Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9To-4-2022.pdf
PDF · 92.5 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/4/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša, sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.02.2023, v trestnej veci obžalovanej A. B., pre zločin úžery podľa § 235 ods. 1, 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/141/2018 zo dňa 03.08.2021, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovanej A. B..
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 33T/141/2018 zo dňa 03.08.2021 uznal obžalovanú A. B. vinnou zo spáchania zločinu úžery podľa § 235 ods. 1, 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/, j/ Tr. zákona, ktorý spáchala tak, že
- od presne nezisteného dňa mesiaca jún roku 2016 do mája 2017 v obci Chminianske Jakubovany, okr. Prešov, požičiavala C. A., D. A. a C. C., obyvateľom rómskej osady v obci E. F., okr. G. rôzne finančné čiastky, ktoré títo museli povinne vracať počas vyplácania sociálnych dávok s vopred určenou odplatou (úrokom) vo výške 100 %, ktorá bola v hrubom nepomere k zapožičanej finančnej čiastke, čím takto obvinená zneužívala ich tieseň, nakoľko ide o osoby žijúce vo veľmi biednych podmienkach v rómskej osade, o čom mala vedomosť, čím takto na úrokoch za uvedené obdobia vybrala od C. A. sumu vo výške 2.300,- Eur, od D. A. sumu vo výške 3.100,- Eur, od C. C. sumu vo výške 800,- Eur, pričom takto svojím konaním na úrokoch za požičané finančné čiastky spôsobila týmto poškodeným škodu vo výške 6.200,- Eur.
Za to jej súd uložil :
Podľa § 235 ods. 4 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, 5 Tr. zákona pri neexistencii poľahčujúcej okolnosti a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ju na výkon trestu zarail do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodených D. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, okr. G., C. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, okr. G. a C. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, okr. G. s nárokom na náhradu škody odkazal na civilný proces.
Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaná priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podala odvolanie. Odvolanie obžalovanej bolo odôvodnené podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 24.01.2022 prostredníctvom obhajcu.
Z odôvodnenia odvolania vyplýva, že obžalovaná namieta v prvom rade tú skutočnosť, že skutkový stav zistený súdom prvého stupňa bol nesprávne vyhodnotený, vykonané dôkazy boli nesprávne zhodnotené v neprospech obžalovanej a súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec.
Obžalovaná od začiatku trestného stíhania popiera spáchanie skutku, aby od júna 2016 do mája 2017 v obci E. F. požičiavala C. A., D. A., C. C. rôzne finančné čiastky, ktoré jej museli povinne vracať počas vyplácania sociálnych dávok s vopred určeným úrokom vo výške 100 %.
Obžalovaná poukazuje na to, že bola právoplatne odsúdená za zločin úžery v roku 2015, pričom jej bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s dohľadom mediačného a probačného úradníka. Od jej vzatia do väzby v roku 2015 žiadnu trestnú činnosť nespáchala, nepožičiavala nikomu peňažné prostriedky ani nebrala žiadne úroky, keďže peniaze nepožičiava. Poukazuje na to, že by z jej strany bolo nezmyselné, aby v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia ďalej pokračovala v páchaní druhovo rovnakej trestnej činnosti a dopúšťala sa recidívy. Od prepustenia z väzby mala obžalovaná zdravotné problémy, liečila sa na psychiatrickom oddelení FNsP J. A. Reimana v Prešove, kde bola viackrát hospitalizovaná pre depresie. V osade sa zdržiava málo, nakoľko mala strach práve pred rôznymi krivými obvineniami zo strany spoluosadníkov. Obžalovaná poukázala, že často chodievala k svojej sestre do Českej republiky, resp. bola hospitalizovaná v nemocnici, z ktorého dôvodu ani časovo nemohla spáchať skutok uvedený v obžalobe.
Obžalovaná poukazuje na to, že ide o pomstu zo strany spoluosadníkov za to, že títo chodili nakupovať do obchodu k jej dcére H. B., ktorá im odmietala dávať tovar na tzv. burg, a preto sa jej spoluosadníci vyhrážali, že ju udajú za úžeru, že udajú aj jej matku, teda obžalovanú, lebo vedia, že obžalovaná je v podmienke. Z tohto dôvodu obžalovaná podala dňa 18.07.2017 trestné oznámenie ne C. A., bytom E. F. pre podozrenie z trestného činu hrubého nátlaku, vydierania a ublíženia na zdraví a krivého obvinenia.
Obžalovaná má za to, že skutok uvedený v obžalobe je proti osobe obžalovanej vykonštruovaný s cieľom dostať ju do výkonu trestu, nakoľko je v skúšobnej dobe a údajný poškodený C. A., C. C. a D. A. si to vymýšľajú na obžalovanú z pomsty, pretože dcéra im nechcela v predajni dávať potraviny a nápoje na dlh. Obžalovaná zdôraznila, že manželovi bolo pozastavené aj vyplácanie sociálnych dávok, takže ani nemala z čoho požičiavať údajným poškodeným peniaze, nakoľko sama finančné prostriedky nemá. Po prepustení z väzby chodili do Českej republiky kde manžel pracoval brigádnicky, aby zarobil na živobytie. Po zadržaní v tejto trestnej veci boli vykonané domové prehliadky u nej doma, avšak pri domovej prehliadke neboli nájdené ani občianske preukazy, ani zošity, ani iné dôkazy svedčiace o páchaní trestnej činnosti jej osobou.
Obhajca konštatuje, že súd prvého stupňa založil uznanie viny len na výpovediach poškodených, pri ktorých poukázal na závery znaleckého posudku PhDr. Jany Čorejovej, kde vyvodil, že bola preukázaná vierohodnosť týchto svedkov. V tejto súvislosti obžalovaná poukazuje, že od počiatku napádala znalecké posudky. Zdôrazňuje, že poškodení sú nedôveryhodný, ich intelektové schopnosti sú hlboko pod priemerom a ich špecifická aj všeobecná vierohodnosť bola znížená. Obžalovaná od začiatku žiadala, aby vyšetrovateľ PZ zadal znalecký posudok aj na posúdenie vierohodnosti obžalovanej a jej výpovede, nakoľko je v rozpore s právom na spravodlivý proces, aby len na svedkov boli robené znalecké posudky na vierohodnosť ich výpovedí a na osobu obžalovanej nie.
S poukazom na uvedené obhajca vyslovil názor, že nebolo preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutku uvedeného v obžalobe a obžalovaná trest uložený súdom prvého stupňa považuje za neprimerane prísny v rozpore so zásadami ukladania trestov a účelom trestu. V závere navrhli, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a sám oslobodil v zmysle § 285 písm. a/ Tr. poriadku obžalovanú spod obžaloby alternatívne, aby vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 na ods. 1 Tr. poriadku. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej A. B. nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa v tejto trestnej veci postupoval tak, že bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanej ako aj okolnosti, ktoré svedčili v jej neprospech. V oboch smeroch vykonával dôkazy tak, ako boli navrhované, aby umožnili spravodlivé rozhodnutie. Takýmto postupom súdu došlo k naplneniu základné zásady trestného konania vyjadrenej v § 2 ods. 10 Tr. poriadku. Súd prvého stupňa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Takýmto postupom súd prvého stupňa realizoval základnú zásadu trestného konania vyjadril v § 2 ods. 12 Tr. poriadku.
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral rozsah vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach, popísal dôkazné prostriedky a skutočnosti vyplývajúce z týchto dôkazných prostriedkov.
Následne súd prvého stupňa hodnotil vykonané dokazovanie a zdôraznil, že obžalovaná v obci E. H. D. v období od júna 2016 do mája 2017 využijúc skutočnosť, že poškodený C. A., D. A. a C. C. žijú vo veľmi biednych podmienkach, nemajú prostriedky a základné životné potreby, týmto požičiavala peniaze v rôznych výškach, ktoré jej boli povinní vrátiť so 100% úrokom v čase vyplácania sociálnych dávok.
Obžalovaná spáchanie skutku v celom rozsahu poprela a uviedla, že poškodení voči nej vypovedali z dôvodu, že jej dcéra im nechcela dávať na dlh, preto ju udali za úžeru. Ona sama nemala peniaze tak ako mohla požičiavať poškodeným a po prepustení z väzby žiadne peniaze nedostávala a spolu s manželom chodili do Čiech za jej sestrou, kde manžel brigádoval a to bolo zdrojom jej obživy. Zo skutku je usvedčovaná výpoveďami poškodenej D. A., ktorá uviedla, že obžalovaná sa skutku dopustila v dobe, keď sa vrátila z basy a vždy jej zobrala peniaze a vrátila jej 200,- eur a spolu s deťmi potom hladovali a to trvalo 7 mesiacov. Ďalej ju zo skutku osvedčuje aj poškodený C. A., ktorý uviedol, že jemu obžalovaná požičiavala peniaze cez jeho sestru C. A. a to so 100% úrokom. Jeho výpoveď potvrdzuje aj výpoveď svedkyne C. A.. Priamo obžalovanú zo skutku usvedčuje aj poškodený C. C., ktorý tiež presne poukázal na páchanie trestnej činnosti obžalovanou, podrobne popísal spôsob páchania tejto trestnej činnosti. Súd prvého stupňa zdôraznil, že k vierohodnosti poškodených boli vypracované znalecké posudky znalkyňou PhDr. Janou Čorejovou, kde u poškodeného C. C. uviedla, že u neho nezistila sklony ku konfabulácii a jeho vierohodnosť je štandardná a vie podpísať prežité udalosti, má zachovanú špecifickú vierohodnosť. U poškodenej D. A. síce špecifickú vierohodnosť vyhodnotila ako zníženú a môže dôjsť u nej k zmiešaniu prežitých udalostí a iných okolností, preto je opis okolností, ktorý vznikol v krátkom čase najpravdepodobnejší a je nepravdepodobné, aby si vymyslela prežitý obsah skutku. Taktiež poškodený C. A. je schopný vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité okolnosti a nemá sklon poškodiť obžalovanej. Na druhej strane v prospech obžalovanej vypovedala jej dcéra H. B., že poškodeným poskytovala tovar na dlh a C. A. sa jej vyhrážal a on zavolal aj políciu skôr ako oni. Obranu obžalovanej potvrdzuje aj jej manžel D. B., ktorý uviedol, že sami nemali peniaze a nikomu peniaze nepožičiavala. Z výpovede svedkyne I. B. je zrejmé, že obžalovaná s manželom chodili k ním, kde manžel obžalovanej pracoval, aby mali na živobytie, ale uviedla, že obžalovaná začala chodiť na brigády, až keď ona bola vypočutá na Slovensku a to s odstupom dvoch mesiacov a súd poukazuje na skutočnosť, že svedkyňa bola vypočutá dňa 20.08.2018, tieto návštevy nemohli byť počas páchania skutku. Krajský súd s týmito úvahami súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov sa v celom rozsahu stotožnil.
K samotným odvolacím námietkam je potrebné uviesť, že v prvom rade obhajoba namietala, že k spáchaniu skutku nemohlo dôjsť, pretože obžalovaná A. B. okrem toho, že navštevovala svoju sestru na území v Českej republike bola aj opakovane hospitalizovaná vo Fakultnej nemocnici Prešov, psychiatrické oddelenie. K tejto námietke obhajoby je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa sa zaoberal aj hodnotením návštev obžalovanej na území Českej republiky, kde mala navštevovať svoju sestru. Súd prvého stupňa toto obdobie vyhodnotil a v tejto súvislosti krajský súd musí konštatovať, že z výpovede svedkyne I. B. nevyplýva, že by počas celého uvedeného obdobia kedy došlo k páchaniu skutku sa mala zdržiavať na území Českej republiky. Samotná sestra obžalovanej, keď bola vypočutá dožiadaným súdom nevedela
presne špecifikovať obdobia, počas ktorého sa obžalovaná so svojím manželom zdržiavali na území Českej republiky.
K námietke odvolateľa, že A. B. nemohla páchať trestný čin, pretože bola opakovane aj hospitalizovaná vo fakultnej nemocnici s poliklinikou, krajský súd musí poukázať na správu Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov zo dňa 22.08.2018 (č.l. 311), z ktorej vyplýva, že obžalovaná A. B. bola na ich oddelení hospitalizovaná od 22.06.2017 do 28.06.2017, od 13.08.2017 do 21.08.2017, od 25.09.2017 do 06.10.2017, od 31.01.2018 do 09.02.2018. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ide o krátkodobú hospitalizáciu, nešlo o dlhodobú hospitalizáciu, ktorá by vylučovala jej prítomnosť v mieste trvalého bydliska v čase, kedy dochádzalo k spáchaniu skutku a krajský súd musí poukázať aj na tú skutočnosť, že prvá hospitalizácia obžalovanej bola v mesiaci jún 2017, teda po spáchaní skutku tak, ako je vymedzený v skutkovej vete rozsudku. Už samotná táto správa naznačuje, že ide o účelové správanie obžalovanej, kedy už vedela, že bola privolaná polícia, bolo podané trestné oznámenie a takýmto spôsobom obžalovaná si budovala obranu v tejto trestnej veci.
Obhajoba namieta, že obžalovaná podala trestné oznámenie na C. A. pre podozrenie zo spáchania trestného činu hrubého nátlaku, vydierania, ublíženia na zdraví a krivého obvinenia. Krajský súd konštatuje, že pre trestné oznámenie je súčasťou vyšetrovacieho spisu (čl. 67) už v štádiu prípravného konania sa orgány činné v trestnom konaní zaoberali týmto trestným oznámením o čom svedčí prípis prokurátora (č.l. 66), kde zdôrazňuje, že vyšetrovateľ by mal vykonať potrebné dokazovanie, vyhodnotoť v kontexte uvedenej trestnej veci toto trestné oznámenie a ustáliť s konečnou platnosťou či ide o vyjadrenie oznamovateľky k prebiehajúcemu trestnému konaniu alebo či ide o úplne novú vec nesúvisiacu s trestným stíhaním. Následne vyšetrovateľ podaním zo dňa 09.03.2018 (č.l. 269) oznámil v tom čase obvinenej, že trestné oznámenie hodnotí ako jej obranu v už prebiehajúcom vyšetrovaní zločinu úžery podľa § 235 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona. Zároveň poukázal na úkony, ktoré v súvislosti s prešetrovaním tohto trestného oznámenia vykonal.
Odvolateľ vo svojom odvolaní spochybňuje výpovede poškodených, poukazuje na ich osobnostné charakteristiky, zdôrazňuje, že ide o svedkov nevierohodných, ktorí konali z pomsty vo vzťahu k obžalovanej, pretože dcéra obžalovanej im odmietala dávať tovar na dlh.
Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku prevzal závery znaleckého posudku PhDr. Jany Čorejovej z odboru psychológie. V tomto znaleckom posudku sú charakterizované osobnosti jednotlivých poškodených.
K úvahám súdu prvého stupňa krajský súd dodáva, že v osobnostných charakteristikách poškodených je definícia ich nižšieho IQ. Znalkyňa podrobne charakterizovala schopnosti správne vnímať a reprodukovať, jedine u poškodenej D. A. zistila znalkyňa, že má problém so zapamätaním si a celkový obraz z prežitých skutočností dopĺňa tým, čo už počula od iných, teda zistila u nej prvky konfabulácie. Znalkyňa sa zaoberala aj vzťahom poškodených k obžalovanej. Nezistila u nich snahu poškodiť obžalovanej aj keď ich vzťah k obžalovanej je negatívny.
Krajský súd v tejto súvislosti konštatuje, že vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že aj keď poškodení majú nižšie IQ, majú aj negatívne javy v osobnostnej charakteristike, to neznižuje vierohodnosť ich výpovedí, teda skutočnosti nimi uvádzané vychádzajú z toho čo sami prežili. Tak ako naznačila aj znalkyňa, aj keď poškodení majú negatívny vzťah obžalovanej ani krajský súd nezistil okolnosti a ani v prípravnom konaní neboli objasnené okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že ich výpovede v neprospech obžalovanej boli motivované pomstou, či už vo vzťahu k dcére obžalovanej alebo k samotnej obžalovanej.
V rámci obhajobných námietok vo vzťahu k znaleckému skúmaniu poškodených znalkyňou z odboru psychológie obhajoba namieta, že v tomto smere mala byť skúmaná aj osobnosť obžalovanej na posúdenie vierohodnosti jej výpovede, keďže orgány činné v trestnom konaní tak nepostupovali, mali konať v rozpore s právom na spravodlivý proces.
Krajský súd sa s touto argumentáciou obhajoby nestotožnil. Je potrebné uviesť, že obžalovaná je rovnakou stranou v konaní ako prokurátor, teda nič nebránilo obhajobe pri zachovaní kontradiktórnosti procesu, aby zabezpečila znalecký posudok z odboru psychológie na obžalovanú A. B. a tento znalecký
posudok predložila konajúcemu súdu. Aj keď v štádiu prípravného konania bol prednesený návrh na doplnenie dokazovania vyšetrením a spracovaním znaleckého posudku z odboru psychológie na obžalovanú to ešte neznamená, že orgán činný v trestnom konaní je povinný takýto dôkaz vykonať a nevykonanie takéhoto dôkazu orgánom činným v trestnom konaní nemôže byť dôvodom pasivity obhajoby v tomto trestnom konaní.
Po zhodnotení skutočností vyplývajúcich z jednotlivých dôkazných prostriedkov súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že obžalovaná svojím konaním naplnila všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu úžery podľa § 235 ods. 1, 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona a to po stránke objektívnej ako aj subjektívnej s úmyslom priamym. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa plne riadil základnými zásadami pre ukladanie trestu, ktoré sú vyjadrené v § 34 Tr. zákona.
Zhodnotil osobu obžalovanej, zdôraznil, že trestný čin bol spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za zločin, preto použil ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zákona.
Súd prvého stupňa následne vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že poľahčujúce okolnosti nezistil, na druhej strane vo výroku konštatuje, že zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona. Vo vzťahu k tejto priťažujúcej okolnosti krajský súd musí konštatovať, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, pretože samotná skutočnosť, že spáchala opätovne zločin je vyjadrená v § 38 ods. 5 Tr. zákona, teda súd prvého stupňa nemal vo výrokovej časti vyjadriť túto priťažujúcu okolnosť. Krajský súd vzhľadom na zabezpečenie kontinuity, presvedčivosti súdnych rozhodnutí na tento nedostatok poukazuje iba v samotnom odôvodnení, pretože súd prvého stupňa upravoval trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona a skutočnosť, že zistil aj ďalšiu priťažujúcu okolnosť nepremietol pri ukladaní trestu, pretože trest ukladal na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby.
Krajský súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepochybil ani pri zaradení obžalovanej do ústavu na výkon trestu. Obžalovaná A. B. v dobe ostatných desiatich rokov nebola vo výkone trestu odňatia slobody, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď ju na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd nezistil pochybenie ani pri rozhodnutí súdu o uplatnených nárokoch na náhradu spôsobenej škody.
Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Uznesenie boli prijaté jednohlasne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.