Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-155-2014.pdf
PDF · 81.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2Er/155/2014
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v exekučnej veci oprávneného: Mesto Ružomberok, Námestie A. Hlinku 1, 034 01 Ružomberok, IČO: 00 315 737, zast. JUDr. Peter Muríň, CSc., advokát, Žarnovická 1, 831 06 Bratislava proti povinnému: G. G., nar. XX.XX.XXXX, C. P. XXXX/XX, XXX XX O., v konaní pre vymoženie sumy 38,36 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Súd námietkam povinného proti exekúcii v y h o v u j e .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného sa dňa 23.12.2013 začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej vykonateľným platobným výmerom Mesta Ružomberok, č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.03.2008 a č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.04.2009.
Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie poveril tunajší súd dňa 10.02.2014 pod číslom 5508*031462 súdneho exekútora JUDr. Pavela Halása, Popradská 70, 822 01 Bratislava 214.
Dňa 16.04.2014 boli súdu postúpené námietky povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie, v ktorých uviedol, že je od 10.01.2006 osobou bez trvalého pobytu, a od októbra 2001 trvale žije mimo územia SR, v mieste svojho bydliska (podľa občianskeho preukazu) sa vôbec nezdržuje, a nie je vlastníkom bytu na uvedenej adrese. Platobný výmer Mesta Ružomberok mu nebol doposiaľ doručený, z toho dôvodu považuje predmetnú pohľadávku za neopodstatnenú a žiada exekúciu zastaviť. Povinný zároveň vzniesol námietku premlčania. Trovy exekúcie považuje za neprimerane vysoké vzhľadom k nesplatenej pohľadávke a žiada ich celkom odpustiť.
Po zistení, že povinný podal námietky v zákonom stanovenej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou podaných námietok.
Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku vymedzuje dôvody akými môže povinný námietky voči exekúcii odôvodniť, a len v prípade, že sa preukáže existencia niektorého z týchto dôvodov má táto skutočnosť za následok vyhovenie námietkam a zastavenie exekúcie celkom alebo čiastočne.
Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel súd k záveru, že námietky povinného proti exekúcii sú dôvodné.
Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať vykonateľnosť exekučného titulu v každom štádiu konania, nielen na námietky povinného proti exekúcii, ale aj ex officio. Právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou. Formálnou vykonateľnosťou rozhodnutia sa rozumie dodržanie zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, uplynutie lehoty na plnenie a podanie, resp. nepodanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Súd je povinný skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené. Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu sú napr. to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia, teda či nejde o rozhodnutie voči nejestvujúcemu subjektu, pričom účastníci musia byť v rozhodnutí dostatočne individualizovaní. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež určenie lehoty na plnenie, vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia. Vykonateľnosť exekučných titulov predložených podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku závisí od procesného predpisu upravujúceho postup orgánu, pri ktorom sa vydávajú vykonateľné rozhodnutia, t.j. rozhodnutia, ktorými sa priznáva právo, ukladá povinnosť alebo postihuje majetok. Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V tomto rozsahu je exekučný súd oprávnený skúmať exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), v rámci konania o námietkach proti exekúcii, ak niektorú z týchto skutočností povinný namietne (§ 50 Exekučného poriadku) a v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). /rozhodnutie Najvyššieho súdu spis. zn. 5 Cdo 191/2011 zo dňa 15.12.2011/. Vychádzajúce z vyššie uvedených skutočností, je dôležité z hľadiska naplnenia znakov formálnej vykonateľnosti rozhodnutia, aby bol exekučný titul riadne doručený, čo znamená, že postup pri jeho doručovaní účastníkom konania musí byť v súlade s právnym predpisom, na základe ktorého bol vydaný. Nesplnenie akejkoľvek zákonom predpísanej náležitosti pri doručovaní má za následok to, že rozhodnutie nebolo riadne doručené, a preto nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. V danom prípade sa exekučné konanie vedie na základe platobných výmerov Mesta Ružomberok, č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.03.2008 a č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.04.2009, ktorými bol povinnému vyrubený poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad za roky 2008 a 2009 celkovo vo výške 38,36 EUR. Uvedené rozhodnutia boli vydané podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, a preto aj splnenie vyššie uvedených podmienok vykonateľnosti exekučného titulu vrátane doručovania sa posudzuje podľa týchto právnych predpisov. Podľa § 102 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (účinný v čase vydania a doručovania exekučného titulu /ďalej len v čase rozhodnom/), ak sa v tomto zákone neustanovuje inak, postupuje sa v konaní vo veciach miestnych daní a poplatku podľa všeobecného predpisu o správe daní a poplatkov. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (v znení účinnom v čase rozhodnom), správca dane doručuje úradné písomnosti adresátovi spravidla poštou. Tieto písomnosti však môže doručiť i svojimi zamestnancami. Podľa 17 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (v znení účinnom v čase rozhodnom), do vlastných rúk sa adresátovi doručujú písomnosti, a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon, b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, c) ak tak určí správca dane. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (v znení účinnom v čase rozhodnom), ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom
vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že z hľadiska právnych účinkov, ako aj z hľadiska plynutia lehôt dôležité písomnosti, o ktorých tak ustanovuje zákona alebo u ktorých je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty nesplnenie ktorej by bolo pre adresáta spojené s právnou ujmou (teda aj platobné výmery, proti ktorým možno podať opravný prostriedok), doručuje správca dane do vlastných rúk. Účelom takto doručovanej písomnosti je snaha eliminovať jej doručenie inej osobe než adresátovi. Adresát je prevzatie písomnosti adresovanej do vlastných rúk potvrdiť na doručenke svojím vlastnoručným podpisom s uvedením dňa, kedy písomnosť do vlastných rúk prevzal. Dôkaz, ktorý preukazuje doručenie písomnosti do vlastných rúk adresáta, je teda doručenka, ktorá je svojim charakterom verejnou listinou, a tvorí súčasť administratívneho spisu správcu dane. V súvislosti s tvrdením povinného o tom, že mu platobné výmery - exekučné tituly neboli doručené, súd dňa 19.06.2014 požiadal oprávneného o preukázanie spôsobu doručenia exekučných titulov. Na základe predložených dokladov (doručenky, čl. 27 spisu) mal súd preukázané, že platobný výmer Mesta Ružomberok, č.k. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.03.2008 bol povinnému doručovaný do vlastných rúk na adresu C. P. XXXX/XX, XXX XX O.. Dňa 20.08.2008 sa zásielka vrátila späť s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Podľa vyjadrenia oprávneného zo dňa 09.06.2014 sa v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. prezumovalo doručenie tejto zásielky, aj keď sa o nej povinný nedozvedel. V nadväznosti na vyjadrenie oprávneného súd poukazuje na to, že využitie fikcie doručenia podľa § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. prichádza do úvahy iba v prípade splnenie všetkých týmto ustanovením stanovených zákonných predpokladov, t.j. preukázanie skutočnosti, že adresát zásielky určenej do vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste doručovania aj skutočne zdržoval, a tiež preukázanie, že v prípade, ak sa adresát v mieste doručenia zdržiaval bol pri prvom neúspešnom pokuse o doručení zásielky upovedomený vhodným spôsobom o tom, že zásielka mu bude opakovane doručená v mieste doručenia v deň a hodinu uvedenom v oznámení. A iba v prípade splnenia týchto skutočností a toho, že i nový pokus o doručenie bol bezvýsledným, sa uloží zásielka na pošte a o tom má byť adresát písomnosti tiež vhodným spôsobom upovedomený. Teda samotné uloženie zásielky na pošte bez splnenia predchádzajúcich predpokladov nezakladá právo na domnienku doručenia. V danom prípade z údajov na doručenke vyplýva, že zásielka bola podaná na pošte v Ružomberku dňa 25.07.2008. Dňa 28.07.2008 bola uložená na pošte z dôvodu, že adresát bol nezastihnutý a následne dňa 20.08.2008 bola vrátená odosielateľovi. Nakoľko teda poštový doručovateľ po prvom neúspešnom doručovaní zásielky určenej do vlastných rúk zásielku ihneď uložil na pošte bez toho, aby sa pokúsil ju doručovať opakovane potom, ako o tom adresáta vhodným spôsobom upovedomil, má súd za to, že nemohlo dôjsť k naplneniu zákonných podmienok na uplatnenie fikcie doručenie podľa § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Platobný výmer č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.03.2008 teda nebol riadne doručený povinnému. V prípade doručenia platobného výmeru č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.04.2009, súd dospel k záveru, že oprávnený nepreukázal, že uvedené rozhodnutie bolo doručené povinnému do vlastných rúk, tak ako to vyžaduje zákon. Zo zoznamu poplatníkov, ktorý oprávnený predložil na žiadosť súdu zo dňa 19.06.2014 je síce zrejmé, že pri mene povinného (evidenčné číslo XXXXXXX) sa nachádza nečitateľný podpis, ktorý potvrdzuje doručenie platobného výmeru dňa 02.05.2009, avšak z uvedených údajov nevyplýva, či platobný výmer bol odovzdaný priamo povinnému resp. či nebol odovzdaný inej osobe nachádzajúcej sa na uvedenej adrese. Platobný výmer je rozhodnutie, ktoré sa adresátovi doručuje do vlastných rúk, nakoľko deň jeho doručenia je rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty nesplnenie, ktorej by bolo pre adresáta spojené s právnou ujmou (§ 17 ods. 2 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.). Pochybnosti o tom, že oprávnený postupoval pri doručovaní platobných výmerov za rok 2009 v súlade s týmto zákonom vyplývajú aj z toho, že uvedené rozhodnutia neboli vždy doručené adresátovi (viď zoznam poplatníkov pod evidenčným číslom 155251, 155401). Aj vzhľadom na skutočnosti uvedené povinným v námietkach je súd toho názoru, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v tomto smere zaťažovalo (§ 27 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), a teda nepreukázal, že platobný výmer XXXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 01.04.2009 bol riadne doručený povinnému do vlastných rúk.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočnosť, nakoľko exekučné tituly neboli povinnému riadne doručené, nemohli nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda stať sa spôsobilým podkladom pre vedenie exekučného konania, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď námietkam povinného vyhovel. Z uvedeného dôvodu sa potom súd nezaoberal vznesenou námietkou premlčania.
Podľa § 50 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha