Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/35/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Jozef Mačej a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, Bratislava, zastúpený: OFFICIUM G, s.r.o. v likvidácii, IČO 35 885 459, so sídlom Jahodná 3369/9, Poprad, proti žalovanému: A. B., narodený X.XX.XXXX, bytom C., o zaplatenie 1.678,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -68 zo dňa 24.5.2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému, ktorý má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, náhradu trov konania nepriznal.

Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení , , , , , , , , , , , , , posledná veta, o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, , , , , , , , , , , , Čl. 4 ods. 1, , Čl. 17 .

Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 10.1.2010 Úverovú zmluvu č. 003480327R, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver v sume 5.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60-tich mesačných splátkach vo výške 123,94 eur. Ročná úroková sadzba 16,9%, RPMN vo výške 20,33 %, celkové náklady dlžníka boli uvedené vo výške 2.655,80 eur. Žalovaný mal platiť poistenie vo výške 9,55 eur mesačne a poplatok za vedenie úveru vo výške 1,99 eur mesačne a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi celkovo sumu vo výške 7.989,32 eur, pričom poslednú platbu vykonal v mesiaci do 11.6.2014, t. j. dva roky pred dátumom splatnosti celého úveru.

Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že zmluva o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, síce obsahuje údaj o nákladoch v sume 2.655,80 eur, avšak táto suma nie je uvedená správne, nakoľko nezahŕňa jednak sumu samotného úveru, ako ani sumu poistenia. Celková suma úveru spolu s poistením a poplatkom za vedenie účtu je 8.228,80 eur. Zmluva o úvere je formulárová, pripravená žalobcom, pričom poistenie je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (rovnako poplatok za vedenie účtu v sume 1,99

eur), teda aj nevyhnutnou podmienkou poskytnutia úveru, pričom suma poistenia mala byť započítaná do celkových nákladov spotrebiteľa. Súd prvej inštancie mal súčasne za to, že po prepočítaní ročnej percentuálnej miery nákladov za použitia vzorca uvedeného v odseku 18. a započítaní poistenia úveru v rámci dosadenia hodnôt zo zmluvy vychádza hodnota RPMN vo výške 24,42%, teda aj tento údaj je v zmluve o úvere uvedený nesprávne. Žalobca v časti, kde do zmluvy o úvere bolo zahrnuté poistenie, ale nebolo započítané na RPMN, neuniesol dôkazné bremeno individuálneho dojednania, teda súd prvej inštancie považoval toto poistenie za neoddeliteľnú podmienku pri uzatváraní zmluvy o úvere za daných podmienok. Keďže zmluva o úvere neobsahovala všetky zákonné náležitosti, posudzoval súd prvej inštancie úver ako bezúročný a bez poplatkov. Odhliadnuc od uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalobca so žalovaným v zmluve o úvere nedojednali poplatky za výzvy a upomienky, a preto tieto vyhodnotil ako neplatné dojednanie zmluvnej pokuty s nedostatkom písomnej formy, ktoré taktiež nemožno priznať jednak pre rozpor so zákonom. Vzhľadom na uvedené dôvody súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaný preukázateľne na úver zaplatil sumu 7.989,32 eur, teda splatil celú sumu poskytnutého úveru.

Súd prvej inštancie žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní, náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia , . Žalobca v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie o nesprávnosti výpočtu celkových nákladov, pretože má za to, že tieto nemusia obsahovať výšku poskytnutého úveru, ani výšku poistného. Výška poskytnutého úveru nepredstavuje náklad žalovaného spojený s poskytnutím úveru, ale je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, no najmä samotným predmetom úveru. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď zmluvne dojednané poistenie úveru vyhodnotil ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a ako podmienku poskytnutia úveru, pretože poistenie úveru nie je podmienkou poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že žalobca poskytuje spotrebiteľské úvery aj bez poistenia úveru, nemá za to, že by mala byť výška poistného započítaná do celkových nákladov spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Poistenie nebolo podmienkou poskytnutia úveru, zo strany žalovaného bolo dojednané dobrovoľne, a preto nespadá do celkových nákladov žalovaného spojených s poskytnutím úveru. Žalobca trvá na tom, že celkové náklady žalovaného spojené s úverom boli vypočítané správne a zohľadňovali všetky náklady, ktoré podľa v tom čase platnej právnej úpravy zohľadňovať mali, a preto po dosadení takto vypočítaných celkových nákladov do vzorca pre výpočet RPMN, je výška RPMN v zmluve o úvere uvedená správne. Celková suma, ktorú by žalovaný za splnenia ideálnych podmienok zaplatil žalobcovi, by bola 7.655,80 eur. Táto suma zohľadňovala 60 x splátky vo výške 123,94 eur, 60 x 1,99 eur poplatok za správu úveru a poplatok za spracovanie úveru vo výške 100 eur. Z tejto sumy žalobca následne odpočítal výšku poskytnutého úveru, nakoľko tá nie je nákladom, ktorú by bol žalovaný povinný žalobcovi vrátiť ako výdaj (resp. cena za úver) vzniknutý v súvislosti s poskytnutím úveru, ale titulom samotnej podstaty inštitútu zmluvy o úvere. Takýmto spôsobom žalobca ustálil výšku celkových nákladov pre žalovaného na sumu 2.655,80 eur (7.655,80 eur - 5.000 eur = 2.655,80 eur). Zo zmluvy o úvere jasne a zreteľne vyplýva, že sa žalovaný zaviazal splácať istinu a úroky úveru v mesačných anuitných splátkach vo výške 123,94 eur, poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur, poistné vo výške 9,55 eur. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že žalovanému bol obsah zmluvy o úvere sprostredkovaný jasne, zreteľne, určito a nevzbudzujúc žiadne pochybnosti o výške mesačných, ako aj celkových nákladov súvisiacich s poskytnutím tohto úveru. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne ) a že odvolateľ v odvolaní použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (, ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.678,37 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úveru, v dôsledku absencie ktorých sa poskytnutý úveru považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho prieskumu posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( , čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

Porovnajúc odôvodnenie napadnutého rozsudku s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k zvolenému spôsobu rozhodnutia. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd prvej inštancie síce uvádza, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré nenáležite označuje číslami listov spisu (odsek 3. rozsudku súdu prvej inštancie), avšak neuvádza, aké skutkové zistenia z bližšie neidentifikovateľných listinných dôkazov vyplynuli, následne súd prvej inštancie vytvára veľmi strohý záver o skutkovom deji (odseky 4., 6. rozsudku súdu prvej inštancie) bez náležitého vyhodnotenia skutkových okolností prípadu. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Preskúmavaný rozsudok nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie síce opisuje obsah žaloby, z časti výpočet bližšie neidentifikovaných listinných dôkazov (nenáležite označených číslom listu spisu), odkaz na ostatný obsah spisového materiálu a tromi vetami formulovaný skutkový stav, avšak absentuje v ňom opísanie úvahy súdu prvej inštancie o zhodnotení skutkových zistení v nadväznosti na vykonané dôkazy. Súd prvej inštancie len stroho konštatuje, že údaj o sume nákladov 2.655,80 eur uvedený zmluve je nesprávny, keďže nezahŕňa jednak sumu samotného úveru a jednak sumu poistenia, pričom súd prvej inštancie neuvádza, z akých dôvodov, resp. na základe akej právnej normy, zahŕňa do nákladov úveru aj sumu samotného úveru. Vo vzťahu k poisteniu súd prvej inštancie bez akéhokoľvek zdôvodnenia konštatuje, že suma poistenia mala byť započítaná do celkových nákladov, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno individuálneho dojednania, keď nevysvetlil, prečo by malo mať individuálne dojednanie vplyv na započítanie alebo nezapočítanie poistenia do celkových nákladov. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že poistenie bolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k hodnote RPMN súd prvej inštancie uzavrel, že je v zmluve o úvere uvedená nesprávne (20,33 %), keďže jej výška je 24,42 %, avšak nepredložil žiaden výpočet, z ktorého by vyplynula hodnota RPMN uvádzaná súdom prvej inštancie. Bez zrejmého súvisu s dôvodom zamietnutia žaloby potom súd prvej inštancie rozvíja úvahu o poplatkoch za výzvy a za upomienky, pričom nie je zrejmé, aké konkrétne poplatky má na mysli (výška poplatku, deň vyúčtovania poplatku), ktoré bez akejkoľvek úvahy vyhodnocuje ako neplatné dojednanie zmluvnej pokuty s nedostatkom písomnej formy.

Podľa názoru odvolacieho súdu nie je záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby dostatočne odôvodnený. Súd prvej inštancie sa mal v rozhodnutí venovať presvedčivému odôvodneniu zamietnutia žaloby o zaplatenie sumy 1.678,37 eur s príslušenstvom. Za týchto okolností preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie nie je v súlade s ustanovením , keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom. Takýmto postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali procesné práva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť v odvolacom konaní.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto normy. Táto náležitosť odôvodnenia rozsudku taktiež absentuje, keďže súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku síce v odsekoch 8. – 30. cituje množstvo právnych noriem, avšak nevyjadruje sa k interpretácii ním citovaných právnych noriem aplikovaných na daný prípad. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, keď odôvodnenie jeho rozsudku neobsahuje vo svojom súhrne skutkovú situáciu predvídanú hypotézou právnej normy v nadväznosti na vyhodnotenie dôkaznej situácie a už vôbec neobsahuje žiadne úvahy o hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nepostačujúcim je tak konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaný preukázateľne zaplatil vyššiu sumu, ako bola suma poskytnutého úveru, a to bez náležitého odôvodnenia majúceho logickú postupnosť splňujúceho

požiadavku nadväznosti medzi skutkovými zisteniami získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi.

Preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie a procesného postupu súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že tvrdené odvolacie dôvody boli naplnené, keď súd prvej inštancie vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorých dôvodov sú jeho závery predčasné a svoje rozhodnutie založil tiež na nesprávnom právnom posúdení veci.

Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý súd prvej inštancie dostatočným spôsobom neodôvodnil zvolený spôsob rozhodnutia v prejednávanej veci, viedli k nesplneniu požiadavky obsiahnutej v ustanovení na riadne odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého žalobu v celom rozsahu zamietol. Len dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie môže zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne rozhodnutie a náležite odôvodnené rozhodnutie napĺňa ústavné kritéria vyplývajúce preň z SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu tak odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nespĺňalo zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku. V nadväznosti na to ďalej súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil vykonané dokazovanie a vytvoril skutkový základ bez náležitého odôvodnenia, pričom neuviedol myšlienkový postup, na základe ktorého relevantné skutkové zistenia podradil pod hypotézu ním aplikovaných právnych noriem. Tu potom nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania a nie vykonávanie celého ťažiskového dokazovania až na odvolacom súde, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

Podľa ustanovenia , odvolací súd preto zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a podľa ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie dôvodnosti základu a výšky uplatneného nároku. K tomu vyvodí zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi ktoré strany navrhli alebo ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ustanovenia , súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 ) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci je viazaný názorom odvolacieho súdu ( ) tak, ako ho vyjadril v tomto uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi strán sporu a zároveň, aby odôvodnenie spĺňalo náležitosti požadované ustanovením . Vyhne sa pritom formalistickému a paušálnemu prístupu pri hodnotení rozhodujúcich skutočností a tiež i pri ich vyjadrení v odôvodnení. Sústredí sa na dodržanie formy zmluvy, konkrétny obsah zmluvných dojednaní a tiež aj ich reálny dopad na vyváženosť posudzovaného právneho vzťahu strán, v záujme dosiahnutia podstaty procesným poriadkom sledovaného cieľa civilného sporového konania, ktorým je ochrana zákonnosti, spotrebiteľské právo nevynímajúc, nie ale ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami porušenia jeho právnych povinností. Bude mať tiež na zreteli, že podľa judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR imanentnou súčasťou

práva na súdnu ochranu podľa Článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je potreba vysporiadať sa v dôvodoch rozhodnutia tiež so zásadnými argumentmi strán sporu a preto neopomenie dať odpoveď mimo iného tiež na žalobcom prezentovanú argumentáciu a ním predložené otázky týkajúce platnosti zmluvy z pohľadu dodržania formy a obligatórnych náležitostí zmluvy. Pre prípad, že súd prvej inštancie dospeje k záveru o ich splnení, bude sa ďalej zaoberať splnením podmienok pre zosplatnenie úveru a omeškania žalovaného. V odôvodnení rozhodnutia je nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením Civilného sporého poriadku odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( ).

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).