Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_75S-10-2022.pdf
PDF · 196.06 KB
Case nature
Area
Subarea
75S/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: Z.. D. J., bytom Na T. XX/XX, XXX XX R. S., podnikajúci ako D. J. - A. D., s miestom podnikania: Na T. XX/XX, XXX XX R., Z.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Mgr. Martin Štoffa, advokát, AK so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 41 524 322, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OU-BB-OSZP3-2021/023570-005 zo dňa 10.12.2021, č. OU-BB- OSZP3-2021/022379-005 zo dňa 22.12.2021, č. OU-BB-OSZP3-2021/027752-008 zo dňa 14.12.2021, č. OU-BB-OSZP3-2021/022149-005 zo dňa 10.12.2021, č. OU-BB-OSZP3-2021/022677-005 zo dňa 10.12.2021, č. OU-BB-OSZP3-2021/022789-005 zo dňa 13.12.2021 a č. OU-BB- OSZP3-2021/023184-005 zo dňa 13.12.2021, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/023570-005 zo dňa 10. decembra 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/022379-005 zo dňa 22. decembra 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
III. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/027752-008 zo dňa 14. decembra 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
IV. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/022149-005 zo dňa 10. decembra 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
V. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/022677-005 zo dňa 10. decembra 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
VI. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/022789-005 zo dňa 13. decembra 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
VII. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2021/023184-005 zo dňa 13. decembra 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
VIII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci 75S/10/2022
1. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej v texte aj len „žalovaný“) ako príslušný orgán štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a § 68 písm. p) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej v texte aj len „zákon č. 543/2002 Z. z.“ alebo „zákon o ochrane prírody a krajiny“) rozhodnutím č.: OU-BB-OSZP3-2021/023570-005 zo dňa 10.12.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom (vlk dravý
- Canis lupus) vo výške 736,31 Eur podľa § 101 ods. 3 Zákona č. 543/2002 Z. z. na základe podanej žiadosti poškodeného samostatne hospodáriaceho roľníka Z.. D. J., podnikajúceho ako D. J. - A. D., s miestom podnikania Na T. XX/XX, XXX XX R. (ďalej v texte len „žalobca“) zo dňa 17.09.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 1 200,00 Eur (600,00 Eur x 2) ktorá mu vznikla dňa 12.09.2021 a 13.09.2021 usmrtením spolu 2 ks oviec plemenných jariek druhu pôvodná valaška v k. ú. R. v lokalite T. na území, kde platí prvý stupeň ochrany.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca žalovanému oznámil vznik škody dňa 12.09.2021 a 13.09.2021, na základe čoho bolo vykonané spoločné komisionálne šetrenie dňa 13.09.2021, ktorým bol potvrdený obsah oznámení. Žalovaný považoval predmet škody i podmienky nároku na náhradu škody v zmysle § 98 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. za naplnené, keďže určený živočích vlk dravý spôsobil škodu na vybraných domestikovaných živočíchoch, ktoré boli v čase škody pri maštali za elektrickým ohradníkom so strážnymi psami bez pastiera. Oznámenie o vzniku škody, ako aj uplatnenie nároku na náhradu škody považoval žalovaný za včas podané, teda v zákonom určených lehotách (§ 101 ods. 1 a § 101 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.). Konštatoval, že z predložených dokladov, usmernení Ministerstva životného prostredia SR i aktuálneho cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo vyplýva, že skutočne spôsobená škoda na dvoch kusoch plemenných jariek po prepočte predstavuje výšku 736,31 Eur, preto v tejto sume bol žalobcovi potvrdený nárok na náhradu škody.
II. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci 75S/11/2022
3. Žalovaný rozhodnutím č.: OU-BB-OSZP3-2021/022379-005 zo dňa 22.12.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 847,31 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. na základe podanej žiadosti žalobcu dňa 02.09.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 1 500,00 Eur, ktorá mu vznikla dňa 31.08.2021 usmrtením domestikovaných živočíchov - 2 ks plemenných jahniat druhu pôvodná valaška a 1 ks plemennej jarky druhu pôvodná valaška v k. ú. R. v lokalite T. na území, kde platí prvý stupeň ochrany.
4. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca žalovanému oznámil vznik škody dňa 31.08.2021, na základe čoho bolo vykonané komisionálne šetrenie dňa 02.09.2021, ktorým bol potvrdený obsah oznámenia. Žalovaný považoval predmet škody i podmienky nároku na náhradu škody v zmysle § 98 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. za naplnené, keďže určený živočích vlk dravý spôsobil škodu na vybraných domestikovaných živočíchoch, ktoré boli v čase škody pri maštali za elektrickým ohradníkom so strážnymi psami bez pastiera. Oznámenie o vzniku škody, ako aj uplatnenie nároku na náhradu škody považoval žalovaný za včas podané, teda v zákonom určených lehotách (§ 101 ods. 1 a § 101 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.). Konštatoval, že z predložených dokladov, usmernení Ministerstva životného prostredia SR i nového cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo vyplýva, že spôsobená škoda na 2 ks plemenných jahniat a 1 ks plemennej jarky je po prepočte vo výške 847,31 Eur, preto v tejto sume bol žalobcovi potvrdený nárok na náhradu škody.
III. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci 75S/12/2022
5. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2021/027752-008 zo dňa 14.12.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 482,00 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 08.11.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 600,00 Eur, ktorá mu vznikla dňa 03.11.2021 usmrtením domestikovaného živočícha - 1 ks plemennej ovce druhu pôvodná valaška SK 000003547614 v k. ú. R. v lokalite D. a I..
6. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca žalovanému oznámil škodu vzniknutú dňa 03.11.2021 v zákonom stanovenej lehote podľa § 101 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., na základe čoho bolo vykonané miestne šetrenie dňa 05.11.2021. Žalovaný považoval predmet škody i podmienky nároku na náhradu škody v zmysle § 98 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. za naplnené, keďže určený živočích vlk dravý spôsobil škodu na ovci, pasúcej sa pod dozorom pastiera a pastierskeho psa. Uplatnenie nároku na náhradu škody listom zo dňa 08.11.2021 považoval žalovaný za včas podané, teda v zákonom určenej lehote podľa § 101 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. Žalovaný priznal uplatnený nárok len v časti, a to v rozsahu 482,00 Eur, a nie v rozsahu požadovanom 600,00 Eur, čo odôvodnil tým, že vychádzal z prieskumu cien na trhu. Požadovaná výška náhrady škody žalobcom za 1 usmrtenú ovcu nekorešponduje s aktuálne doloženými odporúčanými cenami oviec a kôz zo dňa 27.05.2021 od Zväzu chovateľov oviec.
IV. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci 75S/13/2022
7. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2021/022149-005 zo dňa 10.12.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 987,94 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 28.08.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 2 550,00 Eur, ktorá mu mala vzniknúť dňa 27.08.2021 usmrtením domestikovaných živočíchov - 3 ks plemenných jahniat druhu pôvodná valaška a 2 ks plemenných oviec druhu pôvodná valaška v k. ú. R. v lokalite T. na území, kde platí prvý stupeň ochrany.
8. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca žalovanému oznámil vznik škody dňa 05.09.2021, na základe čoho bolo vykonané komisionálne šetrenie dňa 28.08.2021. Žalovaný považoval predmet škody i podmienky nároku na náhradu škody v zmysle § 98 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. za naplnené, keďže určený živočích vlk dravý spôsobil škodu na vybraných domestikovaných živočíchoch, ktoré boli v čase škody pri maštali za elektrickým ohradníkom so strážnymi psami bez pastiera, avšak v prípade 1 ks ovce, ktorá nemala uši, čím považoval jej identitu za spornú, náhradu škody neuznal. Oznámenie o vzniku škody, ako aj uplatnenie nároku na náhradu škody považoval žalovaný za včas podané, teda v zákonom určených lehotách (§ 101 ods. 1 a § 101 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.). Konštatoval, že z predložených dokladov, usmernení Ministerstva životného prostredia SR i aktuálneho cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo vyplýva, že spôsobená škoda na 3 ks plemenných jahniat a 1 ks plemennej ovce je po prepočte vo výške 987,94 Eur, preto v tejto sume bol žalobcovi potvrdený nárok na náhradu škody.
V. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci 75S/14/2022
9. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2021/022677-005 zo dňa 10.12.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 1 680,00 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 06.09.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 3 600,00 Eur, ktorá mu mala vzniknúť dňa 05.09.2021 usmrtením domestikovaných živočíchov - 8 ks plemenných jahniat druhu pôvodná valaška v k. ú. R. v lokalite T. na území, kde platí prvý stupeň ochrany.
10. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca žalovanému oznámil vznik škody dňa 05.09.2021, na základe čoho bolo vykonané komisionálne šetrenie dňa 06.09.2021, ktorým bol potvrdený obsah oznámenia. Žalovaný považoval predmet škody i podmienky nároku na náhradu škody v zmysle § 98 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. za naplnené, keďže určený živočích vlk dravý spôsobil škodu na vybraných domestikovaných živočíchoch, ktoré boli v čase škody pri maštali za elektrickým ohradníkom so strážnymi psami bez pastiera. Oznámenie o vzniku škody, ako aj uplatnenie nároku na náhradu škody považoval žalovaný za včas podané, teda v zákonom určených lehotách (§ 101 ods. 1 a § 101 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.). Konštatoval, že z predložených dokladov, usmernení Ministerstva životného prostredia SR i aktuálneho cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo vyplýva, že skutočne spôsobená škoda na 8 ks plemenných jahniat po prepočte predstavuje výšku 1 680,00 Eur, preto v tejto sume bol žalobcovi potvrdený nárok na náhradu škody.
VI. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci 75S/15/2022
11. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2021/022789-005 zo dňa 13.12.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 723,31 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 06.09.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 1 200,00 Eur, ktorá mu vznikla dňa 02.09.2021 usmrtením domestikovaných živočíchov - 2 ks plemenných jariek druhu pôvodná valaška v k. ú. R. v lokalite T. na území, kde platí prvý stupeň ochrany.
12. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca žalovanému oznámil vznik škody dňa 02.09.2021, na základe čoho bolo vykonané komisionálne šetrenie v dňoch 03. a 06.09.2021, ktorým bol potvrdený obsah oznámenia. Žalovaný považoval predmet škody i podmienky nároku na náhradu škody v zmysle § 98 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. za naplnené, keďže určený živočích vlk dravý spôsobil škodu na vybraných domestikovaných živočíchoch, ktoré boli v čase škody pri maštali za elektrickým ohradníkom so strážnymi psami bez pastiera. Oznámenie o vzniku škody, ako aj uplatnenie nároku na náhradu škody považoval žalovaný za včas podané, teda v zákonom určených lehotách (§ 101 ods. 1 a § 101 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.). Konštatoval, že z predložených dokladov, usmernení Ministerstva životného prostredia SR i aktuálneho cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo vyplýva, že skutočne spôsobená škoda na 2 ks plemenných jariek po prepočte predstavuje výšku 723,31 Eur, preto v tejto sume bol žalobcovi potvrdený nárok na náhradu škody.
VII. Administratívne konanie a administratívne rozhodnutie vo veci 75S/16/2022
13. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2021/023184-005 zo dňa 13.12.2021 potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom vlkom dravým vo výške 996,61 Eur podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 17.09.2021 o náhradu škody v požadovanom rozsahu 1 950 Eur, ktorá mu vznikla dňa 10.09.2021 usmrtením domestikovaných živočíchov - 1 ks plemennej jarky druhu pôvodná valaška a 3 ks plemenných jahniat druhu pôvodná valaška v k. ú. R. v lokalite T. na území, kde platí prvý stupeň ochrany.
14. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca žalovanému oznámil vznik škody dňa 10.09.2021, na základe čoho bolo vykonané komisionálne šetrenie dňa 10.09.2021, ktorým bol potvrdený obsah oznámenia. Žalovaný považoval predmet škody i podmienky nároku na náhradu škody v zmysle § 98 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. za naplnené, keďže určený živočích vlk dravý spôsobil škodu na vybraných domestikovaných živočíchoch, ktoré boli v čase škody pri maštali za elektrickým ohradníkom so strážnymi psami bez pastiera. Oznámenie o vzniku škody, ako aj uplatnenie nároku na náhradu škody považoval žalovaný za včas podané, teda v zákonom určených lehotách (§ 101 ods. 1 a § 101 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.). Konštatoval, že z predložených dokladov, usmernení Ministerstva životného prostredia SR i aktuálneho cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo vyplýva, že skutočne spôsobená škoda na 1 ks plemennej jarky a 3 ks plemenných jahniat po prepočte predstavuje výšku 996,61 Eur, preto v tejto sume bol žalobcovi potvrdený nárok na náhradu škody.
Správne žaloby žalobcu - žalobné body
15. Správnymi žalobami, podanými v zákonných lehotách sa žalobca domáhal preskúmania zákonností vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného a žiadal, aby správny súd tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
16. Uznesením č. k. 75S/10/2022-77 zo dňa 13.04.2022 správny súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 75S/10/2022, sp. zn. 75S/11/2022, sp. zn. 75S/12/2022, sp. zn. 75S/13/2022, sp. zn. 75/14/2022, sp. zn. 75/15/2022 a sp. zn. 75/16/2022 s tým, že veci budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou 75S/10/2022. Správny súd aplikoval ustanovenie § 65 ods. 1 SSP a v rámci hospodárnosti konania spojil veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatne podaných správnych žalôb na spoločné konanie, nakoľko veci spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania. Argumentácia žalobcu v žalobách a žalobné body, ako aj odôvodnenie žalobami napadnutých rozhodnutí boli v zásade rovnaké.
17. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutia žalovaného za nesprávne a nezákonné, pričom v jednotlivých žalobách zhodne namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP); je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP); zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP); že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).
18. Žalobca vytýkal žalovanému, že nevykonal posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody správne, svedomite, riadne a v súlade so zákonnou úpravou. Napadnuté rozhodnutia považuje za nezákonné, ich odôvodnenie za nepostačujúce, nepresvedčivé a navyše zmätočné.
19. Žalobca namietal neoprávnené zníženie požadovaného rozsahu náhrady škody a nezohľadnenie dokladu o nákupnej cene plemenných oviec, čo žalovaný podľa žalobcu nedostatočne odôvodnil, ak uviedol, že z predložených dokladov, usmernení Ministerstva životného prostredia SR i aktuálneho cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo vyplynulo, aká je skutočne spôsobená škoda na uhynutých domestikovaných živočíchoch, ktorú aj v tej-ktorej veci priznal, resp. ak uviedol, že pri prepočte cien vyplynulo, že požadovaná cena nekorešponduje s aktuálne doloženými odporúčanými cenami oviec a kôz zo dňa 27.05.2021 od Zväzu chovateľov oviec (vo veci 75S/12/2022). Žiadne iné odôvodnenie vo vzťahu k požadovanej výške náhrady škody žalovaný neuviedol, a teda nie je vôbec zrejmé, prečo na hodnoverné doklady predložené žalobcom vôbec neprihliadol. Žalovaným priznaná (krátená) výška náhrady škody je nielen neodôvodnená a nepodložená, ale najmä nijako nezohľadňuje špecifiká žalobcom chovaného ohrozeného plemena oviec pôvodnej valašky. Usmrtené plemenné ovce pochádzali z chovu, ktorý bol niekoľkokrát ocenený na rôznych poľnohospodárskych výstavách. Tvrdil, že pokiaľ sa žalovaný odvolával aj na stanovisko Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku k odporúčaným cenám oviec, cieľom tohto dokumentu nie je stanovenie akéhosi „stropu“ pre cenu plemenných oviec, ale práve naopak - objasnenie výpočtu minimálnej ceny. Poukázal na vyjadrenie zmieneného zväzu zo dňa 10.11.2021 ku génovej rezerve pôvodnej valašky, kde sa okrem iného uvádza, že plemeno pôvodná valaška je zaradené medzi ohrozené plemená, ide o slovenské národné plemeno. Hodnota jedincov tohto plemena sa nedá presne vypočítať podľa stanoveného cenníka v rámci dokumentu odporúčanej ceny oviec a kôz, pri starších zvieratách so vzácnym pôvodom je nevyčísliteľná - nedá sa presne určiť finančne vyjadrená hodnota takého zvieraťa. Tiež poukázal na písomné stanovisko bývalého predsedu Klubu chovateľov pôvodných valašiek pri Zväze chovateľov oviec a kôz na Slovensku, doc. Ing. Karola Kočíka, CSc., zo dňa 20.01.2022, v ktorom sa vyjadril k osobitostiam podmienok chovu oviec žalobcom a samotnému plemenu pôvodnej valašky.
20. Ďalej žalobca uviedol, že v blízkosti jeho farmy sa usídlila svorka viacerých vlkov, ktorá už dlhodobo spôsobuje škody na zvieratách z jeho chovu a nateraz nebola zo strany kompetentných orgánov ochrany prírody udelená výnimka na odstrel týchto jedincov, hoci stratili plachosť a ostražitosť. Od začiatku roku 2021 do septembra 2021 žalovaný vydal ešte 30 ďalších rozhodnutí, ktoré sa týkali nároku na náhradu škody za celkovo 97 usmrtených oviec a jahniat vo vlastníctve žalobcu. Namietal nerovnaké rozhodovanie žalovaného, keď napriek takmer identickému obsahu administratívneho spisu, v obdobných veciach rozhodol inak, teda potvrdzoval žalobcovi nárok na náhradu škody, v úplnom rozsahu podľa ním vyčíslenej výšky, bez akýchkoľvek výhrad, či krátenia. V žalobe 75S/13/2022 uviedol, že žalovaný nepriznal náhradu škody za usmrtenú ovcu pre nemožnosť jej identifikácie, neuznal ani čestné vyhlásenie, hoci v minulosti tak nepostupoval. Nerovnaké rozhodovanie pokladá za prejav arbitrárnosti a svojvôle žalovaného. Okrem odklonu od svojej vlastnej doterajšej praxe obsahovo, čo do posúdenia výšky nároku na náhradu škody za jednotlivé usmrtené jedince oviec plemena pôvodná valaška, líši sa aj od rozhodovacej činnosti iných správnych orgánov v rovnakej oblasti vo veciach ďalších chovateľov. V tejto súvislosti poukázal na porušenie základných zásad správneho konania uvedené v ustanoveniach § 3 ods. 1, 4 a 5 Správneho poriadku, rovnako na judikatúru Ústavného súdu SR (nález sp. zn. I. ÚS 721/2016-39 zo dňa 08.03.2017), v zmysle ktorej aj keď sa na určitý druh správneho konania nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, aj v takýchto prípadoch sa musia aplikovať všeobecné pravidlá uvedené v ustanoveniach § 3 Správneho poriadku.
21. Podľa žalobcu žalovaný o výške priznanej náhrady škody rozhodol na základe predložených dokladov, pričom doklady od žalobcu buď zohľadnil nedostatočne alebo ich nezohľadnil vôbec, avšak zjavne ich nepovažoval za nedostatočné pre svoje rozhodnutie, keďže nepostupoval v zmysle § 100 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o „oprávnenosti“ výšky náhrady škody pre žalobcu, avšak napriek svojim viacerým pochybnostiam nevyužil postup v zmysle ustanovenia § 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny.
22. S poukazom na ustanovenie § 46 ods. 2 písm. e) vyhlášky č. 170/2021 Z. z. uviedol, že zákonodarca nikde v zákonnom alebo podzákonnom právnom predpise výslovne neuviedol presnú podobu a formu „dokladu" o vzniku škody a jej výške. Preto je plne v diskrécii poškodeného, aby k svojej žiadosti priložil takú listinu alebo iný doklad, z ktorého bude uvedená skutočnosť nejakým spôsobom vyplývať (napr. faktúra, cenová ponuka, nadobúdacia zmluva, inzerát, potvrdenie, čestné vyhlásenie a pod.). Namietal, že žalovaný neobstaral iné objektivizujúce podklady, čím rezignoval na svoje kompetencie v zmysle § 68 písm. p) zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalobca tvrdil, že žalovaný nezohľadnil špecifiká prípadu a usmrtených zvierat, ich pôvod a ocenenia chovu, príslušnosť k ohrozenému plemenu oviec, nebral na zreteľ ich trhovú hodnotu v čase usmrtenia, nepostačujúcim spôsobom sa vysporiadal s predloženými dokladmi o výške spôsobenej škody a žalovaným zistený skutkový stav veci bol absolútne povrchný a formalistický, čo nevyhnutne vyústilo do nemožnosti riadneho posúdenia veci a žiadosti žalobcu.
Vyjadrenie žalovaného k žalobám
23. V spoločnom vyjadrení zo dňa 16.05.2022 žalovaný uviedol, že žalobami napadnuté rozhodnutia v prípadoch I., II., III., IV., VI. a VII. považuje za vydané zákonným spôsobom a za vecne správne a preto navrhol, aby „konajúci súd po vykonanom dokazovaní“ tieto žaloby v celom rozsahu zamietol. Zotrval na závere, že predmet škody a podmienky nároku na náhradu škody boli v týchto veciach naplnené. V prípade V. navrhol správnemu súdu, aby rozhodol o vrátení vyplatenej čiastky žalobcovi naspäť štátu, pretože pred usmrtením jahniat mohlo dôjsť k umelej selekcii, keďže je nepravdepodobné, aby si vlk vybral 8 jahniat jedného chovateľa zo spoločného stáda oviec dvoch chovateľov (650 ks) narodených od 23.02.2018 do 30.01.2021 práve jahňatá narodené 01.01.2021 až 19.01.2021, tiež pre podozrenie , či nedošlo k špekulatívnemu podvrhnutiu kadaverov. Vyjadril presvedčenie, že ani jedna zo žalôb nie je dôvodná. Konštatoval, že napriek veľkému rozsahu prác, ktorými chovatelia D. J. a T. Magna (otec žalobcu) zaťažili okresný úrad v roku 2021, riadil sa žalovaný ustanoveniami § 86 ods. 1, § 99 ods. 3, § 100 ods. 7, § 101 ods. 3 a § 102 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. a nemá vedomosť ani o porušení Občianskeho zákonníka zo strany úradu.
24. Uviedol, že žalovaný nemôže tolerovať zavádzanie úradu, ak na preukázanie výšky škody bola predložená otcom žalobcu dňa 18.10.2021 faktúra č. 2021012 s dátumom vyhotovenia 17.09.2021 od AGRO-HNIEZDNE, s.r.o. (pozn. súdu: vystavená otcom žalobcu pre odberateľa AGRO-HNIEZDNE, s.r.o.) na čistokrvnú jahnicu v hodnote 600,00 Eur, pričom úrad vlastným šetrením zistil, že podľa „Príjemky - výdajky - prevodky“ ako prílohy predmetnej faktúry bol predmetom kúpnej zmluvy predaj 4 ks jahníc po 150,00 Eur, a nie za 1 kus jahnice. Napriek tomu, že žalobca uviedol, že predloží aj iné doklady, neurobil tak do vydania žalobami napadnutých rozhodnutí ani doteraz. Preto pri určovaní výšky náhrady postupoval podľa usmernenia Ministerstva životného prostredia SR č. 7558/2021-6.1/32254/2021 zo dňa 15.06.2021, ktorým dostali okresné úrady informáciu o schválení nového cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku „Odporúčané ceny oviec a kôz pre likvidáciu škôd spôsobených dravou zverou“. Nový cenník výrazne zmenil výpočet výšky škody za chovnú aj plemennú ovcu oproti starému cenníku. Žalovaný prihliadal na spoločenské kolapsy, ktoré v súvislosti s pandémiou Covid-19 vznikli aj na trhu s ovcami.
25. Ďalej žalovaný poukázal na zmenu v právnej úprave, novelizáciu ustanovenia § 98 zákona č. 543/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2021 a nahradenie vykonávacej vyhlášky č. 24/2003 Z. z. novou vyhláškou č. 170/2021 Z. z. s účinnosťou až od 01.06.2021, pričom nová právna úprava precíznejšie upravuje podrobnosti o primeraných preventívnych opatreniach na ochranu vybraných domestikovaných živočíchov pred určeným živočíchom. Upozornil žalobcu ústne na nový právny stav, na potrebu aktualizácie cien pôvodných valašiek, zároveň aj na možnosť postupu v zmysle ustanovenia § 99 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z., teda na možnosť použitia znaleckého posudku, avšak zo strany žalobcu nebola žiadna odozva, preto žalovaný pristúpil k písomnej výzve č. OU-BB-OSZP-3-2021/029212-004 zo dňa 07.12.2021, na ktorú však žalobca taktiež nereagoval. Žalovaný sa pokúsil kontaktovať a žiadať aktuálny cenník od firmy GRANELAM, a. s. Ostrov, avšak bezúspešne. Oslovil tiež Okresný úrad Piešťany, ktorý ho informoval, že v tomto okrese sa škody na ovciach nevyskytujú a s firmou GRANELAM, a. s. úrad nemá skúsenosti. Podľa žalovaného trhovou cenou nie je dohoda o individuálnej cene uzavretej len medzi dvoma subjektmi. Iným dokladom preukazujúcim vzniknutú škodu a jej výšku, ktorú pripúšťa § 46 ods. 2 písm. e) vyhlášky č. 170/2021 Z. z. nemôže byť ani suma za predaj fakturovaná medzi žalobcom a spriateleným chovateľom. Pri škode na majetku sa uhrádza podľa § 99 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. skutočná škoda. Aby mohol žalovaný vychádzať z faktúr, tieto by museli odrážať reálnu situáciu na trhu, a nie individuálne dohody. Žalovaný takýto doklad nemal, preto postupoval podľa usmernenia Ministerstva životného prostredia SR a vypočítal ceny podľa odporúčaných cien oviec a kôz - od 22.04.2021. Podľa žalovaného nemožno cenu ovce priemerovať. Cena každej ovce okrem jej druhu závisí od veku ovce a dňa, kedy k škode došlo.
26. Žalovaný vo vyjadrení poukázal tiež na to, že na základe počtu opakovaného výskytu škôd na R. u chovateľov D. J. a T. J. v roku 2021, ktorý dosiahol enormné čísla (spolu usmrtených 432 ks oviec) nadobudol pochybnosti o dodržiavaní relevantných opatrení žalobcom proti vnikaniu vlkov medzi ovce. Podľa žalovaného sa žalobca s otcom viac orientovali na to, aby štát povolil odstrel vlka. Poznamenal, že iné škody na ovciach na Ponikách žalovaný v roku 2021 neriešil, a to ani v chovoch v blízkom okolí, ani v okrese, hoci vlky dokážu migrovať na veľké vzdialenosti.
27. Žalovaný konštatoval, že špeciálna právna úprava v zákone č. 543/2002 Z. z. striktne upravuje postup okresného úradu pri náhrade škody v správnom konaní, pričom má za to, s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, že pri výpočte náhrady škody nemohol postupovať inak. Napokon uviedol prehľadný výpočet náhrady škody ohľadom jednotlivých usmrtených oviec v zmysle cenníka a postupu, podľa usmerňujúceho listu gesčného ministerstva č. 7558/2021-6.1./32254/2021 zo dňa 15.06.2021, keď cenu určil podľa druhu ovce, živej hmotnosti a veku oviec. Vychádzal z ceny pre plemenné jahňatá 6,00 Eur živej hmotnosti v kalendárnom roku narodenia (myslí sa živá hmotnosť v deň škodovej udalosti). Pri váhe okolo 35 kg cena za jahňa vychádza max. 210,00 Eur. Pri ovciach postupoval takisto podľa usmernenia, keď cena ovce sa každým kŕmnym dňom cyklicky zvyšuje až do konca roku. Poznamenal, že v niektorých prípadoch vypočítaná náhrada škody v zmysle tejto metodiky je dokonca vyššia oproti trhovej.
Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného
28. Žalobca v replike uviedol, že zotrváva na podaných správnych žalobách. Podľa žalobcu sa žalovaný reálne opomenul vecne vyjadriť k jeho hlavným žalobným námietkam, jednak vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu predložených a známych podkladov k určeniu výšky náhrady škody, vo vzťahu k nevyužitiu oprávnenia žalovaného na zistenie skutočného stavu veci a napokon i vo vzťahu k úplne absentujúcemu vecnému zdôvodneniu a vysvetleniu výšky priznanej náhrady v napadnutých rozhodnutiach. Uviedol, že žalovaný aj v stanovisku k žalobám zopakoval, že predmet škody a podmienky nároku na náhradu škody boli naplnené, čím sa táto skutočnosť stala nepochybne nespornou a spor sa týka len posudzovania zákonnosti postupu žalovaného pri stanovovaní samotnej nominálnej výšky požadovanej náhrady za škodu.
29. Žalobca sa ohradil voči obvineniu žalovaného, že z jeho strany išlo o „pokus o zavádzanie“ predložením faktúry č. 20210212 zo dňa 17.09.2021. Uviedol, že otec žalobcu na základe vzájomnej dohody s odberateľom AGRO-HNIEZDNE s.r.o. predal 1 ks ovce pôvodnej valašky, za ktorú bola vystavená faktúra, z ktorej vyplýva, že predmetom fakturácie bol jediný kus zvieraťa v celkovej cene 500,00 Eur plus 20% DPH, t. j. 600,00 Eur. Išlo o presun štyroch oviec, ktorý však pozostával z dvoch právnych titulov, keď jedna ovca bola predaná a tri darované. Navyše faktúra bola predložená žalovanému dňa 18.10.2021, avšak v danom prípade sa jedná o náhradu škôd, ktoré boli uplatnené do jedného mesiaca od ich vzniku, t. j. s výnimkou jedného prípadu (03.12.2021) to bolo skôr, posledná 13.10.2021, teda faktúra nemohla byť predložená ako podklad k uplatneniu týchto škôd, ale k inej, dátumovo neskoršie nahlasovanej škode.
30. Žalobca uviedol, že od roku 2020 sa cenová úroveň žalobcom chovaného plemena pôvodnej valašky iba zdvíhala, čo spôsobilo postupný všeobecný nárast cien. Ak mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o hodnote usmrtených zvierat, mohol sa obrátiť aj na relevantné subjekty pôsobiace v oblasti živočíšnej prvovýroby, u ktorých si mohol verifikovať cenovú úroveň jedincov plemena pôvodná valaška. Žalobca sa obrátil na Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku, ktorý zaujal stanovisko k cenám plemenných oviec v apríli 2022. V tomto stanovisku sa štatutárny zástupca zväzu vyjadril, že „ceny plemenných zvierat pôvodná valaška sa musia riešiť samostatne“, „neexistuje presný vzorec a spôsob výpočtu genetickej hodnoty ohrozených plemien“, „bežne sa nepredávajú, keďže je to veľmi málo početná populácia“ a „za posledné tri roky sa rapídne zvýšil dopyt aj cena všetkých kategórií oviec“. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že ceny vynakladané žalobcom na nákup oviec a účtované za ich prípadný predaj sú úplne adekvátne trhovej úrovni a zodpovedajú tak plnej výške, ktorú si žalobca uplatňuje v predkladaných žiadostiach o poskytnutie náhrady škody od žalovaného. Žalobca popieral, že by bol žalovaným akokoľvek ústne vyzývaný na predkladanie znaleckého posudku. Výzva zo dňa 07.12.2021 sa zjavne týka odlišného prípadu a preto uvedená listina nemá žiadnu relevanciu k posudzovaným prípadom. Poukazovanie na zmenu právnej úpravy považoval za irelevantné, pretože nová legislatíva len sprecizovala podmienky vzniku prípadného nároku na náhradu škody, avšak tieto v posudzovaných prípadoch nie sú sporné. Zmena ustanovenia § 98 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny a nové znenie § 45 ods. 1 vykonávacej vyhlášky č. 170/2021 Z. z. sa nijako netýka posudzovaného prípadu žalobcu a ani nesprávne priznanej výšky náhrady škody.
31. Podľa žalobcu list Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 15.06.2021 neobsahuje žiadny záväzný pokyn a ani usmernenie pre funkčne podriadené orgány štátnej správy. List má informatívny charakter, a to jednak vo vzťahu k novému cenníku Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku, v zmysle ktorého ministerstvo avizuje predpoklad očakávaného zvýšenia cien vo vzťahu k škodám spôsobeným na ovciach a kozách zo strany veľkých šeliem a jednak vo vzťahu k pilotnej prevádzke informačného systému Štátnej ochrany prírody SR na šetrenie škôd spôsobených veľkými šelmami. Žalobca tvrdil, že aktuálne žiadny všeobecne záväzný právny predpis nelimituje žalobcu v spôsobe preukazovania vzniknutej škody na domestikovaných živočíchoch, v dôsledku útoku chráneného živočícha. Jedným z plne legitímnych spôsobov je aj predloženie faktúr o objektivizovanej trhovej hodnote usmrtených zvierat, ktorá je obvyklá v mieste a čase škodovej udalosti. Takýto postup je plne v súlade s usmernením MŽP SR č. 2531/2010-2.1.1 zo dňa 24.02.2010, v ktorom ministerstvo stanovilo poradie postupu pri posudzovaní výšky škody nasledovne: 1. podľa znaleckého posudku; 2. podľa odborného posudku; 3. podľa predloženej faktúry; 4. podľa iného dokladu o cene; a 5. podľa cenníka Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku. Žalovaný sa tak v rámci obrany odvoláva na list MŽP SR, ktorý ho k ničomu nezaväzuje, súčasne na strane druhej postupuje v priamom rozpore s usmernením rovnakého rezortného ministerstva.
32. Žalobca konštatoval, že nerozporuje citované právne predpisy žalovaným vo vyjadrení k žalobe, práve naopak trvá na tom, aby žalovaný dôsledne postupoval v intenciách ich ustanovení. Tvrdil, že žalovaný odignoroval zákonnú úpravu náhrady škody podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Poukázal na znenie § 99 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny a uviedol, že žalovaný úplne opomenul znenie ustanovenia § 102 ods. 3 citovaného zákona, ktorý výslovne odkazuje na podpornú aplikáciu všeobecných ustanovení o náhrade škody z legi generali, ktorým je Občiansky zákonník, jeho ustanovenia §§ 415 - 450.
33. Žalobca nesúhlasil s údajnými pochybnosťami žalovaného o dodržiavaní preventívnych opatrení žalobcom a konštatoval, že žiadny právny predpis kategóriu „pochybností“ žalovaného neuznáva za dôvod, na ktorý by žalovaný prípadne mohol prihliadať pri určovaní výšky náhrady škody spôsobenej na domestikovaných zvieratách. Žalovaný si zamieňa hypotetické a teoretické (avšak nijako nepreukázané) nedostatky, majúce vplyv na danosť nároku na náhradu škody, kritériami určujúcimi jej výšku. Žalovaný zrejme len nedopatrením nevzal na zreteľ, že chov žalobcu je v dotknutej oblasti jedným z najväčších, a že aj svorka vlkov, ktorá sa v jeho blízkosti usídlila a napáda jeho stádo, patrí k tým väčším. Žalobcovi je známe, že keď sa udiali škody na ovciach v dôsledku útokov vlka dravého napríklad v susedných obciach W. alebo K., žalobca vtedy nezaznamenal škody na svojom stáde a až po vyhubení všetkých zvierat zo susedných chovov sa ataky vlčej svorky obrátili proti chovu žalobcu.
34. Žalobca nesúhlasil s tým, že by čokoľvek „umelo selektoval“ alebo „špekulatívne podvrhoval“, pretože žalobca si vždy len plnil svoju zákonnú povinnosť a informoval žalovaného o vzniku škody na jeho majetku a poctivo nahlasoval každý nález uhynutého, resp. zraneného hospodárskeho zvieraťa, ktorý našiel na svojom pozemku. Uviedol, že má dôvodné podozrenie, že nezákonný a zjavne ukracujúci postup žalovaného voči jeho chovateľskému subjektu je pravdepodobne aj dôsledkom vzniknutých animozít medzi konkrétnymi pracovníkmi žalovaného a samotným žalobcom, keďže žalobca spolu so svojím otcom sa odmietol stať súčasťou nekalých praktík a ostro sa ohradil voči zneužívaniu mocenskej autority žalovaného.
Duplika žalovaného
35. Žalovaný vo vyjadrení k replike trval na zákonnosti žalobami napadnutých rozhodnutí, zároveň trval na vyplatenej výške škody, pričom vo vyjadrení k žalobám podrobne rozviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že musel upraviť žalobcom požadovanú výšku škody. Nespochybnil fakt, že škoda sa stala. V poučení aj pri osobnej komunikácii žalobcovi pripomenul, že rozhodnutia sú preskúmateľné súdom a že v prípade nezaplatenia náhrady škody sa môže domáhať jej priznania podľa § 102 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny na súde. Vyjadril presvedčenie, že predložený doklad faktúra č. 2021012 s prílohou o premiestňovaní oviec a kôz je zavádzajúci. O bezplatnom darovaní troch kusov oviec nebola žiadna zmienka. Samotný zástupcovia AGRO-HNIEDZNE boli pri verifikácii predmetnej faktúry zaskočení. Ďalej konštatoval, že okresný úrad ceny oviec priebežne konzultuje s inými chovateľmi s cieľom orientácie, ktorí považovali cenu jahňaťa 600,00 Eur za premrštenú. Od leta 2021 žalovaný opakovane upozorňoval žalobcu aj T. J. na nutnosť zlepšiť technické zabezpečenie a zabezpečiť vyhláškou vyžadovanú ostrahu pri pasení. V protokole zo dňa 09.08.2021 im bola určená lehota na opravu elektrického ohradníka, k čomu nedošlo. Pritom úrad mohol postupovať ráznejšie a škodu neuznať. Doklady predložené žalobcom od Zväzu chovateľov oviec a kôz o výnimočnosti druhu pôvodná valaška a kvalite chovu na R. sú z minulosti, nezohľadňujú upadajúcu kvalitu chovu v roku 2021. Konštatoval, že žalovaný sa riadi pri výkone moci zákonmi a vykonávacími vyhláškami, a nie tak ako tvrdí žalobca dokumentmi Ministerstva životného prostredia SR. Žalovaný listom zo dňa 07.12.2021 okrem iného oznámil žalobcovi, že sa nepodarilo na trhu potvrdiť ceny, ktoré žiadal priznať, preto sa úrad pridržiava postupu podľa usmernenia ministerstva. Zároveň dal do pozornosti žalobcu, že v prípade existencie problémov so získaním faktúr môže využiť ustanovenie § 99 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. a predložiť znalecký posudok. Žalobca konštatoval, že znalecký posudok by znamenal zvýšenie nákladov, že ho dá robiť, len ak mu ho štát preplatí. Vypracovanie znaleckého posudku konzultoval úrad s ministerstvom, podľa ktorého výdavok naň nie je priamou škodou, teda výdavok naň nie je možné zahrnúť do preplatenia škody. Uviedol, že okresný úrad nesie zodpovednosť za riadne prešetrenie škôd vrátane zaistenia dôkazov podľa ôsmej časti zákona č. 543/2002 Z. z., aby štát skutočnú škodu poškodenému preplatil. Žalobcovi (aj otcovi) bolo vysvetlené, že podmienkou preplatenia škôd je dodržiavanie ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. a vykonávacej vyhlášky č. 170/2021 Z. z. Konštatoval, že len v mesiaci august 2021 bolo dohromady nahlásených 19 škôd, z nich 16 u D. J. a T. J. - v celkovej výške 14 675,19 Eur. Podľa žalovaného je zrejme jednou z príčin nadmerného výskytu škôd v chove žalobcu fakt, že dominantné slovo o stratégií oboch chovov postupne prezval od T. J. žalobca, jeho syn, ktorý sa preorientoval na financovanie chovu zo strany štátu za každú cenu.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
36. Žalobca navrhol vo veci nariadiť pojednávanie, preto správny súd vec prejednal na pojednávaní dňa 01.02.2023 nariadenom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP za účasti oboch účastníkov konania, ktorí sa na pojednávaní vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prednesov.
37. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetných správnych žalobách, po preskúmaní rozhodnutí žalovaného, ako aj postupu ktorý ich vydaniu predchádzal, a to v rozsahu žalobných bodov dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné, pretože rozhodnutia žalovaného vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, v dôsledku čoho rozhodnutia žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) a písm. g) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
38. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
39. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ktorými potvrdil žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej chráneným živočíchom (vlk dravý - Canis lupus), rozhodujúc ako príslušný orgán štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a § 68 písm. p) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, keď predmetnými rozhodnutiami podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. určil výšku náhrady škody, avšak v zníženom rozsahu oproti žalobcom požadovanej výške odškodnenia.
40. Podľa § 97 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny; štát zodpovedá za podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom za škodu spôsobenú na území Slovenskej republiky živočíchmi, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom (ďalej len "určený živočích"), na vybraných domestikovaných živočíchoch.
41. Podľa § 98 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.; náhradu škody na vybraných domestikovaných živočíchoch, rybách, včelstvách a včelárskych zariadeniach a drevinách možno poskytnúť, ak boli prijaté primerané preventívne opatrenia na ich ochranu pred určeným živočíchom. Podrobnosti o primeraných preventívnych opatreniach ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
42. Podľa § 99 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.; pri škode na majetku sa uhradí skutočná škoda. Pri škode na domestikovaných živočíchoch, pastierskych psoch a rybách sa uhradí len škoda, ktorá vznikla v dôsledku ich usmrtenia alebo zranenia spôsobeného určeným živočíchom. Pri určení rozsahu škôd na rybách sa vychádza zo zaznamenanej početnosti výskytu určených živočíchov v blízkosti vodnej plochy, v ktorej sa uskutočňuje chov rýb.
43. Podľa § 99 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.; na preukázanie rozsahu škody podľa tohto zákona možno použiť znalecké posudky; 118) rozsah škody na rybách sa preukazuje vždy znaleckým posudkom.
44. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.; poškodený alebo pozostalá osoba (ďalej len "poškodený") písomne oznámi vzniknutú škodu podľa tohto zákona do 60 dní odo dňa jej zistenia orgánu ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, okrem prípadu, ak ide o škodu na majetku a poškodeným nie je pozostalá osoba; v takomto prípade je lehota na oznámenie škody 48 hodín od jej zistenia. Pri škode na rybách poškodený písomne oznámi orgánu ochrany prírody vznikajúcu škodu podľa tohto zákona po zistení výskytu určených živočíchov v blízkosti vodnej plochy, v ktorej sa uskutočňuje chov rýb.
45. Podľa § 100 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.; právo na náhradu škody musí poškodený uplatniť písomnou žiadosťou doloženou dokladmi a podkladmi potrebnými na posúdenie nároku na náhradu škody na orgáne ochrany prírody a krajiny, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, a to ak ide o škodu na vybraných domestikovaných živočíchoch, pastierskych psoch, včelstvách a včelárskych zariadeniach, nepozbieraných poľných plodinách, drevinách alebo lesných porastoch alebo poľovnej raticovej zveri, do jedného mesiaca odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla.
46. Podľa § 100 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.; právo na náhradu škody zanikne, ak sa neuplatnilo v lehotách uvedených v odsekoch 2 a 3, alebo ak vzniknutá škoda nebola oznámená v lehote podľa odseku 1.
47. Podľa § 100 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z.; ak žiadosť neobsahuje predpísané náležitosti alebo nie sú k žiadosti pripojené predpísané doklady a podklady, vyzve orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, poškodeného, aby doplnil chýbajúce údaje, doklady alebo podklady najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na doplnenie. V tejto lehote môže poškodený tiež upresniť rozsah náhrady škody, o ktorej poskytnutie žiadal. Orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, môže z osobitných dôvodov túto lehotu na základe žiadosti poškodeného predĺžiť.
48. Podľa § 100 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z.; orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, môže na preukázanie času rozhodujúcej udalosti, na preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla, ako i na preukázanie rozsahu škody vyzvať poškodeného v prípade pochybností na doplnenie predložených dokladov a podkladov o odborný posudok, prípadne znalecký posudok, a to v primeranej lehote určenej týmto orgánom.
49. Podľa § 100 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z.; ak žiadosť poškodeného neobsahuje predpísané údaje, neboli k nej pripojené požadované doklady a podklady ani na základe výzvy orgánu ochrany prírody neboli predpísané náležitosti žiadosti, ako i predpísané doklady a podklady poškodeného doplnené, náhrada škody sa poškodenému neposkytne. Tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa priznania náhrady škody na súde, a to najskôr po uplynutí lehoty podľa § 101 ods. 3.
50. Podľa § 101 ods. 1 prvá veta zákona č. 543/2002 Z. z.; orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, po ohlásení škody (§ 100 ods. 1) do troch dní uskutoční miestne zisťovanie za účasti poškodeného a organizácie ochrany prírody, spíše protokol a zaistí vhodným spôsobom dôkazy.
51. Podľa § 101 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.; ak orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, zistí, že škodu spôsobil určený živočích, sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom a nie sú pochybnosti o čase rozhodujúcej udalosti, o vzniku škody poškodenému a o rozsahu ním požadovanej náhrady škody, zaplatí náhradu škody poškodenému najneskôr do štyroch mesiacov a v zvlášť zložitých prípadoch do šiestich mesiacov odo dňa, keď bola tomuto orgánu žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady doručená, a to spôsobom, ktorý poškodený vo svojej žiadosti navrhol. Ak nie je škoda alebo jej rozsah preukázaný, orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí.
52. Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.; ak orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode ku škode došlo, nezaplatí náhradu škody v termíne a za podmienok uvedených v § 101 ods. 3, môže sa poškodený domáhať voči tomuto orgánu priznania škody podľa tohto zákona na súde, a to najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady podľa § 100 ods. 2 a 3 tomuto orgánu doručená.
53. Podľa § 102 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.; na právne vzťahy o náhrade škody spôsobenej určenými živočíchmi upravené v tomto zákone sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o náhrade škody, 121a) ak tento zákon neustanovuje inak.
54. Podľa § 45 ods. 1 vyhlášky č. 170/2021 Z. z.; v znení platnom od 01.06.2021 do 31.12.2022; poskytnutie náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi podľa § 44 na vybraných domestikovaných živočíchoch, včelstvách a včelárskych zariadeniach je podmienené vykonaním aspoň jedného z nasledovných preventívnych opatrení v čase pred vznikom a počas vzniku škody: a) pri ovciach, kozách a dobytku je zabezpečený aktívny dohľad pastiera a prítomný pastiersky strážny pes, ktorý je voľne pustený pri stáde; aktívny dohľad pastiera sa nevyžaduje, ak sú zvieratá umiestnené v uzatvorenom objekte, ako je uzavretá ohrada, oplotenie, košiar alebo elektrický ohradník, b) umiestnenie hospodárskych zvierat, včelstiev a včelárskych zariadení za elektrickým ohradníkom, c) umiestnenie včelstiev a včelárskych zariadení v zamrežovanej kovovej klietke s veľkosťou oka najviac 10 cm x 10 cm alebo na vyzdvihnutej plošine umiestnenej vo výške aspoň 3 m nad zemou a s vysunutím okraja plošiny od podporných stĺpov aspoň 60 cm, d) umiestnenie hospodárskych zvierat, včelstiev a včelárskych zariadení za uzavretou ohradou alebo oplotením v zastavanom území obce s výškou aspoň 140 cm alebo v uzavretej stavbe, ako je stajňa alebo maštaľ.
55. Podľa § 46 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 170/2021 Z. z.;(1) žiadosť o poskytnutie náhrady škody obsahuje a) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania žiadateľa, b) uvedenie miesta a rozsahu škody, c) označenie určeného živočícha, ktorý škodu spôsobil na základe výsledku miestneho zisťovania podľa § 101 ods. 1 zákona, d) opis opatrení vykonaných na zabránenie vzniku škody, e) spôsob poskytnutia náhrady škody. (2) k žiadosti o náhradu škody sa pripája
a) lekárska správa od lekára, ktorý ošetril alebo liečil fyzickú osobu po útoku určeného živočícha, ak ide o škodu na zdraví fyzickej osoby,
b) výpis z matriky o smrti fyzickej osoby a lekárska správa od lekára, ktorý ošetril osobu po útoku určeného živočícha, ak ide o škodu na živote fyzickej osoby,
c) doklad o vlastníckom alebo inom práve k pozemku, na ktorom ku škode došlo, ak ide o škodu na poľných plodinách, drevinách alebo lesných porastoch,
d) doklad o užívateľskom práve k rybníku, rybochovnému zariadeniu alebo malej vodnej nádrži a znalecký posudok o vzniku škody a o jej výške, ak ide o škodu na rybách a
e) iný doklad preukazujúci vzniknutú škodu a výšku vzniknutej škody
56. Podľa § 68 písm. p) zákona č. 543/2002 Z. z.; okresný úrad rozhoduje o nároku na náhradu škody podľa § 97 až 102.
57. Podľa § 81 ods. 2 písm. o) zákona č. 543/2002 Z. z.; všeobecné predpisy o správnom konaní 112) s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na konanie o náhrade škody podľa § 97 až 102.
58. Podľa § 85 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z.; ak ide o konania podľa § 81 ods. 2, orgán ochrany prírody je povinný konanie viesť bez zbytočných prieťahov tak, aby vydal záväzné stanovisko alebo potvrdenie, či vo veci rozhodol najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.
59. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.; orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov.
60. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok); správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
61. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb.; správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
62. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb.; rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
63. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z. z. (Ústava SR); štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
64. Podľa čl. 2 ods. 3 zákona č. 460/1992 Z. z.; každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
65. Vzhľadom na to, že pred správnym súdom už boli predmetom súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného vydané v skutkovo aj právne obdobných veciach, správny súd zotrváva na svojich záveroch, ktoré zaujal a vyslovil v rozsudku č. k. 75S/2/2022-166 zo dňa 07.12.2022.
66. Náhradu škody spôsobenej živočíchmi upravuje ôsma časť zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v ustanoveniach §§ 97-102. Z ustanovenia § 97 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, kedy a za akých podmienok štát zodpovedá za škodu spôsobenú živočíchmi, ktoré v zozname stanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. V zmysle ustanovenia § 97 ods. 1 písm. b) štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú na vybraných domestikovaných živočíchoch. V konaní nie je spornou skutočnosťou, že škoda bola spôsobená chráneným živočíchom, ktorým je vlk dravý - Canis lupus na domestikovanom živočíchovi, ktorým sú ovce. Pokiaľ ide o škodu na vybraných domestikovaných živočíchoch, možno poskytnúť náhradu škody, ak boli prijaté primerané preventívne opatrenia na ich ochranu pred určeným živočíchom, pričom podrobnosti o nich ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo (§ 98 ods. 1 citovaného zákona). Čo sa týka rozsahu náhrady škody pri škode na domestikovaných živočíchoch sa uhradí len škoda, ktorá vznikla v dôsledku ich usmrtenia alebo zranenia spôsobeného určeným živočíchom (§ 99 ods. 3 citovaného zákona), pričom sa uhrádza skutočná škoda. Nie je spornou skutočnosťou, že v danom prípade došlo ku škode, ktorá vznikla v dôsledku usmrtenia domestikovaných živočíchov určeným živočíchom - vlkom dravým.
67. Zákonným predpokladom pre vyplatenie náhrady škody poškodenému je povinnosť uplatniť právo na náhradu škody v lehotách uvedených v § 100 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., t. j. u vybraných domestikovaných živočíchov do jedného mesiaca odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla. Zároveň musí byť vznik škody oznámený v lehote podľa § 100 ods. 1 cit. zákona, t. j. do 48 hodín od jej zistenia. V posudzovaných veciach dodržanie lehôt nebolo medzi účastníkmi konania sporné.
68. Z odôvodnenia rozhodnutí žalovaného vyplýva, že o výške škody, t. j. o rozsahu škody je medzi účastníkmi konania spor. Zákon umožňuje zaplatiť uplatnenú náhradu škody len ak nie sú pochybnosti o rozsahu poškodeným požadovanej náhrady škody (§ 101 ods. 3 prvá veta a contrario zákona č. 543/2002 Z. z.). Z ustanovenia § 101 ods. 3, posledná veta citovaného zákona, vyplýva, že: "Ak nie je škoda alebo jej rozsah preukázaný, orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí.", z čoho možno, v spojení s prvou vetou citovaného ustanovenia vyvodiť, že orgán ochrany prírody zaplatí náhradu škody len vtedy, ak rozsah požadovanej náhrady škody zodpovedá preukázanému rozsahu škody, inak nemá na zaplatenie náhrady škody zákonné oprávnenie. Za takejto situácie orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí. Z ustanovenia § 102 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. vyplýva, že ak orgán ochrany prírody náhradu škody nezaplatí za podmienok uvedených v § 101 ods. 3 (okrem iného, aj vtedy ak existujú pochybnosti o rozsahu požadovanej náhrady škody), potom sa poškodený môže domáhať voči tomuto orgánu priznania škody podľa tohto zákona na súde, a to najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady podľa § 100 ods. 2 a 3 tomuto orgánu doručená.
69. Nasvedčuje tomu aj to, že v zmysle § 81 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú na konanie o náhrade škody podľa §§ 97-102. V predmetnom konaní teda nemožno aplikovať príslušné ustanovenia o dokazovaní, prostredníctvom ktorého by došlo k zisteniu skutočnej výšky škody. To, že orgán ochrany prírody nemôže rozhodnúť ani o časti uplatneného nároku na náhradu škody vyvodzuje správny súd aj zo skutočnosti, že v zákone takáto možnosť explicitne nie je zakomponovaná, ako je tomu napr. v zákone č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim, ktorý v ustanovení § 13 ods. 3 písm. a) upravuje, že vyvlastňovací orgán výrokmi o náhrade za vyvlastnenie určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného na súd, teda poskytne „nespornú“ znaleckým posudkom preukázanú výšku vyvlastňovacej náhrady a so zvyškom v prípade, ak vyvlastňovaný s takouto výškou nesúhlasí, ho odkáže na občianskoprávne konanie.
70. Pri absencii takej právnej úpravy v zákone č. 543/2002 Z. z., ktorá by umožňovala zaplatiť „nespornú“ časť požadovaného rozsahu náhrady škody a zároveň so zvyškom odkázať na súdne konanie, a pri takej existujúcej právnej úprave, že orgán verejnej správy zaplatí náhradu škody v prípade ak nie sú pochybnosti o rozsahu žalobcom požadovanej náhrady škody, nemožno dospieť k inému záveru, ako takému, že orgán verejnej správy nemôže rozhodovať o časti požadovaného rozsahu náhrady škody, pretože ak orgán verejnej správy neuzná škodu v celom uplatnenom rozsahu, má pochybnosti o rozsahu poškodeným požadovanej náhrady škody.
71. Ústava Slovenskej republiky ukladá rozhodovať orgánom štátu len v rozsahu svojich kompetencií, ktoré nemožno medzi jednotlivými orgánmi zamieňať, t. j. štátne orgány predstavujúce súdnu moc nenahrádzajú výkonnú moc a pod. Rozhodnúť o výške náhrady škody, ktorá je medzi účastníkmi konania sporná, prináleží len súdu v riadnom súdnom občianskoprávnom procese pri dokazovaní podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, a nie správnemu orgánu, na konanie ktorého sa navyše ani neuplatňuje Správny poriadok, a to ani v spojení so súdnym preskúmavacím konaním, keďže správny súd nenahrádza rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej správy a nie je súdom skutkovým.
Účelom správneho súdnictva je vykonať súdny prieskum, teda kontrolu či orgán verejnej správy rozhodol zákonným spôsobom, tzn. či na daný prípad správne aplikoval príslušné procesné a hmotnoprávne predpisy. Správne súdnictvo nemôže suplovať ani všeobecné súdy. Rozsah navrhovaného dokazovania žalobcom na zistenie skutočnej škody, na objektivizáciu trhovej aktuálnej (časovej) hodnoty usmrtených zvierat presahuje rámec správneho súdnictva.
72. Z vyjadrení účastníkov konania je nepochybné, že rozsah požadovanej náhrady škody v jednotlivých prípadoch je sporný, že o rozsahu požadovanej náhrady škody existujú pochybnosti. Žalobca tvrdil, že v prípade usmrtených domestikovaných živočíchov - oviec plemena pôvodná valaška podľa vyjadrenia Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku ide o ohrozené plemeno, kde by sa preto mala zohľadňovať ich vyššia hodnota. Aj keď správny súd v osobitných prípadoch môže vykonať dokazovanie za účelom overenia zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, právna úprava v rámci súdneho prieskumu nepočíta s tým, aby prvotné dokazovanie, čo do rozsahu udržateľnosti požadovanej výšky náhrady škody bolo vykonané správnym súdom, keďže nie je súdom skutkovým.
73. K usmerneniu Ministerstva životného prostredia SR listom pod č. 7558/2021-6.1/32254/2021 zo dňa 24.02.2010 správny súd uvádza, že sa nejedná o všeobecne záväzný právny predpis, má len odporúčací charakter. Pokiaľ nebol doložený znalecký posudok, žalovaný mohol vychádzať z faktúry, ale museli by byť ňou odstránené pochybnosti o rozsahu požadovanej náhrady škody, teda muselo by ísť o takú sumu, ktorá korešponduje s uplatneným rozsahom náhrady škody. Inak stále existujú pochybnosti o žalobcom požadovanom rozsahu náhrady škody, čo neumožňovalo žalovanému zaplatiť náhradu škody. Ak by žalovaný postupoval podľa § 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny a ak by ani tak neboli odstránené pochybnosti, nezaplatil by žalobcovi uplatnený rozsah náhrady škody, pričom žalobcovi by zostala len možnosť uplatniť náhradu škody na súde v zmysle § 102 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny.
74. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že sa uhrádza skutočná škoda. V zmysle § 99 ods. 3, druhá veta zákona č. 543/2002 Z. z. pri škode na domestikovaných živočíchoch sa uhradí len škoda, ktorá vznikla v dôsledku ich usmrtenia alebo zranenia spôsobeného určeným živočíchom. Aj v takomto prípade sa však hradí len skutočná škoda. Správny súd v zhode so stanoviskom žalovaného, aj žalobcu konštatuje, že nie je zákonný rámec na úhradu ušlého zisku, keďže zákon č. 543/2002 Z. z. ako lex specialis upravuje, že sa uhradí len skutočná škoda a táto právna úprava má prednosť pred aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka ako legi generali. 75. Tvrdenie žalovaného, že žalobcovi neprináležala vyššia suma odškodnenia za usmrtené domestikované živočíchy, než aká mu bola potvrdená a zaplatená, keďže takáto cena vyplýva z cenníka odporúčaných cien Zväzom chovateľov oviec a kôz na Slovensku, nezodpovedá preukázaniu skutočnej škody spôsobenej majiteľovi domestikovaných zvierat ich usmrtením, t. j. o požadovanom rozsahu sú pochybnosti, preto je výška náhrady škody medzi žiadateľom odškodnenia a poskytovateľom odškodnenia sporná.
76. Zákon o ochrane prírody a krajiny je lex specialis k Občianskemu zákonníku, ale práve táto právna úprava, ktorá má prednosť umožňuje zaplatiť žiadateľovi náhradu škody len ak nie sú pochybnosti o rozsahu požadovanej náhrady škody. Za odstránenie pochybností nemožno považovať jednostranné určenie ceny žalovaným podľa odporúčaných cien Zväzom chovateľov oviec a kôz na Slovensku bez zohľadnenia osobitostí usmrtených domestikovaných živočíchov, na základe čoho by bolo možné priznať skutočnú škodu, t. j. vo výške trhovej ceny v zmysle znaleckého posudku. Samotný lex specialis (§ 102 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.) odkazuje na aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka (§§ 415 - 450), vrátane ustanovení o výške škody. Preto na právne vzťahy o náhrade škody je orgán verejnej správy povinný aplikovať všetky tieto ustanovenia Občianskeho zákonníka, s výnimkou ak lex specialis (zákon o ochrane prírody a krajiny) neustanovuje inak. To, že sa v zmysle § 99 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny uhrádza len škoda, ktorá vznikla pri domestikovaných živočíchoch v dôsledku ich usmrtenia (aj zranenia) určeným živočíchom, nič nehovorí o samotnej forme náhrady, o rozsahu (výške) a spôsobe náhrady škody.
77. Z argumentácie žalovaného vo vyjadrení k žalobám vyplýva, že neuznáva rozsah žalobcom uplatnenej náhrady škody. Správny súd zastáva názor, že ak vo výške (rozsahu) požadovaného odškodnenia sa žalovaný nestotožnil so žalobcom, nemal zaplatiť ani časť požadovaného nároku, pretože zaplatiť môže len vtedy, ak nie sú pochybnosti o rozsahu žalobcom požadovanej náhrady škody.
Ak rozsah škody nie je preukázaný, orgán náhradu škody nezaplatí. V takomto prípade o nároku môže rozhodnúť len súd, nie orgán verejnej správy, za predpokladu postupu žalobcu podľa § 102 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. Ak bol rozsah škody sporný, mal žalovaný primárne za účelom odstránenia tejto spornosti (pochybnosti) postupovať podľa § 100 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. a vyzvať žalobcu za účelom preukázania rozsahu ním požadovanej náhrady škody na doplnenie dokladov, napr. o odborný posudok, prípadne znalecký posudok, a to v primeranej lehote. Ak takto nepostupoval, čím nedošlo ku konsenzu ohľadom rozsahu požadovanej náhrady škody, správny súd zastáva názor, že žalovaný nemohol potvrdiť náhradu škody v menšom rozsahu než požadovanom, keďže zákon ukladá v prípade existencie pochybností o rozsahu žalobcom požadovanej náhrady škody a v prípade ak nie je rozsah škody preukázaný, nezaplatiť náhradu škody, pričom s takouto skutočnosťou (nezaplatením náhrady škody v termíne a za podmienok uvedených v § 101 ods. 3 cit. zákona), zákon spája možnosť žalobcu ako poškodeného domáhať sa voči tomuto orgánu priznania škody podľa tohto zákona na súde, a to v zákonom určených lehotách - najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola žiadosť poškodeného o poskytnutie náhrady podľa § 100 ods. 2 a 3 tomuto orgánu doručená (§ 102 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.). 78. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný právne korektným spôsobom podľa § 100 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. vyzval žalobcu za účelom preukázania rozsahu ním požadovanej náhrady škody na doplnenie dokladov, napr. o odborný posudok, prípadne znalecký posudok, táto skutočnosť nevyplýva z obsahu administratívnych spisov v jednotlivých prípadoch, ani z prednesov účastníkov konania. List žalovaného zo dňa 07.12.2021, podľa jeho sp. zn. sa netýka žiadnych z prejednávaných vecí v tomto spoločnom konaní. Najmä však, správny súd podľa jeho obsahu zastáva názor, že sa nejedná o výzvu v zmysle § 100 ods. 7 citovaného zákona, ale ide iba o informáciu v zmysle § 99 ods. 4 citovaného zákona o možnosti použiť na preukázanie rozsahu škody aj znalecký posudok. Aby bol list považovaný za výzvu, akú má na mysli ustanovenie § 100 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z., musel by žalovaný vo výzve určiť aj lehotu na predloženie dokladov a podkladov na preukázanie rozsahu škody. K vyjadreniu poverenej zástupkyne žalovaného na pojednávaní, že žalobca bol vyzvaný ústne, žalobca uviedol, že na túto skutočnosť si nepamätá. Avšak z písomných stanovísk účastníkov konania sa javí nesporná skutočnosť, že účastníci konania o možnosti preukázania rozsahu škody formou znaleckého posudku komunikovali, avšak zostalo medzi nimi sporné, kto bude znášať náklady na vyhotovenie takéhoto znaleckého posudku, keď žalovaný v duplike uviedol, že podľa ministerstva výdavok na vyhotovenie znaleckého posudku nie je priamou škodou a teda tieto náklady nie je možné zahrnúť do rozsahu priznanej náhrady škody. Žalobca v replike poukázal na už aj tak vysoké náklady na opakované opravy elektrických oplôtkov, na ktoré žalovaný nejakým spôsobom neprispel a túto ujmu žalobcovi nikto nenahradí.
79. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd považuje žalobnú námietku o nesprávnom právnom posúdení veci za dôvodnú. Ide o nesprávnu interpretáciu aplikovanej právnej normy, ak žalovaný potvrdil a vyplatil inú ako požadovanú sumu za takej situácie, že žalovaný mal pochybnosti o rozsahu žalobcom požadovanej náhrady škody. V súvislosti s tým bol aj nesprávny postup žalovaného, ak žalobcu nevyzval na preukázanie ním požadovaného rozsahu náhrady škody v zmysle § 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny, keď absenciu takéhoto postupu žalobca v žalobách dôvodne namietal. Zároveň došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu veci, lebo na základe nesprávnej aplikácie právnej normy už žalovaný nepristúpil k odstraňovaniu pochybností o rozsahu požadovanej náhrady škody. Primárne nesprávne právne posúdenie veci viedlo jednak k nevykonaniu relevantných dôkazov, logicky aj k nedostatočnému odôvodneniu právnych záverov žalovaného. Je nežiaducim javom pripustiť dvojkoľajnosť pri rozhodovaní o náhrade škody v prípade, ak by orgán verejnej správy mal rozhodovať len o časti „preukázaného/nesporného“ uplatneného nároku a vo zvyšku by žalobcovi malo byť zachované právo domáhať sa náhrady tej časti škody, ktorá presahuje rozsah priznaný v rámci správneho konania. Táto možnosť by musela byť upravená výslovne zákonom, ako už bolo uvedené vyššie.
80. Správnemu súdu nie je zrejmé, čo mal na mysli žalovaný argumentáciou uvedenou v duplike, že v poučení a neraz aj pri osobnej komunikácii žalobcovi pripomenul, že rozhodnutia sú preskúmateľné súdom a že v prípade nezaplatenia náhrady škody sa poškodený môže domáhať jej priznania podľa § 102 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. na súde, najmä či mal na mysli v rámci exekúcie alebo uplatnením nároku nad rozsah už priznanej sumy rozhodnutím úradu. Správny súd k tomu uvádza, že škoda je len jedna a ak už bolo o nej rozhodnuté, vrátane priznanej výšky, pričom úrad aplikuje príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, potom nie je zrejmé, o čom by mal ešte konať všeobecný súd.
Správny súd považuje za zásadné pochybenie žalovaného v tom, že o rozsahu škody bolo rozhodnuté bez znaleckého dokazovania, resp. na základe iných relevantných podkladov preukazujúcich rozsah žalobcom požadovanej náhrady škody, teda za situácie že rozsah žalobcom uplatnenej náhrady škody zostal sporný. Žalovaný v duplike v zásade správne argumentuje, že mohol postupovať aj ráznejšie a škodu neuznať. Takýto postup bol na mieste, keďže zo strany žalobcu ako poškodeného uplatňujúceho si náhradu škody nedošlo k preukázaniu jej požadovaného rozsahu.
81. Správny súd má za to, že zákonodarca v ustanoveniach § 97 až 102 zákona č. 543/2002 Z. z. upravil zjednodušený a zrýchlený proces poskytovania odškodnenia, ale len v prípade ak okrem iného nie sú pochybnosti o požadovanom rozsahu náhrady škody, eventuálne ak pochybnosti sú rozptýlené doplnením podkladov či dôkazov v zmysle § 100 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny, keď náhradu škody poškodenému zaplatí najneskôr do štyroch mesiacov a v zvlášť zložitých prípadoch do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti, a to spôsobom, ktorý poškodený navrhol. Inak je na mieste nezaplatiť požadovanú náhradu škody z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov pre jej zaplatenie v zmysle § 101 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny (nezaplatenie náhrady škody v termíne a za podmienok tam uvedených), pričom žalobcovi je zachované právo domáhať sa nároku voči žalovanému na súde za podmienok v zmysle § 102 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny.
82. K zrušeniu žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného došlo aj z dôvodu ich nepreskúmateľnosti. Správny súd uznal za dôvodnú žalobnú námietku ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí vo vzťahu k určenej výške náhrady škody. Je nepochybné, že na administratívne konanie pred žalovaným sa nevzťahoval Správny poriadok v zmysle § 81 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., čo však nevylučuje aplikáciu základných zásad upravených v § 3 Správneho poriadku. Tento záver potvrdzuje aj judikatúra vyšších súdnych autorít, na ktorú poukazoval v správnych žalobách aj žalobca. Z vyššie citovaných ustanovení § 3 ods. 2 a ods. 4 Správneho poriadku možno vyvodiť požiadavku na preskúmateľné a presvedčivé odôvodňovanie rozhodnutí orgánov verejnej správy. Aby účastník administratívneho konania mohol účinne obhajovať svoje práva a právom chránené záujmy, je podstatné, aby vedel prečo orgán verejnej správy rozhodol tak, ako je uvedené v rozhodnutí. Z odôvodnenia rozhodnutí vôbec nie je zrejmé ako žalovaný dospel k ním určenej výške náhrady škody. Žalovaný vo vyjadrení k správnym žalobám uvádzal skutočnosti o predložení faktúry č. 2021012 zo dňa 17.09.2021 a uvádzal aj jednotlivé výpočty potvrdených nárokov. Takýmto postupom ale nie je možné odstraňovať nedostatky preskúmavaných rozhodnutí týkajúce sa ich odôvodnenia. Pokiaľ žalovaný vyhodnotil uvedenú faktúru, prípadne aj iné doklady žalobcom predložené ako sporné, je na mieste vyžadovať, aby žalobca bol oboznámený s tým, že sú ním predložené faktúry (prípadne iné doklady) spochybňované, aby vedel zvoliť ďalší postup a zareagovať pri preukazovaní nároku na náhradu škody. Je nepochybné, že je právom a zároveň povinnosťou poškodeného preukazovať nárok na náhradu škody, ale pre zabezpečenie realizácie svojho práva musí byť oboznámený s tým, ako orgán verejnej správy vyhodnocuje predložené doklady, aby na uvedené mal možnosť adekvátne reagovať napr. predložením ďalších dokladov či už odborných alebo znaleckých posudkov, prípadne vysvetlením sporných skutočností.
83. Pokiaľ žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobám, k posudzovanému prípadu pod V. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OSZP3-2021/022677-005 zo dňa 10.12.2021 navrhol súdu, aby rozhodol, že žalobca vráti vyplatenú sumu 1680,00 EUR štátu, správny súd uvádza, že mu neprináleží vzhľadom na povahu správneho súdnictva rozhodovať o takomto návrhu žalovaného. Po vecnom preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia (v danom prípade len v rozsahu žalobných bodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP) môže správny súd buď žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP alebo žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 191 odsek 1 SSP. Dôvody nezákonnosti správny súd za žalobcu nevyhľadáva. Rozsah súdneho prieskumu teda prináleží určovať len žalobcovi, nie správnemu súdu, ani žalovanému. Žalovaný aj pri tomto rozhodnutí konštatoval v jeho odôvodnení, že predmet škody a podmienky nároku na náhradu škody boli naplnené, pričom žalobca v rámci správnej žaloby brojil len proti určenej výške náhrady škody.
84. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd zrušil žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ktorého úlohou bude v ďalšom konaní nanovo rozhodnúť o žiadostiach žalobcu v zmysle vyššie uvedených záverov správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP). Viazanosť právnym názorom správneho súdu nie je absolútna, platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie posudzovaného prípadu.
85. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný, správny súd mu priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100% podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
86. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.