Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sp/24/2014

Potvrdené rozhodnutím 1Sža/42/2014
„Identifikačné číslo spisu: 7014201125 Dátum vydania rozhodnutia: 11.11.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7014201125.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa : W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., štátny príslušník Mongolska, bez cestovných dokladov, t.č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov, Sečovce, zastúpený: JUDr. Marianna Lechmanová, advokátka, Štúrova 20, Košice, IČO: 42 249 163, proti odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. s. PPZ-HCP-PO9- 363-011/2014 zo dňa 26. augusta 2014, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 1. októbra 2014, č. k. 4Sp/24/2014-38, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 1. októbra 2014, č. k. 4Sp/24/2014-38, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Stykovou v právnej veci navrhovateľa: W. T., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., štátny príslušník A., bez cestovných dokladov, t.č. Ú. Z. Y. Z. T., S., zastúpený: JUDr. Marianna Lechmanová, advokátka, Štúrova 20, Košice, IČO: 42 249 163, proti odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. s. PPZ-HCP-PO9-363-011/2014 zo dňa 26.08.2014, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. s. PPZ-HCP-PO9-363-011/2014 zo dňa 26.08.2014.

Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Odporca napadnutým rozhodnutím č. s. PPZ-HCP-PO9-363-011/2014 zo dňa 26.08.2014 v zmysle o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) zaistil navrhovateľa dňom 26.08.2014 o 15:00 hod. na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 26.01.2015, na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku a na výkon jeho zaistenia určil Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v S. (ďalej len „Ú. S.“).

Z dôvodov rozhodnutia odporcu vyplýva, že navrhovateľ bol vrátený z územia K. I. podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /EÚ/ č. 604/2013 Z. z. zo dňa 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu, zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. Navrhovateľ bol dňa 31.05.2013 o 02:30 hod. kontrolovaný hliadkou OHK PZ A. K. a nakoľko nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, bol predvedený na OHK PZ A. K.. Odporca zistil, že navrhovateľ neoprávnene prekročil štátnu hranicu z územia Q. do Slovenskej republiky v nočných hodinách dňa 30.05.2013 - 31.05.2013 v presne nezistenom mieste a čase. Následne dňa 31.05.2013 navrhovateľ požiadal o udelenie azylu, na základe čoho bol presunutý do Pobytového tábora v F. E. K., odkiaľ dňa 13.08.2013 ušiel a konanie o udelenie azylu bolo dňa 26.08.2013 zastavené v zmysle o azyle. V zmysle Dublinského dohovoru bol navrhovateľ transferovaný s eskortou späť na územie Slovenskej republiky z územia K. I. dňa 26.08.2014, kedy bolo začaté konanie o jeho zaistení podľa .

V ďalšej časti rozhodnutia odporca citoval výpoveď navrhovateľa zo Zápisnice o vyjadrení účastníka konania, spísanej dňa 26.08.2014 pod číslom č. s.: PPZ-HCP-PO9-363-010/2014.

Odporca uviedol ďalej právnu úpravu - Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, Smernicu EP a Rady 2013/33/EÚ zo dňa 26.6.2013, čl. 18 Charty základných práv EÚ, čl. 14 Všeobecnej deklarácie o ľudských právach, poukázal na rozsudky NS SR a . Podkladom pre vydanie rozhodnutia boli informácie o Dublinskom transfere, zápisnica o vyjadrení účastníka, výsledok z lustrácie v IS MV SR a rozhodnutie Migračného úradu MV SR zo dňa 26.08.2013, z ktorých vyvodil, že u navrhovateľa existuje vysoké riziko jeho úteku z územia Slovenskej republiky, s prihliadnutím na skúsenosti s utečencami po podaní žiadosti o azyl.

Vo svojom rozhodnutí odporca skúmal rodinné väzby a ekonomickú situáciu navrhovateľa a zistil, že tento nemá žiadne rodinné väzby na území SR, nemá finančné prostriedky, nemá na území SR rezervované ubytovanie alebo zabezpečené zamestnanie a z toho dôvodu mu policajný útvar neuložil povinnosť v zmysle , pretože nemá na území SR žiadne väzby, nielen rodinné, neovláda slovenský jazyk a nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie ubytovania.

Odporca dospel k záveru, že zaistenie navrhovateľa je nevyhnutné, nakoľko je vysoké riziko jeho úteku, a preto rozhodol, vzhľadom na podanú žiadosť o azyl podľa ust. . Zaistenie určil do 26.01.2015 a odôvodnil lehotami, ktoré sú uvedené v ust. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov a aplikačnou praxou Migračného úradu MV SR. Ďalej poukázal na ust. , , , ako aj na čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Navrhovateľ prostredníctvom splnomocnenej advokátky podal v zákonnej lehote opravný prostriedok.

N á m i e t k y :

1/ nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, vo vzťahu k čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd,

2/ neskúmanie príčin úteku z pobytového tábora v roku 2013 a absentujúca úvaha správneho orgánu k ďalšiemu riziku úteku navrhovateľa, odvolávajúc sa na všeobecnú prax, týkajúcu sa ostatných utečencov,

3/ skúmanie alternatív zaistenia iba formálnym spôsobom,

4/ neprimerane dlhá doba zaistenia, s poukazom na príručku UNHCR,

Splnomocnená advokátka poukázala na rozhodovaciu činnosť a na nález Ústavného súdu, publikovaný pod č. . Navrhla rozhodnutie odporcu zrušiť a bezodkladne navrhovateľa prepustiť zo zaistenia.

K opravnému prostriedku sa dňa 22.09.2014 vyjadril odporca. Podrobne sa vyjadril ku všetkým odvolacím námietkam navrhovateľa. Odvolal sa na podklady uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktoré odôvodňovali zaistiť navrhovateľa podľa ust. s odkazom na právnu argumentáciu v rozhodnutí. Neprítomnosť navrhovateľa v azylovom konaní na území SR preukazuje, že navrhovateľ nemal v úmysle zostať na území SR, ale svojvoľne migroval medzi štátmi EÚ, až kým nebol zadržaný vo K. I. a prijatý na územie SR. Podľa odporcu mal navrhovateľ dostatok priestoru a možnosť, aby v konaní o jeho zaistení uviedol všetky skutočnosti, ktoré tvorili podklad na

vydanie rozhodnutia. Skutočnosti zisťované k alternatívam zaistenia potvrdili, že navrhovateľ nie je finančne zabezpečený, pričom citoval vyhl. č. o určení sumy finančných prostriedkov potrebných pre pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území SR. Uviedol tiež, že navrhovateľ za obdobie od 13.08.2013 do 26.08.2014 sa nezaujímal o stav azylového konania na území SR. Tomuto nasvedčujú aj skutočnosti, že navrhovateľ ušiel do zahraničia a nečakal na rozhodnutie o jeho žiadosti. Navrhol rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle , nakoľko splnomocnená advokátka navrhovateľa i odporca s tým súhlasili a nie je to v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 01.10.2014 o 10:20 hod.. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne, náležite posúdené aj po právnej stránke.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( ).

Krajský súd, viazaný pri svojom rozhodovaní dispozičnou zásadou v zmysle , , sa zaoberal odvolacími námietkami splnomocnenej advokátky navrhovateľa.

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie citovaného rozhodnutia odporcu zo dňa 26.08.2014, ktorým odporca v zmysle zaistil navrhovateľa dňom 26.08.2014 o 15:00 hod. na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 26.01.2015 na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odporca v prejednávanej veci v správnom konaní dostatočne zistil skutkový stav v súlade s o správnom konaní a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa, podaný prostredníctvom splnomocnenej advokátky, nie je dôvodný.

Dňa 31.05.2013 navrhovateľ požiadal o azyl z dôvodu zlej situácie pre rodinu a z obavy o svoj život a bol umiestnený v Záchytnom tábore v G.. Po preložení do Pobytového tábora K. F. E. K., odkiaľ dňa 13.08.2013 svojvoľne odišiel, sa zdržiaval vo K. I.. Na základe informácie o dublinskom transfere z K. I. do SR (MÚ MV SR č.p. MÚ-231/DS-DŽ-2014) bol v zmysle Dublinského nariadenia vrátený späť na územie SR z K. I.. Je pozitívne lustrovaný v IS CLK a IS MIGRA.

Podľa názoru krajského súdu sa odporca vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal skutkovými okolnosťami, z ktorých vyvodil záver, že zaistenie žiadateľa o udelenie azylu je potrebné z dôvodu . Existenciu rizika úteku navrhovateľa odporca v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil skutkovými okolnosťami, že navrhovateľ po tom, čo prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území SR, svojvoľne opustil pobytový tábor s voľným pohybom a územie SR, aby uskutočnil svoj pôvodný zámer dostať sa do E. a od tohto času sa ani nezaujímal o výsledok azylového konania. Navrhovateľ uviedol, že na území SR nezotrval, pretože si myslel, že v azylovom konaní bude pokračovať v E. a obával sa, že azyl nedostane a bude vrátený späť. Na záver dodal, že to je všetko, čo chcel uviesť a viac sa nechce vyjadrovať k tejto veci. Krajský súd preto považoval za neopodstatnenú túto odvolaciu námietku.

V zmysle policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné, menej závažné prostriedky, na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia

nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. Odporca sa vo svojom rozhodnutí zaoberal možnosťami uložiť navrhovateľovi povinnosť v zmysle , ako to už bolo uvedené a jeho neuloženie odôvodnil osobnými a ekonomickými pomermi účastníka konania. Aj v tomto smere preto krajský súd považoval za nedôvodnú odvolaciu námietku ohľadom prezumpcie zaistenia. V roku 2013 po podaní žiadosti o azyl bol navrhovateľ umiestnený v pobytovom tábore, teda nebol zaistený, čo navrhovateľ využil na nelegálny vstup na územie E.. Vzhľadom na túto skutočnosť je preto odôvodnený záver odporcu o účelovosti žiadosti navrhovateľa o azyl, hoci táto skutočnosť nie je zákonnou podmienkou zaistenia navrhovateľa v zmysle .

Navrhovateľ bol zaistený v deň jeho transferu z územia K. I. podľa Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013 a súd posudzuje napadnuté rozhodnutie odporcu na základe skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s tým poukazuje krajský súd na nález Ústavného súdu SR č. k. -50, ktorý v bode 7.2 uviedol, že „zaistený cudzinec nemusí byť z pohľadu článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru reálne a efektívne vyhostiteľný ihneď v okamihu zaistenia, pretože počas konania o vyhostení môže konajúci orgán verejnej moci zistiť také okolnosti, ktoré vyhosteniu bránia, ale v čase zaistenia známe neboli, rovnako ako môže príslušný orgán zistiť také skutočnosti, ktoré pôvodne neprípustne sa javiace vyhostenie umožnia. Opačný výklad by robil zaistenie na účely konania o vyhostení podľa článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru neprípustným.“

Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné považovať námietky navrhovateľa pod č. 1/, 2/ a 3/ za opodstatnené.

K námietke 4/, týkajúcej sa doby zaistenia súd uvádza, že táto dĺžka bola riadne odôvodnená v súlade s platnou právnou úpravou, pričom táto sa počas celého zaistenia monitoruje, či je opodstatnená alebo nie, s poukazom na ust. . Odporca stanovil čas, dokedy sa nevyhnutne musia vykonať všetky opatrenia k tomu, aby sa zistili skutočnosti uvádzané navrhovateľom v azylovom konaní, o ktorom sa má rozhodnúť v zákonnej lehote podľa ust. o azyle.

Zákonná dikcia ustanovenia upravuje oprávnenosť na zaistenie žiadateľa o udelenie azylu v prípade, ak je potrebné zistiť skutočnosti, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko úteku.

Riziko úteku upravuje ust. , podľa ktorého sa rizikom úteku rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

Krajský súd je toho názoru, že riziko úteku u navrhovateľa je dané, aj bez ohľadu na to, že navrhovateľ túto nechce spájať s predchádzajúcim útekom. Predpokladom na túto obavu je celkové správanie sa navrhovateľa, ktorý síce podal žiadosť o udelenie azylu na území SR, ale sám ušiel z príslušného zariadenia na území SR a bol vrátený z územia K. I. späť.

Podľa ust. , podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.

Z uvedených dôvodov nie je možné považovať námietky navrhovateľa pod bodom 4/ za opodstatnené, pretože tak dĺžka zaistenia, ako aj samotné skutkové okolnosti, ktoré viedli k tomuto zaisteniu, boli v súlade s platnou právnou úpravou, citovanou v napadnutom rozhodnutí.

Na záver k spomínanému nálezu Ústavného súdu SR krajský súd dopĺňa, že nemožno súhlasiť s paušálnym a inak bližšie neodôvodneným záverom navrhovateľa, že zaistenie navrhovateľa zo všetkých uvedených dôvodov nemôže spĺňať požiadavky na zásah do osobnej slobody jednotlivca v zmysle rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR.

Na základe uvedených skutočností považoval krajský súd odvolacie námietky splnomocnenej advokátky za nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach a argumentácii dôvodov zaistenia krajský súd poukazuje na písomné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Krajský súd námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnuté rozhodnutie odporcu č. s. PPZ-HCP-PO9-363-011/2014 zo dňa 26.08.2014 v zmysle ako zákonné potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením , pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporcovi žiadne nevznikli.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 7 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.