Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-74S/76/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobkyne: Alena X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 3, XXX XX U. U., právne zast.: JUDr. Michal Vlkolinský, so sídlom Nám. SNP 87/8, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Obec Lieskovec, so Stredisková 154/26, 962 21 Lieskovec, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu OULIES-2022/105, č. rozhodnutia R-2022/2470 zo dňa 8. augusta 2022, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala dňa 27.09.2022 na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu OULIES-2022/105, č. rozhodnutia R-2022/2470 zo dňa 8. augusta 2022, ktorým žalovaný ako neprípustné (podané po lehote) zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného č. 852 zo dňa 23.03.2022, ktorým žalovaný vyrubil žalobkyni miestnu daň z nehnuteľnosti na rok 2022 v sume 89,19 Eur.

2. Podanou správnou žalobou žalobkyňa zároveň navrhla, aby správny súd postupoval podľa a nasl. (ďalej len ,P") a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok. Uvedený návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí žalobkyni finančná ujma, a to z dôvodu nepravdivých a nezmyselných údajov uvedených žalovaným , ktoré sú v rozpore so skutočným stavom veci.

3. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

4. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

5. Podľa , (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

6. Podľa o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s ustanovením výzvou zo dňa 16. novembra 2022 vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu žaloby a k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení zo dňa 4. januára 2023 nevyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

9. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobkyňa neosvedčila skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by jej v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutých rozhodnutí orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobkyňa vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe len všeobecne uviedla, že výkonom rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa o miestnej dani z nehnuteľnosti dôjde k finančnej ujme na jej strane. Žalobkyňa predložila písomnosti preukazujúce spôsob akým došlo k výpočtu a vyrubeniu miestnej dane, avšak z týchto samotných dôkazov nemožno objektívne posúdiť finančnú situáciu žalobkyne a najmä či v príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobkyni následok spočívajúci v dôvodoch priznania odkladného účinku podľa . Žalobkyňa v návrhu neuviedla konkrétne skutočnosti (napr. aký je celkový stav jej hotovosti, aká je výška jej nevyhnutných výdavkov a pod.), z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok závažnú ujmu v podobe nenapraviteľného následku na strane žalobkyne. Žalobkyňa tak neosvedčila, že ňou uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na práva a právom chránené záujmy žalobkyne a že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je opodstatnené.

10. Tvrdenia žalobkyne o existencii závažnej ujmy, však žalobkyňa nijako nepodložila a ani inak neosvedčila dôvodnosť svojho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Koncepcia odkladného účinku, však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. alebo b) . Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.

11. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. zo dňa 30.05.2018.

12. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia mal byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie , čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil.

13. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia, ak ich neosvedčí. Musí uviesť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobkyňa vo svojom návrhu neuviedla také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by malo taký dopad na žalobkyňu, ktorý by pre ňu predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či iný vážny nenapraviteľný následok.

14. Vzhľadom na to, že žalobkyňa netvrdila a neosvedčila skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť že jej hrozí tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).