnosť zamestnávateľovi vyplýva. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ mal záujem skončiť pracovný pomer dohodou napísal oznámenie zo dňa 28. 11. 2012 a mal záujem stretnúť sa so zástupcami odporcu, k čomu však nedošlo, písomnosť o tom, že má navrhovateľ záujem skončiť pracovný pomer dohodou odporca prevzal až dňa 03. 12. 2012, pričom takáto informácia vyplýva z oznámenia Slovenskej pošty a.s. zo dňa 17. 10. 2013, ktoré súdu aj predložil. Uviedol, že konkludentným správaním sa odporcu o tom, že nemá záujem, aby navrhovateľ ďalej pracoval, došlo ku skončeniu pracovného pomeru najneskôr ku dňu 03. 12. 2012.

Navrhovateľ osobne vo svojej výpovedi uviedol, že dňa XX. XX. XXXX niekedy ráno o 8.30 h mu v aute B. Ď. bol predložený list, ktorý bol nazvaný ako Výpoveď, ktorú si prečítal a tento mu uvádzal, aby podpísal jeho prevzatie. Vzhľadom k tomu, že po prečítaní takéhoto oznámenia si všimol, že tam nie je pečiatka a podpis, túto listinu teda neprevzal a z auta vystúpil a odišiel domov.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení a tak isto vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že dňa XX. XX. XXXX doručil navrhovateľovi vo vonkajšom priestranstve výpoveď z pracovného pomeru, ktorú si navrhovateľ pred sviatkami odmietol prevziať, čím nastali účinky doručenia predkladané v ustanovení . Uviedol ďalej, že rovnakú výpoveď dostali aj ďalší dvaja zamestnanci odporcu, pretože došlo k neočakávanému zrušeniu prevádzky objektu, v ktorom boli títo zamestnanci pridelení na výkon strážnej služby a pre odporcu sa stali nadbytočnými.

Odporcovi bol dňa 03. 12. 2012 doručený list navrhovateľa nazvaný „Stanovisko k Vášmu návrhu na ukončenie pracovného pomeru“, v ktorom sa okrem iného uvádzalo, že v prípade, že mu bude na patričnom mieste doručená písomná výpoveď, žiada, aby pracovný pomer skončil dohodou.

Odporca ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že písomnosti sa zamestnancovi doručujú zo strany zamestnávateľa v pracovisku, v jeho byte, alebo kdekoľvek bude zastihnutý a preto námietka navrhovateľa ohľadne doručenia výpovede na verejnom priestranstve nie je na mieste. Zároveň poukázal na ustanovenie , pretože zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. V danom prípade sa jedná o hmotnoprávnu lehotu, kde je potrebný, aby bol prejav vôle navrhovateľa ukončiť

pracovný pomer dohodou, doručený odporcovi, teda musí mu byť k dispozícii pred začatím plynutia výpovednej doby, ktorá v tomto prípade začala plynúť dňa 01. 12. 2012. Do dispozície odporcu sa takýto prejav vôle dostal až dňa 03. 12. 2012. Pokiaľ teda navrhovateľ mal záujem ukončiť pracovný pomer pred plynutím výpovednej doby dohodou, mal možnosť o to požiadať do 30. 11. 2012.

Na základe uvedeného potom navrhovateľovi zanikol pracovný pomer u odporcu uplynutím výpovednej lehoty dňom 31. 01. 2013. K tomuto dňu bol navrhovateľ aj odhlásený zo všetkých príslušných poisťovní. Navrhovateľovi potom nemohol vzniknúť nárok, ktorý odôvodňuje vo výške 80,57 Eur, pretože počas dvojmesačnej výpovednej doby mu bola vyplácaná mzda.

Odporca ďalej uviedol, že nemal objektívnu možnosť prideľovať mu prácu z toho dôvodu, že ku dňu 30. 11. 2012 došlo ku zrušeniu časti zamestnávateľa a zároveň k ukončeniu spolupráce s obchodnou spoločnosťou KOVA, teda miesto, kde navrhovateľ vykonával svoju činnosť. Pokiaľ navrhovateľ mal v úmysle napadnúť neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, mohol tak urobiť v dvojmesačnej prekluzívnej lehote.

Súd ďalej vykonal dokazovanie listou nazvanou Výpoveď z pracovného pomeru v zmysle a zo dňa 28. 11. 2012, na základe ktorej zistil, že odporca dal navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru z dôvodov, že spolupráca so spoločnosťou KOVA s.r.o. je ukončená neočakávane ku dňu 30. 11. 2012, kde navrhovateľ vykonával strážnu službu a to fyzickú ochranu majetku v objekte práve tejto spoločnosti. Z tohto dôvodu k uvedenému dátumu miesto výkonu práce v dôsledku organizačných zmien zaniká a navrhovateľ je nadbytočný. Z uvedenej výpovede ďalej vyplýva, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil uplynutím výpovednej doby, ktorá predstavuje dva mesiace a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Z uvedenej výpovede je teda zrejmé, že vzhľadom na organizačné zmeny u odporcu nemá možnosť ďalej zamestnávať navrhovateľa a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Dôvodom teda je ustanovenie a vzhľadom k tomu, že došlo k zrušeniu časti zamestnávateľa a stal sa navrhovateľ ako zamestnanec nadbytočný. Daná výpoveď je podpísaná konateľom odporcu s poznámkou o tom, že navrhovateľ po prečítaní výpoveď odmietol osobne prevziať. Takýto záznam vykonal B. Ď.Č., pričom výpoveď obsahuje aj podpis Ľ. Ď. ako svedka.

Súd ďalej zistil, že B. Ď. má generálnu plnú moc od konateľa odporcu týkajúcu sa ho zastupovaním ohľadne spoločnosti odporcu, najmä vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti adresované odporcovi alebo konateľovi podával návrhy, žiadosti, uzavieral zmiery, uplatňoval nároky, vzdával sa nárokov a ďalšie. Ďalej plná moc sa vzťahuje k podpisovaniu všetkých písomných dokladov týkajúcich sa spoločnosti odporcu.

Podľa a , písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa a , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť,

b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa , ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1, zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtom mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa .

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania existoval pracovnoprávny vzťah, kedy navrhovateľ pracoval u odporcu od 01. 11. 2008 a výkon jeho práce bola strážna služba. Táto okolnosť v konaní sporná medzi účastníkmi konania nebola.

Súd mal ďalej vo veci preukázané, že odporca dal navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru v zmysle a listom zo dňa 28. 11. 2012.

Takúto výpoveď doručoval odporca prostredníctvom svojho splnomocnenca navrhovateľovi, ktorý ju v uvedený deň t. j. 28. 11. 2012 odmietol prevziať. Táto okolnosť medzi účastníkmi konania taktiež nebola sporná, pretože tvrdenia oboch účastníkov konania ohľadne predloženia takejto výpovede a odmietnutia jej prevzatia uvádzali obe sporné strany v konaní.

Pokiaľ navrhovateľ namietal v priebehu konania formálne nedostatky takejto výpovede, k uvedenému súd uvádza, že v prípade existencie takýchto nedostatkov bolo jeho právom domáhať sa určenia neplatnosti takejto výpovede. Táto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola a ani tvrdená nebola v tom zmysle, že by sa navrhovateľ domáhal vyslovenia neplatnosti takto podanej výpovede.

Z uvedeného teda súd konštatuje, že mal za preukázané v konaní, že výpoveď zo strany odporcu navrhovateľovi bola riadne doručená dňa 28. 11. 2012.

Z uvedeného potom vyplýva, že výpovedná lehota začala plynúť dňa 01. 12. 2012 a uplynula dňom 31. 01. 2013, kedy sa pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil. Pokiaľ navrhovateľ mal v úmysle skončiť pracovný pomer dohodou v zmysle , lehota v ktorej mohol svoj hmotnoprávny nárok uplatniť u odporcu, bola v období od 28. 11. 2012 do 30. 11. 2012. Pokiaľ takýto hmotnoprávny úkon vo vzťahu k odporcovi navrhovateľ v tejto lehote neurobil, v zmysle uplynutím lehoty 30. 11. 2012 mu takéto právo zaniklo a 01. 12. 2012 začala plynúť výpovedná lehota. Skutočnosť ohľadne doručenia takéhoto návrhu navrhovateľa odporcovi bola v konaní preukázaná tak, že jeho list nazvaný ako Stanovisko k Vášmu návrhu na ukončenie pracovného pomeru zo dňa XX. XX. XXXX bol doručený odporcovi až dňa 03. 12. 2012, teda v čase, kedy už výpovedná lehota plynula.

Na základe uvedeného potom súd konštatuje, že výpoveď danú odporcom navrhovateľovi súd považoval za platnú vzhľadom k tomu, že táto nebola napadnutá žalobou o neplatnosť výpovede, táto bola platným spôsobom doručená dňa 28. 11. 2012, a keďže navrhovateľ svoj hmotnoprávny nárok v zmysle neuplatnil v lehote do začatia plynutia výpovednej lehoty, t. j. do dňa 01. 12. 2012, takýto nárok mu zanikol a preto sa nemohol domáhať určenia skončenia pracovného pomeru dohodou ku dňu 03. 12. 2012.

Z týchto dôvodov preto súd návrhu navrhovateľa vyhovieť nemohol a jeho návrh ako nedôvodný zamietol.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle tak, že navrhovateľovi ako účastníkovi v spore neúspešnému, právo na náhradu trov konania priznať nemohol, naopak právo na náhradu trov konania mal odporca, ktorý si uplatnil náhradu trov konania a to ako trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby v roku 2013 a to 20. 08. 2013 príprava a prevzatie zastúpenia 21. 08. 2013 vyjadrenie k žalobe a dňa 21. 10. 2013 účasť na pojednávaní, každý úkon právnej služby po 60,07 Eur, spolu 180,21 Eur a trovy právneho zastúpenia za právne úkony v roku 2014 dňa 23. 01. 2014 a 02. 10. 2014 účasť na pojednávaní každý úkon po 61,87 Eur, spolu 123,74 Eur a tri režijné paušály po 7,81 Eur a 2 x režijný paušál po 8,04 Eur, spolu 343,46 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa. ( , ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.

233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.