Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-23Cb/188/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Matúšom Brehovským v spore žalobcu: Estates, s.r.o., so sídlom Zadunajská 27, Bratislava, IČO: 47 101 504, proti žalovanému: V.K.Konzulex s.r.o. v likvidácii, so sídlom Košická 56/5590, Bratislava, IČO: 35 721 961, zastúpenému Mgr. Petrom Hargašom, advokátom, so sídlom Košická 56, Bratislava, o vylúčenie veci z exekúcie, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde 26. júla 2016 sa žalobca domáhal, aby súd vylúčil nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. X., obec: B. - m. č. X., okres: B. V, a to: a/ stavba budovy polyfunkčného objektu Ravak so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku uvedenom v písm. d/ b/ pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 915 m2, druh pozemku: ostatné plochy, c/ pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 129 m2, druh pozemku: ostatné plochy, d/ pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 1.633 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, e) pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 1 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, z exekúcie vykonávanej exekútorom JUDr. Bohumilom Kubátom, Exekútorský úrad Bratislava, Obchodná 7, Bratislava, č. EX : 2891/2016 na podklade návrhu žalovaného na vykonanie exekúcie.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca 14. januára 2015 ako kupujúci uzavrel so spoločnosťou RAVAK SLOVAKIA spol. s r.o., so sídlom Einsteinova 11, Bratislava, IČO: 35 707 356 (ďalej tiež „spoločnosť RAVAK“), ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. Súčasne v rovnaký deň došlo k podaniu návrhu na vklad predmetnej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností pod. č. V-XXX/XXXX. Spoločnosť RAVAK však od kúpnej zmluvy počas katastrálneho konania odstúpil, čím kataster vkladové konanie prerušil a tak žalobca ako aj spoločnosť RAVAK podali na tunajší súd žaloby - žalobca o určenie neplatnosti odstúpenia spoločnosti RAVAK od kúpnej zmluvy a spoločnosť RAVAK o určenie, že kúpna zmluva je neplatná, resp. zanikla v dôsledku odstúpenia predávajúceho od nej (sp. zn. ). Náhodnou lustráciou katastrálneho portálu sa žalobca dozvedel, že na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. X., na ktorom je vedený predmet kúpy, je v časti poznámok uvedené upovedomenie č. EX 2891/2016 súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kubáta z 11. júla 2016 o začatí exekučného konania na základe návrhu žalovaného ako oprávneného z exekúcie, a to predajom tam zapísaných nehnuteľností vo vlastníctve spoločnosti RAVAK ako povinného z exekúcie.

Žalobca má za to, že vzhľadom na uzavretú kúpnu zmluvu a prebiehajúce katastrálne konanie (aj keď prerušené súdnymi konaniami) sú predmetné nehnuteľnosti vecami, ktoré nemôžu podliehať exekúcii podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej tiež „EP“ alebo „Exekučný poriadok“) a preto je ich potrebné z exekúcie vylúčiť. Vzhľadom k tomu, že na tunajšom súde prebiehajú vyššie uvedené konania o určenie neplatnosti odstúpenia spoločnosti RAVAK od kúpnej zmluvy, resp. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy alebo jej zániku v dôsledku odstúpenia od nej, žiadal, aby súd toto konanie do skončenia konania spis. zn. prerušil.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nespadajú pod žiadny pojem vecí, ktoré by nemali podliehať exekúcii. Navyše kúpna zmluva uzatvorená medzi vlastníkom - spoločnosťou RAVAK a žalovaným nemá vecno-právne účinky, t.j. nespôsobuje sama osebe zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Kúpna zmluva zakladá výlučne záväzkový vzťah medzi spoločnosťou RAVAK a žalovaným, pričom spoločnosť RAVAK sa zaviazala na základe kúpnej zmluvy previesť vlastnícke právo k špecifikovaným nehnuteľnostiam a žalovaný sa zaviazal zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu spôsobom upraveným v kúpnej zmluve. Ak sú nehnuteľnosti vo vlastníctve predávajúceho po podpise kúpnej zmluvy postihnuté v rámci exekučného konania alebo exekútor zakázal vlastníkovi veci s nimi nakladať, tak je nutné konštatovať, že na nehnuteľnosti vznikli z pohľadu kupujúceho (žalobcu) právne vady, ktoré umožňujú kupujúcemu (žalobcovi) odstúpiť od kúpnej zmluvy, čiže kupujúci je právne chránený voči exekúcii a nie je na mieste, aby sa domáhal vylúčenia vecí z exekúcie, ak nie je vlastníkom daných vecí. Kúpna zmluva má záväzkovo-právny charakter, pričom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Vklad možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu. Vzhľadom na to, že doposiaľ neprišlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu v prospech žalobcu, tak je nutné konštatovať, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je stále spoločnosť RAVAK, čo vyplýva aj z predloženého čiastočného výpisu z listu vlastníctva a teda tieto veci podliehajú exekúcii vedenej voči spoločností RAVAK v plnom rozsahu. Nesúhlasil s prerušením predmetného konania, pretože konanie o neplatnosti kúpnej zmluvy vedené pod sp. zn. žiadnym spôsobom nesúvisí s tým, či nehnuteľnosti prejdú alebo neprejdú do vlastníctva žalobcu. 4. Žalobca sa v replike s argumentáciou žalovaného nestotožnil, pretože aj keď kúpna zmluva doposiaľ nenadobudla vecno-právne účinky, je stále predmetom katastrálneho konania, ktoré prebieha. Pokiaľ ide o katastrálne konanie, v tomto nebol návrh na vklad zamietnutý, ani kúpna zmluva nebola posúdená ako úkonom nespôsobilým zápisu do katastra, ale k doterajšiemu nezapísaniu do katastra došlo výlučne z interných dôvodov na strane povinného z exekúcie (spoločnosti RAVAK) a teda nie z dôvodov na strane žalobcu. Predmetná kúpna zmluva je perfektným právnym úkonom a vkladuschopnou listinou, ktorá už nadobudla platnosť a účinnosť (okrem zápisu do katastra nehnuteľností), pričom mal za to, že k jej doterajšiemu nezapísaniu do katastra došlo výlučne v dôsledku odstúpenia spoločnosti RAVAK. Je tak možné, že na podklade rozhodnutia súdu dôjde k pokračovaniu konania v katastri nehnuteľností a k následnej zmene vlastníka predmetných nehnuteľností v prospech žalobcu, čo bráni terajšiemu vykonaniu exekúcie a ak by sa exekúcia vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam vykonala, spôsobilo by to enormné škody a nenapraviteľnú ujmu. Mal za to, že žalobca nemôže niesť žiadnu zodpovednosť ani riziko za to, že majetok spoločnosti RAVAK neskôr (po uzavretí kúpnej zmluvy a podaní návrhu na vklad do katastra) postihuje exekúciou žalovaný, s čím nemá žalobca nič spoločné. Na žalobcu tak v tomto smere nemôže byť prenášaná právna neistota vyvolaná predmetným exekučným sporom.

5. Žalovaný v duplike poukázal na to, že žalobca síce uvádza, že kúpna zmluva by mala byť platná, ale táto skutočnosť sama o sebe nespôsobuje zmenu vlastníckeho práva a nepreukazuje, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú chce vylúčiť z exekúcie. Rovnako zmenu vlastníckeho práva ani nespôsobí rozhodnutie súdu, že odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo platné alebo neplatné. Rozhodnutie súdu o tom, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je platné alebo neplatné iba potvrdí, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy prišlo alebo neprišlo, ale nebude rozhodnutím, ktoré by malo za následok zmenu vlastníka alebo určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, pretože o zmene vlastníka rozhodne až následne príslušný okresný úrad a to až potom, keď si overí náležitostí kúpnej zmluvy, ktorá stále môže byť označená za neplatnú alebo za zmluvu nespôsobilú na zmenu vlastníckeho práva z iného dôvodu.

6. Na prejednanie sporu bolo nariadené pojednávanie, na ktorom sa žalobca bez ospravedlnenia nezúčastnil. Zástupca žalovaného navrhol, aby súd vydal rozsudok pre zmeškanie žalobcu podľa (ďalej len „“). Návrhu žalobcu súd nevyhovel, keďže mal za to, že neboli splnené podmienky podľa uvedeného ustanovenia, pretože základným

predpokladom pre vydanie rozsudku pre zmeškanie je konanie o žalobe podľa , teda o žalobe o splnenie povinnosti. Žaloba o vylúčenie veci z exekúcie podľa EP má charakter určovacej žaloby (napr. Števček, M., In: Števček, M. a kol., Exekučny´ poriadok, . vydanie, Komentár. Praha: C. H. Beck, 2011, s. 147), preto vydanie rozsudku pre zmeškanie v danom prípade neprichádzalo do úvahy. Súd v súlade s ust. rozhodol o uskutočnení pojednávania v neprítomnosti žalobcu.

7. Súd sa oboznámil s predloženými dôkazmi v súdnom spise: kúpna zmluva zo 14. januára 2015, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo 14. januára 2015, upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností EX 2891/2016 z 11. júla 2016, ako aj výpisom z listu vlastníctva cˇ. XXXX pre katastrálne územie X. ( )

8. Podľa EP, právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci z exekúcie podľa .

9. Podľa , ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

10. Ustanovenie § 55 upravuje dôvod na začatie incidenčného sporu, t. j. sporu vyvolaného exekučným konaním. V týchto sporoch tretia osoba (osoba odlišná od oprávneného a povinného) uplatňuje svoje právo na vec, ktorá je predmetom exekúcie alebo zapiera pravosť, výšku alebo poradie pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku.

11. Vzhľadom k tomu, že v rovine hmotného práva tretia osoba nie je v právnom vzťahu s oprávneným a ani v rovine práva procesného, nie je možné žiadnu povinnosť tretej osobe smerujúcu k postihnutiu jej majetku uložiť; nie je možné, aby zásahom súdu alebo súdneho exekútora došlo k zásahu do právnej sféry tretej osoby. Nie je ale možné vylúčiť, že sa tak stane. Tento zásah má najčastejšie podobu zahrnutia veci do súpisu v rámci výkonu rozhodnutia predajom hnuteľných vecí. Vylučovacie (excindačné) spory však prichádzajú do úvahy aj v prípade výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti. Jedným zo základných pravidiel, ktorými sa exekučné konanie musí bez výnimky riadiť, je možnosť vynútenia splnenia povinnosti výlučne z majetku povinného. Ak by sa ale stalo, že tretia osoba, odlišná od povinného, má určitú vec, ktorá nepripúšťa exekúciu, a napriek tomu by táto vec bola z nejakého dôvodu exekúciou postihnutá, má tretia osoba zákonom stanovenú možnosť brániť sa proti takejto situácii. Zákon poskytuje ochranu len právu k veci, ktorým je určitý typ vecného práva.

12. Vecnou legitimáciou strán sporu sa rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá strana sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2010, sp. zn. ). Strana sporu, ktorá je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí a preukazuje. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovanej strany uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. V prípade žaloby podľa § 55 EP, je aktívne legitimovaným subjektom osoba, ktorá má právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, ktorým je spravidla určitý typ vecného práva, najmä právo vlastnícke, spoluvlastnícke alebo aj predkupné právo, ak bolo dohodnuté ako právo vecné.

13. Za právne významné tak bolo v prejednávanom spore posúdenie, či žalobca má vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré odvodzuje od kúpnej zmluvy uzatvorenej 14. januára 2015.

14. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak ( ). Zmluvný prevod vlastníctva je vo všeobecnosti dvojfázový; možno rozlišovať medzi právnym dôvodom a právnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva. Kúpna zmluva smerujúca k prevodu vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti je právnym dôvodom jeho prevodu. Uzavretá zmluva má len obligačné účinky a sama prevod vlastníckeho práva nespôsobí. Právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vklad (intabulácia) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z toho vyplýva, že je potrebné rozlišovať medzi obligačnými a vecno-právnymi účinkami zmluvy o prevode nehnuteľností. Vecno-právne účinky znamenajú, že sa nimi konštituuje vlastníctvo k nehnuteľnosti; k účinkom vkladu, ktoré sú s ním bezprostredne spojené, môže dôjsť iba následne po účinkoch vyvolaných zmluvou, pretože ku vkladu dochádza práve na základe zmluvy. Zmluvné strany prevodu sa nemôžu od tejto zásady odchýliť a fakticky zameniť časovú následnosť záväzkovo-právnych a vecno-právnych účinkov. Kúpna zmluva zakladá synalagmatický právny vzťah obsahujúci vzájomné plnenia. Vkladom do katastra nehnuteľností po príslušnom konaní a rozhodnutí správneho orgánu vznikajú vecné práva k nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je rozhodujúci pre okamih prevodu vlastníckeho práva.

15. V posudzovanom spore žalobca v zásade ani netvrdil, že by bol ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný do katastra nehnuteľností, prípadne, že by aktuálny zápis vlastníka v katastri nehnuteľností nezodpovedal skutočnosti. Súd mal v čase rozhodovania o predmetnej žalobe ( ) z listu vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré žalobca žiadal z exekúcie vylúčiť, za preukázané, že žalobca vlastníkom týchto nehnuteľností nie je, keďže ako vlastník je v katastri nehnuteľností uvedená spoločnosť RAVAK. Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol v čase vyhlásenia rozsudku vlastníkom predmetných nehnuteľností, súd dospel k záveru, že žalobca nie je v predmetnom spore aktívne vecne legitimovaným subjektom, keďže nepreukázal, že by mal právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu podľa EP. Samotná existencia kúpnej zmluvy, od ktorej žalobca odvodzoval dôvodnosť uplatneného nároku, pre vyhovenie žalobe nepostačuje. Žaloba tak bola v tomto prípade podaná predčasne, čoho si žalobca musel byť vedomý už pri jej podávaní na súd.

16. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. Rovnako tak súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , keďže predmetné konanie nie je konaním, pre ktoré by bol súd povinný konanie o vylúčení vecí z exekúcie (obligatórne) prerušiť podľa a nevzhliadol ani dôvody pre (fakultatívne) prerušenie predmetného konania podľa .

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol za aplikácie ust. . Keďže súd žalobu zamietol, žalovaný dosiahol v spore plný procesný úspech a má preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

18. O výške náhrady trov bude v zmysle rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na tunajšom súde.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.