Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4C/19/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci navrhovateľa: Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom Stráž 8419, 960 01 Zvolen, IČO: 46 662 324, právne zastúpeného: JUDr. Petrom Psotkom, advokátom so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen proti odporcovi: Z. F., D.. XX.XX.XXXX, H. N. M. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom: Z. N., R. P. Z. A., o zaplatenie 423,34 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 121,31 eura spolu s úrokmi z omeškania:

- vo výške 8,5 % ročne zo sumy 27,63 eura od 21.10.2007 do zaplatenia,

- vo výške 8,5 % ročne zo sumy 54,24 eura od 20.11.2007 do zaplatenia,

- vo výške 8,5 % ročne zo sumy 19,72 eura od 19.12.2007 do zaplatenia,

- vo výške 8,5 % ročne zo sumy 19,72 eura od 19.01.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Pôvodný navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.9.2010 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 423,34 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 27,63 € od 21.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 54,24 € od 20.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 19,72 € od 19.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 19,72 € od 19.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 302,03 € od 18..02.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že spoločnosť Z. H., V..Z.. ako poskytovateľ a odporca ako účastník uzavreli zmluvu o pripojení podľa (ďalej len „“), pričom odporca pri podpise prevzal všeobecné obchodné podmienky. Predmetom záväzku bolo poskytovanie verejnej telefónnej služby, ktorému zodpovedala povinnosť odporcu platiť cenu za poskytované služby. Poskytovateľ cenu za poskytnuté služby vyúčtoval, no odporca svoje peňažné záväzky neplnil riadne a včas a dostal sa do omeškania. V návrhu bolo uvedené, že účastníci si v zmysle dohodli zmluvne výšku úroku z omeškania na 18,25 % ročne.

Okresný súd Piešťany vydal v predmetnej veci dňa 21.9.2010 pod č.k. -31 platobný rozkaz, ktorý sa odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. -80 zo dňa 30.4.2014 súd okrem iného zrušil vyššie uvedený platobný rozkaz v zmysle

Súd ustanovil odporcovi v konaní opatrovníka, nakoľko v priebehu konania sa odporcovi nedarilo doručiť zásielky na adresu známu súdu a iné miesto pobytu odporcu sa nepodarilo zistiť.

V priebehu konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv a povinností, konkrétne pôvodný navrhovateľ spoločnosť SKP, k.s. dňa 20.06.2012 zmluvu o postúpení na spoločnosť THORPE CORPORATION LTD a táto spoločnosť uzatvorila so súčasným navrhovateľom Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2012, preto súd uznesením č.k. -80 zo dňa 30.4.2014 pripustil zmenu účastníka na strane navrhovateľa.

Právny zástupca navrhovateľa v písomnom vyjadrení (podľa obsahu išlo o špecifikáciu návrhu) zo dňa 22.9.2014 poukázal na uzatvorenú zmluvu o pripojení zo dňa 20.09.2007, ktorú uzatvoril odporca so spoločnosťou Z. H., V..Z.., ktorej predmetom bolo poskytovanie vysokorýchlostného internetu v programe XG H. X A. (ďalej len“internet“) a s tým súvisiacich služieb (kúpa zariadenia W. I. O. v akciovej cene, zľavy pri používaní internetu počas 18 mesiacov), pričom odporca sa zaviazal platiť za tieto služby odplatu a dodržať zmluvnú viazanosť v minimálne dĺžke 18 mesiacov. Uviedol, že v zmysle sú Všeobecné podmienky a Tarifa súčasťou zmluvy o pripojení. Poukázal, že úrok z omeškania vo výške 0, % denne bol medzi poskytovateľom a odporcom dojedaný. Čo sa týka faktúry na sumu 302,03 €, táto je súčtom zmluvných pokút vo výške 3.500,-Sk (sankcia za nedodržanie zmluvnej doby viazanosti pri zániku zmluvy), 2.100,90,- Sk (nesprávne bola uvedená suma 2.100,-Sk, sankcia za nedodržanie zmluvnej doby viazanosti pri zániku zmluvy) a sumou 3.498,-Sk (sankcia za nedodržanie zmluvnej doby viazanosti pri zániku zmluvy), teda spolu 9.098,90 Sk, t.j. 302,03 €. Čo sa týka zmluvnej pokuty, tak uviedol, že táto nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech odporcu, nemožno ju považovať ani za neprimerane vysokú, a to s poukazom na štandardné ceny koncových zariadení a štandardné ceny poskytovaných služieb.

Opatrovník odporcu sa k doručenému návrhu nevyjadril.

Navrhovateľ, jeho právny zástupca ani opatrovník odporcu sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli naň riadne a včas predvolaní, svoju neúčasť ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa, súhlasil s rozhodnutím bez ich účasti. Keďže boli splnené podmienky dané v , súd vec prejednal bez účasti účastníkov konania, na základe listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v spise.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi: zmluvami o postúpení pohľadávok, zmluvou o pripojení, faktúrami právneho predchodcu navrhovateľa, všeobecnými podmienkami, cenníkom, tarifou, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvami o postúpení pohľadávok navrhovateľ preukázal svoje právne nástupníctvo vo veci.

Zmluvou o pripojení č.XXXXXXXXXX uzatvorenou medzi právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosťou Z. H., V..Z..) a odporcom dňa 20.09.2007 s poukazom na o elektronických komunikáciách sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal zriadiť vysokorýchlostný internet plus - XG H. X A. so zľavami (kúpa modemu s viazanosťou, zľavy na 18 mesiacov, mail start), zriadiť, pripojiť, poskytovať alebo sprístupniť špecifikované služby za podmienok stanovených touto zmluvou a odporca sa zaviazal platiť cenu za zriadenie a používanie týchto služieb podľa platnej Tarify. V záverečných ustanoveniach bolo uvedené, že zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti 18 mesiacov je vo výške 3.500,-Sk (DPH sa neuplatňuje) a vo výške 2.100,90 Sk (bez DPH) pri kúpe jedného z ponúkaných W. I. O..

Podľa Tarify na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet účinného od 1.9.2007 podľa bodu B XXXIII/1-22 bola zmluvnú pokuta za nedodržanie doby viazanosti pri vypovedaní zmluvy o pripojení účastníkom pred uplynutím 18 mesačnej doby viazanosti vo výške 3.498,-Sk.

Faktúrami vystavenými právnym predchodcom navrhovateľa:

- dňa 5.11.2007 (splatnou dňa 19.11.2007) na sumu 54,24 €, predtým 1.634,-Sk (za jednorazové a pravidelné),

- dňa 4.12.2007 (splatnou dňa 18.12.2007) na sumu 19,72 €, predtým 594,- Sk (za pravidelné poplatky),

- dňa 3.2.2008 (splatnou dňa 17.2.2008) na sumu 302,03 €, predtým 9.099 Sk (zmluvné pokuty vo výške 3.500,-Sk, 2.100,90 Sk a 3.498,-Sk),

- dňa 6.10.2007 (splatnou dňa 20.10.2007) na sumu 27,63 €, predtým 832,50 Sk (za jednorazové a pravidelné poplatky),

- dňa 4.1.2008 (splatnou dňa 18.1.2008) na sumu 19,72 €, predtým 594,-Sk (za pravidelné poplatky),

vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi postupne čiastky k úhrade vo výške 423,34 €.

Podľa Časti. IV Cena, platobné podmienky a tarifovanie, v bode 6 Všeobecných podmienok spoločnosti Z. H. bolo uvedené, že v prípade neuhradenia splatnej dlžnej čiastky za poskytnuté služby alebo požadované telekomunikačné služby je Z. (Z. H., V..Z..) oprávnená účtovať účastníkovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. V bode 9 bolo uvedené, že ST je oprávnená účtovať zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v Tarife ST za nedodržanie doby splatnosti uvedenej na faktúre. Podľa Tarify ST a.s., účinnej od 1.9.2007, časť J I/1-1 je výška zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti faktúry vo výške 50,-Sk (teraz 1,66 €).

Podľa , o elektronických telekomunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona o elektronických telekomunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa účinnej od 1.4.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa , ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa článku 2 písm. a) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 odseku 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 odseku 2. smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa , , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa prvá veta , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. účinného do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len čiastočne. Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili zmluvu o pripojení podľa o elektronických telekomunikáciách, pričom uzatvorená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a to vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Znenie účinné do 31.12.2007 síce definovalo spotrebiteľskú zmluvu tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluvu, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti , ako aj zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, no s účinnosťou od 01.01.2008 v spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Hoci podľa gramatického výkladu ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2007 možno dospieť k záveru, že úprava spotrebiteľských zmlúv a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa má svoje miesto len u zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti , takýto výklad je však zjednodušený a nesprávny. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. , ktorým sa novelizoval , bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie účinné do 31.12.2007.

Na základe zmluvy o pripojení sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal poskytovať vysokorýchlostný internet v programe XG H. X A. a s tým súvisiace služby (kúpa zariadenia W. I. O. v akciovej cene, zľavy pri používaní internetu počas 18 mesiacov), zriadiť, pripojiť, poskytovať alebo sprístupniť špecifikované služby za podmienok stanovených touto zmluvou a odporca sa zaviazal platiť cenu za zriadenie a používanie týchto služieb podľa platnej Tarify. Z priložených faktúr vzťahujúcej sa k zmluve o pripojení je preukázané, že odporca svoju povinnosť zo zmluvy, a to platiť cenu za poskytované služby nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Odporca neuhradil sumu 121,31 eura za poskytnuté služby, čo bolo preukázané doloženými faktúrami. Súd priznal preto navrhovateľovi žalovanú sumu 121,31 € a návrhu v tejto časti vyhovel.

Za nedôvodný považoval však súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, resp. zmluvných pokút v sume 302,03 € (tvorí ho súčet zmluvných pokút tak ako je uvedené vyššie) ako i úroku z omeškania vo výške 18,25 % ročne, resp. vo výške presahujúcej úrok z omeškania prípustný podľa pri priznanej sume 121,31 €.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Súčasne súd uvádza, že spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi aj pred 15.1.2009 (kedy zákonodarca s účinnosťou od 15.1.2009 novelizoval ust. Obč. zákonníka tak, že v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva a reagoval tak na úpravu ochrany spotrebiteľa, vyplývajúcu z predpisov Európskej únie, aproximovanú do slovenského právneho poriadku už skôr, v rámci ochrany spotrebiteľa v Obč. zákonníku) spadali pod ochranu , podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje , a teda vrátane jeho vykonávacieho nariadenia

, ktorým sa novelizoval , bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie účinné do 31.12.2007.

Navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o pripojení, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok, je predtlačené v zmluve. Ustanovenie o zmluvnej pokute považuje súd za neprijateľnú podmienku v zmysle v znení v čase uzavretia zmluvy o pripojení v spojení so smernicou Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko jednostranne dávala možnosť právnemu predchodcovi navrhovateľa určiť si výšku zmluvnej pokuty, teda nebola uvedená zmluvná pokutu účastníkmi dojednaná, bola vytvorená právnym predchodcom navrhovateľa bez možnosti odporcu ako spotrebiteľa ovplyvniť jej výšku, resp. samotné dojednanie zmluvnej pokuty, odporca mohol len zmluvu nepodpísať alebo podpísať a tak sa podrobiť nedobrovoľne i dodávateľom určenej zmluvnej pokute. Takýto postup súd považuje ako neprijateľnú podmienku v zmysle , ktorá je z tohto dôvodu neplatná.

Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zmluvná podmienka - zmluvná pokuta (zmluvné pokuty) nie je individuálne dojednaná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a je teda v zmysle eurokonformného výkladu a znení v čase uzavretia zmluvy o pripojení neplatná.

Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva aj jej vzťah k úrokom z omeškania, teda že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené. Súd podotýka, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.

Argumentácia navrhovateľa (jeho právneho zástupcu) ohľadom zmluvnej pokuty podľa súdu nemôže v zmysle ustálenej judikatúry vo veciach spotrebiteľských (vo veciach tzv. „operátorov“) preto obstáť.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 3.500,-Sk (teraz 116,18 €), 2.100,90 Sk (69,74 €) a 3.498,-Sk (116,11 €) je neprijateľné, a teda absolútne neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky potom nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť, preto súd návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 302,03 € a k nej prislúchajúcemu úroku z omeškania zamietol. Súčasne je potrebné uviesť, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať (moderovať) neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.

Súd nepriznal navrhovateľovi ani požadované úroky z omeškania vo výške 18,25 % ročne. Uvedená výška úroku z omeškania bola uvedená vo Všeobecných podmienkach právneho predchodcu navrhovateľa. Pokiaľ zákonodarca s účinnosťou od 15.1.2009 novelizoval ust. § 369 ods. 1 Obč. zákonníka tak, že v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, reagoval tak na úpravu ochrany spotrebiteľa, vyplývajúcu z predpisov Európskej únie, aproximovanú do slovenského právneho poriadku už skôr, v rámci ochrany spotrebiteľa v . Pokiaľ potom zmluvné strany dojednali v zmluve úrok z omeškania, ktorý je síce v súlade s úpravou Obch. zákonníka, ale presahuje úrok z omeškania prípustný podľa , dojednanie úroku z omeškania nad výšku prípustnú podľa predpisov predstavuje neprijateľnú (absolútne neplatnú) podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súd je povinný na neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať a nepriznať na základe nej požadované plnenie (za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku uvádzanú vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejnej mobilnej siete o uplatnení - uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2011, sp. zn. ).

Pretože je odporca preukázateľne v omeškaní so splnením peňažného dlhu, má navrhovateľ právo požadovať od neho úrok z omeškania, a preto sú navrhovateľovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal úrok z omeškania, avšak vo výške 8,5 % ročne v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z, teda vo výške platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úrok žiadal odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry v súlade so zákonom, t.j. odkedy bol odporca v omeškaní o splatením dlhu. Vo zvyšku úroku z omeškania súd návrh ako nedôvodný preto zamietol.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o pohľadávku, ktorá bola postúpená na navrhovateľa od jeho právneho predchodcu (ako dodávateľa), súd vo výroku rozhodnutia výslovne neuviedol, resp. neurčil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Takéto vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky má význam iba za toho predpokladu, ak by túto neprijateľnú zmluvnú podmienku si bol upravil navrhovateľ a malo by to význam v tom smere, aby ju v ďalšom vo svojich zmluvách nepoužíval. Tak ako je vyššie uvedené jedná sa však už o postúpenú pohľadávku a o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú v zmluve o pripojení resp. v dodatku k tejto zmluve upravil právny predchodca navrhovateľa.

Podľa , Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa a tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo odporca si návrhom neuplatnil priznanie náhrady trov tohto konania ( ). Súd aplikoval ust. , nakoľko dospel k záveru, že odporca je tým účastníkom konania, ktorý má čiastočný úspech vo veci, pričom k tomu záveru súd dospel na základe toho, že navrhovateľ sa domáhal sumy 423,34 eura s príslušenstvom, no priznaná mu bola suma 121,31 eura s príslušenstvom, čo predstavuje úspech navrhovateľa 28,66 %, resp. úspech odporcu 71,34 % (neúspech navrhovateľa).

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )