Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-110-2013.pdf
PDF · 87.66 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/110/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Mgr. Martinom Katriakom, advokátom, Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava proti žalovanému: P. P., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX X. o zaplatenie 201,13 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9C/375/2012 - 36 zo dňa 28.3.2013 zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, vo výroku o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ako aj vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu rušenia mu vracia vec na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 131,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 9.4.2011 do zaplatenia a trovy konania v sume 4,95 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Čo do zvyšku žalobu zamietol a zároveň určil, že „zmluvná podmienka dojednaná v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 20.4.2010 uvedená v čl. II bod 2.2 týkajúca sa zmluvnej pokuty v sume 70 eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou“.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 201,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 09.04.2011 do zaplatenia a trov konania, dôvodiac, že so žalovaným uzavrel dňa 20.04.2010 zmluvu č. A4988142, v zmysle ktorej vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. V zmysle dodatku k zmluve o pripojení č. A4988142 mal žalovaný počas doby platnosti dodatku nárok na poskytnutie zľavy z výšky mesačného poplatku ktoréhokoľvek z účastníckych programov uvedených v bode 1.2. dodatku. Zároveň sa zaviazal, že zotrvá v zmluvnom vzťahu podľa čl. 2.1., v opačnom prípade zaplatí zmluvnú pokutu podľa čl. 2.2. Pokusom o pokonávku zo dňa 25.3.2011 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote, no žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. V konaní preto uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 131,13 eur za neuhradené služby ako aj zmluvnú pokutu v sume 70 eur, všetko aj s úrokmi z omeškania.
Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že podľa zmluvy o pripojení č. A4988142 zo dňa 20.4.2010 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania žalobca poskytol
žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom
zmluvy bol účastnícky program Volania do všetkých sietí 100 + Večer a víkend a ďalšie dojednané služby. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. ( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ). Za poskytnuté služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 8041888530 zo dňa 23.7.2010 sumu 55,86 eur s dátumom splatnosti dňa 06.8.2010, faktúrou č. 1007714790 zo dňa 23.7.2010 sumu 2,33 eur s dátumom splatnosti dňa 6.8.2010, faktúrou č. 8042416097 zo dňa 23.8.2010 sumu 32,69 eur s dátumom splatnosti dňa 10.9.2010, faktúrou č. 8042945908 zo dňa 23.9.2010 sumu 35,84 eur s dátumom splatnosti 7.10.2010, faktúrou č. 1008029253 zo dňa 23.9.2010 sumu 2,33 eur s dátumom splatnosti dňa 7.10.2010, faktúrou č. 8043478275 zo dňa 23.10.2010 sumu 4,08 eur s dátumom splatnosti dňa 06.11.2010.Pokusom o pokonávku zo dňa 25.3.2011 žalobca upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby za mesiace júl 2010 až február 2011 v sume 139,13 eur. Na základe dodatku k zmluvám o pripojení ho vyzval aj na úhradu zmluvnej pokuty v celkovej výške 70 eur. Cenu služieb ani uplatňovanú zmluvnú pokutu žalovaný nezaplatil. Predmetný právny vzťah súd prvého stupňa posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecné podmienky boli dané žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v sume 131,13 eur vyhodnotil súd prvého stupňa ako opodstatnený. Citoval preto v dôvodoch rozhodnutia príslušné ustanovenia Všeobecných podmienok i ustanovenia zák.č.610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách i Obč.zák. K priznanej cene služieb priznal žalobcovi aj uplatňované úroky z omeškania, pretože žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku.
Vo vzťahu k uplatňovanému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty uviedol, že právo na zmluvnú pokutu sa odvíja od zmluvy o pripojení a dodatku k nej, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách (na predtlači spoločnosti) a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok podľa ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. bral preto zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 15 mesiacov zotrvá v
zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojedná pre porušenie všetkých povinností vyplývajúcich pre žalovaného z predmetného dodatku. Ustanovenie o Všeobecných podmienkach ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy sa nachádza v spodnej časti zmluvy malými písmenami. Aj samotná výška zmluvnej pokuty bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre žalovaného zo zmluvy a dodatku vyplývajúcich povinností. Preto prvostupňový súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve, preto je neplatné a zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno ani zmoderovať. Preto žalobu v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 70 eur zamietol a určil takúto zmluvnú podmienku za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.
Výrok o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Ustálil, že procesný výsledok konania svedčí 65 %-nému úspechu žalobcu v konaní a 35 %-nému úspechu žalovaného v konaní. Preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov vzniknutých mu v súvislosti so zaplateným súdnym poplatkom vo výške 30 %, t. j. v rozsahu 4,95 eur.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namieta výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola určená neprijateľnosť zmluvnej podmienky dojednanej v dodatku k zmluve o pripojení,
uvedená v článku II. bod 2.2 i výrok, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba v časti o zaplatenie 70,- eur s prísl.. Podľa neho názor súdu prvého stupňa o neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve je nesprávny. Uzavretím dodatku k zmluve sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému benefit - zľavu z mesačného poplatku za účastnícky program. Dohoda o zmluvnej pokute vo výške 70,- eur bola jediným prostriedkom, ktorý mal žalovaného viesť k riadnemu plneniu si zmluvných povinností, pretože v prípade porušenia zmluvných povinností žalovaný nemal povinnosť doplatiť žalobcovi cenu užívateľského programu podľa platného cenníka služieb. Cenové zvýhodnenie poskytnuté žalovanému na základe dodatku k zmluve zabezpečovala len dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá podľa názoru žalobcu nie je v rozpore so spotrebiteľským právom a nie je zmluvným dojednaním, ktoré by bolo v hrubom nepomere vo vzťahu k právam a povinnostiam účastníkov zmluvy. Žalobca pri uzavretí dodatku nebol nijakým spôsobom zvýhodnený. Výhody získal uzavretím dodatku len žalovaný. Preto uzavretá dohoda o zmluvnej pokute nemohla spôsobiť nerovnováhu práv v neprospech žalovaného. Zmluvná pokuta mala zabezpečovací a sankčný charakter a mala žalovaného viesť k dodržiavaniu zmluvných povinností. Navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 70,- eur s prísl., zruší výrok o neprijateľností zmluvnej podmienky a prizná žalobcovi aj náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplatených súdnych poplatkov i z trov právneho zastúpenia.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Tu treba zdôrazniť to, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené, nebol napadnutý odvolaním. Preto výrok rozhodnutia súdu
prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 131,13 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 9.4.2011 do zaplatenia nadobudol právoplatnosť a nebolo oprávnením, ani povinnosťou odvolacieho súdu v tomto výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať (§ 159 ods. 1, 2, § 206 ods. 2 O.s.p.). Predmetom prieskumu teda boli zostávajúce výroky, a to výrok o zamietnutí žaloby v časti týkajúcej sa uplatnenej zmluvnej pokuty i výrok o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky a samozrejme aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania. Tu pri prieskume týchto výrokov treba okrem viazanosti dôvodmi podaného odvolania dať do pozornosti prieskumnú činnosť odvolacieho súdu v nadväznosti na vadu konania, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). V predmetnej veci právo o takúto situáciu aj ide.
V predmetnej veci sa nerozporuje to, že ide o nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Prvostupňový súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa uplatňovaného nároku na zmluvnú pokutu so záverom o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. v dodatku k spotrebiteľskej zmluve. Záver o zamietnutí žaloby na peňažné plnenie je závislý aj na rozhodnutí o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Z ust. § 153 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
K citovanému ustanoveniu ods. 4 O.s.p. zavedeného do O.s.p. novelou realizovanou zák. č. 575/2009 Z. z., zákonodarca v dôvodovej správe uviedol, že ak by súd neuviedol znenie neprijateľnej podmienky vo výroku rozsudku, rozsudok by síce mal účinky medzi účastníkmi konania a nešlo by o žiadne procesné pochybenie, nedosiahol by sa však sledovaný cieľ, a to, aby vznikla dodávateľovi povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky voči všetkým spotrebiteľom vo formulárových zmluvách a tak, aby sa predišlo sústavnému používaniu nečestnej zmluvnej podmienky. Súd by tak nenaplnil to, čo sa od neho očakáva v spotrebiteľských veciach, a teda aby prispel svojou rozhodovacou činnosťou k vyššej kvalite
života, pretože inštitút neprijateľnej podmienky je pretavením princípu dobrých mravov do pozitívneho práva.
Okrem spomenutéto dôsledku má formulácia určovacieho výroku vo vzťahu ku záveru o neprijateľnej zmluvnej podmienke význam aj procesnoprávny, viažuci sa napríklad na možnosť podania dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V predmetnej veci existuje príčinná súvislosť medzi rozhodnutím súdu o nepriznaní plnenia dodávateľovi (v podobe výroku zamietajúceho žalobu) a právnym posúdením časti dohody účastníkov pojatej do článku II. bod 2.2 obsahujúceho podmienky uplatňovania
zmluvnej pokuty. Ak má mať určovací výrok rozhodnutia súdu ten význam, aký je spomenutý vyššie, nemôže byť výrok o určení neprijateľnosti zmluvnej pokuty v predmetnej veci ním formulovaný tak, ako ho pojal do napadnutého výroku prvostupňový súd. Žiaducim pri závere o neprijateľnosti bolo formulovať celý text tohto zmluvného dojednania obsiahnutého v označenom článku II. bod 2.2. Nutnosť pojať takéto označenie neprijateľnej zmluvnej podmienky judikovanej súdom do výroku rozhodnutia vyplynula napr. aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1Obdo 25/2012 zo dňa 31.7.2012. Ak súd prvého stupňa v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. chcel vyvodiť záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, mal vo svojom výroku uviesť znenie neplatnej zmluvnej podmienky, pre ktorú žalobu v časti zamietal (nepriznal dodávateľovi čiastočne žalované plnenie). Ak tak prvostupňový súd neurobil, okrem iného odňal žalobcovi možnosť dosiahnuť preskúmania presného znenia zmluvnej podmienky v konaní pred Najvyšším súdom SR ako súdom dovolacím. Podľa názoru odvolacieho súdu ide tak o nesprávny procesný postup, ktorý založil dôvod pre zrušenie prvostupňového rozsudku už v konaní pred odvolacím súdom v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a to v napadnutých výrokoch. Opäť v tomto smere treba odkázať na závery prijaté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 1Obdo 25/2012 z 31.7.2012.
Odvolací súd je aj toho názoru, že z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia dôvody napadnutého rozhodnutia nedávajú určitú odpoveď na to, v čom by formulácia článku II. bod 2.2 zakladala výrazný nepomer v právach a povinnostiach účastníkov konania, v čom by tam uvedené porušenia povinnosti spotrebiteľa nemohli byť postihované zmluvnou pokutou v dohodnutom rozsahu. Závery prvostupňového súdu sú v tomto smere len všeobecné, konštatujúce už judikované závery súdov v iných veciach týkajúcich sa žalobcu riešiacich v minulosti dohodnutú zmluvnú pokutu súvisiacu s poskytnutou zľavou za predávaný telefón, či iné telekomunikačné zariadenie a teda na inom skutkovom zdôvodnení podanej žaloby, ako je to v predmetnej veci.
V tomto smere teda rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa ani podmienky vyžadované ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p..
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.