Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/99/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu GM - STAV s.r.o., so sídlom Rúbanisko III./3, 984 03 Lučenec, IČO: 36 735 141 v konaní zast. JUDr. Marián Baláž, advokát, M. Rázusa 29, 984 01 Lučenec proti žalovanému Last solution s.r.o., so sídlom Ľ. Medveckého 1392/2, 960 01 Zvolen, IČO: 50 250 931 v konaní zast. URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 o zaplatenie 5.844,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č.k. -147 zo dňa 6. júla 2022, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. -147 zo dňa 6. júla 2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 5.844,45 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 12.06.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou dňa 11.11.2021 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5.844,45 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 12.06.2020 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v ústnej forme, v zmysle ktorej žalobca mal zhotoviť a dodať žalovanému dielo spočívajúce v zabezpečení hydroizolácie plochej strechy Komunitného centra v Lemešanoch za dohodnutú cenu 7.344,45 Eur. Po zhotovení diela žalobca vystavil a doručil žalovanému faktúru č. 20017 na zaplatenie sumy 7.344,45 Eur so splatnosťou dňa 26.05.2020. Žalovaný na vystavenú faktúru nereagoval, po upomienke žalobcu zo dňa 29.09.2020 reagoval listom zo dňa 15.10.2020, že cenu zaplatiť nevie, pretože sa dostal do platobnej neschopnosti a zároveň navrhol splátkový kalendár v mesačných splátkach vo výške 100,- Eur. Následne žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 23.12.2020 sumu 1.000,- Eur a dňa 07.04.2021 sumu 500,- Eur, na základe čoho žalobca poukázal aj na ustanovenie , a .

3. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca nevykonal práce a nedodal materiál v rozsahu podľa rozpočtu, podľa ktorého bola vystavená faktúra č. 20017. Taktiež medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k dohode o

cene. Žalobca nepredložil žiadnu objednávku žalovaného ani potvrdenie objednávky, na základe ktorých by bolo možné určiť, že cena a rozsah boli výsledkom dohody účastníkov konania. Faktúru žalovaný neuznáva a popiera ju. Poukázal tiež na to, že dielo vykazovalo po odovzdaní vady, pre ktoré ho nebolo možné užívať obvyklým spôsobom a k odstráneniu týchto vád nedošlo. Podľa žalovaného žalobca si musel byť vedomý toho, že nárok je sporný, a preto vykonanie čiastočných úhrad nemohlo založiť vyvrátiteľnú domnienku o uznaní zvyšku záväzku.

4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázané, že žalobca v postavení zhotoviteľa a žalovaný v postavení objednávateľa uzatvorili zmluvu o dielo podľa . K tvrdeniu žalovaného, že nebol určený rozsah zmluvy a nebola určená ani cena za dielo, súd prvej inštancie poukázal na to, že tieto tvrdenia žalovaný žiadnym dôkazom ani logickým vysvetlením nepreukázal. Súd prvej inštancie sa pritom opieral predovšetkým o predložené dôkazy, a to vystavenie faktúry za vykonanie diela, rozpis vykonaných prác, stavebný denník predložený žalobcom, ktorý obsahuje tak pečiatku žalovaného, ako aj podpis konateľa žalovaného a pečiatku a podpis G. X., ktorý pracoval pre žalovaného a tiež aj čestné vyhlásenie G. X. ako hlavného stavbyvedúceho, z ktorých vyplýva, že došlo k dohode o rozsahu vykonaných prác medzi konateľmi žalobcu a žalovaného aj za účasti hlavného investora starostu obce Lemešany v januári alebo februári 2021, ako aj o rozsahu prác, ktoré mali byť vykonané, a preto z týchto dôkazov súd prvej inštancie jednoznačne mal za to, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo.

5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný až do doručenia platobného rozkazu žiadnym spôsobom nespochybnil rozsah prác, ani cenu za tieto práce. Keďže žalovaný potvrdil, že mu bola dodaná faktúra aj s rozpisom prác a tieto žiadnym spôsobom nenamietal, podľa súdu prvej inštancie z toho vyplýva, že predmetné práce boli vykonané v tom rozsahu ako si to strany dohodli a keďže nenamietal ani cenu za tieto práce, pre súd prvej inštancie bolo nelogické, že v súčasnosti popiera výšku ceny za dielo. Ani z listu žalovaného zo dňa 15.10.2020, kde prvýkrát reaguje na nezaplatené práce, nevyplýva, že by namietal kvalitu prác, rozsah prác, resp. cenu, len poukazuje na to, že sa dostal do platobnej neschopnosti, a preto navrhuje splátkový kalendár po 100,- Eur mesačne, avšak ani slovkom nezmieňuje, že by suma, ktorú chce zaplatiť v splátkach, mala byť iná ako suma, ktorú si žalobca uplatňuje a keďže reagoval na list žalobcu zo dňa 29.09.2020, v ktorom predmetná suma je uvedená vo výške 7.344,45 Eur a túto žiadnym spôsobom nerozporoval, súd prvej inštancie mal za to, že predmetná suma bola vystavená v súlade s dohodami aké uzavreli žalobca so žalovaným.

6. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že čo sa týka poukazovania, že dielo malo nejaké vady, keďže žalobca (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť „žalovaný“) porušil ustanovenia, resp. nevyužil svoje právo objednávateľovi oznámiť vady diela v zmysle , aj keby sa preukázali tieto vady diela, v súčasnosti by už súd nemohol na tieto prihliadať a tiež bolo preukázané, že žalobca odovzdal dielo bez vád žalovanému, čo žalovaný potvrdil v stavebnom denníku na strane 0551453 dňa 30.04.2020.

7. Súd prvej inštancie s poukazom na uviedol, že žalovaný svojim správaním napĺňal znaky konania v rozpore s poctivým obchodným stykom a to predovšetkým tým, že až 6 mesiacov po odovzdaní diela reagoval na tú skutočnosť, že mal zaplatiť žalobcovi za dielo, a to len na podnet listu žalobcu. Takéto správanie nie je možné považovať za správanie v súlade s normálnym správaním medzi podnikateľmi, keďže ak žalobca by nevykonal svoje práce riadne, mal okamžite po doručení mu faktúry a rozpisu prác tieto namietať zákonným spôsobom. Zrejme však takúto námietku ani nemohol urobiť, keďže sám potvrdil svojim podpisom v stavebnom denníku, že dielo bolo odovzdané bez vád.

8. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že zo strany žalovaného došlo k platnému uznaniu záväzku z dôvodu, že žalovaný svoj záväzok v zmysle čiastočne plnil, a to v celkovej výške 1.500,- Eur, a teda sa má za to, že tento záväzok v čase čiastočného plnenia trval. Splnenie predpokladu uznania dlhu možno usudzovať z korešpondencie medzi dlžníkom a veriteľom. Pri takomto plnení je povinnosť dlžníka, aby bol obozretný a uviedol, že neuznáva celý dlh a povinnosť splní iba v určitej časti. Žalovaný ani v samotnom liste, v ktorom navrhol splácanie záväzku vo výške 100,- Eur nijakým spôsobom neuviedol, že touto sumou by chcel splácať záväzok len v časti a keďže reagoval na výzvu žalobcu, v ktorej ho vyzval na zaplatenie sumy 7.344,45 Eur a voči tejto sume nedal žiadne námietky, súd prvej inštancie mal za to, že týmto listom žiadnym spôsobom nespochybnil výšku svojho

záväzku. Zároveň však súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetný list nie je primárnym dôkazom, ktorý by mohol ukázať, že zo strany žalovaného došlo k uznaniu záväzku. Dôvod, pre ktorý mal súd prvej inštancie za to, že došlo k uznaniu záväzku, je to, že zo strany žalovaného došlo k zaplateniu časti záväzku a z uvedeného žiadnym spôsobom nevyplýva, že by pred čiastočným plnením, resp. po ňom, došlo zo strany žalovaného k takým úkonom, z ktorých by bolo možné usudzovať, že neuznáva záväzok z predmetnej zmluvy o dielo tak, ako mu ho vyfakturoval žalobca.

9. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať výsluch G. Solymosiho, a to vzhľadom na jeho čestné prehlásenie, ktoré bolo predložené na pojednávaní a s ktorým súd prvej inštancie strany oboznámil a tiež predovšetkým z dôvodu, že žalovaným došlo k uznaniu záväzku na základe jeho konania čiastočným zaplatením, ako aj z dôvodu, že konateľ žalovaného na pojednávaní nepoprel pravdivosť údajov, ktoré sa nachádzali v stavebnom denníku, kde aj po nazretí do tohto denníka potvrdil, že sa jedná o jeho podpis a pečiatku jeho firmy. Čo sa týka návrhu žalovaného dokazovať znaleckým posudkom rozsah diela, tento dôkaz nebol navrhnutý v zmysle výzvy a poučení o sudcovskej koncentrácii a súd prvej inštancie nepovažoval tento dôkaz za potrebný, nakoľko žalovaný v zmysle , už nemal možnosť namietať rozsah a kvalitu odovzdaného diela, keďže toto neurobil pri odovzdaní diela, ktoré bolo odovzdané najneskôr dňa 30.04.2020, o čom svedčí aj podpis stavbyvedúceho G. X. a samotného konateľa žalovaného.

10. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj právo na úrok z omeškania v zákonnej výške a keďže zo stavebného denníka vyplýva a bolo potvrdené pečiatkou a podpisom konateľa žalovaného, že k odovzdaniu diela bez vád došlo dňa 30.04.2020, súd prvej inštancie mal za to, že uplynutím 30 dní mal žalovaný zaplatiť pohľadávku žalobcovi, a teda žalobca si uplatnil úroky z omeškania od neskoršej doby akoby mal na ne právo. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

11. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v celom rozsahu úspešný, priznal nárok na trovy konania vo výške 100 %.

12. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z odvolacích dôvodov podľa , , , , (ďalej len „“), keď mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

13. Žalovaný v odvolaní k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaného dokazovania uviedol, že nesúhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný mal v konaní preukázať, že medzi stranami nebol určený rozsah vykonania diela a cena za dielo. Predmetný názor je v rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou a žalovaný nemôže preukázať neexistenciu tej skutočnosti, že so žalobcom nedošlo k dohode o rozsahu prác, keď reálne k takejto dohode medzi stranami nedošlo. Podľa žalovaného zo žalobcom predložených dôkazov vôbec nevyplýva, že by medzi stranami došlo k dohode o rozsahu prác na diele a o cene za dielo. Faktúra ako ani rozpis vykonaných prác neobsahujú podpisy žalovaného, ktoré by preukazovali schválenie rozsahu vykonaných prác a ceny žalovaným. Stavebný denník predložený žalobcom na pojednávaní dňa 06.07.2022 obsahuje len popis vykonaných prác bez určenia rozsahu ich vykonania, ktorý by bol schválený žalovaným. Čestné vyhlásenie Ivana Solymosiho vôbec nepreukazuje, že by medzi stranami došlo k dohode o rozsahu vykonaných prác na diele a na cene za dielo. G. Solymosi v čestnom vyhlásení neuviedol aká konkrétna cenová ponuka mala byť medzi stranami dohodnutá, aký rozsah prác mal byť na diele žalobcom vykonaný, aká cena mala byť žalovaným schválená. Súd prvej inštancie nemôže vyvodiť záver, že medzi stranami došlo k schváleniu cenovej ponuky z čestného vyhlásenia, ktoré obsahuje len všeobecné skutočnosti bez ich bližšej špecifikácie. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že medzi stranami došlo k dohode o rozsahu prác na diele a na cene za vykonanie diela, čo však nepreukázal a tým neuniesol dôkazné bremeno.

14. Žalovaný zároveň považuje za nesprávne tvrdenie súdu prvej inštancie, že žiadnym spôsobom nenamietal rozsah vykonaných prác a cenu za dielo. Žalovaný ich namietal bezodkladne po podaní žaloby hneď pri svojom prvom procesnom úkone v konaní, a to pri podaní odporu voči platobnému rozkazu. Žiadny platný právny predpis neurčuje pre dlžníka povinnosť namietať rozsah prác na diele uvedený vo faktúre, resp. v prílohe vo faktúre, hneď po doručení faktúry dlžníkovi. Dlžník môže nesprávnosť fakturovania rozsahu prác namietať kedykoľvek, a to aj po podaní žaloby veriteľom. Skutočnosť, že žalovaný nesprávne fakturovaný rozsah prác a cenu diela nenamietal žalobcovi písomne hneď po doručení faktúry neznamená, že žalovaný s takto určeným rozsahom prác vyjadril súhlas, ako nesprávne uvádza súd prvej inštancie. Rozsah nesprávne fakturovaných prác na diele nie je možné subsumovať pod vady diela v zmysle , preto žalovaný túto skutočnosť nemusí žalobcovi namietať bezprostredne po prevzatí diela a po ich zistení ako nesprávne uvádza súd prvej inštancie.

15. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že na pojednávaní dňa 06.07.2022 uviedol, že so žalobcom bola uzavretá dohoda, že maximálna cena za vykonanie prác na diele bude v sume 3.000,- Eur. Ak súd prvej inštancie uvádza, že ani zo samotného listu žalovaného zo dňa 15.10.2010 nevyplýva, že by neuznával žalobcom fakturovanú sumu vo výške 7.344,45 Eur, tak žalovaný uvádza, že toto tvrdenie súdu prvej inštancie je nesprávne, keďže žalovaný v konaní uviedol, že so žalobcom bola uzavretá dohoda o cene maximálne do výšky 3.000,- Eur. Z listu žalovaného zo dňa 15.10.2020 teda vyplýva, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhradiť časť nákladov z dohodnutej sumy 3.000,- Eur.

16. Žalovaný mal v odvolaní tiež za to, že nesprávne je aj tvrdenie súdu prvej inštancie, že konanie žalovaného, kedy žalovaný okamžite po obdržaní faktúry nesprávne fakturovaný rozsah prác nenamietal žalobcovi, je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Neskoré namietanie takejto skutočnosti môže zoslabiť pozíciu dlžníka v prípadnom súdnom konaní, avšak nemožno hovoriť, že by takého konanie bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom. V predloženom stavebnom denníku nie je vôbec uvedený rozsah prác aký bol žalobcom vykonaný, denník preukazuje len to, že nejaké práce boli žalobcom vykonané. Žalovaný podpisom predmetného denníka nemohol schváliť rozsah fakturovaných prác žalobcom.

17. Podľa žalovaného súd prvej inštancie tiež nesprávne právne posúdil vec, keď uviedol, že zo strany žalovaného došlo k uznaniu konkludentným konaním v zmysle . Zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnej aplikácii uvedeného ustanovenia na predmetnú vec, keďže čiastočné plnenie záväzku dlžníkom má účinky uznania zvyšku dlhu, ak je z okolnosti prípadu možné usúdiť, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok dlhu. Z okolností predmetného prípadu a zo skutočností zistených v predmetnom konaní nevyplýva, že by žalovaný čiastočným plnením vo výške 1.500,- Eur uznával záväzok žalobcu vo fakturovanej výške 7.344,45 Eur. Totiž v konaní bolo tvrdením žalovaného preukázané, že so žalobcom došlo telefonicky k dohode o cene za dielo maximálne do výšky 3.000,- Eur. Je potom zrejmé, že žalovaný čiastočným plnením uznal svoj záväzok len v rozsahu 3.000,- Eur. Ani z listu žalovaného z dňa 15.10.2010 a ani z iných skutočností nevyplýva žiadnym spôsobom, že by žalovaný uznal žalobcom fakturovanú cenu diela vo výške 7.344,45 Eur. Naopak, žalovaný od začiatku konania rozporuje túto cenu diela fakturovanú žalobcom, a to vzhľadom na rozsah fakturovaných prác žalobcom, ktorý podľa žalovaného nie je totožný s reálne vykonaným rozsahom prác.

18. Podľa žalovaného súd prvej inštancie mu znemožnil uskutočniť jemu patriace právo na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany, právo rovnosti účastníkov konania, právo na náležité zistenie skutkového stavu, keď zamietol návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania, a to najmä návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, hoci dôkazy navrhované a predložené žalobcom na pojednávaní dňa 06.06.2022, a to stavebný denník a čestné vyhlásenie G., súd prvej inštancie vykonal, i keď boli predložené po sudcovskej koncentrácii konania vyhlásené súdom prvej inštancie uznesením zo dňa 06.04.2022. Podľa žalovaného je tiež nesprávne tvrdenie súdu prvej inštancie, že znalecké dokazovanie nebolo potrebné vykonať s poukazom na , , pretože vadou diela v zmysle nie je skutočnosť, keď zhotoviteľ nevykonal práce v takom rozsahu ako si uplatňuje u objednávateľa. Ak objednávateľ namieta zhotoviteľovi rozsah vykonaných prác na diele, toto nie je možné považovať za vadu diela, a teda žalovaný nie je pri takejto námietke limitovaný tým, že túto skutočnosť je povinný oznámiť žalobcovi bezodkladne po jej zistení. Spornou skutočnosťou v konaní bol rozsah skutočne vykonaných prác a nie nesprávne, resp. zle prevedené

vykonanie diela, keďže podľa žalovaného rozsah žalobcom fakturovaných prác na diele nezodpovedal skutočnosti a z tohto dôvodu žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie, ktorým by bol preukázaný skutočný rozsah vykonaných prác žalobcom. Pokiaľ súd prvej inštancie odmietol vykonať výsluch svedka G. X. žalovaný poukázal na to, že predložené čestné vyhlásenie nedáva odpoveď na základné otázky v konaní, a síce k schváleniu akej konkrétnej cenovej ponuky malo dôjsť medzi účastníkmi konania a kedy ku nej malo dôjsť a za akých okolností a práve tieto skutočnosti bolo potrebné zistiť výsluchom svedka.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Poukázal na to, že celá procesná obrana žalovaného bola založená len na tvrdení o neexistencii dohody o rozsahu požalovaných prác medzi žalovaným a žalobcom, pričom žalovaný tieto tvrdenia začal uvádzať až v súdnom konaní a dávno potom, ako rozsah prác vykonaných žalobcom reálne prevzal a ako reagoval písomne na výzvu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy podľa vystavenej faktúry tým spôsobom, že požiadal žalobcu o platenie v splátkach a časť dlhu aj reálne zaplatil. Podľa žalobcu z týchto dôvodov nie je možné v žiadnom prípade dospieť k záveru, že žalovaný so žalobcom nemali ujasnený rozsah prác, ktorých vykonanie žalovaný od žalobcu požadoval a v tomto prípade je preto tvrdenie žalovaného nedôvodné a účelové. V konaní žalovaný neuniesol dôkazné bremeno nie preto, že súd prvej inštancie od neho nedôvodne požadoval preukázať neexistenciu dohody o rozsahu prác, ale preto, že žalovaný relevantným spôsobom nevedel preukázať súdu prvej inštancie, prečo od žalobcu prevzal nejaké práce, prečo žalobcovi nevrátil faktúru z dôvodu jej neoprávneného vystavenia, prečo podľa uvedenej faktúry časť fakturovanej sumy vôbec zaplatil a prečo napokon požiadal žalobcu o platenie v splátkach.

20. Podľa žalobcu čestné vyhlásenie G.. X. je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré boli v konaní vykonané a súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol viacero relevantných dôkazov, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal. V konaní na súde prvej inštancie bol vykonaný dostatok dôkazov preto, aby súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti žaloby a v kontexte takto vykonaných dôkazov tvrdenia žalovaného neboli spôsobilé spochybniť tieto dôkazy.

21. Žalobca v zásade súhlasí s tvrdením žalovaného, že žiadny právny predpis mu neukladá, aby sa správal spôsobom, ktorým mal spochybňovať existenciu diela alebo výšku dohodnutej ceny za dielo, s výnimkou povinnosti žalovaného ako podnikateľského subjektu vrátiť neoprávnene vystavenú faktúru, čo žalovaný nespravil. Ďalej ale žalobca poukazuje na to, že práve s takým konaním objednávateľa, ako žalovaný postupoval v tomto prípade, právne predpisy spájajú celkom zrejmé právne následky, ktoré súd prvej inštancie uviedol v rozhodnutí. Práve správanie žalovaného v čase poskytnutia plnenia od žalobcu predstavuje dôkaz o tom, že žalovaný práve toto plnenie od žalobcu požadoval a žalovaný súhlasil tiež s tým, že za toto plnenie zaplatí sumu fakturovanú žalobcom. Následné správanie žalovaného jeden a pol roka po prevzatí diela a až v rámci prebiehajúceho súdneho konania je jasným dôkazom o jeho účelovosti a takéto následné správanie nemohlo byť spôsobilé spochybniť dôvodnosť žalobcovho nároku.

22. Podľa žalobcu súd prvej inštancie relevantne zdôvodnil, prečo žalovaným navrhnuté dôkazy nevykonal a v tomto prípade žalobca všetky dôkazy predložil v konaní na pojednávaní, a teda nijakým spôsobom svojou procesnou aktivitou, na rozdiel od žalovaného, nechcel spôsobiť, že by malo dôjsť k odročeniu pojednávania.

23. V odvolacej replike žalovaný zdôraznil, že ak súd prvej inštancie odmietol vykonať stranou konania navrhnutý dôkaz z dôvodu vyhlásenej koncentrácie konania, nemôže už po vyhlásení takejto koncentrácie konania vykonať žiadny navrhnutý dôkaz, a to ani dôkaz navrhnutý druhou stranou, pričom žalobca predložil stavebný denník a čestné vyhlásenie svedka na pojednávaní dňa 26.07.2022, teda po poučení o sudcovskej koncentrácii, ktorá bola vyhlásená uznesením zo dňa 06.04.2022. Žalovaný tiež zdôraznil, že od začiatku konania namietal rozsah žalobcom fakturovaných prác a cenu za práce, pričom žalobca bol povinný preukázať dôvodnosť rozsahu týchto prác a ceny za práce, čo však nepreukázal a dôvodné bremeno neuniesol. Žalobca v konaní nepredložil žiadny odovzdávací a preberací protokol ani iný dokument, ktorý by potvrdzoval, že žalovaný schválil rozsah fakturovaných prác žalobcom, a teda že predmetné práce boli naozaj vykonané v takom rozsahu ako žalobca fakturoval.

24. Dňa 05.10.2022 súd prvej inštancie vyjadrenie žalovaného ako odvolateľa doručoval žalobcovi a písomnosti boli doručené právnemu zástupcovi žalobcu ( ) do elektronickej schránky dňa 21.10.2022 uplynutím úložnej lehoty. Žalobca sa už vo veci nevyjadril.

25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( ). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 02.02.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a , ).

26. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

27. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že daňovým dokladom - faktúrou č. 20017 vystavenou dňa 12.05.2020 žalobca fakturoval žalovanému sumu 7.344,45 Eur za hydroizoláciu plochej strechy Komunitné centrum Lemešany podľa priloženého rozpočtu..

28. Upomienkou zo dňa 29.09.2020 žalobca upozornil žalovaného, že do termínu splatnosti neuhradil faktúru č. 20017, VS 20017, splatnú dňa 26.05.2020, čiastka 7.344,45 Eur, neuhradené 7.344,45 Eur a požiadal žalovaného, aby uvedenú faktúru čo najskôr zaplatil s tým, že v prípade, že tak neurobí do 14 dní, žalobca bude nútený účtovať úroky z omeškania a následne bude nútený postúpiť riešenia vymáhania pohľadávky právnemu zástupcovi.

29. Listom zo dňa 15.10.2020, označeným „Odpoveď na upomienku zo dňa 12.10.2020“, žalovaný žalobcovi uviedol, že vzhľadom na to, že obec Lemešany mu nezaplatila, spoločnosť žalovaného sa dostala do platobnej neschopnosti. Na miestne príslušnom súde podali na predmetnú obec žalobu a do tej doby, kým súd nerozhodne, chce žalobcovi uhradiť aspoň časť jeho nákladov. Navrhujem preto splátkový kalendár: 100,- Eur mesačne v splátkach.

30. Z výpisu z účtu žalobcu vedeného vo VÚB, a.s., Bratislava vyplýva, že na účet bola od žalovaného pripísaná dňa 23.12.2020 platba v sume 1.000,- Eur a dňa 07.04.2021 platba v sume 500,- Eur. Pri každej platbe je uvedený variabilný symbol „20017“ a ako účel platby je uvedená „čiastková úhrada faktúry - Lemešany“.

31. Podľa , ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

32. Podľa za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v a .

33. Podľa , ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

34. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil porušenie práva na spravodlivý proces, nezistil inú vadu konania a nezistil ani vady procesných podmienok.

35. Odvolací súd sa podľa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody, pričom vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.03.2005).

36. K námietke žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie v rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou presunul na žalovaného povinnosť preukázať, že medzi stranami nebol určený rozsah vykonania diela a cena za dielo, odvolací súd udáva, že v civilnom sporovom konaní všeobecne platí, že skutočnosti navodzujúce žalovaného právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.04.2017). Z tohto pravidla síce existuje výnimka, a to tzv. negatívna dôkazná teória, ktorá vychádza z toho, že nemožno od strany spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.05.2010), avšak podľa súčasne tiež platí, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. Inštitút domnienky upravený v ustanovení teda reflektuje na tzv. vyvratiteľné právne domnienky upravené v predpisoch hmotného práva. Termín „zákon“ uvedený v tomto ustanovení je totiž potrebné vykladať nie ako skutočnosti ustanovené v , ale v predpisoch objektívneho práva, ktoré súd v rámci rozhodovacej právomoci aplikuje a interpretuje (porovnaj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 734 s.).

37. Vyvratiteľná právna domnienka platí aj pri uznaní záväzku podľa ustanovení obchodného práva, a teda ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, podľa sa predpokladá, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania a tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Dôsledok vyvratiteľnosti tejto domnienky je, že dlžník má aj naďalej možnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia úkonu uznania v skutočnosti neexistoval, a teda dôsledkom uznania záväzku je presun dôkaznej povinnosti (dôkazného bremena) z veriteľa na dlžníka, na ktorom tak je, aby preukázal, že záväzok v čase uznania netrval. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa podľa v spojení s považuje aj právny úkon spočívajúci v tom, že dlžník plní čiastočne svoj záväzok a kedy toto plnenie má účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

38. V súdenej veci žalovaný žalobcovi čiastočne plnil dňa 23.12.2020 vo výške 1.000,- Eur a dňa 07.04.2021 vo výške 500,- Eur. Pri plneniach žalovaný ako variabilný symbol platby uviedol: „20017“ a účel platby uviedol: „čiastková úhrada faktúry - Lemešany“. Cenu za hydroizoláciu plochej strechy Komunitného centra Lemešany, zostatku úhrady ktorej sa žalobca v tomto súdnom konaní domáha, pritom žalobca fakturoval žalovanému daňovým dokladom - faktúrou č. 20017. Žalovaný ešte pred poskytnutím konštatovaných čiastočných plnení listom zo dňa 15.10.2020, ktorý bol odpoveďou na upomienku žalobcu, uviedol žalobcovi, že sa dostal do platobnej neschopnosti, na príslušnom súde podal žalobu a do tej doby, kým súd nerozhodne, chce uhradiť žalobcovi aspoň časť jeho nákladov a navrhuje preto splátkový kalendár: 100,- Eur mesačne v splátkach. Upomienkou zo dňa 29.09.2020 pritom žalobca žalovaného žiadal o úhradu sumy 7.344,45 Eur podľa daňového dokladu - faktúry č. 20017. Zhodne sú súdom prvej inštancie preto aj odvolací súd je toho právneho názoru, že z týchto okolností bolo možné dovodiť, že v zmysle bolo možné usudzovať na to, že poskytnutím čiastočného plnenia žalovaný uznal i zvyšok záväzku. Ustanovenie síce neukladá dlžníkovi, či a kedy má prejaviť alebo inak vyjadriť proti veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky, avšak z konania a správania žalovaného a z okolností pred opakovaným poskytnutím čiastočného plnenia žiadnym spôsobom nebolo zrejmé, že by tým žalovaný nemienil uznať celý záväzok. Ak žalovaný, aj to až na základe urgencie žalobcu, pred opakovaným poskytnutím čiastočného plnenia, žalobcovi oznámil len to, že je v druhotnej platobnej neschopnosti a že navrhuje splátky, z takýchto okolností a správania sa žalovaného bolo možné usudzovať na účinky uznania zvyšku dlhu. Ak totiž samotný žalovaný žalobcovi oznámil, že z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti záväzok bude plniť v splátkach a ak následne opakovane čiastočne plnil, i keď nie pravidelne a v navrhnutej výške splátky, z týchto okolností bolo možné usudzovať, že opakovaným čiastočným plnením žalovaný uznáva aj zvyšok záväzku. Naviac, potrebné je prihliadnuť aj k tomu, že uznania záväzku čiastočným plnením sa žalobca domáhal aj v podanej žalobe, lebo i z tohto možno dovodiť, že na žalobcu pôsobilo čiastočné plnenie žalovaného tak, že z neho možno usudzovať na úmysel žalovaného uznať zvyšok dlhu.

39. Odvolací súd si nemohol nevšimnúť, že žalovaný v odvolaní nerozporuje záver súdu prvej inštancie o účinkoch uznania zvyšku dlhu žalovaného úkonmi čiastočného plnenia a žalovaný v odvolaní namietal

len to, že čiastočným plnením vo výške 1.500,- Eur uznal svoj záväzok proti žalobcovi, ale len v rozsahu 3.000,- Eur, nie v rozsahu 7.344,45 Eur, keďže tvrdením žalovaného bolo v konaní na súde prvej inštancie preukázané, že so žalobcom došlo telefonicky k dohode na cene za dielo maximálne do výšky 3.000,- Eur. Tvrdenie, že medzi stranami došlo k dohode o výške ceny diela 3.000,- Eur, žalovaný uviedol na pojednávaní vo veci samej konanom na súde prvej inštancie dňa 06.07.2022, teda dňa kedy došlo k vyhláseniu napadnutého rozhodnutia, a to bez toho, aby ho podoprel dôkazmi. Povinnosť strany sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t.j. povinnosť tvrdenia a povinnosť podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, t.j. dôkazná povinnosť, pritom zodpovedá aj základným princípom civilného sporového konania upraveným v . Preto, ak daňovým dokladom - faktúrou č. 20017 žalobca fakturoval žalovanému cenu diela v sume 7.344,45 Eur, ak žalobca žalovaného upomínal na úhradu sumy 7.344,45 Eur podľa daňového dokladu - faktúry č. 20017, ak žalovaný v odpovedi na upomienku neuviedol inú výšku záväzku a najmä neuviedol, že cena zodpovedala sume 3.000,- Eur a ak žalovaný pri poskytnutí čiastočných plnení opakovane uviedol variabilný symbol platby zodpovedajúci číslu daňového dokladu - faktúry č. 20017, ktorou bola fakturovaná cena diela v sume 7.344,45 Eur, len samotné tvrdenie žalovaného nebolo spôsobilé poprieť a už vôbec nie preukázať, že účinky uznania sa vzťahovali k inému zvyšku dlhu, než dlhu zodpovedajúcemu rozdielu medzi sumou 7.344,45 Eur a čiastočným plnením v sume 1.500,- Eur, t.j. vzťahovali sa k zvyšku dlhu v sume 5.844,45 Eur.

40. Pretože v súdenej veci čiastočným plnením došlo k účinkom uznania zvyšku záväzku žalovaného, t.j. žalobou požadovanej istiny 5.844,45 Eur, vznikla vyvratiteľná právna domnienka existencie (trvania) záväzku žalovaného proti žalobcovi v sume 5.844,45 Eur, a preto žalobcovi v konaní nesvedčala povinnosť tvrdenia a ani dôkazná povinnosť, že medzi stranami došlo k dohode o záväzku žalobcu ako zhotoviteľa vykonať pre žalovaného určité dielo a k dohode o záväzku žalovaného zaplatiť cenu za jeho vykonanie a v akej výške, ale bolo na žalovanom, aby preukázal opak skutočnosti, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, a teda aby preukázal, že v uznanom rozsahu záväzok v čase uznania netrval, čo zodpovedá nielen hmotno-právnemu inštitútu vyvratiteľnej právnej domnienky, ale aj procesno-právnemu aspektu vzniku vyvratiteľnej právnej domnienky.

41. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie v zásade na svoju obranu tvrdil len to, že žalobca nepreukázal, aká zmluva bola medzi stranami uzatvorená, aké plnenie bolo žalobcom žalovanému dodané, či daňový doklad - faktúra č. 20017 zodpovedá skutočnosti, a bránil sa tiež tým, že rozsah fakturácie nemá základ v skutočnom rozsahu vykonaných prác a v skutočnom rozsahu použitého materiálu a že dielo po odovzdaní vykazovalo vady. Takouto obranou však žalovaný nemohol preukázať opak existencie (trvania) jeho záväzku proti žalobcovi, keďže za situácie platného uznania záväzku nemožno urobiť záver, že veriteľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, a to ani vtedy, ak dlžník popiera takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami. Pozitívne riešenie otázky, či strana uniesla dôkazné bremeno alebo nie, totiž nemôže byť založené na púhom popretí skutočnosti, o existencii ktorej platí vyvratiteľná domnienka, pretože akceptácia takéhoto postupu by vo svojej podstate popierala samotný zmysel inštitútu vyvrátiteľnej domnienky. Keďže obrana žalovaného sa netýkala a nesmerovala k tomu, aby vyšiel najavo opak domnienky vyplývajúcej z účinkov uznania zvyšku dlhu, odvolací súd vyhodnocuje ako správny postup súdu prvej inštancie, ak žalovaným navrhnuté dôkazy, a to výpoveď svedka G. X. a znalecké dokazovanie, nevykonal. Obdobne pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že žiadny platný právny predpis neurčuje pre dlžníka povinnosť hneď po doručení faktúry namietať rozsah prác a cenu za dielo uvedené vo faktúre, resp. v prílohe vo faktúre, vzhľadom na účinky uznania zvyšku dlhu, šlo o argumentácia irelevantnú

42. Pretože pre uznanie záväzku úkonom čiastočného plnenia je v , v spojení s ustanovená vyvrátiteľná právna domnienka existencie (trvania) záväzku dlžníka, t. j. domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku a pretože v konaní na súde prvej inštancie žalovaný opak nepreukázal, teda opak najavo nevyšiel, v súlade s platilo, že súd prvej inštancie mal za preukázanú existenciu (trvanie) záväzku žalovaného v sume 5.844,45 Eur. Bolo preto nadbytočné, ak súd prvej inštancie vyhodnocoval, či mal preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi stranami založeného zmluvou o dielo a s akým obsahom práv a povinnosti a aby vyhodnocoval, či žalobca ako zhotoviteľ si splnil svoj záväzok zo zmluvy a v akom rozsahu, ale pre záver, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom úhrady zostatku ceny diela sumu 5.844,45 Eur bolo rozhodujúce a postačujúce, že opak skutočnosti o existencii (trvaní) záväzku v dôsledku účinkov uznania zvyšku dlhu čiastočným plnením, žalovaný nepreukázal.

43. Žalovaný odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.j. aj v rozsahu úroku z omeškania a paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré majú charakter príslušenstva pohľadávky a aj v rozsahu závislého výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný však v odvolaní neuviedol žiadne dôvody z akých považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o príslušenstve pohľadávky a náhrade trov konania za nesprávne. Odvolací súd je podľa viazaný odvolacími dôvodmi a ak žalovaný neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu k rozhodnutiu o príslušenstve pohľadávky a o náhrade trov konania, v tomto rozsahu sa odvolací súd nemal na akom podklade zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia, pričom v zmysle zákonnej dikcie in fine platí, že na doplnenie odvolacích dôvodov súd odvolateľa nevyzýva.

44. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov konania, je vecne správne, preto podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).