Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/689/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa G. T., bytom B. J., M. R. XX, zastúpeného JUDr. O. L., L.., advokátom so sídlom v X., V. XX proti odporkyni O. T., bytom B. J., M. R. XX, zastúpenej JUDr. H. W., advokátkou so sídlom v L. X., O. XXX/X o rozvod manželstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 09. júla 2013 č. k. -48 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 29,29 eur k rukám Y.. H. W., advokátky, do troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov G. T. a O. T., rod. V., uzavreté dňa XX.XX.XXXX rozviedol. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 471,46 eur zaplatením advokátke JUDr. H. W., a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vo vzťahoch účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú dlhšiu dobu narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Obaja účastníci zhodne potvrdili, že toho času nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spoločne, intímne sa prestali stýkať a nezabezpečujú spoločne výchovu dcéry, ktorá je už plnoletá. Podľa názoru súdu príčinou narušenia riadneho spolužitia bolo jednak vzájomné neporozumenie, citové odcudzenie a odlišné nazeranie na spoločný manželský život, ale predovšetkým nevera, ktorej sa navrhovateľ za trvania manželstva dopustil. Porušil tak jednu z najdôležitejších povinností manželského spolužitia, a to povinnosť stanovenú zákonom (§ 18 Zákona o rodine) byť si verní. Manželská nevera je porušením zásad harmonického spolužitia, porušením povinností, ktoré manželom zo spoločného zväzku uzatváraného dobrovoľne, prislúcha plniť. Porušenie vernosti za trvania manželstva preto nemožno ospravedlňovať ani nezhodami existujúcimi v manželstve, pretože tie sa dajú riešiť inak ako nadviazaním vzťahu s iným partnerom. Ak sú vážneho charakteru, je to dôvod na rozvod, ak sú menšej intenzity, dajú sa prekonať vzájomnou toleranciou partnerov. Z pohľadu porušenia jednej zo základných manželských povinností nie je rozhodujúce, či nevera nasledovala, alebo predchádzala nezhodám v manželstve. V danej veci súd medzi správaním sa účastníkov (najmä neverou navrhovateľa) a rozvratom manželstva videl príčinnú súvislosť. Keďže navrhovateľ za žiadnych okolností nemal záujem na takomto spolužití a nebol v dôsledku toho predpoklad na jeho obnovenie, mal súd za to, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, a preto manželstvo účastníkov rozviedol, aj keď odporkyňa s takýmto postupom nesúhlasila. Vzhľadom na výpoveď dcéry účastníkov, ale aj samotných manželov, už nevidel perspektívu zlepšenia ich vzťahov a možnosť vytvorenia harmonického zväzku muža a ženy, teda takého zväzku ako má zákon o rodine pri fungujúcom manželstve na mysli. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa , , - 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodoval v zmysle vety druhej . Mal za to, že sú tu dôvody na to, aby navrhovateľ uhradil odporkyni trovy konania, pretože to odôvodňujú okolnosti konkrétneho prípadu. Za

takéto okolnosti považoval súd skutočnosť, že navrhovateľ problémy v manželstve riešil nadviazaním známosti s inou ženou, porušil tak zákonom stanovenú povinnosť byť v manželstve verný. Okrem toho známosť nepriznal v písomnom návrhu, spočiatku ju popieral, tvrdil, že nevidí nič zlé na tom, že má priateľku, s ktorou si iba telefonuje. Preto bolo potrebné na preukazovanie uvedených skutočnosti vykonávať rozsiahle dokazovanie. Súd bol toho názoru, že takýto prístup navrhovateľa k manželskému spolužitiu najmä za situácie, že priateľstvo navrhovateľa s inou ženou (bez ohľadu na jeho intenzitu) vadilo odporkyni a narúšalo harmóniu vo vzájomných vzťahoch, treba považovať za okolnosti, ktoré odôvodňujú priznanie trov konania. Priznané trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci vo výške 300,35 eur (príprava a prevzatie, vyjadrenie k návrhu, účasť na dvoch pojednávaniach, záverečný návrh v písomnej podobe) po 60,07 eur (60,07x5) + 5 x režijný paušál vo výške 39,05 eur (za jeden úkon 7,81), teda spolu 339,40 eur. Strata času predstavovala 4 polhodiny á 12,71 eur, teda 4x 12,71, čo je spolu 50,84 eur. S pripočítaním DPH vo výške 20 % (81,22 eur) predstavujú celé trovy zastúpenia odporkyne 471,46 eur (300,35 + 39,05 + 50,84 + 81,22). Náklady na cestovné, ktoré si právna zástupkyňa odporkyne uplatnila jej súd nepriznal, nakoľko nepredložila potrebné doklady, z ktorých by bolo možné ustáliť správnu výšku spotreby, či zistiť aké vozidlo na cestu bolo použité. Náhradu trov konania uložil súd zaplatiť navrhovateľovi zaplatení advokátke, ktorá odporkyňu zastupovala, a to v zmysle , podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že návrh na rozvod manželstva podal po starostlivom zvážení pomerov v manželstve, pričom s touto skutočnosťou bola odporkyňa riadne oboznámená, i ona považovala manželstvo za dlhodobo nefunkčné a taktiež nemala záujem o jeho pokračovanie. V podanom návrhu na rozvod manželstva sa vyhýbal akýmkoľvek invektívam a výhradám voči odporkyni s poukazom na skutočnosť, že prežili v manželstve i dobré obdobia a nepovažoval za korektné vyťahovať pred súdom argumenty, ktoré by odporkyňa veľmi nerada počúvala. To však neznamená, že nemal žiadne výhrady voči správaniu sa odporkyne počas trvania manželstva. Poukázal na skutočnosť, že odporkyňa ho opísala na pojednávaniach ako bezcharakterného ničomníka, ktorý ju celý život terorizoval, zle sa k nej správal, avšak napriek takémuto zlému spolužitiu počas 30 rokov manželstva zapríčinenému výhradne ním, nesúhlasila v žiadnom prípade s rozvodom manželstva. Namietal, že súd odporkyni priznal náhradu trov konania vo výške 471,46 eur v rozpore so všeobecnou zásadou úspešnosti účastníka. V tomto konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si je vedomý jeho podielu na rozvode manželstva a z tohto dôvodu si neuplatňoval a ani neuplatňuje náhradu trov konania, pretože bol presvedčený, že celá vec sa dorieši tak, ako sa účastníci pred podaním návrhu dohodli. Priznané trovy konania súd odôvodnil ustanovením druhá veta , podľa ktorého súd môže trovy konania alebo ich časti priznať, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. Pomery odporkyne sú štandardné, je zamestnaná bez akejkoľvek vyživovacej povinnosti. V pomerne rozsiahlom dokazovaní spôsobenom neustálymi návrhmi odporkyne nebolo preukázané, že by odporkyňa bola akýmkoľvek spôsobom napádaná z jeho strany. Jednoducho manželstvo z viny oboch účastníkov si prestalo plniť svoju funkciu a ako dobrovoľný zväzok vznikol, tak má každý právo z tohto zväzku vystúpiť. Ďalej poukázal na to, že odporkyňa počas celého manželstva mu vyčítala neschopnosť postarať sa o rodinu podľa jej predstáv, pričom tento dlhoročný nátlak a nespokojnosť odporkyne už psychicky nezvládol a hľadal oporu u inej ženy. Žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania neprizná. Ak by odvolací súd bol rovnakého názoru ako súd prvostupňový, žiadal povoliť náhradu trov konania splácať odporkyni v mesačných splátkach.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom v odvolaní sa nezakladajú na pravde, dokonca si myslí, že bola v odvolaní zo strany navrhovateľa osočovaná. Uviedla, že nikdy navrhovateľa nenazvala bezcharakterným ničomníkom, vo všetkom sa mu snažila vychádzať v ústrety. Poukázala na to, že jej zdravotný stav sa výrazne zhoršil v dôsledku navrhovateľovho mimomanželského pomeru, ktorý stále zatĺkal, nebol schopný priznať, že hlavnou príčinou rozvodu je známosť s inou ženou, pričom túto skutočnosť neuviedol ani v návrhu a nebol schopný sa priznať na prvom a druhom pojednávaní pred súdom. K mimomanželskej známosti sa priznal až za prítomnosti tejto kamarátky Marty Markusekovej. Teda pravou príčinou rozvodu manželstva bola práve mimomanželská známosť. Poprela, že by sa s navrhovateľom dohodla na rozvode manželstva, v

záujme zachovania manželstva navrhovala zúčastniť sa manželskej poradne, čo navrhovateľ odmietol. Ďalej uviedla, že navrhovateľ zarába 1.500 eur, teda má prostriedky na to, aby trovy konania uhradil, zvlášť keď mal taký ľahkovážny prístup k manželstvu, aký konštatoval aj súd prvého stupňa. Poukázala na to, že návrh na súd zo strany navrhovateľa nebol podávaný zo zavinenia odporkyne, ale k rozpadu manželstva došlo z dôvodov na strane navrhovateľa - jeho neverou, preto tento nech znáša aj všetky náklady s tým spojené. Snažila sa manželstvo zachrániť, udržať, bol to však práve navrhovateľ, ktorý o toto vôbec nemal záujem. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 45,41 eur.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania) podľa , a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Ustanovenie je špeciálnou úpravou náhrady trov konania o rozvode manželstva alebo neplatnosť manželstva, alebo o určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania o rozvode podľa je potrebné starostlivo prihliadnuť ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Predpokladom spravodlivého rozhodnutia o prípadnej povinnosti nahradiť trovy konania o rozvod manželstva je vždy starostlivé zistenie okolnosti každého prípadu, najmä vzťahu účastníkov k manželstvu, ich osobných, zárobkových a majetkových pomerov a starostlivé posúdenie okolnosti v ich vzájomnej súvislosti.

V preskúmavanej veci sa jedná o posúdenie otázky, či sú splnené predpoklady na rozhodnutie o náhrade trov konania o rozvod manželstva podľa ustanovenia veta druhá . Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia vety druhej . Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že príčinou narušenia spolužitia účastníkov bolo jednak vzájomné neporozumenie, citové odcudzenie a odlišné nazeranie na spoločný manželský život, ale predovšetkým nevera, ktorej sa navrhovateľ za trvania manželstva dopustil. Porušenie vernosti za trvania manželstva nemožno ospravedlňovať nezhodami existujúcimi v manželstve, pretože tie sa dajú riešiť inak, ako nadviazaním vzťahu s iným partnerom. Odporkyňa mala záujem na riešení manželských nezhôd, navrhovala návštevu manželskej poradne, bola ochotná navrhovateľovi neveru odpustiť, pokiaľ by ukončil túto známosť, avšak navrhovateľ za žiadnych okolností nemal záujem na ďalšom spolužití s odporkyňou. Aj podľa názoru odvolacieho súdu s prihliadnutím na okolnosti danej veci sú tu dôvody na to, aby navrhovateľ uhradil odporkyni trovy konania. Pokiaľ navrhovateľ navrhoval v prípade potvrdenia výroku prvostupňového rozsudku o náhrade trov konania povolenie splátok, odvolací súd s prihliadnutím na príjem navrhovateľa 1.500 eur mesačne nevzhliadol dôvod aby mu súd povolil splácať trovy právneho zastúpenia v splátkach. V ostatnom odvolací súd odkazuje na riadne a náležité odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje ( ).

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania podľa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia , , tak, že úspešnej odporkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29, eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 471,46 eur predstavujúca náhradu trov prvostupňového konania, a preto odporkyni patrí náhrada trov odvolacieho konania spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa , , Vyhl. č. v platnom znení vypočítaná z tejto hodnoty za jeden úkon právnej pomoci 33,20 eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t. j. 16,60 eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa, režijný paušál 7,81 eur, 20% DPH 4,88 eur, t. j. spolu trovy odvolacieho konania vo výške 29,29 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .