Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-324-2013.pdf
PDF · 96.59 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/324/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, H., zastúpená: Mgr. Jozefom Slíškom - advokátom, Coboriho 2, Nitra, proti odporcom: 1/ P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q. XXXX/X, K., 2/ V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, K., 3/ F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, K., 4/ K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, K., všetci zastúpení splnomocnencom: PROSMAN A PAVLOVIČ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 13. júna 2013, č. k. 16C/128/2011-207, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. B. A., obec B. A., zapísanej na LV č. XXX Správy katastra Trnava ako parc. č. 1003/22 - orná pôda vo výmere 44.140 m2 tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky sa prikáže novovytvorená parc. č. 1027/76 - orná pôda vo výmere 27.587 m2 vyznačená príslušnými bodmi na geometrickom pláne spol. TT - GEO spol. s.r.o. Trnava a do podielového spoluvlastníctva žalovaným 1/ až 4/ sa prikáže novovytvorená parc. č. 1003/22 - orná pôda o výmere 16.553 m2 vyznačená na uvedenom geometrickom pláne. Návrh odôvodnila tým, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. 1003/22 a to: navrhovateľka v podiele 5/8, odporcovia 1/ a 2/ v podiele 1/8 a odporcovia 3/ a 4/ v podiele 1/16 k celku. K dohode medzi spoluvlastníkmi nedošlo a predmetná parcela je podľa geometrického plánu reálne deliteľná. Nehnuteľnosť užíva poľnohospodárske družstvo a ona chce svoj podiel predať. Odporcovia navrhli návrh zamietnuť prípadne zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo iným spôsobom, teda, že by bola odčlenená parcela pre navrhovateľku tak, aby nikto nebol poškodený. Najlepším spôsobom podľa nich v prípade zrušenia a vyporiadania by bolo nerozdeliť parcelu, zotrvať v spoluvlastníctve a predať ju ako celok. O prednú časť nehnuteľnosti prejavujú záujem investori, preto by bolo spravodlivé a vhodnejšie predať túto časť spolu. Aj ďalšia časť bude určená na zástavbu. Geometrický plán si dala vpracovať navrhovateľka sama, využila predkúpne právo, keď reagovali, zásielky nepreberala. Pri reálnom rozdelení je treba skúmať aj skutočnosti účelného, technického charakteru pri navrhovanom riešení, polohu pozemkov, ich tvar, celkovú plochu. Podľa odporcov pozemok nie je možné dobre rozdeliť z dôvodu, že by s tým vznikli náklady odporcom v podobe povinnosti hradiť odvody za drobenie pozemkov. Rozdelenie pozemku tak, ako ho navrhuje navrhovateľka predpokladá rozdelenie na dve časti, kde odporcovia by mali získať užší pás, ktorý by v budúcnosti nebolo dobré možné využiť na účelnú zástavbu, čo sa týka štandardnej veľkosti stavebných pozemkov a navyše by sa ešte musela časť z pozemku odňať na výstavbu miestnej komunikácie. Takisto do budúcna by takáto deľba skomplikovala možnosti vyporiadania odporcov v rámci ich podielového spoluvlastníctva. Navrhovateľka sa vyjadrila, že chce pozemok predať, rovnaký zámer majú aj odporcovia, avšak nechcú pozemok predávať v čase, keď tento je ornou pôdou a má niekoľkonásobne nižšiu hodnotu ako by mal v prípade predaja v rámci realizácie investičných zámerov.
Sú tu teda dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom poukázali na judikát NS SR č. 1Cdo/84/2009. Majú za to, že skutočnosť prebiehajúcej zástavby ako aj zámer kompetentných orgánov zahrnúť predmetnú parcelu do územného plánu obce na zastavanie sú takými okolnosťami, ktoré treba zohľadniť, teda záujem odporcov ponechať stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom navrhovateľky zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri vyporiadaní sa má prihliadať aj na účelné využitie veci. Zo žiadneho spôsobu vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 O.z. nevyplýva účelné využitie veci. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 142 ods. 1,2, podľa § 2 ods. 2, podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z predložených dokladov zistil, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v kat. úz. B. A., zapísanej na LV č. XXX Správy katastra Trnava ako parc. č. 1003/22 - orná pôda vo výmere 44.140 m2 a to navrhovateľka v podiele 5/8, odporcovia 1/, 2/ v podiele každý 1/8 a odporcovia 3/, 4/ každý v podiele 1/16. Navrhovateľka predložila geometrický plán č. 821/2011 zo dňa 11.07.2011 vypracovaný spol. TT - GEO spol. s r.o. Trnava, na základe ktorého je nehnuteľnosť parc. č. 1003/22 rozdelená na novovytvorenú parc. č. 1027/76 - orná pôda vo výmere 27.587 m2, ktorú žiadala navrhovateľka prikázať do svojho výlučného vlastníctva a ďalšia novovytvorená parc. č. 1003/22 vo výmere 16.553 m2, ktorú žiadala prikázať do podielového spoluvlastníctva odporcom 1/ až 4/. Znalec Doc. Ing. Štefan Hronský vo svojom posudku č. 10/2012 zo dňa 30.10.2012 určil všeobecnú cenu nehnuteľnosti sumou 37.064,- eur. Vychádzal pritom z platného listu vlastníctva, kde je uvedené, že pozemok je využívaný pre rastlinnú výrobu. Nezohľadňoval skutočnosť, že sa plánuje na pozemku zástavba. Doklad napr. plán sídelného útvaru s právoplatným rozhodnutím o umiestnení stavby alebo právoplatné stavebné povolenie nedostal, teda nemal dôvod túto skutočnosť zohľadňovať. Ak by bolo preukázané, že na pozemku bude zástavba, bolo by potrebné vypracovať nový posudok v nadväznosti na schválený územný plán, muselo by ale dôjsť aj k zmene na LV a pozemky z extravilánu by boli prevedené do intravilánu obce a cena by bola výrazne odlišná. Z predložených dokladov súd zistil, že pozemok parc. č. 1003/22 má byť predmetom zástavby rodinných domov (prinajmenšom z časti) na podklade územného plánu obce B. A., ktorý bol prijatý uznesením zastupiteľstva B. A.. 37/2007 zo dňa 14.03.2007. Zmena a doplnok k územnému plánu nebola obecným zastupiteľstvom doposiaľ schválená. Z vyjadrenia Ing. arch. X. A., ktorý spracoval územno-plánovaciu dokumentáciu vyplýva, že časť pozemku je určená na zástavbu predmetným ÚPN-O asi vo výmere 4.350 m2 a ďalšia časť asi vo výmere 7.500 m2 je navrhnutá na zástavbu v zmysle zmien a doplnkov č. 3/2012. Trhová cena stavebných pozemkov ako vyplýva z inzerátov o predmetnej lokalite je 85,- eur /m2, cena ornej pôdy podľa znaleckého posudku 0,83,- eur / m2. Zo zákonných ustanovení vyplýva, že je nesporné, že v zásade nikto nemôže byť nútený zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a toto i v prípade podania žaloby je potrebné vyporiadať v zmysle zásad uvedených v § 142 ods. 1 O.z. Zákon výnimočne umožňuje takýto návrh zamietnuť, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd má za to, že v danom prípade sú tieto dôvody dané a návrh je potrebné posudzovať ako predčasný a nie opodstatnený. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za nesporné, že v rámci územného plánu obce B. A. je prinajmenšom na časti spornej parcely plánovaná zástavba. Je nesporné, že pozemok ako taký je reálne deliteľný, jedná sa o ornú pôdu, ktorá je v zásade vždy reálne deliteľná. Treba však prihliadnuť na účelné využitie veci a predovšetkým rovnosť účastníkov spoluvlastníckeho vzťahu ako aj súlad s dobrými mravmi. Je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že po schválením zmien územného plánu dôjde nepochybne k zvýšeniu ceny nehnuteľnosti. Navrhovaný spôsob reálnej deľby navrhovateľkou zohľadňuje veľkosti spoluvlastníckych podielov len matematicky z hľadiska výmery novovytvorených pozemkov. Je potrebné prihliadnuť aj na tvar týchto novovzniknutých pozemkov, prístup k nim, čo samo o sebe ovplyvňuje hodnotu jednotlivých častí pozemkov. Podiely sú v súčasnosti ideálne a navrhovateľka sa domáha práve časti pozemku, ktorý je plánovaný na výstavbu. Je bližšie k intravilánu obce, teda bude mať nepomerne vyššiu hodnotu ako zvyšok. V prípade reálnej deľby by naviac došlo k zaťaženiu odporcov a to povinnosťou zaplatiť odvod za drobenie pôdy v zmysle § 22 ods. 1 písm. b) zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Schválením územného plánu obce bude mať nezanedbateľný vplyv na cenu pozemku, ktorého prinajmenšom časť asi 1/4 má byť určená na zástavbu. To, že je navrhovateľka väčšinovou spoluvlastníčkou neznamená, že má byť zásadným spôsobom voči ostatným spoluvlastníkom zvýhodnená. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je možné reálne rozdeliť pozemok tak, aby boli zachované rovnaké práva účastníkov, aby tento spôsob nebol v rozpore s dobrými mravmi bez toho, aby nedošlo k ukráteniu práv niektorého zo spoluvlastníkov. Nie je možné spravodlivo rozhodnúť, či už reálnym rozdelením nehnuteľnosti alebo jej prikázaním za náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Reálna deľba by s poukazom na uvedené neprimeraným spôsobom ukrátila odporcov, ktorým by bola do ich podielového spoluvlastníctva prikázaná neúčelná nehnuteľnosť nevyhovujúceho tvaru. Takisto nie je možné prikázať nehnuteľnosť niektorému zo spoluvlastníkov za náhradu, pretože za
daných okolností nemožno objektívne určiť takú adekvátnu náhradu, aby znova nedošlo k poškodeniu práv ostatných spoluvlastníkov z hľadiska výšky náhrady, ktorá sa bude v dohľadnej budúcnosti nepochybne meniť. V danom prípade je cena závislá od schválenia územného plánu obce. Za daných okolností posudzovaných v čase rozhodovania má súd za to, že do úvahy neprichádza z hľadiska účelného využitia veci, zachovania rovnosti účastníkov žiadny zo spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a teda je potrebné zachovať podielové spoluvlastníctvo účastníkov. Z týchto dôvodov súd návrh zamietol a podľa § 142 ods. 1 O.s.p., úspešným odporcom priznal náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Túto zásadu súd prvého stupňa dôsledne nerešpektoval, navyše ak všetci odporcovia sa vyjadrili, že súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, ale iným spôsobom. Navrhovateľka sa nestotožňuje so záverom súdu, že nie je možné pozemok reálne rozdeliť akýmkoľvek spôsobom tak, aby boli zachované rovnaké práva účastníkov, aby tento spôsob nebol v rozpore s dobrými mravmi bez toho, aby nedošlo k ukráteniu práv niektorého zo spoluvlastníkov. Súd prvého stupňa jednostranne prihliadol pri svojom rozhodovaní výlučne na záujmy a tvrdenia odporcov. Nehnuteľnosť je reálne deliteľná, čo pripustil aj súd prvého stupňa. Pozemok, ktorý je predmetom spoluvlastníctva účastníkov je fakticky aj funkčne deliteľný z hľadiska uvedeného v § 142 ods. 1 O.z. a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci je potrebné vziať v určitej miere do úvahy, avšak nejde o hľadiská rozhodujúce ako sa konštatuje aj v uznesení Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1727/2006. Predmetný pozemok je orná pôda, využívaný je pre rastlinnú výrobu a ani po rozdelení pozemku na dva samostatné pozemky nedošlo k zmene tohto spôsobu ich využívania. Keďže odporcovia mali voči geometrickému plánu predloženému navrhovateľkou výhrady bolo úlohou súdu v rámci dokazovania pribrať do konania znalca z odboru stavebníctva na účely posúdenia vhodného riešenia deľby predmetnej parcely. Pozemok je reálne deliteľný fakticky aj funkčne. Súd svoje rozhodnutie oprel o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nevyporiadal spoluvlastníctvo. Súd prvého stupňa nemal dôvody, na ktoré poukazoval jednoznačne preukázané, ale ani nebol oprávnený postupovať podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko bolo možné vysporiadať spoluvlastníctvo reálnym rozdelením. Zamietnuť návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno iba so zreteľom na skutočnosti, ktoré tu boli v čase rozhodovania súdu. Tieto osobitné dôvody musia byť však tak závažné, aby nimi bola opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Skutočnosti, na základe ktorých možno vyvodiť dôvody hodné osobitného zreteľa na zamietnutie návrhu musia existovať už v čase vyhlásenia rozhodnutia a musia vyplývať zo skutkového stavu ustáleného súdom k tomuto okamihu. Súd za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že po schválení zmien územného plánu obce dôjde nepochybne k zvýšeniu ceny nehnuteľnosti a nebolo by potom spravodlivé akýmkoľvek spôsobom vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. V čase rozhodovania súdu bola nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda mimo zastavaného územia obce. Znalec, ktorý ohodnocoval nehnuteľnosť správne uviedol, že na určenie inej ceny v súčasnosti neexistuje žiaden relevantný podklad, ktorý by preukazoval, že v prípade pozemku účastníkov sa jedná o pozemok mimo zastavaného územia obce určený na stavbu, ktorý bude využitý ako stavebný. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa nebol schválený nový územný plán obce B. A. ani jeho doplnok či dodatok. Úvaha súdu o tom, že by schválenie zmien územného plánu obce a s tým spojené zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti nemalo nastať v dlhom časovom období je možno považovať za špekulatívne. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovieť a priznať jej náhradu trov konania, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pokiaľ sa týka výroku o náhrade trov konania tu navrhovateľka udáva, že s týmto takisto nesúhlasí, navrhuje v prípade, že by mala byť zaviazaná na náhradu trov konania aplikovať ust. § 150 O.s.p. a to s poukazom na jej sociálne pomery, zárobkové možnosti, na jej ústretový postup pred podaním návrhu na súd voči odporcom a tiež vzhľadom na skutočnosť, že pred podaním návrhu súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva aj samotní odporcovia.
Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že konanie navrhovateľky bolo po celý čas účelové. Podľa odporcov neexistuje spôsob rozdelenia pozemku, ktorý by mal zohľadňovať veľkosť spoluvlastníckych podielov, rozmery predmetného pozemku a ktorý by zároveň nepoškodil odporcov. Riziko poškodenia práv odporcovia vidia práve v cene pozemku, ktorú určil znalec. Čo sa týka rozlohy tak pozemok má najväčší trhový potenciál, pokiaľ tento zostane rozdelený a v celku, nakoľko šírka pozemku cca 60 m umožňuje rozmiestnenie minimálne dvoch stavebných pozemkov vedľa seba, stavebných
pozemkov s normálnymi rozmermi. Pokiaľ by došlo k rozdeleniu pozemku odporcovia nebudú mať možnosť hoci by konali všetci spoločne ponúknuť na predaj stavebné pozemky so zaujímavými rozmermi. Pokiaľ navrhovateľka považuje znalcom stanovenú cenu pozemku 0,8397,- eur / m2 za adekvátnu sú odporcovia ochotní odkúpiť od navrhovateľky jej spoluvlastnícky podiel. Navrhovateľka pred podaním návrhu vystupovala arogantne, nátlakovo. Listy odporcov, ktorými akceptovali ponuku na predaj jej spoluvlastníckeho podielu nepreberala v odbernej lehote a ďalej odmietla s odporcami v danej veci rokovať. Podľa nich navrhovateľka nie je v zlej finančnej sociálnej a nepriaznivej situácii, spolu so svojim manželom splatili vklad vo výške 5.000,- eur v spol. FIVETT s.r.o. Navrhli rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16C/128/2011 je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti v kat. úz. B. A. zapísanej na LV č. XXX Správy katastra Trnava ako parc. č. 1003/22 - orná pôda vo výmere 44.140 m2.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľky zamietnutý z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v súlade s § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že účastníci konania sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti parc. č. 1003/22 - orná pôda vo výmere 44.140 m2 v kat. úz. B. A., zapísanej na LV č. XXX Správy katastra Trnava (ďalej spornej nehnuteľnosti) v podieloch navrhovateľka 5/8, odporcovia 1/, 2/ každý po 1/8 a odporcovia 3/, 4/ každý po 1/16. Navrhovateľka predložila geometrický plán vypracovaný spol. TT-GEO spol. s r.o. Trnava č. 81/2011 zo dňa 11.07.2011, ktorý rozdelil spornú nehnuteľnosť na dve novovzniknuté parcely a to parc. č. 1027/76 - ornú pôdu vo výmere 27.587 m2, ktorú žiadala navrhovateľka prikázať do svojho výlučného vlastníctva a parc. č. 1003/22 - orná pôda vo výmere 16.553 m2, ktorú žiadala prikázať do podielového spoluvlastníctva odporcov 1/ až 4/. Z listinných dôkazov v spise vyplýva, že sporná nehnuteľnosť má byť predmetom zástavby rodinných domov na podklade územného plánu B. A., ktorý územný plán bol prijatý uznesením zastupiteľstva obce č. 37/2007 zo dňa 14.03.2007. Zmena a doplnok k územnému plánu však nebola obecným zastupiteľstvom doposiaľ schválená a prerokovaná. Súčasťou územno-plánovacej informácie je mapový podklad, v ktorom je graficky znázornený rozsah zmien a doplnkov, z ktorého vyplýva, že časť spornej nehnuteľnosti je určená na zástavbu predmetným ÚPN-O asi vo výmere 4.350 m2 a ďalšia časť asi vo výmere 7.500 m2 je navrhnutá na zástavbu v zmysle zmien a doplnkov č. 3/2012. Odporcovia s geometrickým plánom nesúhlasili, tvrdili, že takéto rozdelenie spornej nehnuteľnosti je pre nich nevýhodné, lebo novovytvorená parcela, ktorá im má prináležať by zostala ornou pôdou mimo zástavby v zmysle územného plánu. Tým, že časť spornej nehnuteľnosti bude zastavaná zmení sa aj cena nehnuteľnosti, čo potvrdil aj znalec pribratý do konania za účelom ocenenia nehnuteľnosti, ktorý určil cenu za m2 0,8397 eur. Z predložených inzerátov vyplynulo, že trhová cena stavebných pozemkov v tejto lokalite je 85,- eur / m2.
Súd prvého stupňa tieto skutočnosti považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol, keď mal za to, že za daných okolností do úvahy neprichádza z hľadiska účelného využitia veci, zachovania rovnosti účastníkov žiadny zo spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Zo zákonného ust. § 142 ods. 1 O.z. vyplýva, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť spravodlivo nútený, aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrvával proti svojej vôli. Ak nepríde k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva dohodou zruší podielové spoluvlastníctvo a uskutoční vyporiadanie na návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov súd. Súd nie je pri vyporiadaní viazaný návrhom - petitom tak, že podľa okolnosti konkrétneho prípadu môže rozhodnúť o vyporiadaní aj iným spôsobom, než ktorý je spoluvlastníkom navrhovaný. Zákon preferuje reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, ktoré je najvhodnejším spôsobom vyporiadania spoluvlastníckych vzťahov, teda primárne je tento spôsob potrebné použiť tam, kde je to dobre možné. Reálne rozdelené podiely majú zásadne zodpovedať výške
spoluvlastníckych podielov, pričom finančné vyrovnanie podielov nie je vylúčené. Podľa § 142 ods. 2 veta prvá O.z. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci alebo predajom a rozdelením výťažku.
Súd prvého stupňa skonštatoval, že v danom prípade sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a že z hľadiska účelného využitia veci zachovania rovnosti účastníkov žiadny zo spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je možný. K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne v prípade, ak vec tvoriaca predmet spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším dvom spôsobom zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nej bránia dôvody hodné osobitného zreteľa. Z doposiaľ vykonaného dokazovania v danej veci však vyplynulo, že nehnuteľnosť je pravdepodobne reálne deliteľná. Pri reálnej deľbe však uplatnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa nie je možné. Preto súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie za účelom možnosti reálnej deľby predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa sa uspokojil s geometrickým plánom, ktorý predložila navrhovateľka, ktorý nie je znaleckým posudkom, ale len listinným dôkazom a s ktorým odporcovia nesúhlasili a mali voči nemu výhrady. Súd prvého stupňa tak mal do konania pribrať znalca za účelom posúdenia možnosti a spôsobov reálnej deľby spornej nehnuteľnosti s tým, že pred znaleckým dokazovaním bude potrebné na reálnu deľbu podrobne vypočuť účastníkov ako si títo reálnu deľbu predstavujú s tým, že znalec posúdi možnosti reálnej deľby za dodržania zásad v zmysle ust. § 142 ods. 1 a to s prihliadnutím na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Keďže odporcovia tvrdia, že časť nehnuteľnosti bude zastavaná, čo vyplýva z územného plánu bude potrebné vzhľadom na odstup času zopakovať dopyt na Obec B. A., v akom štádiu je schválenie územného plánu a realizácia výstavby v lokalite, v ktorej sa nachádza sporná nehnuteľnosť. Až v prípade ak znalec určí, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná je možné sa zaoberať ďalšími spôsobmi vyporiadania, pri ktorých je už možná aplikácia ust. § 142 ods. 2 O.z., avšak odvolaciemu súdu sa skutočnosť, že časť nehnuteľnosti bude v budúcnosti v zastavanom pásme obce nejaví ako dôvod hodný osobitného zreteľa, keďže táto skutočnosť sa odráža hlavne na cene nehnuteľnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu byť napr. zdravotný stav, vek odporcu, skutočnosť, že odporca veľkú časť svojho života prežil v nehnuteľnosti, ku ktorej sa zrušuje spoluvlastníctvo a pod..
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, keďže súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď aplikoval dôvody hodné osobitného zreteľa aj pri spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou a riadne nevykonal dokazovanie za účelom zistenia možnosti vyporiadania spoluvlastníctva po jeho zrušení reálnou deľbou a následne už vôbec nie ďalšími dvoma spôsobmi. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom doplní dokazovanie vo vyššie naznačenom smere, ohľadne zistenia možnosti reálnej deľby znaleckým dokazovaním poprípade inými účastníkmi navrhnutými dôkazmi. Po takto doplnenom dokazovaní toto riadne vyhodnotí a vo veci opätovne rozhodne, ktoré rozhodnutie aj náležite v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.).
Uvedené uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.