Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_6C-34-2013.pdf
PDF · 103.54 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/34/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného BBH advokátska kancelária, s.r.o., Gorkého 3, 811 01 Bratislava proti žalovanej U. R., nar. XX.XX.XXXX, X. L. O. XX, XXX XX L., toho času na neznámom mieste, zastúpenej súdom ustanoveným opatrovníkom JUDr. Jozefom Mokráňom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Poprad, o zaplatenie 446,69 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 446,69 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 430,35 € od 05.09.2012 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 331,18 € a z iných trov konania vo výške 33,-€ na účet právneho zástupcu žalobcu BBH advokátska kancelária s.r.o., Gorkého 3, Bratislava, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.10.2012 domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 446,69 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 430,35 € od 05.09.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 06.12.2007 adresoval žalovanej návrh na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte ku kartovému účtu číslo 452233286/0900 ktorý žalovaná prijala v celom rozsahu tým, že čerpala žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky, čím bola uzatvorená zmluva o kreditnej karte v zmysle ktorej bolo povinnosťou žalobcu poskytnúť peňažné prostriedky vo výške kartového rámca a povinnosťou žalovanej bolo poskytnuté
prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a plniť ďalšie zmluvné podmienky. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná si svoj záväzok zo zmluvy nesplnila, žalobca dňa 22.10.2010 od zmluvy o kreditnej karte odstúpil a voči žalovanej eviduje pohľadávku, ktorá ku dňu 04.09.2012 činila 446,69 € z čoho suma 430,35 € predstavuje istinu a suma 16,34 € úroky z omeškania.
Vo veci bol dňa 18.02.2013 tunajším súdom vydaný platobný rozkaz, ktorý bol z dôvodu jeho nedoručenia žalovanej do vlastných rúk uznesením zo dňa 03.05.2013 v celom rozsahu zrušený.
Z dôvodu nemožnosti doručiť súdne zásielky žalovanej bolo vykonané rozsiahle šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej, avšak s negatívnym výsledkom. V súlade s §29 odsek 2 a 6 Občianskeho súdneho poriadku bol preto uznesením zo dňa 02.05.2014 žalovanej pre toto konanie ustanovený
opatrovník na zastupovanie žalovanej pred súdom, ochranu jej oprávnených záujmov a preberanie súdnych zásielok.
Opatrovník žalovanej sa k žalobe nevyjadril.
Pred prvým pojednávaním doručil žalobca dňa 19.06.2014 súdu písomné vyjadrenie ohľadom špecifikácie žalovanej sumy. V ňom poukazoval na spôsob čerpania a splácania dlžnej sumy žalovanou s tým, že z dôvodu neplnenia jej platobných záväzkov bol nútený od zmluvy o kreditnej karte ku dňu 31.10.2010 odstúpiť, čím sa podľa žalobcu záväzok žalovanej stal splatným v celosti.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 25.06.2014 a na deň 01.010.2014, na ktoré sa žalobca ani opatrovník žalovanej napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Neúčasť žalobcu ospravedlnil jeho právny zástupca, pojednávanie odročiť nežiadal. Opatrovník žalovanej svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, k veci sa nevyjadril. V súlade s ust.§ 101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a opatrovníka žalovanej s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe v celom rozsahu trval, žiadal jej vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania.
Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a s obsahom písomných vyjadrení žalobcu, ktorými ju dopĺňal, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Dňa 06.12.2007 adresoval žalobca žalovanej Návrh na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte v zmysle § 269 ods.2 Obchodného zákonníka v ktorom jej navrhol uzatvoriť zmluvu o kreditnej karte za podmienok bližšie špecifikovaných v obchodných podmienkach žalobcu s tým, že pôjde o kreditnú kartu VISA Classic elektronická s úverovým rámcom vo výške 10.000 Sk. Podľa obsahu návrhu tento bolo možné zo strany žalovanej akceptovať telefonicky s tým, že zmluva o kreditnej karte na základe tohto návrhu vznikne ak budú súčasne splnené nasledujúce podmienky : 1./ telefonická identifikácia žalovanej prostredníctvom služby Sporotel a 2./ neexistencia omeškania žalovanej s plnením akejkoľvek povinnosti voči žalobcovi ku dňu telefonickej komunikácie s bankou. Kreditná karta mala byť podľa tohto
návrhu aktivovaná do 3 pracovných dní odo dňa vzniku zmluvy o kreditnej karte. Uvedené bolo zistené z písomného vyhotovenia predmetného návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte nachádzajúceho sa na čl.18 spisu.
Žalobca tvrdil, že žalovaná tento návrh prijala, čím došlo k uzavretiu zmluvy o kreditnej karte v zmysle ktorej bolo právom žalovanej čerpať peňažné prostriedky vo výške úverového rámca čomu zodpovedala jej povinnosť tieto prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a plniť ďalšie zmluvné povinnosti.
Zo žalobcom predloženého prehľadu transakcií ( čl.99 až 112 spisu) súd zistil, že žalovaná k čerpaniu peňažných prostriedkov pristúpila, keď dňa 11.12.2007 uskutočnila prvý výber kartou. V predloženom výpise sú popri výberoch a platbách kartou zaznamenané tiež jednotlivé úhrady žalovanou, pričom pri dátume 31.10.2010 je tam zaznamenané ukončenie zmluvy o účte a automatická splatnosť výnosov/ istiny vo výške 421,32 €. Podľa tohto výpisu ku dňu 14.10.2011 predstavoval záväzok žalovanej na istine sumu 421,32 €, na úrokoch z omeškania 28,64 €. Potom, čo bol dňa 16.03.2012 realizovaný vkladateľom Monika Svjanteková bezhotovostný vklad na účet vo výške 35,-€ a doúčtovaný úrok z omeškania vo výške 15,39 € žalobcom evidovaný záväzok žalovanej predstavoval na istine sumu 430,35 € a na úrokoch z omeškania podľa stavu k 04.09.2012 sumu 16,34 €.
Zo žalobcom predloženej listiny označenej ako „Odstúpenie od Zmluvy o kreditnej karte“ zo dňa 22.10.2010 bolo zistené, že žalobca ňou žalovanej oznámil, že v súlade s bodom 10.3 písm.b) a f) Obchodných podmienok pre kreditné karty odstupuje od zmluvy a to s účinnosťou ku dňu 31.10.2010. Zároveň žalovanú vyzval, aby pohľadávku zo zmluvy, ktorá ku dňu 30.09.2010 bola vo výške 410,77 € uhradila mu do 15 dní od účinnosti tohto odstúpenia.
Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná mu dlžnú sumu, ktorá ku dňu jej posledného vyčíslenia, t.j. ku dňu 04.09.2012 predstavovala 446,69 € ( z čoho 430,35 € je dlžná istina a 16,34 € sú úroky z omeškania) do dňa podania žaloby nezaplatila, preto požaduje aj pokračujúci úrok z omeškania z istiny vo výške 430,35 € od 05.09.2012 do zaplatenia.
Nakoľko žalobca uplatňuje v konaní nárok na vrátenie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o kreditnej karte uzavretej so žalovanou podľa § 269 Obchodného zákonníka, a to v nepísomnej forme, pričom svojim obsahom má tato zmluva najbližšie k úverovej zmluve, je potrebné tento nárok posúdiť podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a nakoľko zmluva bola so žalovanou uzatvorená ako so spotrebiteľom, aj v súlade s právnymi normami spotrebiteľskej ochrany, čo znamená že nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania je potrebné posúdiť v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o omeškaní a jeho následkoch.
Podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že žalovanej predostrel dňa 06.12.2007 písomný návrh na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte oprávňujúcej žalovanú postupne čerpať peňažné prostriedky na účte nad rámec jej vlastných peňažných prostriedkov, a to do výšky poskytnutého úverového rámca ( 10.000,-Sk) s tým, že splácanie čerpaných peňažných prostriedkov bude priebežne realizované bezhotovostnými a hotovostnými vkladmi na účet vo výške závislej od stavu čerpania
peňažných prostriedkov. Z predloženého prehľadu transakcií vyplýva, že žalovaná návrh žalobcu akceptovala, keď dňa 11.12.2007 začala prostredníctvom karty poskytnuté prostriedky čerpať, čím jej vznikla povinnosť ich dohodnutým spôsobom vrátiť, čo spočiatku bolo plnené, keďže tieto boli priebežne žalovanou splácané. Žalobca predloženým prehľadom transakcií preukázal, že žalovaná porušila dohodnuté podmienky splácania úveru, keď po splátke vo výške 15,99 € realizovanej dňa 15.05.2010 ďalšie platby uhradené neboli, žalobcom uskutočnené výzvy na inkaso realizované neboli, v dôsledku čoho žalobca využil svoje právo a oznámením zo dňa 22.10.2010 od zmluvy písomne odstúpil a požiadal žalovanú o vrátenie všetkých jej poskytnutých peňažných prostriedkov, ktoré v tom čase boli vo výške 410,77 €. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila, čím žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania v sadzbe podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že po započítaní bezhotovostného vkladu realizovaného za žalovanú dňa 16.03.2012 výška dlžnej sumy ku dňu 04.09.2012 predstavovala na istine 430,35 € a na úrokoch z omeškania 16,34 €. Žalobca predloženým výpočtom tiež preukázal, že sadzba za použitia ktorej boli počítané tieto útoky z omeškania nepresahovala zákonnú sadzbu v zmysle § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č.87/1995 Z.z. Rovnako túto sadzbu nepresahuje ani sadzba v ktorej žalobca požaduje úroky z omeškania z nezaplatenej istiny 430,35 € od 05.09.2012, t.j. odo dňa nasledujúceho po jej poslednom vyčíslení do budúcna, až do jej zaplatenia.
V priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaná mu dlžnú sumu nezaplatila ani ku dňu vyhlásenia rozsudku, preto vzhľadom na riadne preukázanie
základu a výšky uplatneného nároku žalobcom súd žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 446,69 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 430,35 € od 05.09.2012 do zaplatenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s § 151 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca, ktorý mal vo veci plný úspech podal návrh na náhradu jeho trov konania a tieto podľa § 151 ods.1 O.s.p. riadne a včas vyčíslil, súd mu preto priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie jeho práva.
Trovy konania žalobca vyčíslil tak, že tie pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 33,- € a z trov jeho právneho zastúpenia vo výške 647,72 €.
Trovy konania žalobcu považované súdom za dôvodné, účelné a preukázané pozostávajú z náhrady trov jeho právneho zastúpenia za poskytnuté právne služby advokátom vo výške spolu 331,18 € a z iných trov konania vo výške 33,-€ titulom náhrady zaplatených súdnych poplatkov.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 4 úkony právnej služby spolu vo výške 126,16 € ( 1./ prevzatie a príprava zastúpenia; 2./ žaloba; 3./ písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 25.06.2014; 4./ zastúpenie na pojednávaní dňa 01.10.2014) pri sume 31,54 € ako základnej sadzbe tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby vypočítanej z tarifnej hodnoty 446,49 € podľa § 10 ods.1 a 2 v spojení s § 14 ods.1 písm.a) a b) Vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení do 30.06.2013 a § 13a ods.1 písm.c) a d) tejto Vyhlášky v znení od 01.07.2013. Priznaná bola tiež náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné / režijný paušál / za 4 uvedené úkony právnej služby vo výške 31,34 € ( 2á 7,63 €+2á 8,04 €) podľa § 16 ods.3 tejto vyhlášky. Ďalej bola v rámci náhrady trov právneho zastúpenia priznaná náhrada cestovných výdavkov vo výške spolu 38,08 € za použitie motorového vozidla ( AUDI A6) s priemernou kombinovanou spotrebou PHM podľa predloženého technického preukazu 5 l/100 km substitútom právneho zástupcu žalobcu na cestu na pojednávanie z miesta jeho sídla - Košice do Bardejova a späť dňa 01.10.2014 podľa § 15 písm.a) a § 16 ods.4 Vyhlášky č.655/2004 Z.z. v spojení so zák.č.283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, pri cestnej vzdialenosti pre jednu cestu Košice -Bardejov a späť 152 km, sume základnej náhrady 0,183€/km a cene PHM zistenej postupom podľa § 7 ods.5 posledná veta zákona č.283/2002 Z.z. 1,35 €/l. Ďalej bola v rámci náhrady trov právneho zastúpenia priznaná náhrada premeškaného času substitúta právneho zástupcu žalobcu za vykonanú
cestu z miesta jeho sídla ( Košice ) do Bardejova a späť za účelom právneho zastúpenia na konanom pojednávaní dňa 1.10.2014. Táto náhrada činí za 6 polhodín sumu 80,40 € ( 6 x 13,40 € ako jedna šesťdesiatina výpočtového základu) podľa § 17 Vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. Po pripočítaní DPH vo výške 55,20 € podľa § 18 ods.3 Vyhlášky, ktorej je právny zástupca žalobcu platiteľom to činí na trovách právneho zastúpenia a náhradách spolu 331,18 €. Trovy konania je žalovaná v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Náhradu ostatných uplatnených trov súd nepriznal. Nepriznal tak náhradu trov spojených s úkonom
- vyjadrenie k uzneseniu zo dňa 03.07.2013. Podľa názoru súdu tento úkon čo do svojho obsahu nemožno považovať za úkon právnej služby, za ktorý možno v zmysle
Vyhlášky č.655/2004 Z.z. priznať odmenu. Nejedná sa totiž o písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej ( §13a ods.1 písm.c) predmetnej Vyhlášky v znení od 01.07.2013), keďže právny zástupca žalobcu v tomto vyjadrení súdu iba oznámil, že na žalobe trvá a súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Tento úkon vecne, pokiaľ ide o dôvodnosť žaloby teda neobsahoval žiadne relevantné skutočnosti významné pre toto konanie a nemal žiaden vplyv na rozhodnutie súdu a úspech žalobcu. Priznať odmenu zaň by ale nebolo možné ani keby ho bolo možné kvalifikovať ako úkon právnej služby podľa Vyhlášky, lebo v danom prípade nepochybne nejde o trovy spojené s účelným uplatňovaním práva ( § 142 ods.1 O.s.p.), preto k ich náhrade žalovanú zaviazať nemožno. Tento úkon, za ktorý žiada žalobca priznať trovy nepriniesol vo vzťahu k podstate a predmetu konania žiadne právne argumenty alebo skutkové poznatky, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie súdu vo veci, čo súdy samo osebe považujú za dôvod nepriznania trov ( viď napr. časť III Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 117/2011 zo dňa 27.09.2011).
Priznaná nebola ani náhrada trov spojených s úkonom právnej služby- vyjadrenie zo dňa 17.06.2014. Povinnosťou žalobcu bolo všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa základu a výšky ním uplatneného nároku a jeho špecifikácie uviesť už v žalobe ( viď § 79 ods.1 O.s.p., § 101 ods.1 a § 150 ods.1 veta druhá O.s.p.). Hradiť trovy spojené s tým, že tak žalobca urobil až dodatočne, hoci od podania žaloby nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu ani k akémukoľvek spochybneniu nároku žalobcu žalovanou, ktoré by takéto ďalšie samostatné vyjadrenie odôvodňovali nemožno žalovanej uložiť, lebo nejde o trovy spojené s účelným uplatňovaním práva. Žalobca podaním zo dňa 17.06.2014 iba dopĺňal to, čo malo byť dávno uvedené v žalobe, preto žalovanej nemožno uložiť hradiť trovy spojené s tým, že žalobca túto svoju povinnosť nesplnil.
Súd nepriznal ani trovy spojené so zastúpením žalobcu na pojednávaní dňa 25.06.2014, keďže trovy s ním spojené nemožno považovať za trovy spojené s účelným uplatnením práva, nakoľko pojednávanie sa muselo odročiť z dôvodu nepripravenosti právneho zástupcu žalobcu ktorý nevedel uviesť tak základné pre vec podstatné skutočnosti, ako je zdôvodnenie dôvodov odstúpenia od zmluvy a uviesť a preukázať kedy bolo odstúpenie od zmluvy žalovanej doručené. Zastúpenie žalobcu spojené len s tým, že subsitút jeho zástupcu na pojednávaní vyhlási že na žalobe trvá a chce trovy, pričom ďalšie relevantné skutočnosti k veci uviesť nevie nie je účelným zastúpením. Povinnosť uhradiť tieto neúčelné trovy preto nemožno žalovanej uložiť, o to viac, že priznané boli trovy spojené s písomným vyjadrením zo dňa 27.06.2014, ktorým boli tieto nedostatky zastúpenia na pojednávaní odstraňované tak, že otázky, na ktoré bol substitút zástupcu žalobcu dopytovaný boli dodatočne oznámené písomne, preto duplicitná náhrada neprichádza do úvahy.
V súvislosti so zastúpením na pojednávaní dňa 01.10.2014 bola priznaná náhrada za stratu času iba za 6 polhodín, keďže len takýto čas súd považuje za primeraný prejazdenej vzdialenosti ( 152km) a použitému spôsobu prepravy ( vlastné motorové vozidlo) nakoľko pre porovnanie- cesta autobusom s množstvom zastávok na predmetnej trase trvá 100 minút.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.