Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ro-360-2013.pdf
PDF · 70.19 KB
No categories available
16Ro/360/2013
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Korytár s.r.o., so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13, IČO: 47 243 279, proti odporkyni N. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I., M. cesta XX/X, o zaplatenie sumy 172,83 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odpor Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 20.3.2014, podaný prostredníctvom elektronických prostriedkov podpísaný zaručeným elektronickým podpisom dňa 21.3.2014, proti platobnému rozkazu Okresného súdu Prievidza zo dňa 6.3.2014 č. k. 16Ro/360/2013-25 odmieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľa sa podaným návrhom prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal na odporkyni zaplatenia sumy 172,83 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje nezaplatené mesačné splátky úveru poskytnutého navrhovateľom odporkyni na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX. O návrhu navrhovateľa súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 16Ro/360/2013-25 zo dňa 6.3.2014, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi navrhovateľa aj odporkyni dňa 13.3.2014.
Písomný podaním doručeným súdu dňa 12.12.2013 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstup do konania a po doručení platobného rozkazu dňa 13.3.2014 podalo v lehote pre podanie odporu dňa 21.3.2014 odpor. Odporkyňa odpor proti platobnému rozkazu nepodala.
Podľa § 174 ods. 3 písm. c) OSP, súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný neoprávnenou osobou.
Platobný rozkaz sa vydáva v tzv. rozkaznom konaní. Skrátené konanie predstavuje zjednodušený spôsob konania. Podľa zásady ,,bdelým patrí právo“ sa odporcovi zároveň poskytuje osobitný prostriedok súdnej ochrany proti vydanému rozhodnutiu a je výlučne na jeho vôli, či ho využije alebo nie. Občiansky súdny poriadok vymedzuje účastníkov skráteného konania vo veci vydania platobného rozkazu, a to navrhovateľa a odporcu. Odpor je riadnym opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Legitimovaným na podanie odporu je odporca, a na základe udeleného splnomocnenia aj jeho splnomocnený zástupca. Túto výlučnú legitimáciu odporcu na podanie odporu potvrdzuje výslovne znenie ust. § 172 ods. 1 aj ust. § 173 ods. 1 O.s.p. a § 174 ods. 2 O.s.p. Včasné podanie odporu má za následok to, že sa platobný rozkaz zo zákona zrušuje.
V prejednávanej veci odporkyňa odpor proti platobnému rozkazu nepodala v súlade s ust. § 174 ods. 2 O.s.p., preto sa vydaný platobný rozkaz nezrušil zo zákona, ale uplynutím lehoty na podanie odporu nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Odpor proti tomuto platobnému rozkazu však podal dňa 21.3.2014 vedľajší účastník.
Vedľajší účastník má síce rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania podľa § 93 ods. 4 O.s.p., ale je vylúčený z procesných úkonov predstavujúcich dispozíciu s predmetom konania. Podanie odporu vedľajším účastníkom namiesto odporcom znamená zásadnú dispozíciu s konaním, lebo keby mu súd priznal právny účinok, namiesto nadobudnutia účinkov právoplatnosti platobného rozkazu, bolo by v konaní pokračované, s čím by odporkyňa nemusela súhlasiť (dôsledok navyšovania trov konania, keď nárok navrhovateľa uznáva a pod.).
Právom podať odpor proti platobnému rozkazu totiž v zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p. disponuje výslovne len odporca, pričom ide o významné dispozičné oprávnenie napĺňajúce jednu zo základných zásad občianskeho súdneho konania (zásadu dispozičnú). Iba odporca totiž rozhoduje o tom, či podaním odporu odstráni platobný rozkaz ako formu rozhodnutia vo veci samej a bude pokračovať v konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Pokiaľ by sa ale priznalo právo podať odpor aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, došlo by tým k popretiu tohto dispozičného práva odporcu. Na rozdiel od odvolania majúceho suspenzívny a devolutívny účinok má totiž podanie odporu okamžitý a nezvrátiteľný účinok - zrušuje sa ním platobný rozkaz v zmysle ust. § 174 ods. 2 veta prvá O.s.p.. V prípade podania odporu vedľajším účastníkom, ak by sa mu takéto právo priznalo, by sa zisťovanie stanoviska odporcu stalo bezpredmetné. Odporca by už účinky podaného odporu nemohol zvrátiť a v dôsledku toho by sa stalo nepoužiteľným aj ustanovenie § 93 ods. 4 tretia veta O.s.p., v zmysle ktorého ak úkony vedľajšieho účastníka odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Súd by už nemal priestor na žiadnu úvahu. V dôsledku toho právna úprava ako aj závery súdnej praxe, týkajúce sa možnosti podania odvolania vedľajším účastníkom a riešenie prípadnej kolízie medzi ním a hlavným účastníkom v súvislosti s týmto opravným prostriedkom, sú pre analogické posudzovanie odporu podaného vedľajším účastníkom nepoužiteľné.
Rovnaké stanovisko zaujal aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.10.2013 vo veci vedenej pod sp. zn. 1Cdo 210/2012, podľa ktorého „na podanie odporu je z povahy veci výlučne subjektívne legitimovaný len odporca. Ustanovenie § 174 ods. 2 O.s.p. nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že pokiaľ odporca odpor v zákonom stanovenej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník. V zákone nie je výslovne upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu tak, ako je to v prípade podania odvolania v zmysle ustanovenia § 201 O.s.p. Právo podať odpor proti platobnému rozkazu nepredstavuje rovnakú procesnú situáciu ako právo podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu, pretože Občiansky súdny poriadok priamo predpokladá, že za splnenia zákonných podmienok môže podať odvolanie aj vedľajší účastník, a to dokonca aj proti vôli hlavného účastníka konania. Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva nemôžu nastať v štádiu sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom konaní, ktoré v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, pretože platobný rozkaz sa vydáva bez vypočutia odporcu, bez nariadenia pojednávania, len na základe skutočností uvádzaných navrhovateľom, odporca nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu, nemôže tak procesne účinne urobiť ani iný subjekt, domáhajúci sa vstupu do konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Vstupom takého subjektu do konania sa nemôže naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je ,,pomoc v spore,, (rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 319/2009, 7Cdo 135/2013).“
Po preskúmaní veci a na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k názoru, že odpor podaný vedľajším účastníkom je právne neúčinný, a to nielen preto, že odporkyňa s obsahom predmetného platobného rozkazu konkludentne súhlasila (nepodala voči nemu odpor s odôvodnením vo veci samej) a podľa názoru súdu jej pasivitu v konaní (nepodanie odporu) nemožno nahrádzať aktivitou vedľajšieho účastníka a postupovať v konaní v rozpore s vôľou odporkyne (i keď len prejavenou tým, že nevyužila zákonom zakotvený prostriedok právnej ochrany) ale aj z dôvodu, že Občiansky súdny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení výslovne nezakotvuje právo vedľajšieho účastníka podať odpor, toto právo zakotvuje len odporcovi v § 174 ods. 2 O.s.p.
Na základe toho súd rozhodol odpor Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, podaný dňa 21.3.2014 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Prievidza č. k. 16Ro/360/2013-25 zo dňa 6.3.2014 je odpor podaný neoprávnenou osobou a preto ho súd odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prievidza písomne v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.