Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_17C-78-2014.pdf
PDF · 90.13 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/78/2014
Uznesenie
Okresný súd Trnava, v právnej veci navrhovateľov: 1. F. N., nar. XX.X.XXXX, bytom A. E. 6, R., 2. A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. 6, R., proti odporcovi: P.. P. K., bytom: H. N. XXXX/XXX, M., o zrušenie znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného znalcom P.. P. K. pre súdny spor sp. zn. 19C/46/2004, t a k t o
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Súd p o s t u p u j e vec Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 7.4.2014 sa navrhovatelia 1 a 2 domáhali, aby súd zrušil znalecký posudok č. XX/XXXX vyhotovený znalcom P.. P. K. pre súdny spor sp. zn. 19C/46/2004, ktorý bol prizvaný do konania uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 19C/46/2004-116 zo dňa 2.8.2009. Navrhovatelia dôvodili, že s vypracovaním znaleckého posudku nesúhlasili, nakoľko znalecký posudok nebol vypracovaný v súlade s § 17 ods. 3 písm. e) a § 6 z. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukazovali na to, že v znaleckom posudku sa nenachádzajú žiadne doklady ani výpočty, spoločnosť TT-Komfort s.r.o. nedodala všetky podklady potrebné k riadnemu posúdeniu skutkového stavu a právnemu posúdeniu veci. Napriek tomu sa vyhotovený znalecký posudok stal podkladom pre rozhodovanie súdu. Na súdnom pojednávaní sa znalec P.. K. nevedel k svojmu znaleckému posudku ani len vyjadriť. Navrhovatelia sa k znaleckému posudku vyjadrili dňa 26.1.2010. Znalec svoj znalecký posudok nedoplnil. Na znalca navrhovatelia podali sťažnosť na Ministerstve spravodlivosti, ktoré im oznámilo, že sa jedná o menšie formálne nedostatky. Znalecké dokazovanie má podľa navrhovateľov prispievať k získaniu dôkazov a objektívnej pravdy pre orgány ochrany práva a to v prípadoch, kedy na zistenie dôležitých rozhodujúcich dôkazov sú potrebné odborné znalosti, skúsenosti, schopnosti vyhľadať, analyzovať a vyslovovať súdy k príčinám, dôsledkom daného javu. Pre vypracovanie znaleckého posudku je potrebné, aby znalec zabezpečil všetky potrebné podklady a v prípade, že takéto podklady nie sú k dispozícii vyvodiť záver, podľa ktorého je zrejmé, že znalec nemôže vyhotoviť objektívny znalecký posudok. Navrhovatelia poukazovali na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 19C/46/2004, neboli znalcovi zo strany spoločnosti TT- Komfort s.r.o. dodané všetky podklady, no napriek tomu znalec na str. 12 posudku uviedol, že odporcom boli zálohové platby na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu podľa evidenčných listov od 8/2002 do 12/2003 určené správne, vyúčtovania nákladov za služby za roky 2002 a 2003 boli vykonané správne. Podľa navrhovateľov mal mať znalec k dispozícii aj nasledovné doklady: zmluvu o dodávke tepla a TÚV do domu, zmluvu č. 17/2003 o dodávke studenej vody, údaje, ako merali fakturačné merače vo VS 14, aké boli priemerné vonkajšie teploty, koľko bolo v každom roku vykurovacích dní, prevádzkový denník od VS 14 za roky 2002-2003, ako meral vodomer studenej vody v hydrofórovej stanici a ktorá
organizácia je dodávateľom studenej vody do domu. Spoločnosť TT-Komfort, s.r.o., predložila podklady uvedené v prílohe znaleckého posudku č. 2, ktoré nemajú nič spoločné s podkladmi potrebnými pre vyhotovenie znaleckého posudku. Okresná prokuratúra v Trnave vo svojom liste č. Pd 201/13/2007-6 zo dňa 21.1.2014 uviedla, že znalecké posudky sú vypracované pre potreby súdneho konania a za ich obsah zodpovedá znalec. Navrhovatelia poukazovali na to, že znalec P.. K. konal v rozpore s § 17 ods. 3 písm. e) a § 6 z. č. 382/2004 Z. z. čo malo za následok, že sa nemohli domôcť svojho práva. Z uvedených dôvodov žiadali znalecký posudok znalca P.. K. č. XX/XXXX vyhotoveného pre potreby súdneho konania sp. zn. 19C/46/2004 zrušiť.
Podľa § 7 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (1). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (2). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon (3).
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 125 O.s.p., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 127 ods. 1,2 O.s.p., ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca (1). Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii (2).
Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) z. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je a) zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov alebo b) nezapísaná v tomto zozname, ak je ustanovená za znalca, prekladateľa alebo tlmočníka podľa § 15.
Podľa § 16 ods. 1 a 2 z. č. 382/2004 Z. z., znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie (1). Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť a) osobne, ak ide o
fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak, b) riadne a v určenej lehote, c) účelne, hospodárne a d) nestranne (2).
Podľa § 17 ods. 1,2 a 3 z. č. 382/2004 Z. z., znalecký posudok možno podať písomne a v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci aj ústne do zápisnice. Súd alebo iný orgán verejnej moci určí formu znaleckého posudku podľa osobitného predpisu (1). Jednotlivé strany písomne podaného znaleckého posudku musia byť očíslované, zviazané a zošité šnúrou. Voľné konce šnúry sa prekryjú nálepkou, ktorú znalec opatrí odtlačkom svojej úradnej pečiatky (2). Písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku.
Podľa § 17 ods. 8 Z. č. 382/2004 Z. z., pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva.
Podľa § 29 ods. 1 z. č. 382/2004 Z. z., dohľad nad činnosťou vykonáva ministerstvo a) sledovaním dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a preskúmavaním podnetov na postup pri výkone tejto činnosti, b) kontrolou denníkov, c) kontrolou plnenia povinnosti uloženej v § 30 ods.1 písm. a), d) kontrolou plnenia povinností znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavov uložených týmto zákonom.
Podľa § 30 ods. 2 z. č. 382/2004 Z. z., ministerstvo v spolupráci a prostredníctvom znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavov zabezpečuje a) špecializované vzdelávanie formou ďalšieho vzdelávania, b) získanie odborného minima a c) overenie odbornej spôsobilosti.
Podľa § 31 ods. 1 z. č. 382/2004 Z. z., ministerstvo vybavuje sťažnosti na znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pri výkone znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti okrem sťažností na ich postup v konaní.
Súd preskúmal návrh navrhovateľov 1 a 2, ktorým sa domáhajú zrušenia znaleckého posudku znalca P.. P. K. č. XX/XXXX, vyhotoveného pre potreby súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/46/2004 a zistil, že nie je splnená základná procesná podmienka pre konanie súdu o návrhu navrhovateľov, a to, nie je daná právomoc súdu na rozhodnutie o zrušení znaleckého posudku znalca.
Právomoc súdu predstavuje zákonom stanovený okruh záležitostí vyplývajúcich z právnych vzťahov, ktoré súdy zákonom stanoveným postupom prejednávajú a rozhodujú. Z procesného hľadiska právomoc súdu predstavuje procesnú podmienku konania, ktorej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadu konania. Absencia právomoci súdu má vždy za následok zastavenie konania a postúpenie veci na prejednanie a rozhodnutie tomu orgánu, do právomoci ktorého daná vec patrí.
Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Súdy neprejednávajú a nerozhodujú právne veci vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov s výnimkou prípadov, ak zákon výslovne zveruje takéto právne veci do právomoci civilného súdu - tzv. správne súdnictvo upravené v V. časti O.s.p. Ak určitá vec nespadá do právomoci súdov, ide o neodstrániteľnú vadu konania nevyhnutne vedúcu k uzneseniu o zastavení konania a postúpeniu veci orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Návrhom sa navrhovatelia domáhali zrušenia znaleckého posudku vypracovaného znalcom - odporcom pre potreby iného súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/46/2004 pričom namietali nesprávnosť predloženého znaleckého posudku predovšetkým z dôvodu, že znalec si nezabezpečil dostatočné podklady pre vypracovanie znaleckého posudku.
Znalec je štátom splnomocnená osoba na vykonávanie znaleckej činnosti v zmysle z. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zákon podrobne upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, práva a povinnosti znalcov ako aj a pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri výkone ich činnosti. V danom prípade odporca ako znalec vypracoval znalecký posudok pre potreby iného civilného sporového konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/46/2004. Navrhovatelia chcú, aby súd svojím rozhodnutím znalecký posudok odporcu č. XX/XXXX zrušil. Súd však nie je orgánom, ktorý by disponoval právomocou preskúmavať správnosť vypracovaných znaleckých posudkov a rozhodovať o ich zrušení. Znalecké posudky vypracované pre potreby súdneho konania sú výsledkom duševnej činnosti znalca a za ich obsah a odbornú správnosť zodpovedá znalec. Úlohou znalca pri vypracovávaní znaleckého posudku je, aby na základe aplikácie odborných znalostí na určité konkrétne údaje, resp. na popis situácie s využitím exaktne stanovených vedných metód alebo postupov vyslovil vysoko pravdepodobný a objektivizovaný záver o tom, že určité stavy, javy, situácie alebo skutočnosti nastali, nastanú alebo existujú v podobe opísanej v závere bez ohľadu na to, že vyslovený záver nemôže verifikovať svojim zmyslovými poznatkami. Znalecké posudky vypracované pre potreby občianskeho súdneho konania, potom hodnotí súd, ktorý nariadil znalecké dokazovanie, t. j. súd ktorý vo veci znalca ustanovil a uložil mu povinnosť vypracovať znalecký posudok, a to v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov upravenej v ustanovení § 132 O. s. p., čo znamená, že sudca si robí záver o pravdivosti a dôležitosti vykonaných dôkazov na základe svojho vlastného vnútorného presvedčenia a svojho logického myšlienkového postupu. Po skončení dokazovania súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov a zhodnotiť ich z hľadiska ich zákonnosti, teda či boli vykonané v súlade so zákonom, alebo v rozpore s ním, najmä či v súvislosti s ich získaním bol porušený niektorý právny predpis. V rámci procesu hodnotenia dôkazov, súd hodnotí znalecký posudok tým, že skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, či je logické a či znalec prihliadol na všetko, čo mu bolo predložené na účely vypracovania znaleckého posudku. Súd pre nedostatok odborných vedomostí s príslušného znaleckého odboru nemôže posúdiť vecnú správnosť znaleckého posudku. Hodnotenie znaleckého posudku spočíva len v tom, či je znalec vierohodný a či odôvodnenie jeho posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia. Akékoľvek pochybnosti v tomto smere súd odstráni tak, že v danom konaní buď uloží znalcovi povinnosť vysvetliť sporné skutočnosti, alebo ustanoví do konania iného znalca.
Z uvedeného vyplýva, že hodnotiť znalecký posudok, či už z hľadiska jeho vierohodnosti, úplnosti, zákonnosti a významu pre konanie, môže len súd v konaní, v ktorom bol znalecký posudok ako dôkazný prostriedok predložený, a to v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako už bolo uvedené vyššie. Len v tomto konaní majú potom účastníci možnosť sa k znaleckému posudku vyjadriť, namietať jeho nedostatky, žiadať o doplnenie znaleckého posudku prípadne o odstránenie nejasností výsluchom znalca. Z toho je zrejmé, že aj znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný odporcom, je možné z hľadiska jeho zákonnosti a úplnosti hodnotiť len súdom v konaní pre účely ktorého bol tento znalecký posudok vypracovaný, a to v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/46/2004. Nie je preto v právomoci súdu v inom konaní preskúmavať vecnú správnosť znaleckého posudku, vypracovaného pre účely iného súdneho konania. Je na úvahe súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/46/2004 akým spôsobom a v akom rozsahu vykoná znalecké dokazovanie a akým spôsobom predložený znalecký posudok vyhodnotí.
Je tiež celkom nelogické, aby súd, ktorý ustanovuje znalca za účelom posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ktorými súd nedisponuje, potom v inom konaní preskúmaval správnosť odborných záverov znalca. Ako už bolo uvedené, hodnotiť znalecký posudok patrí súdu v konaní pre účely ktorého bol tento znalecký posudok vypracovaný postupom podľa § 132 O.s.p., v danom prípade teda súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19C 46/2004.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, pretože súd nie je orgánom disponujúcim právomocou preskúmavať správnosť znaleckých posudkov (mimo hodnotenia znaleckých posudkov predložených mu v konaní v zmysle zásady v ust. § 132 O.s.p.) a rozhodovať o ich zrušení z dôvodu ich nesprávnosti, súd konanie o návrhu navrhovateľov pre nedostatok právomoci v súlade s ustanovením § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil. Zároveň vzhľadom na to, že navrhovatelia 1 a 2 poukazujú v podanom návrhu na nedostatky v činnosti znalca, ktorý si podľa nich v rozpore so z. č. 382/2004 Z. z. nezabezpečil dostatočné
podklady pre svoje rozhodnutie, súd rozhodol o postúpení veci Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré je orgánom dohľadu nad znaleckou činnosťou, overuje odbornú spôsobilosť znalcov a ktoré má v zmysle z. č. 382/2004 Z. z. sledovať dodržiavanie zákonnosti a správnosti postupov znalcov a preskúmavať podnety na postup pri výkone tejto činnosti. Na základe uvedeného bude vec po právoplatnosti uznesenia postúpená Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgánu dohľadu nad znaleckou činnosťou za účelom zaoberania sa podnetom navrhovateľov 1 a 2.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.